Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Sd-227-2011.pdf
PDF · 90.5 KB
Case nature
Area
Subarea
21Sd/227/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky U. N., nar. XX.O. XXXX, bytom F., S. Y. XXXX/X u starej matky V. S., v konaní zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou matkou B. B. rod. S. nar. XX.P. XXXX, bytom F., Y. č. XXX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. 865 526 9601 z 13.júla 2011 o zvýšení invalidného dôchodku takto
rozhodol:
Rozhodnutie odporkyne č. 865 526 9601 z 13.júla 2011 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie.
Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zvýšila sumu invalidného dôchodku vyplácaného navrhovateľke s účinnosťou od 18.mája 2010 na 139,- € mesačne, pretože lekárskou správou posudkového lekára z 3.júna 2011 bola od 18.mája 2010 konštatovaná zmena miery poklesu jej pracovnej schopnosti z pôvodných 45% na 50%. Od 1.januára 2011 sumu invalidného dôchodku na základe valorizácie zvýšila na 141,60 € mesačne.
Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolala, pretože vyjadrené percento jej zníženej pracovnej schopnosti nepovažovala za zodpovedajúce svojmu zdravotnému stavu. Poukázala na to, že trpí úplnou hluchotou, čo posudkový lekár dostatočne nezohľadnil.
Na pojednávaní pred krajským súdom zotrvala na podanom odvolaní. Vyhodnotenie svojich zdravotných ťažkostí vo vzťahu k priznanej miere poklesu jej pracovnej schopnosti nepovažovala za správne jednak preto, že podľa odborného nálezu je poškodenie jej sluchu spojené so sociálnou dezintegráciou, čo posudkový lekár neakceptoval, jednak preto, že neboli zobrané do úvahy jej ďalšie zdravotné ťažkosti a to vrodené ortopedické poškodenie dolnej končatiny a s tým súvisiace poškodenie pohybovo-oporného aparátu, ktoré sa postupom rokov zhoršuje, nevydrží dlhšie stáť ani chodiť, niekedy stráca rovnováhu a trpí bolesťami. Okrem vylúčenia možnosti uplatniť sa v zamestnaní, ktoré vyžaduje komunikáciu je jej pracovné uplatnenie obmedzené aj v súvislosti s poškodením pohybovo-oporného aparátu. Na otázku súdu potvrdila, že je schopná do určitej miery komunikovať, pokiaľ môže hovoriacemu odzerať z úst, aj táto forma komunikácie je však ovplyvňovaná okolitými ruchmi a nutnosťou upozorniť ju na začiatok komunikácie iným spôsobom, napr. dotykom. Po ukončení stredoškolského vzdelávania navrhovateľka striedavo pracovala u rôznych zamestnávateľov, momentálne nepracuje a voľný čas trávi učením sa cudzieho jazyka. Predložila neurologický nález z decembra 2012, ktorým dokumentovala zhoršenie stavu jej pohybovo-oporného aparátu.
Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne bez potreby vykonania ďalších dôkazov. Poukázala na to, že zdravotný stav navrhovateľky bol posudzovaný zo zohľadnením aj aktuálne predkladaných odborných lekárskych nálezov, či už posudkovými lekármi na pobočke alebo na ústredí Sociálnej poisťovne. Zhodne vyjadrili 50%-ný pokles pracovnej schopnosti navrhovateľky pre poškodenie sluchu a svoje posudkové závery náležite odôvodnili.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, s rozhodnutím o priznaní invalidného dôchodku, so žiadosťou o jeho zvýšenie, s predchádzajúcim rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 21Sd 222/2010-12 z 19.januára 2012, s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne v čase vzniku invalidity navrhovateľky i pri ďalšom posudzovaní jej zdravotného stavu, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky, s ostatným relevantným obsahom spisu a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie odporkyne bolo potrebné zrušiť pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku a preto podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie.
Z § 195 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že organizačná zložka Sociálnej poisťovne má pred vydaním rozhodnutia povinnosť postupovať tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel má obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.
Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka požiadala o priznanie invalidného dôchodku žiadosťou z 27.decembra 2006 a žiadala ho priznať od 26.mája 2004. Na základe tejto žiadosti posudzoval jej zdravotný stav posudkový lekár sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Rožňave, ktorý v posudku z 18.januára 2007 konštatoval vznik invalidity navrhovateľky so 45%- ným poklesom jej pracovnej schopnosti pre obojstrannú ťažkú percepčnú nedočujnosť v zmysle kapitoly VII., odd. B, pol. 2 prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení pri obojstrannej strate sluchu podľa Fowlera na úrovni 97,8 %. Dátum vzniku jej invalidity bol stanovený na 1.januára 2005 s tým, že jej invalidita vznikla pred ukončením povinnej školskej dochádzky. Od uvedeného dňa jej bol priznaný invalidný dôchodok. Rovnaký status navrhovateľky bol zachovaný aj pri riadnej kontrolnej lekárskej prehliadke realizovanej 25.júla 2008. Na základe jej žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku zo 6.apríla 2010 bola vykonaná kontrolná lekárska prehliadka 14.júla 2010 výsledkom ktorej bola zmena miery poklesu jej pracovnej schopnosti z pôvodných 45% na 50% dňom 18.mája 2010 konštatovaná posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Rožňave. Za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie považoval obojstrannú úplnú hluchotu so stratou sluchu CSS podľa Fowlera na úrovni 99,5% v zmysle kapitoly VII., odd. B, pol. 1 prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. K pridruženým zdravotným ťažkostiam a to stavu po operácii tali pes equinovarus vľavo a dorzalgiám sa nevyjadril. Na základe podaného opravného prostriedku posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Prešove v posudku z 30.novembra 2010 konštatoval rovnako 50%-ný pokles pracovnej schopnosti navrhovateľky od 18.mája 2010, za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie však označil obojstrannú praktickú hluchotu v zmysle kapitoly VII., odd. B, pol. 2, pre ktorú jej priznal 45%-ný pokles pracovnej schopnosti a do úvahy zobral aj iné zdravotné postihnutie a to vrodenú kosozvislú nohu vľavo, stav po opakovanej operácii v zmysle kapitoly XV., odd. E, pol. 57, písm. a) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, pre ktoré navýšil pokles jej pracovnej schopnosti o ďalších 5%.
Rozhodnutím odporkyne č. 865 526 9601 z 3.septembra 2010 bol navrhovateľke s ohľadom na zmenu miery poklesu jej pracovnej schopnosti z pôvodných 45% na 50% dňom 18.mája 2010 zvýšený invalidný dôchodok. Uvedené rozhodnutie bolo predmetom preskúmania v konaní Krajského súdu v Banskej Bystrici 21Sd 222/2010 a bolo jeho rozhodnutím z 19.januára 2011 zrušené v dôsledku rozporov v posúdení závažnosti zdravotných ťažkostí navrhovateľky a ich zaradení pod príslušnú položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení pre nedostatok dôvodov, pre neakceptovanie odborného vyšetrenia z 18.mája 2010, ktorým popri praktickej hluchote navrhovateľky bolo konštatované aj ťažké
porušenie jej komunikačných schopností v hovorovej reči a sociálna dezintegrácia a nedostatočné odborné vyhodnotenie vplyvu pridruženého zdravotného postihnutia navrhovateľky na jej pracovnú schopnosť.
V rámci realizácie uvedeného rozhodnutia krajského súdu posudzoval zdravotný stav navrhovateľky opäť posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Rožňave 21.septembra 2011, ktorý konštatoval 50%-ný pokles jej pracovnej schopnosti pre obojstrannú úplnú hluchotu so stratou sluchu CSS podľa Fowlera na úrovni 99,5% so zaradením pod kapitolu VII., odd. B, pol. 1 v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. V posudku uviedol, že 25-ročná navrhovateľka, stredoškolsky vzdelaná, prekonala v roku 1991 varicelu s následným zhoršením sluchu. Od roku 1999 je dispenzarizovaná na foniatrickej ambulancii pre obojstrannú senzorineurálnu poruchu sluchu, má pridelenú audioprotetickú náhradu na obidve uši. Konštatoval, že komunikuje primerane, na otázky zamerané na skúmanie prípadnej sociálnej dezintegrácie odpovedá taktiež primerane z čoho vyvodil, že má vytvorené povedomie o fonologických a syntaktických štruktúrach reči, má rozvinuté abstraktné myslenie a nezistil známky porušenia intelektuálnych funkcií. Ochorenie ľavej nohy podľa jeho názoru nebolo dôvodom na navýšenie percenta jej zníženej pracovnej schopnosti, pretože nespĺňa kritériá pre zaradenie pod kapitolu XV., odd. G, pol. 57a prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Dátum zmeny miery poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľky z pôvodných 45% na 50% konštatoval naďalej od 18.mája 2010, dňom ORL vyšetrenia. Posudkové stanovisko po podaní opravného prostriedku navrhovateľky nezmenil.
Pretože navrhovateľke nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle uznania vyššej miery poklesu jej pracovnej schopnosti posudzoval jej zdravotný stav aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Prešove, ktorý v posudku z 5.októbra 2011 dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ vo všetkých jeho častiach. V posudku uviedol, že navrhovateľka napriek handicapu pre poruchu sluchu ťažkého stupňa získala stredoškolské vzdelanie s maturitou, čím sa stala schopná včlenenia a zapojenia sa do spoločnosti. Napriek závažnému poškodeniu sluchu s ohľadom na dôvod poškodenia sluchu a dovtedy dosiahnutý vývoj reči a nadväzujúce duševné schopnosti nedošlo u nej k závažnému mentálnemu či inému postihu, ktoré by znamenali jej sociálnu dezintegráciu. Z uvedeného dôvodu považoval priznané percento jej zníženej pracovnej schopnosti pre uvedené zdravotné postihnutie za adekvátne. Ochorenie ľavej nohy nebolo podľa jeho názoru dôvodom na navýšenie priznaného percenta jej zníženej pracovnej schopnosti, pretože jej postavenie je po korekčných operačných zákrokoch vyhovujúce. K rovnakému posudkovému záveru dospel aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne pracovisko v Žiline, ktorý posudok o invalidite navrhovateľky vypracoval na základe dožiadania krajského súdu 23.apríla 2012.
Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala. Podľa § 71 ods. 4 cit. zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalej liečby a na základe komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Z preskúmavaného rozhodnutia z 13.júla 2011, ktoré bolo výsledkom skutkového a právneho vyhodnotenia zistených skutočností, týkajúcich sa najmä posúdenia zdravotného stavu navrhovateľky mal súd preukázané, že o žiadosti navrhovateľky o zvýšenie sumy invalidného dôchodku odporkyňa rozhodla na základe lekárskej správy z 3.júna 2011, v ktorej posudkový lekár odôvodnil zaradenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia navrhovateľky v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a jeho zhodnotenie na úrovni obojstrannej úplnej hluchoty avšak bez ťažkého porušenia komunikačných schopností v hovorovej reči a bez sociálnej dezintegrácie. K pridruženým zdravotným ťažkostiam navrhovateľky ortopedického charakteru sa však vyjadril len veľmi zjednodušene tak, že nie sú dôvodom na zvýšenie percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti. Uvedené stanovisko prevzal aj
posudkový lekár na ústredí Sociálnej poisťovne s tým, že postavenie poškodenej ľavej dolnej končatiny po vykonaných operáciách je vyhovujúce.
Po oboznámení sa so všetkými lekárskymi správami posudkových lekárov na pobočke aj na ústredí Sociálnej poisťovne nadobudol krajský súd pochybnosti o správne a úplne zistenom zdravotnom stave navrhovateľky, najmä pokiaľ ide o jej ortopedické ťažkosti, ktoré neboli bez dostatočných odborných vecných argumentov zobrané do úvahy pri poslednom posudzovaní jej zníženej pracovnej schopnosti a to napriek tomu, že v roku 2010 ich ten istý posudkový lekár na ústredí Sociálnej poisťovne, pracovisko v Prešove považoval za významné s 5%-ným navýšením jej zníženej pracovnej schopnosti popri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí. Nijakým spôsobom nebolo vysvetlené, prečo posudkový lekár svoj posudkový záver zmenil a to napriek tomu, že predchádzajúcim zrušujúcim rozhodnutím krajského súdu nebolo zohľadnenie týchto zdravotných ťažkostí považované za nesprávne, naopak, krajský súd odporkyni vytkol rozdielne zhodnotenie závažnosti rozhodujúceho zdravotného postihnutia navrhovateľky a jeho rozdielne zaradenie v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení.
Krajský súd nemal k dispozícii dostatok presvedčivých vecných odborných argumentov pre nezohľadnenie pridružených zdravotných ťažkostí navrhovateľky v percente jej zníženej pracovnej schopnosti s ohľadom na zistený stav tohto poškodenia zdravia a kritériá pre jeho posúdenie v zmysle prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Odporkyňa pochybila, keď sa v tomto zmysle uspokojila s nedostatočným posudkom posudkového lekára, ktorý sa stal podkladom pre vydanie jej rozhodnutia, preskúmavaného v tomto konaní. Krajský súd preto nemohol bez dostatočných a presvedčivých odborných argumentov odobriť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, preto musel rozhodnutie odporkyne pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov zrušiť. Zhodnotenie závažnosti rozhodujúceho zdravotného postihnutia navrhovateľky i jeho zaradenie pod príslušnú položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení považoval krajský súd za vecne správne, dostatočne logicky a odborne zdôvodnené. Krajský súd sa s argumentmi ohľadom nezistenej sociálnej dezintegrácie navrhovateľky, príp. ťažkého porušenia jej komunikačných schopností stotožnil.
Odporkyňa sa však bude musieť v ďalšom konaní opäť zaoberať vyhodnotením pridružených zdravotných ťažkostí navrhovateľky a to vrodeného poškodenia ľavej dolnej končatiny, ktorého závažnosť vyhodnotí s ohľadom na odborné lekárske nálezy ale i kritériá vyplývajúce z prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a z ust. § 71 zákona o sociálnom poistení. Vyjadrí sa k stabilizácii ochorenia, jeho ďalšiemu vývoju, ďalším možnostiam liečby tak ako to zo zákona o sociálnom poistení vyplýva ale aj k zostávajúcej schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá sa pri rozdielnych zdravotných postihnutiach navrhovateľky násobí. Pre náležité a presvedčivé zhodnotenie pridružených zdravotných ťažkostí navrhovateľky si odporkyňa podľa potreby zadováži aj ďalšie odborné vyšetrenia tak, aby o správnosti jej posudkových záverov neboli pochybnosti.
O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a navrhovateľke nepriznal právo na náhradu trov konania napriek jej úspechu, pretože si žiadne trovy neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu vo veci samej odvolanie nie je prípustné.
Proti výroku o trovách konania možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.