Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/199/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a členov senátu JUDr. Veroniky Svoradovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci žalobcu: W. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX F. T. č. XXX, zast. JUDr. Alexandrom Kuchárikom, advokátom so sídlom Levice, Jána Hollého 11, proti žalovaným: 1. W. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX F. T. č. XXX, 2. M. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX F. T. č. XXX, obaja zastúpení JUDr. Beátou Hilvertovou, advokátkou so sídlom Sládkovičova 1, Levice, o vrátenie daru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 4. apríla 2012, č. k. -52, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa ako nedôvodnú zamietol žalobu, ktorou sa žalobca od žalovaných v 1. a 2. rade domáhal vrátenia daru - nehnuteľností vedených Správou katastra Levice, okres Levice, obec F. T., zapísaných na LV č. XXX pod B1 ako parcely registra „C“ - parc. č. 325 - zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom so súp. č. XXX o výmere 690 m2, parc. č. 326/1 - ostatné plochy o výmere 328 m2 a parc. č. 326/2 - záhrady o výmere 506 m2 a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania vo výške 264,84 eura na adresu JUDr. Beáty Hilvertovej, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ust. , a a zistený skutkový stav. Za preukázané považoval, že žalobca so žalovanými v 1. a 2. rade uzavrel darovaciu zmluvu s dohodou o zriadení vecného bremena, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam na žalovaných v 1. a 2. rade, ako aj to, že vzťahy medzi účastníkmi konania sú v súčasnej dobe narušené. Žalobcom za nepreukázané ale považoval, že k narušeniu vzťahov došlo výlučne správaním sa žalovaných v 1. a 2. rade, prípadne, že by sa žalovaní ako obdarovaní dopustili hrubej nevďačnosti voči žalobcovi. Podľa názoru súdu dôvodom, pre ktorý žalobca žiada vrátiť dar, je len skutočnosť, že predmetnú nehnuteľnosť neužíva, vysťahoval sa z nej, k čomu ho však žalovaní v 1. a 2. rade nedonútili a nezhody medzi účastníkmi konania sú zapríčinené predovšetkým nevyjasnenými pravidlami užívania a vzájomného spolužitia v dome. Žalovaní v 1. a 2. rade žalobcovi nebránili v užívaní nehnuteľnosti, mali však záujem o vyriešenie týchto nezhôd, no sám žalobca sa k tomu staval negatívne. Súd konštatoval, že u žalovaných v 1. a 2. rade sa jedná o mladú rodinu s maloletými deťmi, ktorí majú vzhľadom k tomu iný spôsob života a práve táto okolnosť vyvolávala u žalobcu nespokojnosť s bývaním a bola aj podnetom na nedorozumenia. Vyslovil názor, že žalobca svoje právo vyplývajúce mu z vecného bremena nemôže zneužívať nad rozsah svojich oprávnení, nemôže si počínať ako vlastník a zachovanie dobrých vzťahov je vecou vzájomnej tolerancie účastníkov a práve táto tolerancia zo strany žalobcu chýbala. Ani účastníkmi konania navrhnutí svedkovia nepreukázali také jednoznačne vzájomné konfliktné situácie a v

takej intenzite, ktoré by odôvodňovali vrátenie daru, no skôr poukázali na nevyjasnené pravidlá užívania predmetu daru a sťažovania sa žalobcu, že nechce bývať s mladými, pretože nemá kľud a nemôže si robiť to, čo on chce, a preto chce bývať sám. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd uviedol, že ďalšie dokazovanie výsluchom svedkov nevykonal, poukazujúc na to, že výsluch v konaní vypočutých svedkov bol dostatočný a žiadny ďalší výsluch by nemohol výsledok dokazovania ovplyvniť. Záverom súd zhrnul, že na základe vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že zo strany žalovaných v 1. a 2. rade vo vzťahu k žalobcovi ide o veľký nevďak, násilné hrubé správanie alebo psychický nátlak, ktorým by sa hrubo porušovali dobré mravy, a preto dospel k záveru, že neboli splnené podmienky vrátenia daru podľa . O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že v konaní úspešným žalovaným v 1. a 2. rade priznal ich náhradu, ktorá im vznikla na trovách právneho zastúpenia vo výške 264,84 eura za 4 úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava veci dňa 19. 04. 2011; písomné vyjadrenie žalovaných v 1. a 2. rade k návrhu zo dňa 02. 05. 2011; zastupovanie na pojednávaní dňa 17. 02. 2012 a 04. 04. 2012) po 58,69 eura + 2x režijný paušál po 7,41 eura (úkony vykonané v roku 2011) a 2x režijný paušál po 7,63 eura (úkony vykonané v roku 2012).

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, domáhajúc sa ním jeho zmeny tak, že súd žalobe vyhovie a prizná mu náhradu trov konania. Dôvodil tým, že to, že žalovaní v 1. a 2. rade nemali od začiatku v úmysle túto dohodu rešpektovať a v súlade s ňou konať, jednoznačne preukazuje aj tá skutočnosť, že v čase, keď sa chcel nasťahovať do predmetného domu, konkrétne do prvej izby, ktorú mal podľa ústnej dohody pred uzavretím darovacej zmluvy užívať, táto miestnosť bola obsadená matkou žalovanej v 2. rade. Jeho ubytovanie v izbe nazvanej ako obývačka, no v skutočnosti tvoriacej prechodovú miestnosť medzi obytnou časťou, v ktorej bývali žalovaní v 1. a 2. rade a kuchyňou s kúpeľňou, mu spôsobovalo obrovský stres a psychický nátlak, pretože cez túto miestnosť všetci chodili až do neskorých nočných hodín, teda bol vystavený hluku, buchotu, čo je jednoznačným sústavným porušovaním dobrých mravov a psychickým nátlakom, ktorý vydržal necelé dva mesiace a bol nútený sa odsťahovať do vlhkého podpivničeného viničného domčeku bez vody a elektriny, kde má zabezpečené nielen nezdravé, ale aj ľudsky nedôstojné bývanie. Nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že vo vzťahu k nemu nejde o veľký nevďak, násilné hrubé správanie a sústavný psychický nátlak, tvrdiac, že fyzický útok syna proti otcovi je podľa jeho názoru porušením dobrých mravov značnej intenzity, a rovnako tak aj bývanie v prechodovej miestnosti. Rovnako tak aj bývanie po jeho psychickom zlyhaní v nezdravom a ľudsky nedôstojnom viničnom domčeku považuje za sústavné porušovanie dobrých mravov bez ohľadu na tvrdenia žalovaných, čo chceli urobiť, no v skutočnosti neurobili, ale len sa ho zbavili.

K odvolaniu žalobcu sa žalovaní v 1. a 2. rade písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo ( ) a po prejednaní veci na odvolacom pojednávaní ( ) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Podľa , darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar ako sľub prijíma.

Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní (odsek 2).

Podľa , darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu, alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že k zániku darovacieho vzťahu dochádza na základe dvoch po sebe nasledujúcich právnych skutočnostiach: a) hrubého porušenia dobrých mravov, správaním sa obdarovaného voči darcovi, alebo členom jeho rodiny, b) jednostranného právneho úkonu darcu adresovaného obdarovanému.

Dobré mravy patria k zásadám súkromného práva, bývajú užívané ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva k ich obsahu, alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Dobré mravy sú zákonným pojmom, a teda majú funkciu normotvornú, nie sú však zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania.

Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného alebo len jeho samotná nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré vzhľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Musí ísť o porušenie značnej intenzity, alebo porušovanie sústavné, ako i neposkytnutie potrebnej pomoci darcovi alebo iným osobám, ktorá povinnosť vyplýva buď z právnych noriem, alebo zo zmluvného vzťahu. Pri posudzovaní, či určité konkrétne správanie sa obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, treba vychádzať z princípu vzájomnosti. Znamená to, že treba brať do úvahy a hodnotiť aj správanie darcu, zistiť, či tento sám sa nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu a voči členom jeho rodiny. V žiadnom prípade by sa totiž darca nemohol úspešne domáhať vrátenia daru, lebo reakciu obdarovaného, ktorá bola taktiež nevhodná, by nebolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. V takomto prípade možno hovoriť o spoločensky nežiaducej vzájomnej komunikácii medzi darcom a obdarovaným, ktorú sotva možno charakterizovať ako hrubé porušenie dobrých mravov zo strany obdarovaného.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca dňa 25. 01. 2010 uzavrel so žalovanými v 1. a 2. rade darovaciu zmluvu s dohodou o zriadení vecného bremena, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti, vedené Správou katastra Levice, okres Levice, obec F. T., zapísané na LV č. XXX pod B1 ako parcely registra „C“ - parc. č. 325 - zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom so súp. č. XXX o výmere 690 m2, parc. č. 326/1 - ostatné plochy o výmere 328 m2 a parc. č. 326/2 - záhrady o výmere 506 m2, ktorých bol výlučným vlastníkom. Žalobca ako darca daroval predmetné nehnuteľnosti svojmu synovi a neveste, ktorí sa stali ich spoluvlastníkmi v ideálnom podiele - 1-ica. Neoddeliteľnou súčasťou darovacej zmluvy bola Dohoda o zriadení vecného bremena - práva doživotného užívania a bývania v rodinnom dome a užívania priľahlých pozemkov. Správa katastra Levice povolila vklad vlastníckeho práva na základe uvedenej darovacej zmluvy pod č. V 318/10 dňa 23. 02. 2010. Podanou žalobou sa žalobca domáhal vrátenia daru a vydania darovaných nehnuteľností z dôvodu, že správanie žalovaných v 1. a 2. rade napĺňa skutkovú podstatu hrubého porušenia dobrých mravov, pretože títo mu neumožňujú užívanie domu, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že v júni 2010 bol nútený pod nátlakom sa z neho vysťahovať a býva v malom viničnom domčeku nad pivnicou bez vody a elektriny, ale aj fyzické napadnutie žalovaným v 1. rade dňa 09. 02. 2011, ktorého svedkom bol H. U.. Žalovaní sa v priebehu konania bránili tým, že žalobcovi nikdy nebránili bývať v rodinnom dome, no v čase jeho nasťahovania dom opravovali a k dispozícii pre jeho bývanie mali len obývačku, čo bolo len na prechodné obdobie. Žalobca sa sám presťahoval do viničného domčeka a odôvodnil to tým, že nevie s nimi bývať, lebo sú dlho hore a vadia mu aj deti. Po presťahovaní žalobcu dali viničný domček do poriadku a zaviedli tam aj elektrinu. Počas bývania v dome bolo o žalobcu riadne postarané, mal navarené a v súčasnej dobe už má urobenú aj prednú izbu, ktorá teraz slúži ako detská izba, no nebol by pre nich problém urobiť do tejto izby samostatný vchod. K incidentu napadnutia žalovaný v 1. rade uviedol, že toto zapríčinil predovšetkým žalobca, ktorý 2x dal v jeho neprítomnosti zámok na bránu do dvora za účelom zamedzenia vstupu, ktorý keď druhýkrát odstránil, tak žalobca ho chcel napadnúť hrabľami. Chcel sa však so žalobcom udobriť, no tento je tvrdohlavý a pristúpil jedine na to, aby mu do viničného domčeka urobil podlahu, dal posteľ, zaviedol elektrinu a na zimu dal kachle. Žalovaná v 2. rade konflikty so žalobcom nemala a uviedla, že vzťahy boli dobré, aj ich dcéra sa na neho tešila a z domu sa vysťahoval v čase, keď bola v pôrodnici.

Odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa pri posudzovaní, či správanie sa žalovaných v 1. a 2. rade ako obdarovaných možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, vychádzal predovšetkým z princípu vzájomnosti a hodnotil i správanie sa žalobcu ako darcu. Odvolací súd, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, mal za to, že práve žalobca svojím správaním, neochotou prispôsobiť sa spôsobil narušenie vzťahov so žalovaným v 1. rade. Práve tento postoj žalobcu a jeho netolerancia k spôsobu života žalovaných bol dôvodom jeho odchodu z domácnosti žalovaných v 1. a 2. rade, a nie

správanie sa žalovaných voči nemu. Aj keď je v súčasnej dobe komunikácia medzi účastníkmi konania narušená, ťažko by bolo možné konštatovať, že správanie sa žalovaných v 1. a 2. rade je v rozpore s dobrými mravmi, keď v konaní bolo preukázané, že práve žalobca svojou netoleranciou voči rodine žalovaných túto situáciu zapríčinil a sú to práve žalovaní, ktorí sa o komunikáciu s ním snažia a aj jeho súčasné a dobrovoľne vymienené bývanie mu v rámci žalobcom dovolených možností upravili. Obaja žalovaní prejavili ochotu v prípade nasťahovania sa do nehnuteľnosti, túto prerobiť nielen tak, aby mal samostatné bývanie, ale aj vlastný vchod. Odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, len zdôrazňuje, že právo žalobcu nie je vlastnícke, preto pri užívaní nehnuteľnosti nemôže svoje práva zneužívať nad rozsah svojich oprávnení a nemôže si počínať ako vlastník. Právny vzťah založený prevodom vlastníctva darovacou zmluvou má právnu istotu a požíva právnu ochranu s tým, že záväznosť z toho vyplývajúcu zmluvné strany na seba zobrali sami a dobrovoľne a k narušeniu tohto vzťahu nemôže dôjsť len zo svojvôle darcu, ako je to v tomto prípade. Pre uvedené dôvody aj odvolací súd dospel k právnemu záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o svojom tvrdení, že žalovaní v 1. a 2. rade hrubým spôsobom porušovali dobré mravy, ktoré by zakladali jeho nárok v zmysle ust. na vrátenie daru, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a , avšak v odvolacom konaní úspešným žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.