Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-82-2023.pdf
PDF · 125.29 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/82/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec, sudkyňou JUDr. Katarínou Červenkovou, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., D. E., zast. JUDr. Bronislava Garajová, Advokátska kancelária so sídlom: Železničná 291/6, 987 01 Poltár, proti žalovanému: A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., D. E., zast. JUDr. Marián Baláž, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Lučenec, Martina Rázusa 29, o zaplatenie 6 509,68 Eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe žalovaného, takto
rozhodol:
I. Súd konanie o vzájomnej žalobe žalovaného z a s t a v u j e.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania zo vzájomnej žaloby v rozsahu 100% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 1.949,68 Eur spolu s úrokom z omeškania 5,00% ročne zo sumy 1.949,68 Eur od 01.07.2023 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. V prevyšujúcom rozsahu súd žalobu žalobkyne z a m i e t a.
V. Žalobkyňa j e p o v i n n á nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 40,1% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa návrhom doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica ako kauzálne príslušnému súdu v tzv. upomínacom konaní podľa § 1 ods. 2 zákona č. 307/2016, ktorý je alternatívnym spôsobom uplatňovania peňažných nárokov domáhala vydania platobného rozkazu, v ktorom by bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 6.509,68 Eur spolu s úrokom z omeškania 5,00% ročne z dlžnej sumy od 01.07.2023 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že počas spolužitia so žalovaným mu poskytla postupne pôžičky v sumách: 1.949,68 Eur prevodom na účet dňa 22.09.2020, 2.160,-Eur v hotovosti dňa 04.09.2020 a 2.400,-Eur prevodom na účet žalovaného dňa 12.08.2021 a 13.08.2021, pričom všetky pôžičky boli poskytnuté za účelom nadobudnutia nehnuteľnosti, t.j. bytu a nebytového priestoru nachádzajúceho sa v kat. území C., zapísané na Okresnom úrade Poltár, odbore katastra, na LV č. XXX a LV č. XXX, ktoré kupovali do podielového spoluvlastníctva, pričom žalovaný bol nútený na zaplatenie kúpnej ceny čerpať úver. Žalobkyňa uviedla, že žalovanému poskytla pôžičku na mimoriadnu splátku tohto úveru a jednu na zaplatenie časti kúpnej ceny s tým, že, keď bude mať žalovaný dostatok finančných prostriedkov, žalobkyni ich vráti. Po odsťahovaní sa žalovaného zo spoločnej domácnosti jej peňažné prostriedky
nevrátil a z tohto dôvodu ho výzvou zo dňa 20.06.2023 vyzvala na úhradu dlžnej sumy 6.509,68Eur do 30.06.2023. Napriek uvedenej výzve žalovaný do podania žaloby žalobkyni finančné prostriedky nevrátil.
2. Na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa predložila upomínaciemu súdu: Pokus o mimosúdnu dohodu zo dňa 20.06.2023, výpis z účtu žalobkyne za obdobie od 01.09.2020 do 22.09.2020, výpis z účtu žalobkyne za obdobie od 31.07.2021 do 31.08.2021, potvrdenie o transakcii sumy 1.400,-Eur v prospech A. F. s dátumom zúčtovania 13.08.2021, potvrdenie o transakcii sumy 1.000,-Eur v prospech A. F. s dňom zúčtovania 12.08.2021, potvrdenie o vklade v hotovosti sumy 2.160,-Eur na účet A. F., Žiadosť o zmenu podmienok úveru v Prima banke Slovensko, a.s. zo dňa 21.06.2021.
3. Okresný súd Banská Bystrica na základe návrhu žalobkyne a predložených listinných dôkazov vydal vo veci platobný rozkaz, sp.zn. 24Up/1147/2023 dňa 13.07.2023, voči ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s odôvodnením, v ktorom nárok žalobkyne v celom rozsahu poprel. Uviedol, že so žalobkyňou nikdy neuzavrel zmluvu o pôžičke peňazí, avšak potvrdil, že kúpnou zmluvou zo dňa 04.09.2020 nadobúdali do podielového spoluvlastníctva, každý v rovnakom spoluvlastníkom podiele nehnuteľnosti, a to byt a nebytový priestor spolu so spoluvlastníckym podielom na pozemkoch, nachádzajúce sa v kat.území Uhorské. Kúpna cena za predmetné nehnuteľnosti bola dohodnutá vo výške 15.000,-Eur a v zmysle kúpnej zmluvy bola vyplatená nasledovne: a) časť kúpnej ceny vo výške 2.160,-Eur vyplatil kupujúci A. F. predávajúcim na ich bankový účet dňa 04.09.2020 a zvyšok kúpnej ceny vo výške 12.840,-Eur vyplatil na bankový účet predávajúcich z prostriedkov poskytnutého hypotekárneho úveru od Prima banka a.s., Žalovaný zároveň potvrdil, že skutočne mu žalobkyňa dňa 04.09.2020 vložila na bankový účet sumu 2.160,-Eur, ktorú následne dňa 07.09.2020 poukázal ako doplatok kúpnej ceny za kupovaný byt a nebytový priestor predávajúcim. Rovnako potvrdil, že mu žalobkyňa dňa 12.08.2021 previedla na jeho bankový účet sumu 1.000,-Eur a dňa 13.08.2021 sumu 1.400,-Eur, teda spolu sumu vo výške 2.400,- Eur, ktoré použil na splatenie mimoriadnej splátky úveru, ktorý mu bol poskytnutý na kúpu spomenutého bytu a nebytového priestoru s pozemkami, a to dňa 25.08.2021. Žalovaný ďalej poukázal na to, že v čase spolužitia so žalobkyňou bola žalobkyňa nezamestnaná, nemala dostatok finančných prostriedkov na poskytovanie pôžičiek, preto aj náklady na opravu a rekonštrukciu nadobudnutého spoločného bytu zabezpečoval on sám zo svojich prostriedkov. Finančné prostriedky ktoré žalobkyňa žalobou požaduje, tvoria podľa žalovaného jeho vlastné finančné prostriedky, ktoré jej poskytoval v hotovosti k jej rukám a ktoré mali byť použité na chod domácnosti a menšie úspory. Žalovaný ďalej v odpore uviedol, že suma 1.949,68 Eur mu bola poukázaná na bankový účet z bankového účtu sestry žalobkyne, pani G. H., pričom zaslanie sumy z účtu sestry žalobkyne mu bolo zdôvodnené tak, že ide o peniaze, ktoré žalobkyňa zatajila, resp. mala uložené u svojej sestry z masy BSM so svojim predchádzajúcim manželom. Vo vzťahu k tejto sume žalovaný v odpore uviedol, že tieto finančné prostriedky už žalobkyni vrátil v hotovosti.
4. Následne si žalovaný vzájomnou žalobou proti žalobkyni uplatnil sumu 2.940,-Eur ako zostatok kúpnej ceny, ktorú mu žalobkyňa nevyplatila pri kúpe nehnuteľnosti s odôvodnením, že pokiaľ žalobkyňa a žalovaný v postavení kupujúcich nadobudli v rovnakom spoluvlastníkom podiele nehnuteľnosti za kúpnu cenu 15.000,-Eur, kúpna cena na každý spoluvlastnícky podiel 1-ica predstavuje 7.500,-Eur. Na podiel žalobkyne je podľa žalovaného možné započítať kúpnu cenu vo výške 2.160,-Eur a sumu vo výške 2.400,-ERur, čo predstavuje 4.560,-Eur, a teda vzájomnou žalobou si uplatňuje zostatok kúpnej ceny vo výške 2.940,-Eur, ktoré mu žalobkyňa do podania odporu za kúpu bytu ani bytového priestoru nezaplatila. Ďalej si žalovaný vzájomnou žalobou uplatnil aj sumu 4.810,-Eur, a to titulom poskytnutých pôžičiek žalobkyni, keď na jej bankový účet postupne poukazoval: dňa 02.12.2021 500,-Eur, dňa 21.10.2021 sumu 500,-Eur, dňa 29.09.2021 sumu 500,-Eur, dňa 03.10.2022 sumu 560,-Eur, dňa 24.08.2022 sumu 500,-Eur, dňa 25.07.2022 sumu 550,-Eur, dňa 02.06.2022 sumu 900,-Eur, dňa 24.05.2022 sumu 800,- Eur, spolu 4.810,-Eur.
4. Na podaný odpor reagovala žalobkyňa písomným podaním, v ktorom poprela tvrdenia žalovaného o tom, že nedisponuje dostatkom finančných prostriedkov a v čase poskytnutia pôžičiek bola nezamestnaná, a teda bez finančných prostriedkov, keď poberala podporu v nezamestnanosti cca 681,- Eur až 683,-Eur počas 6 mesiacov, zároveň jej bolo 11.05.2020 vyplatené odstupné v sume 2.968,87 Eur, poberala ďalej COVID podporu vo výške 300,-Eur mesačne a od 01.02.2021 mala uzatvorenú
pracovnú zmluvu na dobu neurčitú. Zároveň obdržala od svojho brata I. J. sumu 18.494,-Eur ako výplatok z dedičstva a túto sumu následne previedla zo svojho účtu na účet svojej matky, ku ktorému mala dispozičné právo. Okrem toho mala na účte svojej matky aj sumu 10.000,-Eur, ktoré si vložila na termínovaný vklad v sumách 5.000,-Eur a 5.000,-Eur s viazanosťou 24 a 12 mesiacov. Po ukončení viazanosti v roku 2019 a 2020 sumu 10.000,-Eur aj s výnosom previedla na účet svojej sestry. K peňažným vkladom žalovaného na jej účet žalobkyňa uviedla, že slúžili na úhradu dlhu jeho matky G. F., ďalej na úhradu nákladov v spoločnej domácnosti, energie, poistiek a na ďalšie mimoriadne výdaje – kúpa motorového vozidla, svadba v rodine atď... Žalobkyňa teda má za to, že sa nejednalo o pôžičku, ale o jeho príspevok na spoločné spolužitie a domácnosť.
5. Na pojednávaní konanom dňa 08.07.2024 žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe, ako aj na skutkových tvrdeniach v žalobe uvedených a žiadala rozhodnúť v zmysle žaloby petitu. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalovaný za žalobkyňu vyplatil sumu 2.160,- Eur ako časť kúpnej ceny za spoločný byt, ktorý spolu nadobudli a ďalej sumu 12.840,-Eur z úveru, ktorý si zobral z dôvodu potreby doplatenia kúpnej ceny spoločnej nehnuteľnosti. Následne prebehlo súdne konanie v súvislosti s vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k tejto nehnuteľnosti, sp. zn. 24C/9/2023, v ktorom bol uzatvorený súdny zmier, v zmysle ktorého byt nadobudla žalobkyňa a titulom vyporiadania mala vyplatiť žalovanému vyrovnávací podiel vo výške 11.600,-Eur. Túto povinnosť si však dobrovoľne nesplnila a z tohto dôvodu bol podaný návrh na exekúciu a následne táto exekúcia aj prebehla a peňažné prostriedky boli žalovanému vyplatené. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní ďalej uviedol, že žalovaný už nepožaduje od žalobkyne vrátenie žiadnych finančných prostriedkov a zobral vzájomnú žalobu späť a žiadal, aby súd konanie v časti podania vzájomnej žaloby zastavil, s čím žalobkyňa na pojednávaní súhlasila.
6. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Zb.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
7. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
8. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
9. Súd postupoval podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení a konanie o vzájomnej žalobe žalovaného z dôvodu jej späťvzatia po súhlase žalobkyne I. výrokom enunciátu rozsudku zastavil. Po späťvzatí vzájomnej žaloby tak predmetom konania zostal len nárok žalobkyne, na základe ňou podanej žaloby.
10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi súčasť spisu a výsluchom žalobkyne osobne prítomnej na pojednávaní, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav:
11. Z listinného dôkazu: Kúpna zmluva zo dňa 04.09.2020, ako aj zo zhodných tvrdení sporových strán súd zisťuje, že žalobkyňa so žalovaným nadobudli do podielového spoluvlastníctva, každý v podiele 1- ica:
- byt č. 5, na II. poschodí vo vchode č. 1, v bytovom dome v Uhorskom, so súp. č. XXX, stojaci na pozemku parcely CKN č. 229/1,
- spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu na LV č. XXX v podiely 5531/54268,
- nebytový priestor č. 5 na prízemí vo vchode č. 1 v bytovom dome v Uhorskom, so súp. č. XXX, stojaci na pozemku na parcely CKN č. 229/1,
- spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu zapísaného na LV č. XXX v podiely 1648/54268 a pozemky v kat. území C. v spoluvlastníckom podiele 7179/54268 v pomere k celku, zapísané na LV č. XXX, a to parcelu CKN č. 138/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere 222m2, parcelu CKN č. 229/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 304m2 a parcelu CKN č. 234/2 záhrada o výmere 127m2 , to všetko za kúpnu cenu 15.000,-Eur, ktorá mala byť v zmysle kúpnej zmluvy vyplatená nasledovne: časť kúpnej ceny vo výške 2.160,-Eur vyplatí kupujúci A. F. predávajúcim na ich bankový účet do 3 dní od uzavretia kúpnej zmluvy a zvyšok kúpnej ceny vo výške 12.840,-Eur vyplatí kupujúci A. F. na
bankový účet predávajúcich v lehote do 60 dní od uzavretia kúpnej zmluvy z prostriedkov poskytnutého hypotekárneho úveru Prima banka, a.s. Podľa článku VII. bodu 1.2 kúpnej zmluvy, kupujúci A. F. a A. B. o spôsobe financovania kúpy nehnuteľností popísaných v tejto kúpnej zmluve uzavrú osobitnú dohodu o spôsobe splácania vyplatenej kúpnej ceny predávajúcim.
12. Z výpisu účtu sestry žalobkyne, pani G. H. za obdobie od 01.09.2020 do 22.09.2020 súd zisťuje, že sestra žalobkyne poukázala na účet žalovaného dňa 22.09.2020 sumu 1.949,68 Eur.
13. Z výpisu účtu žalobkyne za obdobie od 31.07.2021 do 31.08.2021 súd zisťuje, že žalobkyňa poukázala na účet žalovaného dňa 12.08.2021 sumu 1.000,-Eur a dňa 13.08.2021 sumu 1.400,-Eur.
14. Z potvrdenia Prima banky Slovensko, a.s. o vklade hotovosti súd zisťuje, že dňa 04.09.2020 žalobkyňa vložila na účet žalovaného sumu 2.160,-Eur.
15. Z listinného dôkazu „Žiadosť o zmenu podmienok úveru“ súd zisťuje, že žalovaný dňa 21.06.2021 požiadal Prima banku Slovensko, a.s. o čiastočné predčasné splatenie poskytnutého úveru na bývanie ku dňu 25.08.2021 v mimoriadnej splátke 2.400,-Eur.
16. Z výpisu z účtu žalovaného za obdobie od 01.09.2020 do 30.09.2020 súd zisťuje, že na účet žalovaného boli dňa 04.09.2020 pripísané finančné prostriedky v sume 2.160,-Eur ( popis operácie: vklad v hotovosti A. F. ). Z uvedeného listinného dôkazu tiež vyplýva, že žalovaný sumu 2.160,- Eur následne dňa 07.09.2020 previedol na účet: D. s popisom operácie: „doplatok kúpnej ceny za byt“. Dňa 22.09.2020 prijal žalovaný na svojom účte úhradu vo výške 1.949,68 Eur ( popis operácie: „H. G.“).
17. Z výpisu z účtu žalovaného za obdobie od 31.07.2021 do 31.08.2021 súd zisťuje, že dňa 12.08.2021 bola na účte žalovaného prijatá úhrada v sume 1.000,-Eur a dňa 13.08.2021 suma 1.400,-Eur , obe sumy boli zaslané žalobkyňou – B. A.. Ďalej z uvedeného listinného dôkazu vyplýva, že žalovaný dňa 25.08.2021 uhradil mimoriadnu splátku úveru vo výške 2.400,-Eur v prospech Prima banka Slovensko, a.s..
18. Podľa § 489 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník ( ďalej len „OZ“ ) záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
19. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
20. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
21. Podľa § 153 ods. 1/,2/,3/ CSP 1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. (2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
22. Vyššie zákonné ustanovenia súd aplikoval na zistený skutkový stav:
23. Žalobkyňa si podanou žalobou uplatnila voči žalovanému celkovo sumu 6.509,68 Eur s príslušenstvom, titulom nesplatenia poskytnutých peňažných pôžičiek, pričom sa malo jednať o poskytnutie pôžičky v sume 1.000,-Eur, ktorú previedla na účet žalovaného dňa 12.08.2021, pôžičku v sume 1.400,-Eur, ktorú previedla na účet žalovaného dňa 13.08.2021, pôžičku v sume 2.160,-Eur,
ktorú žalovanému poskytla v hotovosti dňa 04.09.2020 a napokon pôžičku v sume 1.949,68 Eur, ktorú previedla na účet žalovaného z účtu svojej sestry dňa 22.09.2020. Medzi stranami nebola sporná skutočnosť o poukázaní jednotlivých súm žalobkyňou žalovanému, ani skutočnosť, že finančné prostriedky v sume 1.949,68 Eur, ktoré boli prevedené z účtu sestry žalobkyne sú vlastnými finančnými prostriedkami žalobkyne. Túto skutočnosť žalovaný v konaní nerozporoval, dokonca sám v podanom odpore uviedol, že mu bola táto transakcia odôvodnená tak, že sú to peniaze žalobkyne, ktorá mala uložené u svojej sestry, a teda nenamietal aktívnu legitimáciu žalobkyne v súvislosti s touto sumou, preto vychádzajúc zo zhodných skutkových tvrdení sporových strán, resp. z nepopretých skutkových tvrdení sporových strán, súd vyhodnotil, že aj v tejto časti uplatneného nároku žalobkyne, je žalobkyňa aktívne vecne legitimovaná na podanie žaloby a finančné prostriedky prevedené na účet žalovaného z účtu sestry žalobkyne boli jej vlastnými finančnými prostriedkami.
24. Spornou v konaní ostala skutočnosť, či sa jednalo zo strany žalobkyne o poskytnutie pôžičky žalovanému, a teda došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke. Obrana žalovaného bola prioritne zameraná na tvrdení, že so žalobkyňou neuzatvoril žiadnu zmluvu o pôžičke peňazí a jej nárok v celom rozsahu poprel, no následne započítal žalobkyňou poskytnuté sumy 2.160,- Eur a 2.400,- Eur ako jej príspevok na zaplatenie kúpnej ceny za vyššie špecifikované spoločné nehnuteľnosti ( bod 11 rozsudku), kedy pri kúpnej cene 15.000,-Eur a spoluvlastníckom podiele žalobkyne 1, by sa mala žalobkyňa na kúpe spoločnej nehnuteľnosti podieľať sumou 7.500,- Eur. Zostatok kúpnej ceny pripadajúci na podiel žalobkyne vo výške 2.940,- Eur si žalovaný uplatnil vzájomnou žalobou, ktorú však na pojednávaní konanom dňa 08.07.2024 zobral späť.
25. Žalovaný je oprávnený uplatniť v prebiehajúcom spore aj vlastný kompenzabilný nárok voči žalobcovi. Ide o pohľadávku, ktorú by bolo možné jednostranne započítať proti žalobou uplatnenej pohľadávke podľa predpisov hmotného práva ( § 580 a § 581 Občianskeho zákonníka). Započítanie pohľadávok je jedným zo zákonných spôsobov zániku záväzku, avšak podmienkou je, že osoba uskutočňujúca započítací úkon nepopiera pohľadávku, proti ktorej započítanie smeruje. V prípade popretia pohľadávky, ako je to v súdenom prípade ( žalovaný nielen v podanom odpore, ale aj na pojednávaní nárok žalobkyne titulom zmluvy o pôžičke poprel), nemožno procesný úkon žalovaného, ktorým sa v prebiehajúcom konaní domáha plnenia od žalobcu považovať za kompenzačnú námietku podľa § 147 ods. 2 CSP. V takomto prípade ide vždy o vzájomnú žalobu, a to aj pokiaľ je žalovaným uplatňovaná nižšia pohľadávka, než je žalobou uplatnená pohľadávka žalobcu. ( Civilný sporový poriadok, komentár, Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol., C.H.Beck, 2016, str. 551). Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní konanom dňa 8.7.2024 zobral vzájomnú žalobu späť s tým, že žalovaný už od žalobkyne nepožaduje žiadne vrátenie finančných prostriedkov, preto súd konanie o vzájomnej žalobe žalovaného zastavil, a týmto nárokom žalovaného sa v konaní viac nemohol zaoberať. Rozhodujúcou otázkou pre vyhovenie, alebo zamietnutie žaloby žalobkyne sa tak stalo posúdenie (ne)existencie pôžičiek medzi sporovými stranami.
26. Zmluva o pôžičke je upravená v § 657 Občianskeho zákonníka a ide o zmluvu, ktorou jedna strana ( veriteľ ) prenecháva druhej strane ( dlžníkovi ) veci určené podľa druhu a druhá strana sa zaväzuje vrátiť po čase veci rovnakého druhu. Z ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka teda možno vymedziť pojmové znaky zmluvy o pôžičke, ktorými sú: a) určenie zmluvných strán, b) prenechanie druhovo určenej veci, c) dočasnosť zmluvného vzťahu, d) povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu. Zmluva o pôžičke má charakter reálnej, nielen konsenzuálnej zmluvy tzn., že k vzniku právnemu vzťahu pôžičky je potrebné aj odovzdanie veci dlžníkovi. Vznik pôžičky preto predpokladá jednak dohodu strán a jednak skutočné odovzdanie predmetu pôžičky. Uvedené ustanovenie Občianskeho zákonníka nevyžaduje pre platnosť uzatvorenia zmluvy o pôžičke písomnú formu, a teda je možné zmluvu o pôžičke uzatvoriť aj na základe ústnej zmluvy, pričom táto dohoda nemusí nevyhnutne riešiť ani splatnosť pôžičky, ani to, či ide o odplatnú alebo bezodplatnú zmluvu. Na základe tejto dohody však musí byť dlžníkovi zrejmé, že poskytnutú pôžičku má povinnosť vrátiť.
27. V časti žalobkyňou uplatneného nároku pri poskytnutí údajnej pôžičky v sume 2.160,-Eur a sumy 2.400,-Eur ( 1.000,- + 1.400,-Eur ), ktoré mali byť podľa zhodného tvrdenia sporových strán použité na nadobudnutie spoločnej nehnuteľnosti súd žalobu zamietol, keď podľa názoru súdu, žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno tvrdenia o uzavretí zmluvy o pôžičke so žalovaným tzn., dohody, podľa
ktorej dochádza k poskytnutiu peňažných prostriedkov dlžníkovi len dočasného charakteru a dlžník má povinnosť poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť. Pre platné uzatvorenie zmluvy o pôžičke sa totiž vyžaduje nielen reálne odovzdanie finančných prostriedkov, čo žalobkyňa v konaní aj preukázala a táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná, ale aj vôľa a dohoda zmluvných strán o tom, že poskytnuté peňažné prostriedky má dlžník povinnosť veriteľovi vrátiť. Nie každé poskytnutie peňažného plnenia automaticky znamená uzatvorenie zmluvy o pôžičke. Môže sa jednať, či už o darovanie finančných prostriedkov alebo o iné medzi stranami dojednané plnenia.
28. Medzi stranami nebolo sporné, že v čase kedy malo podľa žalobkyne dôjsť k poskytnutiu pôžičky tvorili pár a zdieľali spoločnú domácnosť na adrese: C. XXX. Rovnako nebolo v konaní sporné, že sa v tomto období dohodli aj na kúpe spoločných nehnuteľností, a tieto na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 04.09.2020 nadobudli do podielového spoluvlastníctva za kúpnu cenu 15.000,-Eur, každý v podiele 1 v pomere k celku. Zároveň obe sporové strany súdu predložením svojich výpisov z účtu preukazovali, že dochádzalo medzi nimi v čase spolužitia k rôznym finančným transakciám ( nielen žalobkyňa, ale aj žalovaný posielal na účet žalobkyne finančné prostriedky). Berúc do úvahy všetky predložené listinné dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, ako aj skutkové tvrdenia sporových strán je súd toho názoru, že tvrdenia žalobkyne o poskytnutí pôžičiek žalovanému v čase zdieľania spoločnej domácnosti, spoločného hospodárenia a dohody o kúpe spoločnej nehnuteľnosti sú nanajvýš nepravdepodobné a nelogické, preto súd tvrdeniam žalobkyne o tom, že žalobkyňa, ktorá so žalovaným spoločne nadobúdala nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva mu poskytla pôžičku na to, aby mohol zaplatiť kúpnu cenu za spoločnú nehnuteľnosť ( t.j. aj časť pripadajúcu na jej spoluvlastnícky podiel) bez ďalších dôkazných prostriedkov preukazujúcich poskytnutie pôžičky žalovanému neuveril, obzvlášť ak žalovaný poskytnutie pôžičiek poprel a zároveň aj súdu predložením listinných dôkazov preukázal, že tieto finančné prostriedky, ktoré mu žalobkyňa previedla, použil na nadobudnutie spoločnej nehnuteľnosti. Rovnako súd vzal do úvahy aj časovú súvislosť, kedy žalobkyňa vrátenie finančných prostriedkov počas spolužitia so žalovaným nepožadovala, dokonca ani napriek ustanoveniu čl. VII bodu 1.2. Kúpnej zmluvy o uzavretí osobitnej dohody o spôsobe splácania vyplatenej kúpnej ceny sporové strany žiadnu písomnú dohodu podľa tvrdenia žalobkyne neuzavreli, ale až po rozchode sa začala domáhať vrátenia údajných pôžičiek. Pokiaľ žalobkyňa na pojednávaní dňa 08.07.2024 tvrdila, že kúpu celej nehnuteľnosti mal financovať jedine žalovaný a ona mala financovať len rekonštrukciu, tieto skutkové tvrdenia žalovaný poprel nie len na vytýčenom pojednávaní, ale už v samotnom odpore, keď uviedol, že rekonštrukciu nehnuteľnosti financoval sám a žalobkyňa bola v tej dobe nezamestnaná. Žiadne ďalšie dôkazy preukazujúce tieto tvrdenia žalobkyne neboli v konaní predložené, ani včas navrhnuté. Naopak právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 08.07.2024 súdu uviedol, že všetky vzťahy vyplývajúce z podielového spoluvlastníctva sporových strán k týmto nehnuteľnostiam boli už v konaní 24C/9/2023 vyporiadané uzatvorením súdneho zmieru, podľa ktorého nahnuteľnosti nadobudla do svojho výlučného vlastníctva žalobkyňa a žalovanému mala vyplatiť vyrovnací podiel 11.600,- Eur. Hoci si žalobkyňa túto povinnosť dobrovoľne nesplnila v dohodnutej lehote, vyrovnací podiel bol žalovanému vyplatený v exekučnom konaní ( žalobkyňa toto skutkové tvrdenie žalovaného nerozporovala).
29. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia a jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich neuplatnením, v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý si túto povinnosť nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci. Dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno znášajú účastníci konania a súd je povinný vykonať iba navrhnuté dôkazy a tie uzná za právne relevantné.
30. Súd vychádza z výsledkov dokazovania navrhnutého účastníkmi konania. Vzhľadom na vyššie uvedené súd uzatvára, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno tvrdenia o tom, že peňažné prostriedky, ktoré poslala, resp. vložila na účet žalovaného, poskytla žalovanému na základe uzatvorenej zmluvy o pôžičke s tým, že žalovaný jej mal tieto peňažné prostriedky vrátiť. Súd teda nemá preukázanú existenciu zmluvy o pôžičke, pričom je toho názoru, že nie je možné priznať toto plnenie žalobkyni ani titulom bezdôvodného obohatenia, keďže k získaniu majetkového prospechu na strane žalovaného
nedošlo, ale práve naopak, žalovaný súdu preukázal, že poskytnuté peňažné prostriedky použil na nadobudnutie spoločnej nehnuteľnosti za kúpnu cenu 15.000,-Eur, kde pri spoluvlastníckom podiele žalobkyne 1, pripadá na podiel žalobkyne suma 7.500,-Eur, teda viac ako žalovanému poskytla, pričom navyše vzťahy vyplývajúce z tohto spoluvlastníctva si už sporové strany uzatvorením súdneho zmieru v konaní vedenom na tunajšom súde sp.zn. 24C/9/2023 vyporiadali.
31. Následne súd posúdil aj poskytnutie pôžičky v sume 1.949,68 Eur, ktorá bola žalovanému prevedená z účtu sestry žalobkyne. K tejto žalovaný v podanom odpore uviedol: „ ...sumu 1.949,68 Eur zaslanú pani G. H. vrátil žalovaný v hotovosti žalobkyni, čo samozrejme žalobkyňa popiera napriek tomu, že takýmto spôsobom upierala na svojich právach i svojho bývalého manžela pri vyporiadaní BSM po rozvode manželstva.“ Žalobkyňa na pojednávaní konanom dňa 8.7.2024 vypovedala, že tieto finančné prostriedky mala uložené u svojej sestry a žalovanému ich spolu so sestrou previedla, keď jej žalovaný zavolal, že potrebuje hneď sumu 1.949,68 Eur. Požičanú sumu nevie na čo použil, ale peniaze jej nevrátil. Nielen z výpovede žalobkyne, ale aj z textu citovanej časti odporu k sume 1.949,68 Eur, v ktorom žalovaný poskytnutie pôžičky v sume 1.949,68 Eur nepopiera, je možné jednoznačne usúdiť, že žalovanému bola poskytnutá pôžička v sume 1.949,68 Eur, pričom žalovaný uviedol, že tieto finančné prostriedky vrátil, teda jeho záväzok mal zaniknúť splnením. Z uvedeného preto možno vyvodiť, že sa v tomto prípade jednalo o uzatvorenie ústnej zmluvy o pôžičke, kedy sa zmluvné strany dohodli na poskytnutí peňažných prostriedkov dočasného charakteru s tým, že dlžník mal vedomosť o povinnosti peňažné prostriedky vrátiť a podľa tvrdenia samotného žalovaného, tieto peňažné prostriedky údajne aj vrátil v hotovosti k rukám žalobkyne.
32. Ak dlžník v spore tvrdí, že pôžičku riadne vrátil, spočíva na ňom dôkazné bremeno, že skutočne došlo k vráteniu pôžičku, pričom dlžník musí túto skutočnosť vedieť v konaní aj riadne preukázať napr. kvitanciou ( § 569 OZ ) alebo pomocou svedkov, ktorí by uvedenú skutočnosť pred súdom vedeli potvrdiť. Hoci v konaní žalovaný tvrdil, že sumu 1.949,68 Eur v hotovosti žalobkyni vrátil, žalobkyňa toto skutkové tvrdenie žalovaného poprela, bolo teda povinnosťou žalovaného túto skutočnosť v konaní riadne preukázať. Žalovaný v konaní nenavrhol žiadne dôkazy, ktorými by svoje skutkové tvrdenie o vrátení pôžičky aj preukázal, neuniesol teda dôkazné bremeno tvrdenia o splatení pôžičky, preto súd vyhodnotil nárok žalobkyne v časti poskytnutej pôžičky v sume 1.949,68 Eur ako dôvodný a zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy žalobkyni.
33. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so splnením peňažného záväzku a žalobkyňa si uplatnila aj nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania v percentuálnej výške 5,00% odo dňa nasledujúceho po dni určenom na plnenie uvedený v Pokuse o mimosúdnu dohodu zo dňa 20.06.2023 podľa ktorej, žalobkyňa vyzvala žalovaného na vrátenie pôžičky do 30.06.2023, súd v priznanej časti tohto nároku žalobkyni úrok z omeškania priznal, keďže je v súlade s platnou právnou úpravou ( § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb.z. ).
34. Záverom súd dodáva, že s poukazom na sudcovskú koncentráciu už nepripustil v konaní ďalšie dokazovanie navrhované žalobkyňou, a to výsluch svedkov, ktorých žalobkyňa navrhla až písomným podaním zo dňa 25.06.2024, t.j. necelé dva týždne pred stanoveným termínom pojednávania, kedy mal súd za to, že navrhovaný dôkaz žalobkyňa nenavrhla riadne a včas, pričom o sudcovskej koncentrácii konania bola zo strany súdu riadne poučená a zároveň nepreukázala, že tieto prostriedky procesného útoku nemohla uplatniť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Ak mali navrhovaní svedkovia podľa žalobkyne preukázať poskytnutie pôžičiek žalovanému, mala ich žalobkyňa riadne označiť už v podanej žalobe, resp. najneskôr vo svojej replike, ako reakciu na podaný odpor, v ktorom žalovaný poskytnutie pôžičiek poprel. Sudcovská koncentrácia bola zavedená do civilného procesu zákonom č. 160/2015 Zb.z. a predstavuje efektívny nástroj racionálneho a odôvodneného zrýchlenia sporového konania, kedy by prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany mali byť uplatňované včas, ako reakcia na vyjadrenia protistrany a ňou tvrdených skutočností a len v prípade, ak vyšli v priebehu konania najavo nové skutočnosti, o ktorých strana nemala vedomosť, môže súd aj neskôr navrhované dôkazy vykonať. Súd podotýka, že vo veci bolo už dňa 28.02.2024 nariadené predbežné prejednanie sporu, na ktoré sa sporové strany nedostavili a svoju neúčasť ospravedlnili len krátko pred jeho konaním, prvé
pojednávanie vo veci sa malo uskutočniť dňa 22.04.2024, ktoré sa kvôli ospravedlneniu žalobkyne a preukázanej PN žalobkyne opäť nekonalo, ani následné ďalšie vytýčené pojednávanie dňa 17.06.2024 sa kvôli kolízii pojednávaní právnej zástupkyne žalobkyne neuskutočnilo. Aj z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa malo dostatok časového priestoru na to, aby súdu riadne navrhla tento dôkazný prostriedok a odôvodnila jeho oneskorené navrhnutie. Keďže tak urobila až tesne pred uskutočneným pojednávaním, pričom ani účasť svedkov na pojednávaní nezabezpečila, hoci to vo svojom písomnom podaní z 25.06.2024 deklarovala a výsluch navrhovaných svedkov by znamenal odročenie už vytýčeného pojednávania a nariadenie nového pojednávania, súd už výsluch svedkov nepripustil, nakoľko by znamenal opätovné predlžovanie a odročovanie konania, čo nemožno hodnotiť ako účelné, ani hospodárne.
35. Podľa § 255 ods. 1/ CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej úspechu vo veci.
36. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
37. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
38. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
39. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol jednak vo vzťahu k podanej žalobe, ale aj vzájomnej žalobe. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 08.07.2024 zobral vzájomnú žalobu späť, pričom späťvzatie odôvodnil len tým, že žalovaný už od žalobkyne žiadne finančné prostriedky nepožaduje. Z uvedeného vyplýva, že k späťvzatiu vzájomnej žaloby nedošlo pre správania sa žalobkyne, preto jej nemožno ani pričítať zavinenie za zastavenie konania, ale práve v dôsledku správania sa žalovaného súd konanie o vzájomnej žalobe zastavil, preto žalobkyni ako úspešnej strane v konaní o vzájomnej žalobe prináleží náhrada trov konania v plnej výške.
40. O nároku na náhradu trov konania o podanej žalobe súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. V konaní mala žalobkyňa len čiastočný úspech, t.j. v časti 1949,68 Eur, ktoré jej súd priznal, čo predstavuje 29,95% a žalovaný bol úspešný v časti, v ktorej súd žalobu žalobkyne zamietol, čo predstavuje 70,05%; čistý úspech žalovaného predstavuje 40,1% (70,05-29,95). Žalovanému vznikol voči žalobkyni ako úspešnejšej strane v konaní o nároku žalobkyne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 40,1%, čo vyjadruje vzájomný pomer úspechu žalobcu a žalovaného.
41. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie, v lehote 15 dní odo dňa doručenia, na Okresný súd Lučenec písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 Civilného sporové ho poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že,
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.