Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_23CoE-280-2012.pdf
PDF · 76.08 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoE/280/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598, právne zast. Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36865141, proti povinnému: T. F. - T., s miestom podnikania A. F. XXX/XX, U., IČO: XXXXXXXX, o vymoženie 14,15 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č.k. 15Er/2725/2011-11 zo dňa 15. mája 2012, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Ex. por. Uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal od povinného vymoženia 14,15 eur s príslušenstvom na základe rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 03416/11 zo dňa 18.05.2011. Oprávnený pripojil k exekučnému titulu aj zmluvu o úvere uzavretú dňa 03.08.2010, z ktorej vyplýva, že oprávnený poskytol povinnému ako dlžníkovi sumu 350 eur za poplatok 271 eur, pričom povinný sa zaviazal vrátiť úver s poplatkom v celkovej výške 621 eur v 9 mesačných splátkach po 69 eur počnúc dňom 06.09.2010. Predmetnú zmluvu súd prvého stupňa považoval za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Povinný je, a aj v čase uzavretia zmluvy bol spotrebiteľom. V danej veci nebol účel poskytnutia peňažných prostriedkov na výkon podnikania dostatočne preukázaný, a preto povinného treba považovať za spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka, nakoľko z definície spotrebiteľa v § 52 ods. 4 možno vyvodiť, že nespotrebiteľom je len tá osoba, ktorá do postavenia odberateľa tovaru či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd prvého stupňa má za to, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku, teda veriteľa. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (vzťah) má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ) a žeexistujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne
- spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. V danej veci nie je známe, aký konkrétny súvis s predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má, či zmluva bola uzavretá na účely využitia peňažných prostriedkov v podnikaní. Po oboznámení sa s exekučným titulom súd prvého stupňa zistil, že rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc z uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá k návrhu na vykonanie exekúcie (ani k žiadosti o udelenie poverenia) priložená nebola. Za účelom posúdenia platnosti a prijateľnosti rozhodcovskej doložky vyzval oprávneného prostredníctvom právneho zástupcu na predloženie rozhodcovskej zmluvy, pričom výslovne uviedol, že rozhodcovská zmluva nie je súčasťou zmluvy o úvere, ani predložených všeobecných obchodných podmienok. Oprávnený však napriek tomu požadovanú rozhodcovskú zmluvu nepredložil. Výzva bola právnemu zástupcovi oprávneného doručená dňa 05.12.2011. Vzhľadom k tomu, že oprávnený nepredložil rozhodcovskú zmluvu, súd prvého stupňa nemal k dispozícii všetky listiny, ktorými by mohol podrobne posúdiť prijateľnosť podmienok, podľa
ktorých bola zmluva uzavretá a zákonnosť vydania exekučného titulu, a preto žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, v ktorom tvrdí, že právne posúdenie veci súdom je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje postup konajúceho súdu, na základe ktorého dospel k záveru o aplikácii občianskeho zákona a zákona o spotrebiteľských úveroch. V konaní sa vôbec nezaoberal splnením základnej podmienky pre vznik spotrebiteľského vzťahu, t. j. existencia spotrebiteľa a dodávateľa. Oprávnený mal za to, že podmienky stanovené v hypotéze právnej normy § 52 Občianskeho zákonníka alebo § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch splnené neboli a posudzovaný právny vzťah tak nie je vzťahom spotrebiteľským. Samotná skutočnosť, že povinný vystupoval pri uzatváraní zmluvy o úvere ako živnostník, t. j. mal postavenie podnikateľa a to, že úver mu bol poskytnutý na účel podnikania, pričom celý rozsah poskytnutého úveru na svoje podnikanie mienil použiť - hlavný účel právneho vzťahu, samo o sebe odôvodňuje záver o tom, že povinný nie je spotrebiteľom a nejedná sa o spotrebiteľský vzťah. Keďže posudzovaný právny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským nemôže byť logicky ani spotrebiteľským úverom. V prejednávanej veci bola podkladom pre rozhodcovské konania samostatná a individuálne dohodnutá rozhodcovská zmluva. Účastníci rozhodcovského konania sa slobodne a po zvážení všetkých náležitostí rozhodcovského konania rozhodli založiť právomoc zvoleného rozhodcovského konania vec prejednať a rozhodnúť v prípade existencie sporu. V prípade, ak by súd posúdil rozhodcovskú zmluvu ako neprijateľnú podmienku vec by nesprávne právne posúdil z dôvodov, ktoré sú uvedené už vyššie a zároveň založí aj vadu konania, spočívajúcu v nesprávnych skutkových zisteniach konajúceho súdu. Uviedol, že zmenkový právny vzťah je abstraktným právnym vzťahom. Platnosť zmenky nie je možné posudzovať z náležitosti platnosti právneho vzťahu, ktorý zmenka zabezpečuje. Zmenka je platná v prípade ak obsahuje všetky náležitosti podľa § 1 a § 2 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový. V prípade blankozmenky je súd oprávnený posudzovať len to, či zmenka bola vypísaná v súlade s dohodou o vyplňovacom práve zmenky. Zmenkový úrok 0,25 % denne bol v blankozmenke už uvedený pri jej vystavení povinným a tento úrok teda ani nebol predmetom vyplňovacieho práva. Skutočnosť, že zmenkový úrok nemá opodstatnenie v zmluve o úvere je bez právnej relevancie, nakoľko jeho právny základ sa nachádza v zmenke samotnej ako samostatnom t. j. od zmluvy o úvere odlišnom právnom titule. V tejto veci síce súd prvého stupňa poukazuje na existenciu zmenky (blankozmenky) a dohody o vyplňovacom práve zmenky, avšak na takto správne zistený skutkový stav súd prvého stupňa vôbec neaplikuje príslušné ustanovenia zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov. Vyplnená zmenka je platná aj v prípade, ak je vyplnená v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve. Aj v prípade riadneho alebo naopak excesívneho vyplnenia má zmenkový dlžník právo brániť sa plneniu zo zmenky uplatnením námietok. Oprávnený poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obdo V 43/2006. Súd pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie nemôže z úradnej moci (ex officio) sám vzniesť námietku nedostatku dôvodu pre použitie zmenky, nakoľko zmenkový právny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským. Všeobecnému súdu vyplýva z judikatúry Európskeho súdneho dvora povinnosť prihliadať z úradnej povinnosti na existenciu neprijateľnej podmienky a v prípade jej zistenia ju vyhlásiť za neplatnú nečakajúc na námietku spotrebiteľa len v prípade ochrany spotrebiteľa. Ak súd ex offo sám vzniesol námietku smerujúcu proti použitiu zmenky konal tak v rozpore so zákonom a nesprávne si vyložil § 10 a nadväzujúcich zmenkového zákona. V rozhodcovskom konaní však takáto námietka zo strany povinnej podaná nebola, pričom povinná bola o podanom návrhu a jeho obsahu riadne upovedomená, a teda v zmysle vyššie uvedeného súd nemal bez existencie vznesenej námietky dôvod zaoberať sa platnosťou zmenky a teda nemal dôvod zamietnuť poverenie pre súdneho exekútora. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Povinný k odvolaniu oprávneného uviedol, že si nebol vedomý toho, že by mal voči oprávnenému nejakú podlžnosť, telefonicky sa dňa 11.07.2011 na právnom oddelení oprávneného informoval o akú pohľadávku a z akého titulu ide a bolo mu oznámené, že oprávnený voči nemu neeviduje žiadne pohľadávky, nakoľko všetky jeho pohľadávky boli uspokojené ku dňu 30.09.2011. Nakoľko uspokojením pohľadávky oprávneného odpadol predmet exekučného konania, povinný považuje uznesenie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie za správne, pričom nie je právne relevantné posudzovať, či existoval alebo neexistoval exekučný titul, alebo či zo strany súdu prvého
stupňa došlo k správnemu alebo nesprávnemu posúdeniu veci, keď uznesením zamietol žiadosť oprávneného o udelenie poverenia na vykonanie uznesenia a navrhol, aby súd exekučné konanie zastavil.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
V preskúmavanej veci súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že vyzval oprávneného prostredníctvom právneho zástupcu na predloženie rozhodcovskej zmluvy, pričom oprávnený ju napriek tomu nepredložil. Uzavrel, že vzhľadom k tomu, že oprávnený nepredložil rozhodcovskú zmluvu, nemal k dispozícii všetky listiny, ktorými by mohol podrobne posúdiť prijateľnosť podmienok, podľa ktorých bola zmluva uzavretá a zákonnosť vydania exekučného titulu.
Podľa § 212 ods. 1 O.s.p., odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
S poukazom na vyššie cit. zákonné ustanovenie, mal odvolací súd za preukázané, že oprávnený podal opravný prostriedok včas, nepoukázal však na skutočnosti, ktoré by boli relevantným podkladom pre zrušenie napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa. Obsahovo identické odvolania používal oprávnený v prípadoch, keď súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky. Súčasne išlo o prípady, keď oprávnený s povinným uzavreli zmluvu o úvere a zmenkový vzťah medzi nimi bol akcesorickým právnym vzťahom, ktorý zabezpečoval ich základný úverový právny vzťah.
Vzhľadom na to, že v predmetnej exekučnej veci bola podkladom pre rozhodnutie súdu prvého stupňa absencia rozhodcovskej zmluvy, ktorá mala byť podkladom pre vydanie exekučného titulu v spisovom materiáli a jej nedoloženie oprávneným v súdom stanovenej lehote, nemožno dať za pravdu oprávnenému a rozhodnutie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 221 O.s.p. zrušiť, a preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p., ako vecne správne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.