Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_KK-1Csp-33-2022.pdf
PDF · 162.27 KB
Case nature
Area
Subarea
KK-1Csp/33/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Dušanom Miškovčíkom v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou Remedium Legal s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX D., zastúpená advokátskou kanceláriou LEGALINK s.r.o., so sídlom Mlynské nivy 53, 821 09 Bratislava, IČO: 50 990 365, o zaplatenie 16.042,44 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Zmenu žaloby v zmysle podania doručeného súdu dňa 30.05.2023 n e p r i p ú š ť a.
II. Žalobu z a m i e t a.
III. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na upomínací súd dňa 17.06.2022 domáhal, aby súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy istiny vo výške 16.042,44 eur, úroku vo výške 1.905,59 eur, úroku z omeškania vo výške 125,94 eur a spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 16.042,44 eur od 24.08.2021 do zaplatenia a náhradou trov konania.
2. Žalobu žalobca odôvodnil tvrdeniami, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.08.2021 medzi postupcom OTP Banka Slovensko a.s. a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Žalobca tvrdil, že v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu bol žalovaný v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 27.02.2018 Zmluvu č. 18/4001/068602 SRE, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov formou spotrebiteľského úveru vo výške 20.100 eur. Na základe zmluvy postupca poskytol žalovanému úver za podmienok: výška úveru – 20.100 eur, poskytnutie úveru do 11.03.2018, výška úrokovej sadzby – 5,50% p.a., ročná percentuálna miera nákladov – 5,70 %, celkové náklady spotrebiteľa – 24.881,69 eur, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov – 8,58%, výška splátky – 261,46 eur mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci, celkový počet splátok 95, výška prvej splátky – 261,46 eur, splatnosť prvej splátky – 15.04.2018, výška poslednej splátky – 260,34 eur, splatnosť poslednej splátky – konečná splatnosť úveru dňa 15.02.2026. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania a podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú bližšie špecifikované v zmluve a Všeobecných obchodných podmienkach. Žalobca ďalej tvrdil, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere v zmysle príslušných právnych predpisov. Žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ho postupca v súlade s ust. § 59 ods. 9
Občianskeho zákonníka upozorňoval v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy o úvere. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bol súčasne upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, postupca v súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy vyhlásil podaním zo dňa 12.11.2020 mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia sumu 18.073,97 eur a pozostávala z istiny vo výške 16.042,44 eur, z riadneho úroku vo výške 1.9005,59 eur, z úroku z omeškania vo výške 125,94 eur v súlade s prílohou zmluvy o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný po postúpení pohľadávky ku dňu podania žaloby žalobcovi nezaplatil žiadnu sumu.
3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil súdu zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 23.08.2021 spolu so špecifikáciou postupovanej pohľadávky a oznámením o jej postúpení, zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 18/4001/068602SRE, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 12.11.2020 s doručenkou, Úverové podmienky OTP Banky Slovensko a.s., výzvu na úhradu dlhu zo dňa 13.10.2020 a výpis z účtu žalovaného. V rámci ďalšieho procesného útoku navrhol vykonať listinné dôkazy a to žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru, potvrdenie o výške príjmov žalovaného zo závislej činnosti, ako aj výstupy z registra Sociálnej poisťovne a SRBI.
4. Dňa 29.06.2022 Okresný súd Banská Bystrica ako upomínací súd vo veci rozhodol platobným rozkazom, sp. zn. 24Up/938/2022, ktorým v celom rozsahu vyhovel žalobe žalobcu. Dňa 03.08.2022 žalovaný podal voči platobnému rozkazu odpor. V odpore žalovaný namietal, že nie sú splanené podmienky na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní, nakoľko zmluva o úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky pôsobiace v neprospech spotrebiteľa. Podľa tvrdení žalovaného úverová zmluva obsahuje množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré pôsobia v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa a to až do takej miery, že úverovú zmluvu je potrebné vyhodnotiť ako neplatnú a v rozhodnutí súdu by mala byť vyslovená neprijateľnosť zmluvných podmienok. Podľa žalovaného skutočnosť, že zmluva je neplatná potvrdzuje aj konanie žalobcu, ktorý sa k otázke súladu zmluvy s právnym poriadkom vyjadruje tak, že „zastáva názor“, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere. Žalobca nijakým spôsobom neobjasňuje spôsob výpočtu RPMN, spôsob výpočtu úrokov, ani spôsob započítavania splátok zaplatených dlžníkom. Ako ďalší argument žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal výšku svojej pohľadávky. Žalobca k výpočtu žalovanej sumy iba uvádza, že táto je generovaná bankovým systémom a podľa žalobcu predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Pokiaľ je spôsob započítavania splátok upravený vo všeobecných obchodných podmienkach, žalovaný tvrdil, že tieto mu neboli spolu so zmluvou predložené. V zmluve o úvere síce žalovaný uviedol, že sa s nimi oboznámil, no v skutočnosti tieto neboli prílohou zmluvy o úvere o čom svedčí aj to, že žalobca spolu so zmluvou o úvere predložil súdu obchodné podmienky, na ktorých absentuje podpis žalovaného. Jediný dôkaz o výške pohľadávky a jej príslušenstve, ktorý žalobca predložil je „príloha k zmluve o postúpení pohľadávok. Ide o dokument, z ktorého nevyplýva, že by mal byť generovaný bankovým systémom, ale ide o prílohu zmluvy o postúpení pohľadávky, pričom tento dokument nie je voči dlžníkovi záväzný. Tento dokument predstavuje podklad pre stanovenie výšky odplaty za postúpenie pohľadávky. Žalovaný žalobu žiadal zamietnuť v celom rozsahu. 5. V replike žalobca poukázal na vyjadrenie žalovaného, kde žalovaný konštatuje, že zmluva o úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, avšak nikde neuvádza akékoľvek relevantné tvrdenia o ich existencii, prípadne uvedenie, ktoré zmluvné podmienky považuje žalovaný za neprijateľné. Podľa žalobcu by bolo v rozpore s požiadavkou rovnosti zbraní a kontradiktórnosti sporového procesu, keby mala strana sporu hádať, ktoré skutočnosti tvoria predmet sporu. Žalobca preto bez ďalšieho navrhuje, aby súd na takéto tvrdenia žalovaného neprihliadal. Pokiaľ ide o predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, tie sú uvedené v § 19 a v prílohe k zákonu č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere. Úlohou predpokladov pre výpočet RPMN je určiť zložky, ktoré majú byť zahrnuté v celkových nákladoch spojených s úverom a zohľadnené pri výpočte RPMN, a tiež zabezpečiť, aby bola RPMN počítaná konzistentne v záujme lepšej porovnateľnosti jednotlivých ponúk. Ide o predpoklady ako to, že úver bol čerpaný riadne, spotrebiteľ plní svoje zmluvné povinnosti včas a pod. Túto zákonnú požiadavku zmluva o úvere spĺňa
v čl. II. „Úroková sadzba, RPMN a Celková čiastka“ ako aj v čl. VI pričom v rovnakých článkoch zmluvy o úvere sú uvedené aj údaje vstupujúce do výpočtu. V zákone o spotrebiteľských úveroch sa nenachádza požiadavka na uvedenie vzorca výpočtu RPMN. Napokon uvedený vzorec nie je pre priemerného spotrebiteľa zrozumiteľný a nemá pre neho žiadnu výpovednú hodnotu. Výklad ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého pod pojmom „ predpoklady na výpočet RPMN“ rozumie aj vzorec na jeho výpočet podľa prílohy č. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch je nutné považovať za výklad contra legem. Zákonodarca v zákone o spotrebiteľských úveroch striktne rozlišuje pojmy „vzorec na výpočet RPMN“ a „predpoklady na výpočet RPMN“. Ak by mal byť náležitosťou zmluvy o úvere aj vzorec, bola by táto náležitosť uvedená medzi povinnými náležitosťami zmluvy v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluva o úvere obsahuje informáciu o výške schváleného úveru, počte mesačných splátok, výške mesačných splátok, termínu prvej a poslednej splátky úveru, úrokovú sadzbu ako aj celkovú čiastku, ktorú mal žalovaný zaplatiť. Veriteľ nie je v súlade so zákonnou úpravou oprávnený vypočítať RPMN iným spôsobom ako podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a tiež predpokladov uvedených v ust. § 19 zákona o spotrebiteľských úveroch. Uvedené predpoklady boli v prejednávanom prípade pretavené do zmluvy o úvere a preto nemožno súhlasiť s názorom žalovaného, že uvedenie predpokladov na výpočet RPMN v zmluve absentovalo. K poradiu započítavania platieb žalobca tvrdil, že toto poradie je pre dlžníka, ktorý si riadne a včas plní svoje povinnosti plynúce zo zmluvy, irelevantné – splatenie úveru má rozvrhnuté na presný počet splátok s určitou výškou, kedy na úplnom konci úverového vzťahu pri zachovaní riadneho a včasného splácania je na jeho strane dlh s nulovou hodnotou. V prípade riadneho plnenia dlhu sa jedná o plnenie v splátkach a platby dlžníka sa započítavajú podľa dohody zmluvných strán. Naproti tomu, pri predčasnom vyhlásení splatnosti úveru sa už nejedná o plnenie v splátkach, nakoľko dohoda o plnení dlhu v splátkach nie je v platnosti, a každé peňažné plnenie dlžníka je potrebné prioritne započítať na istinu dlhu. Žalobca dal do pozornosti, že Úverové podmienky OTP Banky Slovensko a.s. pre poskytovanie spotrebných úverov pre obyvateľstvo sú súčasťou zmluvy. Žalovaný pri podpise zmluvy mal možnosť sa oboznámiť s ich obsahom a v prípade, že s ich ustanoveniami nesúhlasí, mal možnosť zmluvu o úvere nepodpísať. Žiadna norma spotrebiteľského práva nevyžaduje, aby spotrebiteľská zmluva bola vyhotovená ako jediný dokument, resp. aby každá časť takéhoto dokumentu bola osobitne podpísaná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere môže byť tvorená viacerými listinami, právnym putom previazanými komponentmi, ktoré sú spotrebiteľovi odovzdané pred podpisom zmluvy. Z úhrad žalovaného bola na istinu započítaná suma vo výške 4.057,56 eur, na poplatky suma vo výške 16,26 eur, na riadny úrok suma vo výške 1.841,88 eur a na úrok z omeškania bola započítaná suma vo výške 0,61 eur. 6. V duplike žalovaný zotrval na svojom odpore v celom rozsahu. Mal zas to, že žalobca doposiaľ nepreukázal súladnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa a zároveň výšku vymáhanej sumy. Jediným dokladom ktorý žalobca predložil na preukázanie výšky dlhu je zoznam transakcií, ktorého relevanciu nepodložil akýmkoľvek iným relevantným spôsobom. Tento zoznam nemožno považovať za dôkaz o poskytnutí úveru či o korektnosti a počítania úhrad dlžníka. Bez toho, aby žalobca preukázal reálne poskytnutie finančných prostriedkov, nie je možné posúdiť ani výšku dlhu, preto by žaloba mala byť v celom rozsahu zamietnutá. Nakoľko žalobca riadne neuviedol skutkové tvrdenia ani v rámci svojho druhého podania, žalovaný má za to, že už tak ani dodatočne nemôže urobiť. 7. Žalobca v ďalšom svojom vyjadrení uviedol, že úver bol vyčerpaný v časovom intervale a pri výpočte RPMN aj výpočte celkových nákladov sa vychádzalo z predpokladu, že tento úver bol vyčerpaný v najskorší možný deň čerpania, a to okamžite a v plnej výške. V zmluve uvedená suma 24.881,69 eur teda okrem dohodnutých anuitných splátok uvedených v čl. VI. ods. 1 zmluvy v sebe zahŕňa aj úrok vypočítaný od prvého do posledného dňa lehoty možného čerpania v zmysle ust. Čl. VI. ods. 3 zmluvy, pričom sa vychádzalo z predpokladu, že úver bol vyčerpaný v prvý deň tejto lehoty v plnej výške. Konkrétne ide o sumu 44,11 eur. Suma tohto úroku nemusí byť zmluvnému dlžníkovi vyúčtovaná, resp. nemusí byť vyúčtovaná v deklarovanej výške (v závislosti od čerpania finančných prostriedkov, ktorý si volí dlžník), avšak veriteľ je povinný predpokladať, že k jej vyúčtovaniu dôjde a započítať ju do celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. RPMN je za použitia uvedených predpokladov vo výške 5,70%. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa úrokovej sadzby, v tomto konkrétnom prípade bola dojednaná fixná úroková sadzba vo výške 5,50% p.a. po zohľadnení zľavy. 8. Žalovaný v podaní zo dňa 24.04.2023 namietol, že právny predchodca žalobcu nepostupoval s odbornou starostlivosťou pri skúmaní bonity spotrebiteľa a nemohol vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a tým pádom ani postúpiť úver. Bonita dlžníka musí byť skúmaná cez zisťovanie jeho príjmov a výdavkov, ako aj lustráciou cez príslušné databázy, pričom nevykonanie jedného z týchto postupov znamená hrubé porušenie odbornej starostlivosti. Keďže žalobca v súvislosti s overením bonity
žalovaného pri poskytnutí predmetného úveru nemal k dispozícii všetky relevantné údaje o výške celkového objemu jej výdavkov, došlo tak k naplneniu hypotézy právnej normy, na základe ktorej je potrebné posúdiť konanie žalobcu ako hrubé porušenie jeho povinnosti overiť si schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, v dôsledku čoho sa považuje predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov a súčasne veriteľ nemohol požadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Podľa ustálenej judikatúry nezosplatnený úver nemožno postúpiť na tretiu osobu, následkom čoho žalobca nedisponuje aktívnou legitimáciou. 9. Na námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobca reagoval podaním doručeným súdu dňa 30.05.2023, pričom týmto podaním došlo k zmene žaloby v zmysle § 140 ods. 2 CSP, nakoľko žalobca doplnil podstatné skutkové okolnosti k žalovanému nároku, ktoré z jeho strany doposiaľ v spore prednesené neboli. Uviedol, že pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver je veriteľ povinný brať do úvahy dobu, na ktorú sa úver poskytuje, zohľadňuje maximálne doby splatnosti úveru, ktoré stanovuje Národná banka Slovenska, príjem spotrebiteľa, údaje o existencii záväzkov získané z jedného alebo viacerých registrov a výšku nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa. Na účel vypočítania týchto nákladov musí veriteľ poznať údaje o rodinnom stave a počte vyživovaných osôb spotrebiteľa. Tento údaj poskytuje spotrebiteľ veriteľovi, nakoľko poskytovateľ úveru tento údaj nemá možnosť získať z verejných zdrojov. Veriteľ je pred poskytnutím úveru povinný vypočítať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom jeho výsledná hodnota nesmie prekročiť hodnotu 1. Metodiku výpočtu limitu ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať stanovilo opatrenie NBS č. 10/2017 v ust. § 2 ods. 1. V tomto konkrétnom prípade veriteľ postupoval nasledovne: existujúce záväzky veriteľ overil dopytom do úverového registra dňa 21.02.2018, z ktorého vyplýva že žalovaný mal 3 splátkové úvery, 1 nesplátkový úver a 4 kreditné karty (spotrebný úver s mesačnou splátkou 202 eur, spotrebný úver s mesačnou splátkou 386 eur, spotrebný úver s mesačnou splátkou 333 eur, kontokorentný úver s úverovým rámcom 1.694 eur, ktorý nebol čerpaný, kreditná karta s úverovým rámcom 2.100 eur – karta nebola čerpaná, kreditná karta s úverovým rámcom 5.000 eur – mesačná splátka 122 eur, kreditná karta s úverovým rámcom 2.400 eur – karta nebola čerpaná, úver na stavebné sporenie s mesačnou splátkou 205 eur). Mesačné úverové zaťaženie v tomto prípade predstavovalo sumu 1.248 eur. Novo poskytnutým úverom, ktorý je predmetom tohto konania, bol refinancovaný spotrebný úver s mesačnou splátkou 333 eur. Z novoposkytnutého úveru vznikla spotrebiteľovi splátka vo výške 261,46 eur. Pri výpočte limitu ukazovateľa schopnosti splácať veriteľ počítal s mesačným úverovým zaťažením vo výške 1.176,46 eur. Žalovaný v žiadosti o úver deklaroval, že je zamestnaný u zamestnávateľa Slovenská inovačná a energetická agentúra, na dobu neurčitú a čistý priemerný príjem za posledné 3 mesiace poberal vo výške 1.607,06 eur. Tento príjem bol overený nezávislým dopytom do Sociálnej poisťovne, pričom veriteľ overoval príjem vo výške 2.128 eur, teda hrubý príjem spotrebiteľa. Dopyt do Sociálnej poisťovne výšku príjmu negeneruje, výlučne potvrdzuje alebo vyvracia otázky veriteľa. Uvedený dopyt preto nevylučuje aj vyššiu výšku príjmu spotrebiteľa. Komunikácia so Sociálnou poisťovňou prebieha elektronicky prostredníctvom vytvorenej linky. V rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb bral veriteľ do úvahy životné minimum žalovaného, nakoľko v žiadosti neuviedol žiadne vyživované dieťa. Rodinný stav uviedol ako rozvedený. Životné minimum na členov domácnosti spotrebiteľa ku dňu poskytnutia úveru bolo vo výške 199,48 eur. S ohľadom na § 2 ods. 5 Opatrenia NBS č. 10/2017 sa ukazovateľ schopnosti splácať úver nesmel ku dňu uzavretia úveru prekročiť hodnotu 0,85, nakoľko veriteľ bol v čase poskytnutia úveru povinný zohľadniť povinnú rezervu vo výške 15% rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa, životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľa vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkami na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej právoplatným súdnym rozhodnutím. Pri posudzovaní žiadosti o úver bola v rámci mesačných nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb žiadateľa o úver braná do úvahy paušálna suma výdavkov vo výške 20% rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa a členov jeho domácnosti, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť. Veritelia nie sú povinní žiadať preukázanie konkrétnych mesačných výdavkov. Uvedené nie je realizované z dôvodu zachovania transparentnosti, nakoľko v opačnom prípade by spotrebiteľovi postačovalo zatajiť existujúce výdavky na zlepšenie svojej platobnej kapacity. Podľa žalobcu veriteľ riadne overil schopnosť spotrebiteľa splácať úver. 10. V podaní zo dňa 31.08.2023 žalovaný namietal, že z dôkazu predloženého žalobcom označeného ako „Úverová správa“ vyplýva, že žalobca nezohľadnil položku CB Score, kde je v riadku „faktor scóringu 1“ uvedený vysoký počet aktívnych zmlúv, čo dokazuje aj hodnota objemu splátkových úverov vo výške 61.002 eur, nesplátkových úverov vo výške 1.694 eur a kreditných kariet vo výške 27.180 eur, spolu takmer 90.000 eur. Žalovaný má za to, že veriteľ si nesplnil povinnosť vyplývajúcu z § 7 ods. 1 zákona
o spotrebiteľských úveroch a neposúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. V neposlednom rade žalobca nepreukázal spôsob ani správnosť výpočtu údajov uvedených v zmluve, ako napr. RPMN, či výšku úrokovej sadzby. Žalobca nepreukázal poskytnutie úveru ani spôsob započítania úhrad žalovanej na istinu a úroky. Žalobca nepredložil kompletný prehľad o úhradách, ktoré žalovaná na úhradu úveru od samotného začiatku poukázala. Žalobca síce predložil listinu, ktorú zrejme považuje za výpis z účtu, avšak s poukazom na jej netransparentnosť ju nemožno považovať za dôkaz, ktorý by preukazoval výšku nároku žalobcu. Žalobca nepredložil históriu úveru vo forme bankového výpisu, z ktorého by bolo možné zistiť, ktoré dohodnuté splátky žalovaný uhradil a ktoré v dohodnutých termínoch neuhradila, najmä kedy sa prvýkrát dostala do omeškania. 11. Podľa § 140 ods. 2 CSP zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe.
12. Podľa § 294 CSP zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ.
13. Žalobca v rámci procesného útoku v žalobe neuvádzal konkrétne skutkové tvrdenia týkajúce sa jeho postupu s odbornou starostlivosťou pri skúmaní schopnosti spotrebiteľa splácať poskytnutý úver. Pritom ide o také skutkové tvrdenia, ktoré majú podstatný vplyv na posúdenie žalobou uplatneného nároku, pretože v prípade zistenia vadného postupu veriteľa v otázke posudzovania bonity spotrebiteľa veriteľ nemohol pristúpiť k predčasnému zosplatneniu úveru, v prípade hrubého porušenia tejto povinnosti veriteľa sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Skutkové tvrdenia týkajúce sa skúmania bonity spotrebiteľa žalobca predložil súdu až v podaní doručenom dňa 30.05.2023. Žalovaný namietal, že tieto skutkové tvrdenia mal žalobca predniesť najneskôr v replike k jeho vyjadreniu (nie až v žalobcovom 4. písomnom podaní na súd). Nakoľko aj otázka možnosti právneho predchodcu žalobcu predčasne zosplaniť úver má vplyv na posúdenie aktívnej legitimáciu žalobcu v tomto spore (ktorej nedostatok žalovaný namietal), súd má za to, že v podaní doručenom 30.05.2023 ide o zmenu žaloby zo strany žalobcu podľa § 140 ods. 2 CSP. Zmena žaloby v sporoch s ochranou slabšej strany, kde je žalovaným spotrebiteľ (ako v tomto prípade), podľa § 294 prípustná nie je. Vzhľadom na tieto závery súd zmenu žaloby učinenú podaním žalobcu doručeným dňa 30.05.2023 nepripustil (výrok I.).
14. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom sa oboznámil s obsahom žaloby, a vyjadrení sporových strán a vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov predložených žalobcom. Súd dôkazy týkajúce sa postupu žalobcu s odbornou starostlivosťou pri skúmaní bonity spotrebiteľa vykonal s poukazom na § 295 CSP, hoci na skutkové tvrdenia žalobcu týkajúce sa predbežnej otázky riadneho postupu veriteľa pri skúmaní bonity neprihliadal z dôvodu neprípustnej zmeny žaloby, považoval súd tieto dôkazy za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd postupom podľa tohto ustanovenia môže vykonať aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol. Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový stav:
15. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere „E. REFINANC exprese“ zo dňa 27.02.2018 uzavretej medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 20.100 eur. Žalovaný mal právnemu predchodcovi žalobcu uhradiť sumu poskytnutého úveru v celkovej sume 24.881,69 eur v 96 mesačných splátkach vo výške 261,46 eur. V zmluve bola dohodnutá výška úrokovej sadzby 5,50%, RPMN 5,70% ročne, splatnosť prvej mesačnej splátky dňa 15.04.2018. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 15.02.2026. Listom zo dňa 13.10.2020 právny predchodca žalobcu žalovaného upozornil na jeho omeškanie s úhradou splátok ako aj na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Dňa 12.11.2020 žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky bola pohľadávka tvoriaca predmet sporu ku dňu 23.08.2021 postúpená na spoločnosť žalobcu.
16. V žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru žalovaný uviedol, že je rozvedený, bez vyživovacej povinnosti k maloletým deťom či iným osobám žijúcim s ním v spoločnej domácnosti. Ďalej uviedol, že má vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa a adresu trvalého pobytu má nahlásenú v rodinnom dome svojich rodičov. Od septembra 2009 je zamestnancom Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry. Z potvrdenia o výške príjmu vyplynulo, že žalovaný je v Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre zamestnaný od 11.06.2011 so základným mesačným príjmom 1.580 eur. Z potvrdenia ďalej vyplýva, že žalovaný mal čistý príjem v mesiaci august 2017 v sume 1.145,39 eur, v mesiaci september 2017 v sume 2.889,60 eur, v mesiaci október 2017 v sume 1.168,17 eur, v mesiaci november 2017 v sume
1.166,07 eur, v mesiaci december 2017 v sume 2.460 eur a v mesiaci január 2018 v sume 1.194,57 eur. V potvrdení je uvedená aj variabilná zložka mzdy vo forme odmien a bonusov, štvrťročne v sume 2100 eur. Z úverovej správy vyplýva, že žalovaný mal v čase poskytnutia úveru 3 splátkové úvery, 1 nesplátkový a 4 kreditné karty, pričom mesačné úverové zaťaženie predstavovalo sumu 1.248 eur. Dopyt zo Sociálne poisťovne pozitívne reagoval na otázky o tom, či je spotrebiteľ zamestnaný, či je zamestnaný, či jej zamestnaný u konkrétneho zamestnávateľa a či je tam zamestnaný aspoň od februára 2013, či je zamestnaný aspoň 99 dní, či spotrebiteľ má za predposledný mesiac vymeriavací základ aspoň 2128 eur, a či tento vymeriavací základ má u svojho zamestnávateľa za posledné 3 mesiace.
17. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
18. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
19. Podľa § 1 ods. 8 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa).
20. Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
22. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
23. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. 24. Podľa § 7 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom. 25. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov. 26 Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
27. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
28. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
29. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
30. Podľa § 53 ods. 4 písm. v) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.
31. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
32. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
33. Podľa § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
34. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
35. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a: a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. 36. Predložená zmluva medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je zmluvou typovou. Nakoľko dlžník nepoužil predmet plnenia na podnikanie, právny predchodca žalobcu bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a dlžník v postavení spotrebiteľa. Predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na právny vzťah je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Táto zmluva medzi stranami bola uzavretá ako formulárová zmluva, obsah ktorej spotrebiteľ ovplyvniť nemohol. Právny vzťah medzi stranami sporu je založený spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou, a to ustanoveniami Občianskeho zákonníka a zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
37. S poukazom na procesnú obranu žalovaného súd sa primárne zaoberal otázkou aktívnej legitimácie žalobcu v tomto spore v nadväznosti na povinnosť právneho predchodcu žalobcu postupovať s odbornou starostlivosťou pri skúmaní bonity spotrebiteľa a právnych následkov z toho vyplývajúcich. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní úverovej zmluvy porušil svoju povinnosť posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, uloženú mu v § 7 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
38. Podľa čl. 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať.
39. Podľa bodu 26. preambuly vyššie citovanej Smernice členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácií a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a aby stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch.
40. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (1), veritelia by mali byť zodpovední za individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie, ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.
41. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais (C-565/12, EU:C:2014:190), posudzoval dodržanie takýchto hraníc vymedzených pre režim sankcií, ktorý bol stanovený zo strany členského štátu, v danom prípade v súvislosti so sankciou spočívajúcou v zániku v zásade celého nároku veriteľa na úroky v prípade porušenia povinnosti, upravenej v článku 8 smernice 2008/48, preveriť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa.
42. Vzhľadom na dôležitosť cieľa ochrany spotrebiteľov, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou veriteľa preveriť úverovú bonitu dlžníka, Súdny dvor rozhodol, že ak by sa sankcia zániku nároku na úroky oslabila alebo úplne znefunkčnila, nevyhnutne by z toho vyplývalo, že nemá skutočne odrádzajúcu povahu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais, C-565/12, EU:C:2014:190, body 52 a 53) (bod 64., 65. Rozsudku SD vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej).
43. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver treba chápať ako situáciu, v ktorej v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t. j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama osebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.
44. Dostatočnými informáciami dokladujúcimi schopnosť spotrebiteľa splácať úver nie sú považované informácie získané výlučne od spotrebiteľa. Odborná starostlivosť predpokladá údaje, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, overiť, resp. objektívne preukázať minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka zdroj jeho príjmu (v danom prípade žalobca v konaní nepredložil ani len tvrdenie o takejto skutočnosti). Kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať verejne dostupné informácie akými sú napríklad štátom publikované údaje o životnom a existenčnom minime, priemerných výdavkoch obyvateľstva a pod. a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými (nie len tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (pozri Rozsudok NS ČR z 25.07.2018, sp. zn. 33 Cdo 2178 / 2018).
35. Žalobca nepreukázal, že pri poskytovaní úveru žalovanému jeho právny predchodca postupoval dôsledne v súlade s § 7 ZoSÚ a náležite preveril schopnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý spotrebiteľský úver. Právny predchodca síce formálne zisťoval od spotrebiteľa údaje potrebné pre posúdenie jeho bonity a za tým účelom si zabezpečil aj podklady z príslušných registrov, na druhej strane pri ich hodnotení postupoval neodborne bez náležitej starostlivosti. Žalovaný správne poukázal na výstup z registra SRBI, kde v tejto úverovej správe je CB skóre žalovaného hodnotené číslom 1 pre vysoký počet aktívnych zmlúv. V tom čase mala žalovaná 3 splátkové úvery, 1 nesplátkový úver a 4 kreditné karty. Mesačné úverové zaťaženie v prípade žalovaného predstavovalo sumu 1.248 eur. Ďalej je potrebné poukázať na potvrdenie o výške príjmu žalovaného, z ktorého vyplýva že počas štyroch zo
šiestich sledovaných mesiacov mal príjem od 1.145 eur do 1.194 eur, čo znamená, že príjem žalovaného nedosahoval ani len výšku predpísaných mesačných úverových splátok. Nezohľadnenie uvedených skutočností a poskytnutie úveru žalovanému za tejto situácie možno len ťažko hodnotiť ako postup s odbornou starostlivosťou pri skúmaní bonity spotrebiteľa. Postup veriteľa s odbornou starostlivosťou pritom znamená nielen formálne zistenie predpísaných údajov, aby sa tieto stali obsahom zmluvy, ale ich náležité posúdenie v rámci svojich odborných kapacít, ktoré sa u veriteľa, ako osoby ktorá koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti, predpokladajú. Vzhľadom na uvedené možno skonštatovať, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadom jeho postupu s odbornou starostlivosťou pristupovať ku skúmaniu schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver, čím porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 7 ZoSÚ.
36. Jedným z právnych následkov postupu veriteľa pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy, kedy veriteľ vo vzťahu k schopnosti spotrebiteľa splácať úver nepostupoval s odbornou starostlivosťou je, že veriteľ v takýchto prípadoch nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Uvedená situácia nastala aj v tomto prípade. Žalobca tak nebol oprávnený dňa 12.11.2020 úver predčasne zosplatniť. Vyhlásenie o predčasnej splatnosti tak bolo pre rozpor so zákonom neplatným právnym úkonom, a úver bol a je aj naďalej platný, pričom konečná splatnosť doposiaľ nenastala, keďže podľa zmluvy je dohodnutá až na deň 15.02.2026. Právny predchodca žalobcu ta postúpil pohľadávku na aktuálneho žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky dňa 23.08.2021, teda v čase kedy úver ešte nebol splatný a pohľadávka, ktorá bola predmetom postúpenia bola nezrelou pohľadávkou. Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách postúpenie nezrelej pohľadávky je postúpením neplatným.
37. Zákonná úprava postúpenia pohľadávky bankou alebo pobočkou zahraničnej banky je obsiahnutá v zákone č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o bankách) ako osobitná úprava (lex specialis) pred všeobecnou úpravou (lex generalis) o postupovaní pohľadávok v § 524 až § 530 OZ. Zákonné predpoklady pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky upravuje (od 01.01.2009) § 92 ods. 8 zák. o bankách (do 31.12.2008 to bol § 92 ods. 7 tohto zákona). Podľa tohto zákonného ustanovenia ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
38. Okrem toho je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že zákon o bankách vo svojich ustanoveniach § 2 ods. 1 a 2 v spojení s § 3 ods. 1 a 2 a § 5 písm. b) a k) umožňuje bankám, teda držiteľom bankového povolenia poskytovať úvery aj z peňažných prostriedkov získaných od iných osôb vo forme vkladov od verejnosti, čo je zákonom zakázané pre každý subjekt bez bankového povolenia, pričom nepochybne aj v záujme znemožnenia obchádzania tejto zákonnej regulácie zároveň zákon o bankách v § 92 ods. 8 (pôvodne § 92 ods. 7) striktne reguluje možnosť postupovania pohľadávok z bankových úverov tak, aby nedochádzalo k postupovaniu ešte nesplatných pohľadávok z bankových úverov (teda z tzv. živých bankových úverov), ale banky a pobočky zahraničných bánk môžu postupovať svoje pohľadávky zodpovedajúce peňažnému záväzku či časti peňažného záväzku bankového klienta s ktorým je bankový klient v omeškaní nepretržite dlhšia ako 90 kalendárnych dní aj napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky. Teda banky a pobočky zahraničných bánk môžu postupovať výlučne svoje splatné pohľadávky alebo splatné časti svojich pohľadávok.
39. Dôsledkom nesplnenia povinností veriteľa postupovať s odbornou starostlivosťou je neplatnosť právneho úkonu - vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, pretože v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka tento úkon odporuje zákonu a keďže zákonnou podmienkou platného postúpenia pohľadávky banky je, aby išlo o pohľadávku, alebo jej časť, ktorá už je splatnou, treba uzavrieť, že splnenie zákonných podmienok postupiteľnosti celej bankovej pohľadávky tu preukázané nebolo. 40. Sprísnenie zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky prostredníctvom podmienok v § 92 ods. 8 zákona o bankách a ich naplnenie musí byť považované za zákonný predpoklad platnosti postúpenia aj z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou nie je vždy zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky ktorá kontrola je osobitne dôležitá v priebehu trvania úverového vzťahu. 41. V súvislosti s názorom, že zákonné podmienky v § 92 ods. 8 zákona o bankách sú nevyhnutnými kumulatívnymi podmienkami pre platné postúpenie bankovej pohľadávky súd dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 03. 2018 sp. zn. 7Cdo/26/2017. V zmysle uvedeného rozhodnutia totiž podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). 42. Z vykonaného dokazovania vyplynulo že právny predchodca žalobcu riadne vyzval žalovaného na úhradu dlžných splátok úveru, nakoľko tento bol viac ako 3 mesiace v omeškaní s úhradou dlžnej čiastky. Výzva na úhradu dlhu bola žalovanému doručená dňa 23.10.2020. Následne právny predchodca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. 43. S poukazom na vykonané dokazovanie, keďže vyhlásenie o predčasnej splatnosti úveru bolo neplatným právnym úkonom a to pre rozpor so zákonom, kedy v prípade nesplnenia povinnosti veriteľa postupovať s odbornou starostlivosťou pri skúmaní bonity spotrebiteľa veriteľ následne nemôže úver predčasne zosplatniť, podľa zákona o bankách nebolo vylúčené postúpenie len tej časti pohľadávky, ktorá už splatná bola. 44. Na druhej strane § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch vylučuje postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru pred termínom jej konečnej splatnosti, resp. ešte predtým ako veriteľ úver predčasne zosplatnil. Nakoľko vyhlásenie o predčasnej splatnosti úveru ako bolo uvedené vyššie, pre rozpor so zákonom je neplatným právnym úkonom a konečná splatnosť úveru nastane až 15.02.2026, postúpenie tejto pohľadávky rovnako odporuje zákonu a preto je potrebné postúpenie pohľadávky voči žalovanému považovať za neplatné. Súd preto žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, nakoľko nebola preukázaná aktívna vecná legitimáciu žalobcu na súdne uplatnenie tvrdenej pohľadávky.
45. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 46. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.
47. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto zákona alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
48. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP tak, že vzhľadom na úspech žalovaného v konaní v celom rozsahu, súd žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o výške týchto trov rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Poprad.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.