Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Co-322-2012.pdf
PDF · 78.71 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/322/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hušekovej a členov senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a JUDr. Vladimíra Novotného v právnej veci navrhovateľky: N. P., bytom Q. O., I. XXX, zastúpená Advokátska kancelária Mgr. Šiagyová, s.r.o., Jánošíkova 2, Šaľa, proti odporcovi: U. P., bytom Q. I., M. XXX, zastúpený advokátkou JUDr. Vierou Šantovou, so sídlom Nitra, Sládkovičova 1, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom P.: P., nar. XX.XX.XXXX, /t. č. plnoletý/ a X., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, mal X. zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 8C/49/2011-62 zo dňa 11. januára 2012 v časti určenia vyživovacej povinnosti, takto jednohlasne
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa určenia vyživovacej povinnosti k P. P., nar. XX.XX.XXXX a k maloletému X. P., nar. XX.XX.XXXX p o t v r d z u j e .
Ž i a d e n z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo rodičov maloletých detí. Na čas po rozvode upravil výkon rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom tak, že zveril obe maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu maloletého P. sumou 120,-Eur mesačne a na výživu maloletého X. sumou 80,-Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie v časti úpravy osobnej starostlivosti o maloleté deti odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 24 ods. 1 Zákona o rodine a svoje rozhodnutie v časti určenia vyživovacej povinnosti k maloletým deťom odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 62 ods. 1 až 3, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj zisteným skutkovým stavom veci. Uviedol, že pri určení výživného vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí, ako aj zo zárobkových schopností, možností a majetkových pomerov mi na strane oboch rodičov maloletých detí. Vychádzal z preukázaných rozhodujúcich skutočností v tom, že otec detí pracuje v H. ako skladník, dosahuje priemerný mesačný zárobok netto je 537,33 Eur. Otcovi boli v zahraničí vyplácané aj rodinné prídavky vo výške cca 380,-Eur, ktorá suma však netvorí mzdu odporcu, preto súd túto sumu nezapočítal do príjmu otca. Odporkyňa je spoluvlastníčkou vo firme Q. s.r.o. Nitra, ktorá spoločnosť vznikla v septembri 2011, v ktorej spoločnosti zatiaľ príjem nemá. Podľa vyjadrenia matky maloletých detí táto dosahuje príjem 300,-Eur mesačne, ktorú sumu dostáva od svojich rodičov za pomoc v záhrade. Súd prvého stupňa ďalej zohľadnil tú skutočnosť, že obaja rodičia nemajú ďalšiu vyživovaciu povinnosť a tú skutočnosť, že obe deti majú zvýšené náklady v súvislosti s návštevou školy, P. strednej a X. základnej, ako aj s návštevou jazykových kurzov.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti určenia vyživovacej povinnosti podala odvolanie matka maloletých detí. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti a zaviazal otca prispievať na výživu maloletého P. sumou 200,-Eur mesačne a na výživu maloletého X. sumou 180,-Eur mesačne. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil a to v rozpore so záujmami maloletých detí. Namietala, že súd sa nezaoberal výškou rodinných prídavkov na maloleté deti, ktoré sú odporcovi vyplávané v H. vo výške 380,-Eur mesačne. Poukázala na to, že otec detí pracuje len na polovičný úväzok a poberá rodinné prídavky v H. 380,-Eur mesačne. Ďalej uviedla, že otec detí neprejavuje záujem o maloleté deti, nestretáva sa s nimi, neplní si včas vyživovaciu povinnosť, neprispieva deťom pri príležitosti sviatkov a inak vecne. Poukázala na to, že súd určil otcovi výživné, ktoré je nižšie, než boli rodinné prídavky, ktoré poberala na deti od otca, ktoré rodinné prídavky sú nárokom detí, avšak nárokovateľným na strane toho rodiča, ktorý legálne pracuje v zahraničí. Mala za to, že ani kolízny opatrovník nechránil záujmy maloletých detí v danej veci, ten mal byť nápomocný pri potrebách detí, nemal žiadnu predstavu o fungovaní vyplácania prídavkov v rámci Európskej únie. Súd sa nezaoberal otázkou vyplácania rodinných prídavkov otcovi napriek vyšetrovacej zásade vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti a len stroho konštatoval, že rodinné prídavky nemožno považovať za príjem otca, napriek tomu, že otec s takýmito peniazmi reálne disponuje a sú v jeho majetkovej sfére. Pozornosti súdu tiež uniklo, že sa jedná o deti vo veku 18 a 15 rokov, ktoré dospievajú, dochádzajú do školy mimo miesta bydliska a obaja budú v budúcom roku študentmi strednej školy, ktorí majú zvýšené výdavky v súvislosti so vzdelávacími aktivitami, jazykovými kurzami.
Kolízny opatrovník sa vyjadril k odvolaniu matky. Uviedol, že sa pridržiava svojich vyjadrení na pojednávaní zo dňa 11.1.2012, keď v konaní navrhoval určiť výšku výživného vo výške 120,-Eur mesačne na maloletého P. a vo výške 80,-Eur mesačne na maloletého X., upozornil na skutočnosť, že rodinné prídavky ako dávka na dieťa prináležia rodičovi, ktorý zabezpečuje osobnú starostlivosť detí, čo v danom prípade bude právo matky, nakoľko deti budú po rozvode zverené do jej osobnej starostlivosti.
Otec sa vyjadril k odvolaniu matky. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny. Mal za to, že súd prvého stupňa vo veci úplne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Uviedol, že on pracuje v Rakúsku, podľa pracovnej zmluvy pracuje 20 hodín týždenne, na hodinu zarába 6,20 Eur a jeho čistý mesačný príjem netto je 537,33 Eur. Iný príjem nemá. Rodinné prídavky na maloleté deti nepoberá. Žije v spoločnej domácnosti s bratom, v staršom rodinnom dome po svojich rodičoch, ktorý dom si vyžaduje vzhľadom na vek neustálu údržbu a opravu.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo postupom podľa § 212 ods.2 písm. a/, § 214 ods.2 OSP a dospel k záveru, že je potrebné rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP.
Podľa § 62 ods.1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods.1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť sa zamestnať, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené potreby a záujmy, majetkové pomery a podobne. Spolu s § 75 a nasl. Zákona o rodine je možné vyvodiť faktory, ktorých kombinácia priamo vplýva na stanovenie výšky výživného v súdnom konaní. Na strane povinného sú to v prvom rade jeho zárobkové, schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností a výška príspevku iných povinných osôb k týmto oprávneným. Na strane dieťaťa treba prihliadnuť na jeho oprávnené potreby s ohľadom na jeho vek, zdravotný stav, záujmy, prípravu na budúce povolanie, majetkové pomery dieťaťa, ďalej na výšku výživného poskytovaného inými povinnými osobami /napr. druhý rodič/, na ich schopnosti, možnosti, majetkové pomery a počet vyživovacích povinností.
Odvolací súd v danej právnej veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa vo veci úplne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, preto sa obmedzuje v odôvodení len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, v súlade s ustanovením § 219 ods.2 OSP.
Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že v danej právnej veci, pokiaľ ide o určenie výšky vyživovacej povinnosti otca na čas po rozvode k P. P., nar. X.X.XXXX /ktorý v priebehu odvolacieho konania nadobudol plnoletosť/ a k maloletému X. P., nar. XX.X.XXX, určené výživné zodpovedá preukázaným zárobkových schopnostiam, možnostiam rodičov detí, ich majetkovým pomerom, ako aj odôvodneným potrebám oboch detí. V konaní bolo nesporne preukázané, že otec detí dosahuje priemerný mesačný zárobok netto 537,33 Eur, matka detí dosahuje mesačný príjem 300 Eur, obaja iný príjem nemajú. Obaja rodičia nemajú ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Odvolací súd dospel k záveru, že je vecne správny právny názor súdu prvého stupňa, že rodinné prídavky nie sú príjmom otca detí, sú určené na potreby deti, preto nie je možné vychádzať pri určení výživného z toho, že rodinné prídavky , ktoré otec poberal do rozvodu manželstva tvorili jeho príjem. S poukazom na preukázané zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov, ich bežné a nevyhnutné mesačné náklady spojené s užívaním bytu, resp. rodinného domu, ako aj odôvodnené potreby detí / bežné i zvýšené/, nesporne vyplýva, že je v možnostiach otca podieľať sa na vyživovacej povinnosti k deťom v rozsahu určenom vo výroku rozsudku súdu prvého stupňa.
S poukazom na vyššie uvedené podstatné dôvody odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 219 ods.1 OSP.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1 a § 146 ods.1 písm. a / OSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.