Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_13CoP-143-2024.pdf
PDF · 88.38 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/143/2024
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Jána Burika, v právnej veci navrhovateľov: v 1/ rade A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. XXX/XX, XXX XX E. F., v 2/ rade G. H. C., nar. XX.XX.XXXX, pobytom D. XXX/XX, XXX XX E. F. proti odporcovi (otcovi navrhovateľa v 1/ rade) A. C., nar. XX.XX.XXXX, pobytom X I. J. K. XXXX, L. M., zastúpeného zástupcom Advokátskou kanceláriou AK – AK, s. r. o. so sídlom Na Revíne 10209/37, 831 01 Bratislava – mestská časť Nové Mesto, IČO: 55 629 679, v konaní o zvýšenie výživného na dospelé deti, o odvolaní navrhovateľa v 1/ rade proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k. 86Pc/26/2023-54 (105) zo dňa 6. februára 2024 takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k. 86Pc/26/2023-54 (105) zo dňa 6. februára 2024 p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd konanie v časti o návrhu navrhovateľa 1/ v rade zastavil (výrok I.). Podľa výroku II. o trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd poukázal na návrh navrhovateľov 1/ a v 2/ rade ohľadom zvýšenia výživného voči otcovi. Podaním zo dňa 21.12.2023 navrhovateľ v 1/ rade zobral návrh v celom rozsahu späť.
3. Okresný súd poukázal na ust. § 29 ods. 1 CMP a vzhľadom k tomu, že navrhovateľ v 1/ rade zobral návrh na začatie konania späť v celom rozsahu, za aplikácie stanovenia § 29 ods. 1 CMP bolo konanie zastavené v časti návrhu navrhovateľa v 1/ rade, pričom predmetom konania po zastavení konania zostal návrh navrhovateľa, resp. navrhovateľky v 2/ rade.
4. Okresný súd uviedol, že návrhy navrhovateľov predstavujú samostatné návrhy na začatie konania, preto v časti o návrhu navrhovateľa v 1/ rade, keď bolo konanie zastavené, bolo nevyhnutné v zastavenej časti rozhodnúť aj o trovách konania, pričom za aplikácie ust. § 52 CMP o trovách prvoinštančného konania bolo rozhodnuté tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
5. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ v 1/ rade, ktorý žiadal uznesenie okresného súdu zrušiť a pokračovať v konaní s doložením čestného prehlásenia, s tým, že podstatou úkonu späťvzatia bol nátlak, nejednalo sa o jeho skutočnú a slobodnú vôľu a na zvýšení výživného trvá, pretože úkon späťvzatia sa posudzuje ako neplatný právny úkon podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že nesprávnym procesným postupom mu bolo znemožnené
ako strane konania, uskutočňovať procesné práva. K odvolaniu navrhovateľ v 1/ rade doložil Čestné prehlásenie datované 12.02.2024 (č.l. 59 spisu).
6. K odvolaniu navrhovateľa v 1/ rade sa vyjadril otec navrhovateľa v 1/ rade, prostredníctvom zvoleného zástupcu podaním zo dňa 20.04.2024, v ktorom uviedol, že sa nestotožňuje s odôvodnením odvolania navrhovateľa v 1/ rade, pretože ako otec na syna nevyvíjal žiaden nátlak za účelom, aby zobral návrh na určenie výživného späť. Otec navrhovateľovi v 1/ rade povedal, že nemá financie nazvyš, avšak vždy, keď mu zostanú peniaze, bude synovi – navrhovateľovi v 1/ rade pomáhať, ako to robil doposiaľ. Otec navrhovateľovi v 1/ rade vysvetlil, že sa s ním nechce súdiť, chce mať dobré vzťahy, čo aj syn – navrhovateľ v 1/ rade potvrdil s tvrdením, že na tom trvá matka. Navrhovateľ v 1/ rade si s ním, ako s otcom následne situáciu vysvetlili a dohodli sa na tom, že otec bude navrhovateľovi v 1/ rade – synovi posielať ešte 100,- Eur mesačne navyše, čo navrhovateľ v 1/ rade pochopil. Otec prispieva deťom podľa svojich možností, schopností v priebehu 2,5 roka otec synovi – navrhovateľovi v 1/ rade poslal sumu 5.419,65 Eur a vo februári 2023 mu prispel hotovosťou vo výške 1.650,- Eur, naposledy v decembri 2023 poslal synovi – navrhovateľovi v 1/ rade 200,- Eur navyše. Otec uviedol, že má syna – navrhovateľa v 1/ rade rád, je s ním v kontakte, avšak vzhľadom na skutočnosť, že matka pred rokmi odviedla maloleté deti na Slovensko bez jeho súhlasu, má dnes ako otec obmedzený kontakt s deťmi, avšak so synom má dobrý vzťah, syn – navrhovateľ v 1/ rade otcovi zatelefonuje, vedú dlhšie rozhovory, jeden o druhého sa zaujímajú, a preto ho mrzí rozhodnutie syna podať odvolanie voči zastavujúcemu uzneseniu. Otec navrhovateľa v 1/ rade uviedol, že dokladá SMS komunikáciu medzi ním a synom – navrhovateľom v 1/ rade, kde mu uviedol nielen, že chce zobrať späť návrh, ale so starším bratom sa chcú dohodnúť, že dohovoria matke. V ďalšej časti odvolania otec navrhovateľa v 1/ rade uviedol s poukazom na ust. § 29 ods. 1 CMP, že pre úkon späťvzatia súd nie je oprávnený skúmať dôvody, ktoré viedli k takémuto dispozitívnemu úkonu, ako aj, že nie je možné už raz uskutočnené späťvzatie odvolať (R54/1992, R60/1999). Procesný úkon je nutné posudzovať podľa toho, ako bol navonok prejavený, teda nie podľa toho, či medzi prejaveným procesným úkonom a vnútornou vôľou konajúceho je skutočný súlad. Ani podstatný omyl účastníka medzi tým, čo procesným úkonom prejavil, a tým, čo ním chcel prejaviť, nemá na procesný úkon a jeho účinnosť žiaden vplyv (R11/2006). Navrhovateľ v 1/ rade zobral návrh na začatie konania späť pred prvým pojednávaním, a to písomným podaním, otec navrhovateľa v 1/ rade s týmto späťvzatím vyjadril súhlas a následne napadnutým uznesením bolo konanie navrhovateľa v 1/ rade zastavené. Podľa otca navrhovateľom v 1/ rade uskutočnené späťvzatie nevzbudzuje žiadne pochybnosti o prejavenej vôli navrhovateľa v 1/ rade, preto navrhol uznesenie okresného súdu potvrdiť ako vecne správne s tým, že si uplatňuje náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Otec navrhovateľa v 1/ rade zaslal doplňujúce vyjadrenie podaním zo dňa 06.05.2024, a to z dôvodu právnej istoty, keď sa vyjadroval k veci samej, v dôsledku čoho nasledovalo na to vyjadrenie navrhovateľa v 1/ rade k veci samej a ďalšie podania po ich následnom doručovaní.
7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), na základe odvolania podaného v zákonnej odvolacej lehote osobou oprávnenou, a to navrhovateľom v 1/ rade, postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario posúdil napadnuté uznesenie okresného súdu za použitia ust. § 65 CMP a contrario v spojení s ust. § 66, § 155 CMP a uznesenie okresného súdu potvrdil, ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
8. Predmetom odvolacieho konania bolo uznesenie okresného súdu, ktorým bolo konanie v časti o návrhu navrhovateľa v 1/ rade zastavené na základe úkonu späťvzatia návrhu na začatie konania uskutočneného navrhovateľom v 1/ rade. Podstatou odvolania navrhovateľa v 1/ rade bolo namietanie dispozitívneho úkonu späťvzatia návrhu, ktorý podľa jeho vyjadrenia nepredstavuje skutočnú a slobodnú vôľu, je neplatným právnym úkonom, ak v spojení s Čestným prehlásením datovaným dňa 12.02.2024 (č.l. 59 spisu) otec navrhovateľa v 1/ rade mu vyvolával a tlačil na navrhovateľa v 1/ rade, aby zobral návrh späť, čo sa uskutočnilo v čase, keď bol navrhovateľ v 1/ rade v nemocnici a bral tretí cyklus onkoliečby, z čoho bol vyčerpaný, potreboval pokoj, preto podpísal späťvzatie návrhu, aby jeho otec – odporca prestal na navrhovateľa v 1/ rade tlačiť.
9. Krajský súd na základe nižšie uvedených zistení, posúdení dospel k záveru, že napadnuté uznesenie okresného súdu je rozhodnutím, ktorým neboli popreté práva navrhovateľa v 1/ rade, z ktorého dôvodu
vo vyvolanom odvolacom konaní bolo uznesenie okresného súdu potvrdené, ako vecne správne rozhodnutie v spojení aj s výrokom o trovách prvoinštančného konania (§ 387 ods. 1 CSP).
10. Krajský súd sa oboznámil s obsahom spisového materiálu, konkrétne s úkonom Späťvzatia návrhu datovaného 20.12.2023 (č.l. 50 spisu), ktorým ku konaniu vedenému pred okresným súdom pod sp.zn. 86Pc/26/2023 vo veci návrhu na zvýšenie výživného navrhovateľ v 1/ rade, a to A. B. C. berie návrh zo dňa 20.09.2023 v celom rozsahu späť a žiada konanie zastaviť podľa §144 CSP, nakoľko sa navrhovateľ v 1/ rade s otcom dohodol, resp. dospel k dohode a ďalej na podanom návrhu netrvá. Nebolo sporné, že bol navrhovateľom v 1/ rade uskutočnený úkon späťvzatia návrhu na zvýšenie výživného, a tento aj navrhovateľom v 1/ rade podpísaný (poznámka krajského súdu: v záujme zabezpečenia kompatibility s napadnutým uznesením okresného súdu sa nielen pre štádium konania pred okresným súdom, ale aj pre odvolacie konanie v rozhodnutí krajského súdu uvádza u A. B. C. procesné postavenie navrhovateľ v 1/ rade oproti označeniu v úkone späťvzatia návrhu navrhovateľom v 1/ rade).
11. Bolo nesporné, že navrhovateľ v 1/ rade, ako plnoleté dieťa, podaným návrhom vyvolal konanie pred okresným súdom, ktorým sa domáhal zvýšenia výživného voči otcovi – odporcovi (ďalej aj len „odporca“, resp. „otec navrhovateľa v 1/ rade“).
12. Podľa ust. § 29 ods. 1 CMP, navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
13. Podľa ust. § 155 CMP, konanie sa začína len na návrh.
14. Vo všeobecnosti krajský súd s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia uvádza, že navrhovateľ, ktorý podá návrh, má právo s ním disponovať, čo znamená, že ho môže za konania vziať aj späť, či už celkom alebo len sčasti. Späťvzatím návrhu navrhovateľ prejavuje vôľu, aby súd vo veci nekonal a o veci meritórne nerozhodol. Nárok, ktorý si navrhovateľ v návrhu uplatnil, však späťvzatím návrhu nezaniká, možno ho uplatniť znovu. Konanie, ktoré bolo zastavené pre späťvzatie návrhu, nezakladá prekážku veci rozhodnutej. Ak navrhovateľ zobral svoj návrh späť, toto späťvzatie nemožno odvolať. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd uznesením konanie zastaví. Späťvzatie návrhu na začatie konania je procesný úkon navrhovateľa, z obsahu ktorého jednoznačne vyplýva, že na prejednanie svojho návrhu celkom alebo v určenej časti nemá záujem a je uzrozumený s tým, že o jeho návrhu (časti jeho návrhu) nebude súdom meritórne rozhodnuté. Vnútorná pohnútka navrhovateľa, vedúca k späťvzatiu návrhu, nezbavuje navrhovateľa procesnej zodpovednosti na zastavení konania. Späťvzatie návrhu je jednostranným procesným úkonom účastníka konania, pričom jeho účinky nastávajú v okamihu, keď sa dostane do dispozície adresáta, t.j. súdu. V prípade, ak sa tak stane, nie je možné späťvzatie návrhu vziať ďalším úkonom späť. Každý procesný úkon je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, teda podľa toho, ako sa navonok prejavuje, pričom vnútorný rozpor medzi tým, čo účastník zamýšľa, a tým čo skutočne navonok prejavil, nezbavuje procesný úkon účinkov, ktoré s týmto prejavom vôle spája procesné právo.
15. Konanie o zvýšenie výživného u plnoletého dieťaťa je možné začať len na návrh plnoletého dieťaťa, v ktorom konaní späťvzatie takéhoto návrhu je prejavom dispozičnej zásady, ktorá nie je determinovaná situáciou, keď konanie možno začať aj bez návrhu. V konaniach, ktoré možno začať bez návrhu, čo nebola predmetná vec, môže byť dispozičné oprávnenie navrhovateľa, ako účastníka konania, obmedzené v súlade s princípmi Civilného mimosporového poriadku, a to najmä Čl. 1 a Čl. 4, Čl. 5 CMP.
16. Späťvzatie návrhu na začatie konania je podaním vo veci samej. Ide o jednostranný procesný úkon, ktorý musí spĺňať všeobecné náležitosti podania podľa ust. § 127 ods. 1, 2 CSP. Môže byť urobené písomne (§ 125 CSP), ale aj ústne do zápisnice (§14 CMP).
17. Krajský súd, tak ako uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia vyššie, sa oboznámil s úkonom späťvzatia návrhu navrhovateľom v 1/ rade, ktorý má všetky náležitosti podania, ak je z neho zrejmé komu je určený, a to Okresnému súdu Trenčín, kto ho robí, a to navrhovateľ v 1/ rade, ktorej veci sa týka – uvedenie spisovej značky konania pred okresným súdom, ako aj vyjadrením predmetu konania o zvýšenie výživného, čo sa ním sleduje, a to späťvzatie návrhu a zastavenie konania, ako aj podpis
navrhovateľa v 1/ rade. Tento procesný úkon späťvzatia návrhu navrhovateľom v 1/ rade doručený okresnému súdu vyvolal právne účinky s ním spojené, na základe ktorých správne postupoval okresný súd, ktorý konanie v časti o návrhu navrhovateľa v 1/ rade zastavil. Navrhovateľovi v 1/ rade nič nebráni, aby opätovne podal návrh na zvýšenie výživného voči odporcovi – otcovi, avšak vzhľadom k tomu, že úkon späťvzatia návrhu navrhovateľom v 1/ rade mal všetky zákonné náležitosti, keď pri tomto procesnoprávnom úkone súd neposudzuje pohnútky k takémuto úkonu na strane navrhovateľa v 1/ rade, bolo na mieste zastavenie konania. V danom štádiu konania krajský súd nemal daný priestor vyjadrovať sa k podaniam navrhovateľa v 1/ rade a otca navrhovateľa v 1/ rade, týkajúcich sa veci samej, keďže bol posudzovaný postup okresného súdu, či mal dispozitívny úkon, a to späťvzatie navrhovateľa v 1/ rade pre zastavenie konania, týkajúce sa navrhovateľa v 1/ rade. Na základe zisteného a uvedeného krajským súdom sa konštatuje, že ak navrhovateľ v 1/ rade svoj návrh zobral späť, okresný súd nemal inú možnosť, než na takéto späťvzatie prihliadnuť a konanie týkajúce sa navrhovateľa v 1/ rade zastaviť.
18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Ak aj odporca – otec navrhovateľa v 1/ rade prostredníctvom zvoleného zástupcu v odvolaní požadoval priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, krajský súd sám nezistil dôvody pre iné rozhodnutie o trovách odvolacieho konanie, než za aplikácie § 52 CMP, pretože neboli splnené podmienky pre ich priznanie odporcovi podľa § 54 CMP a ani podľa § 55 CMP. Neboli zistené ani skutočnosti, pre ktoré by práve s ohľadom na okolnosti danej veci bolo možné spravodlivo požadovať, aby navrhovateľ v 1/ rade odporcovi nahradil trovy odvolacieho konania, o to viac, ak aj podľa vyjadrenia odporcu k odvolaniu navrhovateľa v 1/ rade medzi nimi prebiehali rozhovory ohľadne platenia výživného, jeho výšky, t.j. na obidvoch stranách prejavená vôľa dospieť k určitej dohode.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.