Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13P-127-2012.pdf
PDF · 139.62 KB
No categories available
13P/127/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Zuzanou Bezákovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti L.: A., nar. XX.X.XXXX a E., nar. XX.X.XXXX, bytom u otca, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, Nitra ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matky U. H., nar. X.X.XXXX, bytom O. XXX a otca D.. A. L., nar. X.XX.XXXX, bytom H., H. XXX/X, toho času bytom H. H. XXX, o návrhu otca na zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom, takto
rozhodol:
Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 24P/369/2010-26 zo dňa 3.5.2011 tak, že z v e r u j e maloleté deti L.: A., nar. XX.X.XXXX a E., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti otca a matku z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej A. sumou 90,- eur mesačne a na výživu maloletého E. sumou 80,- eur mesačne od 1.6.2012, ktoré je matka povinná platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca.
Zročné výživné matky na maloletú A. za čas od 1.6.2012 do 30.11.2012 činí sumu 380,- eur, ktorú sumu súd povoľuje matke splácať v pravidelných mesačných splátkach po 30,- eur spolu s bežným výživným počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkom straty výhody splátok.
Zročné výživné matky na maloletého E. za čas od 1.6.2012 do 30.11.2012 činí sumu 340,- eur, ktorú sumu súd povoľuje matke splácať v pravidelných mesačných splátkach po 25,- eur spolu s bežným výživným počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkom straty výhody splátok.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ - otec maloletých detí sa svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.4.2012 domáhal, aby tunajší súd upravil práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom L.: A. a E. tak, že súd zverí maloleté deti do osobnej starostlivosti otca a matku zaviaže prispievať na výživu maloletej A. sumou 100,- eur mesačne a na maloletého E. sumou 80,- eur mesačne. Svoj návrh odôvodnil tým, že maloleté deti boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, matka maloleté deti opakovane psychicky týra a rôznym spôsobom sa im vyhráža. Deti núti vykonávať rôzne domáce práce a počas jej nočných služieb ich necháva osamote. Návrh podal na podnet maloletých detí, ktoré sa k matke odmietajú vrátiť. Zároveň podal aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia na dočasné zverenie maloletých detí do jeho výlučnej osobnej starostlivosti.
Uznesením tunajšieho súdu č. k. 13P/127/2012 - 43 zo dňa 25.5.2012 súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým dočasne zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti otca a matku zaviazal prispievať výživným na maloletú A. sumou 80,- eur mesačne a na maloletého E. sumou 70,- eur mesačne.
Otec vypočutý ako účastník konania na pojednávaní uviedol, že už pri rozhodovaní o striedavej starostlivosti poznal stanoviská svojich detí, vedel, že majú rady oboch rodičov. Nehovorí, že sa matka nevedela o deti postarať, že by nemali navarené, opraté. Išlo hlavne o jej správanie k mal. deťom. Osobné invektívy, urážanie detí, toto správanie matky bolo už v čase pred podaním návrhu o nariadenie osobnej starostlivosti, preto už v r. 2010 žiadal o vydanie predbežného opatrenia, ktorým by boli deti zverené do jeho výlučnej osobnej starostlivosti, lebo predtým boli deti zverené do osobnej starostlivosti matke. Tento návrh zobral späť práve z dôvodu, že bol určený termín ohľadom striedavej starostlivosti. Striedavá starostlivosť sa rok realizuje v dvojtýždňových intervaloch. On deti vždy priniesol a aj si ich bol vyzdvihnúť u matky. Už do jesene minulého roku mu deti signalizovali problémy, vyjadrenia typu, že končene si k nemu prišli oddýchnuť, u mamy sa to už nedá vydržať, stále na nich ich tlačí, sú v strese, počúval pravidelne. Preto sa aj rozhodol po konzultovaní a oboznámení detí s týmto riešením, vlastne na ich podnet, podať návrh na zrušenie striedavej starostlivosti a zveriť detí do jeho výlučnej osobnej starostlivosti. Skonzultoval to aj s riaditeľkou ZŠ, ktorú deti navštevujú. On so striedavou starostlivosťou súhlasil, napriek tomu, že vedel, že to bude pre neho finančne nevýhodné z dôvodu, že denne musí deti voziť do školy, ktorú vybrala matka a je v blízkosti jej bydliska, 40 km tam a späť. Komunikácia medzi nimi je problematická. Čo sa týka zabezpečenia potrieb detí, vyslovene si žiadala, aby oblečenie, ktoré ona kúpi deťom, nosili keď sú u nej, preto musel zakúpiť komplet oblečenie pre deti na čas, keď sú u neho, počnúc obuvou a zimným oblečením. Situácia sa vyhrotila asi pred mesiacom, kedy sa deti odmietli k matke vrátiť po ukončení dvojtýždňového turnusu, kedy boli u neho. Preto sa rozhodol podať návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Dokonca sama dcéra sa pýtala na návštevu psychológovi a sociálnej kurátorky, nakoľko sa v domácnosti matky necítila dobre, nechcela sa tam vrátiť. Podľa slov detí, sa matky boja, matka tlačí na ich psychiku, vyhráža sa im. Naposledy bola podobná situácia pri dni matiek, kedy matka dcére vyčítala, že jej nekúpila žiaden darček, dcéra bola celý deň zatvorená v dome. Darček, ktorý kúpila matke v predstihu sa jej nepáčil a vrátila jej ho. Dňa 15.5.2012 dcéra kontaktovala riaditeľku ZŠ, ktorú navštevuje s tým, že má obavu ísť domov, pretože matka sa dozvedela, že bol podaný tento návrh, mala strach ísť k matke, preto požiadala školu o pomoc, on bol kontaktovaný pani riaditeľkou a od uvedeného dňa, po tom ako ich do jeho domácnosti priviedli zástupkyne kolízneho opatrovníka, sú deti v jeho osobnej starostlivosti. Deti sa vyjadrili, že chcú mať zachovaný kontakt s matkou, chcú byť s ňou, ale len krátkodobo, pokiaľ sa jej správanie nezmení, chcú byť v jeho domácnosti. Po tom ako prišli deti k nemu, matka kontaktovala dcéru s výčitkou, že prečo si zobrala oblečenie, ktoré nosí u nej. Od uvedeného dňa sú deti kontaktované s matkou len telefonicky, sú v dennom telefonickom kontakte. V osobnom kontakte neboli. Je pravdou, že má podlžnosti na výživnom, ktoré mal platiť k rukám matky. Je to z dôvodu jeho nepriaznivej finančnej situácie, nakoľko na jeho osobu bol vyhlásený, resp. si podal sám na seba ako fyzickú sobou konkurz. Mal podlžnosti aj po rozvode manželstva. V krátkom čase by sa mala táto vec uzavrieť. Od 1/2013 by sa mal s deťmi presťahovať do dvojizbového bytu, kde by mali byť v podnájme. Dovtedy žil v spoločnej domácnosti s jeho matkou a bratom, ktorý sa o matku stará. Jedná sa o rodinný dom jeho brata, štvorizbový dom, kde majú k dispozícii celý dom. Bratovi samozrejme na bývanie prispieval. Nie sú pravdivé tvrdenia, že by bol závislý na hre na automaty. V súčasnosti na automatoch nehráva. Nie je závislý na alkohole, takmer šesť rokov nefajčí. Skutočnosť, že takmer desať rokov pôsobí v riadiacej funkcii len potvrdzuje jeho tvrdenia, že ak by nejaké problémy mal, nemohol by byť v tejto funkcii. Nie je pravdou, , že bolo vznesené voči jeho osobe obvinenie pre trestný čin sprenevery. Je pravdou, že prebehla finančná kontrola u jeho zamestnávateľa resp. prostredníctvom Krajského školského úradu. Boli zistené z jeho strany nedostatky v manipulácii s finančnými prostriedkami zverencov. Pokiaľ sa však nepreukáže, že tieto finančné prostriedky použil k vlastnej potrebe, nie je možné hovoriť o zneužití resp. jeho trestnoprávnej zodpovednosti. Voči jeho osobe bolo vznesené obvinenie pre spáchanie trestného činu úverového podvodu. Trestné oznámenie podali dva nebankové subjekty v čase, keď minulý rok vyhlásil osobný bankrot. Čo sa týka stretnutí matky s deťmi, dcéra mu hovorila, že vzhľadom k svojim vyjadreniam pred kolíznym opatrovníkom, bola terčom posmechu ostatných členov rodiny pri návšteve a matka jej neustále pripomínala a hovorila, že aj tak skončí v detskom domove. Dňa 14.8.2012 bol ukončený jeho pracovný pomer v Reedukačnom centre vo Vrábľoch a to okamžitým zrušením zo strany zamestnávateľa na základe zistení a záverov kontroly, ktorá prebehla v tomto zariadení. V súvislosti s týmto prípadom na neho doposiaľ nebolo podané trestné oznámenie, nie je voči jeho osobe vedené žiadne trestné stíhanie. Následne bol dlhodobo PN, poberal
nemocenské dávky vo výške 550,- eur mesačne. Od 18.10.2012 je zamestnaný v spoločnosti EL- BAU s.r.o. ako administratívny pracovník s dohodnutou mzdou cca 290,- eur netto, je to minimálna mzda. Vzhľadom na prebiehajúce konkurzné konanie, mu je z tejto čiastky vyplácaných cca 214,- eur mesačne. Poberá aj invalidný dôchodok vo výške cca 550,- eur mesačne, žiaden iný príjem nemá, okrem PnD na mal. deti, ktoré poberá. Matka mal. detí prispela v súdom stanovenej výške len dvakrát, spolu vo výške 300,- eur. Iným spôsobom na výživu mal. detí neprispieva.
V záverečnom návrhu žiadal súd, aby určil výživné 120,- eur mesačne na mal. E. a 130,- eur mesačne na mal. A.. Čo sa týka úpravy styku, navrhoval styk neupravovať, predpokladá, že sa bude vedieť s matkou dohodnúť.
Matka vypočutá ako účastníčka konania na pojednávaní uviedla, že s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia a s návrhom na zverenie detí do osobnej starostlivosti otca nesúhlasila. Myslí si, že za týmto sú veľké finančné problémy otca. Je na neho vyhlásený konkurz, lebo prišiel o peniaze tým, že stávkoval a hral na automaty. Je pravdou, že striedavá starostlivosť pre neho znamená veľké finančné náklady hlavne na cestovné. Nikdy nenútila deti, aby deti nútili otca na podanie návrhu na striedavú starostlivosť, aby boli zverené do jej výlučnej osobnej starostlivosti. Myslí si však, že striedavá starostlivosť nemá dobrý vplyv na mal. deti, nemajú svoje súkromie, stále musia cestovať, sú unavené, zhoršili sa aj v škole. Zvažovala aj ona podanie takéhoto návrhu. Preberala to viackrát s deťmi, ktoré súhlasili, aby podala návrh na zverenie do jej výlučnej osobnej starostlivosti. Deti s týmto súhlasia, boli s tým uzrozumené, bolo to s nimi prekonzultované. Nikdy nenecháva odkazy otcovi prostredníctvom detí, je to pravda, že naopak, že otec po A. jej odkazuje aj niekedy vulgárne veci, ktoré dieťa zbytočne zaťažujú. Sama mu povedala, že takéto veci odkazovať nebude. S otcom od 7/2011 spolu nekomunikujú. Deti, ktoré sa vracali od otca, jej tvrdili, že otec je nervózny, agresívny. To čo je písané v návrhu ohľadom jej starostlivosti voči deťom, že by mala mať zlý vplyv na ich psychiku, nie je pravdou. Pravidelne sa chodí informovať do školy, naposledy tam bola v 3/2012, kedy riešili školský výlet dcéry, kde nesúhlasila aby išla, lebo šetrili na dovolenku v Chorvátsku. Je pravdou, že pracuje na zmeny, robí nočné aj denné zmeny. Pracuje však v areály kde býva, deti aj v noci kontroluje, prípadne na ne dohliada suseda. Myslí si, že deti sú ovplyvnené svojím otcom, ktorý zmenil svoje správanie hlavne po tom, ako na neho podala návrh na exekúciu za zameškané výživné , ktoré je 600,- eur. Myslí si, že odvtedy začal prehovárať deti. Myslí si, že je neprimerané, aby boli deti, ktoré chodia do školy, aby boli po 22. hod vonku a večer boli na počítači. To, že učí A. variť a piecť, nepovažuje pri 14- ročnom dieťati za niečo neobvyklé. Samozrejme domácnosť vedie v tomto smere ona. Bola to pravda, že A. tvrdila, že otec jej nič nekúpi. Myslí si, že deti potrebujú v súčasnosti citlivé zázemie. Práve naopak, deti hovorili, že chcú byť u nej a nie u otca. Je pravdou, že deťom sa zhoršil prospech. Myslí si, že za to môže dennodenné cestovanie, keď sú u otca, únava. Po 12/2011 si myslí, že nastal nátlak na deti zo strany otca. Dcéra zostala plačlivá, negativistická voči nej, veľmi náladová. Nie je pravdou, že keď sa dozvedela, že je podaný tento návrh, sa mala deťom vyhrážať. Práve naopak, spoločne to rozoberali, emócie boli na oboch stranách, deti boli plačlivé, dohodli sa, že to ešte preberú. Povedala, že život bez nich nemá pre ňu zmysel. Keď ju volali zo školy 15.5.2012 na pohovor, toho sa nezúčastnila, lebo sa nechcela stretnúť s otcom a ani by to časovo nestíhala prísť z domu. Predtým sa bola poradiť na ÚPSVaR ako ďalej postupovať, keďže dostala návrh na predbežné opatrenie. Deti nenavštívila v škole, nechcela tam ísť z dôvodu, čo A. uviedla v škole, že sa jej bojí. Myslí si, že syn urobí všetko čo spraví dcéra A., sú na seba naviazaní, bez seba by nechceli byť. Vždy spraví to čo povie dcéra. V súčasnosti žije v rodinnom dome jej priateľa D. A.. Vedú spoločnú domácnosť. Jej priateľ je nezamestnaný, evidovaný na UP, toho času je bez príjmu, nepoberá ani DVHN, nezamestnaný je od 3/2011. Od 1.9.2012 je zamestnaná v nemocnici s poliklinikou v Topoľčanoch ako zdravotná sestra s príjmom 500,- eur netto, iný príjem nemá. Nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, zakúpila v 10/2012 osobné motorové vozidlo ojazdené za sumu 3.300,- eur, túto sumu si požičala od rodičov jej priateľa, spláca ju v 100,- eurových mesačných splátkach. Mesačne uhrádzajú poplatok za plyn 150,- eur, elektrina 22,- eur a poplatky RTVS. Čo sa týka vyživovacej povinnosť k deťom, výživné zaplatila za 3 mesiace v celkovej výške 450,- eur na obe deti. Deti ju pravidelne navštevujú, každý druhý víkend. Asi dvakrát sa stalo, že to bolo každý tretí víkend, bolo to z dôvodu, že deti mali už program. Deti sú u nej spokojné. V záverečnom návrhu žiadala, aby deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti a otcovi určené výživné 80,- eur a 70,- eur mesačne, žiadala, aby súd styk s deťmi neupravoval. Vždy bude rešpektovať stanovisko detí.
Svedkyňa F. L., matka otca maloletých detí, na pojednávaní uviedla, že žije s otcom mal. detí a jej druhým synom H. v spoločnej domácnosti od 1/2011 kedy sa k nim otec prisťahoval. Odvtedy sú deti v striedavej starostlivosti rodičov. Myslí si, že deti boli šťastné aj s mamou aj s otcom. Myslí si, že boli šťastné, keď k nim prišli. Jej sa nezdôverovali, všetko si riešili s otcom. Pokiaľ boli deti v jeho starostlivosti nemal problém sa o ne postarať. Odviedol a doviedol do školy, zabezpečil obed. Pomáhal im pri príprave do školy, venoval sa im. Keď deti prišli k nim, A., ale aj vnuk hovorili, že mama je náladová. Vtedy aj hovorili, že by boli radšej u nás, že tu im je dobre. Samozrejme deti majú aj svoje povinnosti, musia si udržiavať poriadok, ráno vstávajú kedy chcú, večierku dodržiavajú. Rešpektujú otca. Nesťažoval sa otec, že by mal problém so zvládaním starostlivosti o deti, alebo že by ho neposlúchali. Uviedla, že vie o finančných problémoch syna - otca detí, preto aj v súčasnosti všetky náklady spojené s bývaním uhrádzajú spolu so synom H.. Aj synovi - otcovi finančne pomáhajú. Otec kupuje stravu do domácnosti, samozrejme aj pre deti. Odkedy sú deti u nich, sú veselé. S matkou telefonujú pravidelne. Nevie o tom, že by mal syn nejaké problémy s hraním automatov. O jeho finančných problémoch vie a preto mu aj so synom pomáhajú. Nikdy sa nechcela miešať do rodičovských, ani do partnerských vzťahov jej detí. Aj teraz synovi a vnukom hovorí, aby si svoje záležitosti riešili samy. Keď sa rozprávajú o škole alebo iných veciach, posiela ich, aby si to vyriešili v izbe. Pred ňou sa otec mal. detí na adresu matky mal. detí negatívne nevyjadroval pred deťmi. Deti niekedy povedali, že je mama náladová, že si majú niečo urobiť, niekedy na nich zvýšila hlas. Vždy im povedala, že je to ich matka a majú ju rešpektovať a majú mať radi oboch rodičov.
Svedok H. L., brat otca maloletých detí na pojednávaní uviedol, že žije s jeho matkou a otcom mal. detí v spoločnej domácnosti. Po tom ako boli deti umiestnené do striedavej starostlivosti, sa situácia vo vzťahu k rodičom zmenila. Čo si predtým všimol o deti sa starala matka, u ktorej deti boli. Kupovala im veci tak isto ako aj otec. Deti sa tešili na jedného aj druhého. Keď prišli k nim a bola nariadená striedavá starostlivosť, tešili sa na kamarátov. E. chodieval s ním do záhrady. Neskôr asi pol roka po tom ako bola nariadená striedavá starostlivosť, sa správanie detí zmenilo. A. začala plakávať, keď mala ísť k matke, nechcela sa tam vrátiť. E. šiel skôr. On z ich správania, čo mu hovorila, že ich matka budieva, keď musia ísť do školy, že sú nevyspatí. Usúdil, hlavne pre to ako sa A. nechcela k matke vracať, že ich matka psychicky týra. Pokiaľ boli deti u nich, otca vždy rešpektovali a poslúchali. O deti sa hlavne stará otec, zabezpečoval ich starostlivosť, vozil ich do školy, učil sa s nimi. S matkou detí nie je v žiadnom kontakte. Uviedol, že vie, že má otec finančné problémy, pomáha mu ako môže. Počul o tom, že hráva na automatoch, on ho nikdy hrať automaty nevidel. Nevie o tom, že by bol závislý na tejto hre, ani nikoho nepočul hovoriť, že by bol závislý na čokoľvek inom. Počul ako otec hovoril, že sa matka o deti nestará poriadne, tak ako by sa mala, že im nekupuje veci, keď dostáva peniaze, prečo odkazuje po deťoch čo potrebujú, keď dostáva výživné. Jemu osobne sa deti nikdy nesťažovali na žiadneho z rodičov, na jeho starostlivosť.
Svedok D. A., priateľ matky maloletých detí na pojednávaní uviedol, že s matkou mal. detí sa pozná viac ako polroka. Sú priatelia, v súčasnosti žijú v spoločnej domácnosti. Predtým chodieval k matke, najskôr raz za týždeň, potom aj častejšie. Deti sa pred ním nikdy nevyjadrovali, ani nezdôverovali, že by mali nejaké problémy s rodičmi. Myslí si, že ľúbia aj mamu, aj otca. A. sa správala ako pubertiačka, keď jej matka niečo kázala urobiť, urobila nejakú grimasu, ale vždy urobila, čo jej mama kázala. Nikdy nepočul, že by matka pred deťmi hovorila niečo negatívne na adresu otca. Myslí si, že jeho priateľka je vzorná matka, snaží sa deťom zabezpečiť zázemie, riadne ich vychovať. On nezbadal žiadnu zmenu v správaní detí v čase keď boli u matky a v čase, keď sa vrátili z pobytu u otca. Až teraz po nariadení predbežného opatrenia deti zneužívali situáciu, stalo sa, že deti matke odvrkli, rešpektovali ju menej. Myslí si, že všetko čo sa odohralo pred súdnym pojednávaním, bolo v dôsledku toho, že A. chce mať teraz viac voľnosti, výchova matky je prísnejšia, u otca má väčšiu voľnosť. Čo sa týka vzťahu oboch súrodencov, je veľmi dobrý, majú sa radi, E. urobí to čo A..
Kolízny opatrovník sa na pojednávaní vyjadril, že v súčasnosti nie je striedavá osobná starostlivosť ako forma starostlivosti v záujme mal. detí, nie je vhodnou starostlivosťou o mal. deti, vyplýva to aj zo záverov znaleckého posudku, ale aj z výpovedi oboch rodičov. Vzhľadom k tomu, že deti v súčasnosti viac inklinujú k otcovi, v súčasnosti aj podľa záverov znaleckého posudku, je výchovné prostredie u otca vhodnejšie, navrhoval mal. deti zveriť do osobnej starostlivosti otca s tým, že je nutné, aby bol zabezpečený kontakt matky s mal. deťmi, kontakt pravidelný. V záverečnom návrhu žiadal určiť výživné
100,- eur mesačne na A. a 80,- eur na mal. E., pričom ak rodičia žiadajú styk neupraviť, rešpektuje ich rozhodnutie.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, oboznámil sa s obsahom návrhu zo dňa 24.4.2012 a s obsahom nasledujúcich listinných dôkazov:
- rodné listy mal. detí
- správa z pohovoru s mal. deťmi 3.5.2012, 16.5.2012, 12.10.2012
- úradný záznam UPSVAR 23.4.2012, 8.12.2010, 21.6.2011
- správa o povesti otca, matky
- správa zo ZŠ Kráľa Svätopluka zo dňa 18.5.2012
- potvrdenie o príjme matky
- rozpis mesačných výdavkov na domácnosť otca
- potvrdenie o príjme otca
- potvrdenie o invalidnom dôchodku otca
- rozpis mesačných výdavkov matky v U. a v O.
- zápisnica z prerokovaní protokolu z Krajského školského úradu 20.6.2012
- doklady týkajúce sa kontroly u zamestnávateľa otca
- znalecký posudok zo dňa 26.10.2012
- správa zo ZŠ Pribinova, Zlaté Moravce
- potvrdenie o aktuálnom príjme rodičov
- potvrdenie o návšteve školy mal. detí
- pripojené spisy Okresného súdu Nitra sp. zn. 12C/257/2006, sp. zn. 19C/249/2008 a sp. zn. 24P/369/2010 a z neho rozsudok zo dňa 3.5.2011
a zistil tento skutkový a právny stav:
Maloleté deti L.: A., nar. XX.X.XXXX a E., nar. XX.X.XXXX pochádzajú z matky U. H. a otca D.. A. L.. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 19C/249/2008-46 zo dňa 23.3.2009 bolo manželstvo rodičov rozvedené, maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matke a otcovi bolo určené výživné na maloletú A. sumou 95,-eur mesačne a na maloletého E. v sume 75,- eur mesačne. Styk otca s maloletými deťmi súd neupravoval. Následne rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 24P/369/2010- 26 zo dňa 3.5.2011 súd zveril maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v dvojtýždňových časových intervaloch, pričom súd zaviazal platením výživného otca maloletých detí v sume 30,- eur mesačne na každé dieťa jednotlivo. V čase poslednej úpravy práv a povinností k maloletým deťom bol otec zamestnaný a jeho priemerný mesačný príjem bol 1020,- eur netto. Matka bola v tom čase zamestnaná a jej priemerný mesačný príjem bol 530,- eur netto.
Otec maloletých detí žije v súčasnosti spolu s maloletými deťmi a so svojou matkou a bratom v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve brata. Od januára 2013 bude otec s deťmi bývať v prenajatom byte v Q. G.. Dňa 14.8.2012 bol ukončený jeho pracovný pomer v Reedukačnom centre vo Vrábľoch a to okamžitým zrušením zo strany zamestnávateľa na základe zistení a záverov kontroly, ktorá prebehla v tomto zariadení. Voči osobe otca nie je vedené žiadne trestné stíhanie. Následne bol
dlhodobo práceneschopný, poberal nemocenské dávky vo výške 550,- eur mesačne. Od 19.10.2012 je zamestnaný v spoločnosti EL- BAU s.r.o. ako administratívny pracovník s dohodnutou mzdou podľa jeho vyjadrenia cca 290,- eur netto. Vzhľadom na prebiehajúce konkurzné konanie, mu je z tejto čiastky vyplácaných cca 214,- eur mesačne. Za mesiace november - december 2012 mu bola vyplatená priemerná mzda 164,38 eura netto. Poberá invalidný dôchodok vo výške 263,90 eura mesačne, poberá prídavky na dve deti vo výške 45,08 eura mesačne. Jeho náklady predstavujú výdavky podľa jeho vyjadrenia na nájomné vo výške 300,- eur mesačne, elektrina 21,81 eur mesačne, poplatok za pripojenie na plyn 150,05 eur, RTVS 4,64 eur mesačne, ďalšie mesačné výdavky spojené s cestovaním do práce 40,- eur, cestovné na autobusovú dopravu 110,- eur, splátka motorového vozidla 58,- eur mesačne, iné poplatky za motorové vozidlo ( olej, opravy, STK, poistky) 35,- eur, lieky 20,- eur, obedy v práci 20,- eur, strava 100,- eur, ošatenie, obuv 20,- eur, cestovné pre deti 40,- eur, obedy detí 45,- eur, strava 150,- eur, výdavky na ošatenie, obuv, hygienu a kozmetiku 60,- eur, mobilný telefón pre deti 14,- eur, iné výdavky( školské potreby, ošetrenie u lekárov) 20,- eur, školské poplatky cca 86,- eur. Nemá už žiadnu inú vyživovaciu povinnosť.
Matka maloletých detí žije v súčasnosti so svojím priateľom D. A. v jeho rodinnom dome. Matka bola zamestnaná v Špecializovanej nemocnici sv. Svorada Zobor, n. o. ako zdravotná sestra a jej priemerný mesačný príjem bol 611,05 eur netto, od 1.9.2012 pracuje ako zdravotná sestra v NsP n.o., Topoľčany s priemerným mesačným príjmom 581,13 eura. Jej priateľ je nezamestnaný, evidovaný na príslušnom úrade práce a nepoberá dávky v hmotnej núdzi. Nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, od 10/2012 je vlastníčkou osobného motorového vozidla- ojazdeného, ktoré nadobudla za sumu 3300 eur, túto sumu si požičala od rodičov jej priateľa, spláca ju v splátkach vo výške 100,- eur mesačne. Mesačne uhrádzajú s priateľom poplatok za plyn 150 eur, elektrina 22 eur a poplatky RTVS. Matka maloletých detí nemá už žiadnu inú vyživovaciu povinnosť.
Kolízny opatrovník vykonal pohovor s maloletými deťmi a šetrenie pomerom u rodičov, z jeho správy zo dňa 3.5.2012 súd zistil, že obe maloleté deti prežívajú diskomfort v domácnosti matky, ktorý vyplýva z opakujúcich sa konfliktných situácií, zákazov, príkazov a manipulácií. Obe deti vyjadrili túžbu bývať výlučne s otcom, ktorý im vytvára bezkonfliktné prostredie plné dôvery a pocitu bezpečia. Na základe uvedeného ÚSPVaR Nitra vyvodil záver, že matka nevytvára deťom vhodné prostredie pre ich zdravý psychický vývin. Zo správy ÚPSVaR Nitra zo dňa 16.5.2012 mal súd za preukázané, že emocionálny vzťah detí k obom rodičom je pozitívny. Rozdiel medzi výchovnými prostrediami rodičov je v tom, ako vnímajú atmosféru v danej rodine a ako sa každý z rodičov k nim správa v rôznych situáciách. U matky vnímajú pravidlá a príkazy ako nejednoznačné až nespravodlivé, pričom cítia tenziu, pocit krivdy a strach z nepochopenia. Tresty zo strany matky považujú za neadekvátne, nemajú priestor s matkou o nich komunikovať. U otca deti cítia väčšiu slobodu, atmosféra v rodine je uvoľnená. Pozitívne na nich vplýva aj prítomnosť starej matky a otcovho brata, s ktorými majú vytvorený pozitívny vzťah. Výchovné postupy otca považujú niekedy za prísne, no pozitívne vnímajú možnosť komunikovať s ním o tom a hľadať spoločné riešenie. Otca vnímajú ako tolerantnejšieho bez výkyvov nálad.
Maloleté deti v súčasnosti navštevujú Základnú školu Pribinova 1, Zlaté Moravce, obe deti dosahujú dobré vyučovacie výsledky, o správanie a prospech maloletých detí sa zaujíma otec (správa zo ZŠ zo dňa 20.11.2012). Do 30.6.2012 navštevovali maloleté deti Základnú školu kráľa Svätopluka v Nitre, zo správy základnej školy zo dňa 18.5.2012 vyplýva, že maloletá A. podľa vyjadrenia jej triednej učiteľky sa zhoršila v prospechu. Vyplýva to zo zložitých pomerov v rodine a jej obetovaním sa pre mladšieho brata. Matka na rodičovské združenia nechodí a ani telefonicky sa nezaujíma o školské výsledky maloletej. A. cíti väčšiu oporu v otcovi, podľa jej vyjadrenia chce bývať spolu s bratom u otca. Podľa vyjadrenia triednej učiteľky maloletého E., maloletý dosahuje výborné vyučovacie výsledky. O rodinných problémoch sa vyučujúcim nezmieňuje. Pozoruje nezáujem zo strany rodičov, predovšetkým matky, ktorá sa ani raz nezúčastnila rodičovského združenia, vzniknuté problémy riešil otec. Až keď sa potvrdilo šikanovanie maloletého E., matka prejavila záujem on syna, osobne ju vyhľadala a pohovorila si s ňou.
Mesačné náklady na zabezpečenie potrieb oboch maloletých detí predstavujú cestovné do školy 40,- eur, strava v školskej jedálni 45,- eur, telefón 14,- eur.
Zo znaleckého posudku vypracovaného súdom ustanovenou znalkyňou D.. G. R. zo dňa 26.10.2012 vyplýva, že vo vzťahu maloletých detí k rodičom, deti preferujú výchovnú autoritu otca a k matke majú vážne výhrady, hoci im veľmi chýba. Vzťah súrodencov možno hodnotiť ako emocionálne intenzívny. Vzťah medzi rodičmi je negatívny a to do takej miery, že sa odohrávajú aj pred deťmi, a ani ich deti a ich profit nie sú pre nich dostatočnou motiváciou, aby spolu vedeli komunikovať ohľadom ich výchovných a vývinových potrieb. E. uviedol, že on sa matky nebojí, ale bojí sa tých situácií, ktoré u nej vznikajú. Bojí sa, že keď jej povie pravdu, nahnevá sa a niečo si urobí. A. má najväčší strach z matkiných reakcií pri konflikte s ňou, že ju úplne odvrhne a už nebude jej dcéra. Pri vyšetrovní obe deti reagovali spontánne, preto je málo pravdepodobné, že by ich reakcie vznikali len na základe vplyvu niekoho iného. Čo sa týka osobností rodičov možno ich hodnotiť ako emocionálne labilné, otec dokáže racionálnou zložkou predsa lepšie regulovať správanie a deťom sa javí ako stabilnejší a emocionálne pre ne dostupnejší. U matky sú prítomné neurotické tendencie v popredí s pocitmi vlastnej nedostatočnosti. Jej správanie voči deťom možno hodnotiť ako frustrujúce, emocionálne záťažové a s prvkami manipulácie, ktoré má na deti negatívny výchovný vplyv. Ani deti ani rodičia nehodnotili striedavú osobnú starostlivosť ako vyhovujúcu. Zo strany rodičov boli výhrady k neschopnosti vzájomne komunikovať, zo strany detí zasa ťažkosti, ktoré sú dopadom rodičovskej nespolupráce a rivality pre ne. Túto formu starostlivosti preto nemožno považovať za rešpektujúcu záujem maloletých detí. Výchovné prostredie otca sa javí ako rešpektujúce a uspokojujúce potreby, o čom svedčila aj schopnosť adekvátne napĺňať vlastný potenciál v školskom prostredí. Výchovné prostredie matky sa javí z pohľadu detí ako nevyhovujúce a to vzhľadom na nedostatok pozitívnych emócií, deficit pocitu istoty, stability a bezpečia, kedy deti v záujme vyhýbania sa konfliktom nemôžu byť autentické, následne ich reakcie sú vyhýbavé, deti klamú, nevyjadria otvorene svoj názor, pretože sa obávajú matkinej negatívnej reakcie ako aj prípadného pokusu o sebapoškodenie, čo je príliš veľká záťaž a presúvanie zodpovednosti matky na deti. Takýto spôsob výchovy nesmeruje k zdravému vývinu detí.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. /ďalej len Zákon o rodine/, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa, ktoré je schopné ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovým schopnostiam.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, veta prvá, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh otca na zmenu súdneho rozhodnutia, ktorým boli maloleté deti L. zverené do striedavej osobnej starostlivosti, bol podaný dôvodne. Striedavá forma osobnej starostlivosti, ktorá sa realizovala takmer rok a pol, v súčasnosti nie je vyhovujúcou formou starostlivosti rodičov o ich maloleté deti. Ani maloleté deti a ani rodičia nehodnotia striedavú osobnú starostlivosť ako vyhovujúcu. V zmysle záverov znaleckého posudku, s ktorými sa súd stotožnil, aktuálne striedavú starostlivosť nemožno považovať za starostlivosť rešpektujúcu záujem maloletých detí, keďže komunikácia medzi rodičmi je nefunkčná (rodičia spolu vôbec nekomunikujú), nie sú jednotný vo výchove detí a preto striedavá osobná starostlivosť bola veľmi náročná a veľmi problematická, spôsobujúca maloletým deťom ťažkosti.
Obaja rodičia mali záujem o zabezpečovanie osobnej starostlivosti o deti. Obaja rodičia majú vytvorené materiálne podmienky a chcú zabezpečovať starostlivosť o deti a vzhľadom k tomu, že striedavá osobná forma starostlivosť je pre vzájomné negatívne nastavenie rodičov proti sebe vylúčená, súd musel zveriť maloleté deti do starostlivosti jedného z rodičov. Pri určení, ktorý z rodičov bude po rozvode zabezpečovať starostlivosť o dieťa, zohľadnil aj názor a postoj maloletej A. aj maloletého E. (s poukazom na ustanovenie čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa a § 43 ods. 1 Zákona o rodine). Maloleté deti, ktoré boli v konaní vypočuté prostredníctvom kolízneho opatrovníka opakovane uviedli, že majú rovnako rady oboch rodičov, matku vnímajú ako rodiča, ktorý im iba prikazuje, zakazuje, citovo ich vydiera, preto sa cítia lepšie a bezpečnejšie u otca. Obe deti vyjadrili želanie byť zverené do osobnej starostlivosti otca a s matkou sa pravidelne stretávať. Súd vzhľadom k tomu, že obaja rodičia v konaní poukazovali na nevhodné správanie a výchovné postoje toho druhého rodiča ( otec uvádzal psychické týranie detí matkou, matka poukazovala na jeho pracovné a finančné problémy, problémy s hrou na automaty) súd pribral do konania znalca z odboru psychológie, klinickej psychológie detí aj dospelých za účelom zistenia vhodnejšieho výchovného prostredia pre maloleté deti. Preto pri určení ktorému z rodičov, budú deti zverené do osobnej starostlivosti zohľadnil súd aj závery znaleckého dokazovania. Výchovné
prostredie u otca je aktuálne prostredím v ktorom sú rešpektované a uspokojované potreby maloletých detí, pričom u matky deti pociťujú nedostatok pozitívnych emócii, deficit pocitu istoty, bezpečia a stability. Výchovné postupy matky nesmerujú k zdravému vývoju osobností maloletých detí (deti v záujme vyhýbania sa konfliktom nemôžu byť autentické, následne ich reakcie sú vyhýbavé, deti klamú, nevyjadria otvorene svoj názor, pretože sa obávajú matkinej negatívnej reakcie ako aj prípadného pokusu o sebapoškodenie). Od nariadenia predbežného opatrenia, teda od kedy sú deti vo výlučnej starostlivosti otca sa zlepšil aj ich prospech v škole. Súd prihliadol na aj na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý ako zástupca s maloletých detí bol s nimi v osobnom kontakte a s rodinou pracoval od rozvodu manželstva rodičov.
Súd preto zmenil rozhodnutie, ktorým boli deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a deti zveril do osobnej starostlivosti otca. Matku zaviazal prispievať na výživu maloletej A. sumou 90,- eur mesačne a na výživu maloletého E. sumou 80,- eur mesačne. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti matky prihliadol súd na možnosti, schopnosti a majetkové pomery matky (vychádzal z jej priemerného mesačného príjmu cca 600,- eur netto ) ako aj skutočnosti, že inú vyživovaciu povinnosť už nemá. Súd prihliadol na vek a odôvodnené potreby maloletých, keď práve určenú sumu výživného považoval za primeranú na krytie odôvodnených životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj detí zo strany matky, pretože aj otec má voči dieťaťu finančnú vyživovaciu povinnosť. Matke po zaplatení súdom stanovené výživného zostane dostatok finančných prostriedkov a uspokojenie jej životných potrieb (pričom súd zohľadnil aj zvýšené výdavky matky na cestovné v súvislosti so zmenou pracovného miesta). Súd určil vyživovaciu povinnosť matke od 1.6.2012, od kedy sa deti nachádzajú vo výlučnej starostlivosti otca. Matke tak vzniklo za obdobie od 1.6.2012 do 30.11.2012 zameškané výživné na mal. A. vo výške 380,- eur ( súd zohľadnil matkou uhradené výživné vo výške 160,- eur ), ktorú sumu súd povolil matke splácať v pravidelných mesačných splátkach po 30,- eur mesačne a na mal. E. vo výške 340,- eur ( uhradené výživné vo výške 140,- eur) - splátky 25,- eur mesačne s prihliadnutím k jej príjmu, výdavkom a výške zameškaného výživného, v zmysle ustanovenia § 160 ods. 1 O.s.p.
Súd styk matky s maloletými deťmi neupravil, nakoľko rodičia uviedli, že sa na ňom vedia dohodnúť.
Súd záverom poznamenáva, že rodičia dieťaťa sú plne zodpovední za úroveň ich vzájomných vzťahov aj po rozvode manželstva, ktoré jednoznačne ovplyvňujú i maloleté dieťa a preto by mali vyvinúť maximálne úsilie smerujúce k tomu, aby ich správanie a konanie negatívne nepoznačilo život, zdravie a priaznivý vývoj ich maloletých detí.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže išlo o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené(§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.