Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/358/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci navrhovateľa U.. Q. B., narodeného XX. XX. XXXX, bytom XXX XX S. XX, N. č. XX, proti odporcovi Poľovnícke združenie Mládzovo, Mládzovo č. 49, 985 02 Breznička, právne zastúpenému JUDr. Alenou Kožiakovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Lučenec, Adyho 2969/24, v konaní o určenie povinnosti prijať navrhovateľa za člena Poľovníckeho združenia Mládzovo, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. -36 zo dňa 31. 08. 2012, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa voči odporcovi o určenie povinnosti odporcu prijať navrhovateľa za svojho člena, teda za člena Poľovníckeho združenia Mládzovo. O trovách konania rozhodol podľa

V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že odporcovi nie je možné uložiť povinnosť prijať navrhovateľa za člena Poľovníckeho združenia Mládzovo, nakoľko takto formulovaný a uplatňovaný nárok navrhovateľa nemá oporu v zákone. Neprijatie navrhovateľa za člena Poľovníckeho združenia Mládzovo, nie je možné považovať za porušenie jeho ústavných práv zakotvených v SR, ani za porušenie zákonných práv zakotvených v o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte len „Zákon o poľovníctve“) nevyplýva právny nárok navrhovateľa na prijatie za člena poľovníckeho združenia, ktoré má v nájme poľovný revír, v ktorom sú začlenené aj pozemky, ktorých podielovým spoluvlastníckom je aj navrhovateľ. Poukázal aj na stanovy Slovenského poľovníckeho zväzu, ako i Poľovníckeho združenia Mládzovo, podľa ktorého členov do poľovníckeho združenia prijíma členská schôdza poľovníckeho združenia na základe písomnej žiadosti z radov čakateľov na členstvo v poľovníckom združení.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej 15 dňovej lehote (, veta prvá, ) odvolanie navrhovateľ. Nakoľko odvolanie formuloval len tým, že sa proti vyššie uvedenému rozsudku odvoláva, okresný súd ho uznesením vyzval, aby doplnil svoje odvolanie o náležitosti v zmysle a Na základe tejto výzvy navrhovateľ uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. I napriek tomu, že navrhovateľ odvolanie nedoplnil v zmysle uznesenia Okresného súdu Lučenec č. k. - 41 zo dňa 02. 10. 2012, odvolací súd konštatuje, že predmetné odvolanie spĺňa základné všeobecné náležitosti podania, nakoľko z uvedeného odvolania navrhovateľa je zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda (v celom rozsahu,

pokiaľ jeho návrh bol zamietnutý) a uviedol i to, v čom považuje postup súdu za nesprávny, keď uviedol, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z obsahu uvedeného odvolania je preto zrejmé, že odvolateľ sa domáha, aby jeho návrhu bolo vyhovené. Odvolací súd preto nepostupoval podľa , nakoľko tento postup považoval za príliš formalistický, a vyššie uvedené odvolanie navrhovateľa prejednal.

Krajský súd, ako súd odvolací ( ), odvolanie prejednal v medziach daných odvolaním v rozsahu určenom ust. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , a rozsudok okresného súdu ust. , vo výroku, ktorým návrh navrhovateľa zamietol a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania, ako vecne správny potvrdil.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa . Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia okresného súdu a v podrobnostiach naň odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k najzásadnejším argumentom uvádzaným navrhovateľmi v odvolaní, odvolací súd dodáva nasledovné :

Dňom 01. 09. 2009 nadobudol účinnosť Zákon o poľovníctve, okrem § 51 a čl. III., ktoré nadobúdajú účinnosť 01. 06. 2010 a okrem § 65 ods. 7, ktorý nadobúda účinnosť 01. 01. 2015. Zákon o poľovníctve nadväzuje na tradície poľovníckeho zákonodarstva a súčasne sa zameriava na zabezpečenie trvalo udržateľného, racionálneho, cieľavedomého obhospodarovania a využívania voľne žijúcej zveri ako obnoviteľného prírodného zdroja a súčasti prírodných ekosystémov takým spôsobom, aby zostali v prírode zachované všetky druhy zveri v optimálnom množstve, kvalite a dobrom zdravotnom stave. Zákon je v súlade s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, vrátane dohôd s Európskym spoločenstvom, ako aj s právom Európskeho spoločenstva. Zákon aj z hľadiska systémovo právneho rešpektuje vzťah k Ústave SR, ale i k o správnom konaní. Vzťah k Ústave SR je premietnutý najmä v ustanoveniach tvoriacich druhú, tretiu a deviatu časť zákona. V druhej a tretej časti zákona sa rešpektovanie SR prejavuje v tom, že tento rešpektuje rovnosť práv vlastníkov poľovných pozemkov, ktorým patrí právo rozhodovať o podaní návrhu na uznanie poľovného revíru a o využití uznaného poľovného revíru. Táto rovnosť spočíva v tom, že každý vlastník bez ohľadu na výmeru vlastnených poľovných pozemkov môže rozhodovať o práve poľovníctva i jeho využití na základe navrhnutých mechanizmov, zohľadňujúcich jeho podiel na výmere poľovných pozemkov, uznávaných, resp. uznaných za poľovný revír. Významný ústavnoprávny aspekt má aj riešenie poľovníckej samosprávy obsiahnuté v deviatej časti zákona. Tento ústavnoprávny aspekt spočíva najmä v možnosti zákonom vytvoriť Slovenskú poľovnícku komoru, ako samosprávnu organizáciu združujúcu všetky subjekty, ktoré vykonávajú právo poľovníctva vo vlastných alebo prenajatých poľovných revírov, všetky subjekty, ktoré vznikli za týmto účelom a sprostredkovane alebo priamo aj všetky fyzické osoby, ktoré chcú túto činnosť prakticky vykonávať. Uvedené riešenie je v súlade s SR i s Listinou základných práv a slobôd, nakoľko výkon práva poľovníctva si vyžaduje osobitný druh odbornej spôsobilosti javovo sa prejavujúci v tom, že ho môže vykonávať iba ten, kto splní podmienky pre vydanie poľovného lístku a v konečnom dôsledku i pre vydanie zbrojného preukazu. V slovenskom právnom poriadku je bežné, že existuje osobitná právna úprava, ktorá ukladá príslušnému okruhu odborne spôsobilých osôb, aby sa združovali v samosprávnej organizácii komorového typu, na ktorú sa zákonom prenáša časť výkonu štátnej správy. Vytvorenie Slovenskej poľovníckej komory je práve možnosťou, ktorá je umocnená tým, že ide o inštitucionálne zakotvenie činnosti, ktorá má výrazný verejnoprávny a bezpečnostný rozmer, pretože až na výnimky sa vykonáva s použitím zbrane. Verejnoprávny rozmer tejto činnosti je ešte zvýraznený tým, že ide o činnosť, ktorá má alebo môže mať za následok zásah do prírodného prostredia ako národného bohatstva štátu. Tieto skutočnosti si vyžadujú, aby bola táto činnosť usmerňovaná a regulovaná nielen jednotnou legislatívou , jednotným

výkonom štátnej správy ale aj jednotnou poľovníckou samosprávou, pretože iba táto bude disponovať dostatočným potenciálom pre zachovanie poľovníckej disciplíny u všetkých subjektov vykonávajúcich právo poľovníctva, a to nielen sankčným systémom, ale aj prevenčnými opatreniami.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že Zákon o poľovníctve za súčasného platného znenia už neodkazuje priamo na prednostné právo na vznik členstva v poľovníckom združení, tak ako to upravoval o poľovníctve v znení neskorších predpisov, ktorý zákon bol zrušený vyššie uvedeným Zákonom o poľovníctve, konkrétne jeho ust.. Odvolací súd uznáva, že až do nadobudnutia účinnosti Zákona o poľovníctve, teda až do 01. 09. 2009 bolo v upravené prednostné právo na vznik členstva v poľovníckom združení. , okrem založenia uvedeného prednostného práva v zmysle právnu úpravu realizácie práva na členstvo v poľovníckom združení neobsahoval, a toto ponechával na úpravu zákona o združovaní občanov. V zmysle novej právnej úpravy Zákona o poľovníctve s účinnosťou od 01. 09. 2009 však došlo i k novele Zákona o združovaní, keď podľa účinnej právnej úpravy sa tento zákon ( o združovaní občanov) nevzťahuje na výkon práva poľovníctva. Ústavno- konformný výklad Zákona o poľovníctve za súčasnej právnej úpravy je obsiahnutý najmä v tohto zákona, podľa ktorého vlastníci poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru rozhodujú na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov. Rokovanie zhromaždenia vlastníkov môže zvolať jedna tretina vlastníkov poľovných pozemkov, počítaná podľa výmery pozemkov začlenených do poľovného revíru. Zhromaždenie vlastníkov môžu zvolať vlastníci poľovných pozemkov alebo ich splnomocnení zástupcovia aj verejnou vyhláškou, ktorá musí byť vyvesená v každej obci, v katastrálnom území ktorej sa má vytvoriť spoločný poľovný revír, ako aj na vývesnej tabuli obvodného lesného úradu. Zhromaždenie vlastníkov rozhoduje o spôsobe a podmienkach využitia a výkonu práva poľovníctva dvojtretinovou väčšinou počítanou podľa výmery poľovných pozemkov. Prijaté rozhodnutie sa zverejňuje formou uznesenia, ktoré musí mať podobu notárskej zápisnice, a ktoré sa doručuje obvodnému lesnému úradu a všetkým vlastníkom vlastniacim alebo zastupujúcim viac ako 1 ha poľovných pozemkov. Na zhromaždení vlastníkov majú jednotliví vlastníci poľovných pozemkov 1 hlas na každý 1 ha vlastnených poľovných pozemkov. Zástupcovia vlastníkov poľovných pozemkov majú na zhromaždení vlastníkov toľko hlasov, koľko zodpovedá súčtu výmery poľovných pozemkov vlastníkov, ktorých zastupujú.

Pokiaľ ide o užívanie poľovného revíru, resp. jeho využitie, uvedené je upravené v ust. § 11 ods. 1 až 3 Zákona o poľovníctve, podľa ktorého o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri (ďalej len "užívanie poľovného revíru") rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru práve postupom podľa vyššie uvedeného § 5. Vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného revíru. Poľovný revír nemožno rozdeliť na časti na účel ich samostatného užívania. K uvedenému odvolací súd poznamenáva, že práve na základe zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, ktorých podielovým spoluvlastníkom bol i právny predchodca navrhovateľa Q.. M.. Y. S., J.., došlo Uznesením č. 2 tohto zhromaždenia k schváleniu žiadosti o postúpenie užívania Poľovného revíru Mládzovo Poľovníckemu združeniu Mládzovo so sídlom Mládzovo 49, Breznička. Nikto nebol proti, ani sa nikto nezdržal hlasovania s tým, že na tomto zhromaždení B. R., t. č. štatutárny zástupca odporcu, zastupoval aj právneho predchodcu navrhovateľa, ako vlastníka poľovných pozemkov v k. ú. Mládzovo na základe splnomocnenia z 11. 06. 2010. V zmysle § 13 ods. 4 Zákona o poľovníctve, ak v poľovnom revíri, v ktorom je uzatvorená zmluva, došlo k zmene vlastníckeho práva k poľovným pozemkom, preberá nový vlastník práva a záväzky doterajšieho vlastníka vyplývajúce zo zmluvy, teda práve navrhovateľ prebral práva, ale i záväzky jeho právneho predchodcu, vyplývajúce z Uznesenia č. 2 zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, ktorými bola žiadosť o postúpenie užívania Poľovného revíru Mládzovo na Poľovnícke združenie Mládzovo schválená. Tento postup plne rešpektoval ust. Zákona o poľovníctve. Keďže poľovný revír je tvorený pozemkami viacerých vlastníkov a spoluvlastníkov, je nutné poľovný revír považovať za spoločnú vec podľa . Je nesporné, že nadpolovičná väčšina vlastníkov v zmysle rozhodla, a preto takéto rozhodnutie je potrebné rešpektovať. Navrhovateľ i napriek tomu, že predmetnú zmluvu neuzatvoril, vstúpil do práv a záväzkov z tejto zmluvy, vyplývajúcich na základe súhlasu jeho právneho predchodcu, a je preto povinný strpieť, že na poľovných pozemkoch v jeho podielovom spoluvlastníctve, vykonáva právo poľovníctva odporca. Pokiaľ vlastník poľovných pozemkov (navrhovateľ) chce právo poľovníctva

vykonávať sám, musí to byť v súlade s ust. , ako aj samotným Zákonom o poľovníctve.

K samotnému členstvu v Poľovnom združení Mládzovo odvolací súd opätovne tak, ako to učinil i súd prvého stupňa, poukazuje na Stanovy Poľovníckeho združenia Mládzovo, ktoré sú prijaté na základe Zákona o poľovníctve a v súlade so stanovami Slovenského poľovníckeho zväzu a Slovenskej poľovníckej komory. Členov do Poľovníckeho združenia Mládzovo prijíma členská schôdza Poľovníckeho združenia Mládzovo na základe písomnej žiadosti z radov čakateľov na členstvo v poľovníckom združení. Prijímanie a postavenie čakateľov na členstvo v poľovníckom združení upravuje čl. 7 organizačného a rokovacieho poriadku Slovenského poľovníckeho zväzu. Pred prijatím za člena poľovníckeho združenia je čakateľská lehota 1 rok. Súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov poľovníckeho združenia je potrebný na platnosť rozhodnutia o prijímaní členov poľovníckeho združenia a v odvolacom konaní o vylučovaní členov poľovníckeho združenia. Poľovnícke združenie ako organizačná zložka Slovenského poľovníckeho zväzu je prostredníctvom Slovenského poľovníckeho zväzu aj členom Slovenskej poľovníckej komory. Poľovnícke združenie má vlastnú právnu subjektivitu a koná vo svojom mene. V zmysle stanov Slovenského poľovníckeho zväzu zo dňa 07. 11. 2009 je upravené, že členom Slovenského poľovníckeho zväzu môžu byť občania Slovenskej republiky a fyzické osoby s trvalým alebo dlhodobým pobytom na území Slovenskej republiky. Členov prijíma na základe písomnej žiadosti predstavenstvo okresnej alebo regionálnej organizácie Slovenského poľovníckeho zväzu, v obvode ktorého má žiadateľ bydlisko. Odmietnutie prijatia za člena musí predstavenstvo okresnej alebo regionálnej organizácie Slovenského poľovníckeho zväzu žiadateľovi zdôvodniť a oznámiť doporučeným listom do 30 dní od vynesenia rozhodnutia. Odmietnutí žiadatelia majú právo požiadať o preskúmanie príslušnú okresnú radu Slovenského poľovníckeho zväzu, ktorá rozhodne s konečnou platnosťou na najbližšom zasadnutí. Okresné alebo regionálne organizácie Slovenského poľnohospodárskeho zväzu môžu prijímať vlastné stanovy, ktoré zohľadňujú miestne podmienky, avšak nesmú byť v rozpore so stanovami Slovenského poľovníckeho zväzu. ( viď. aj Stanovy Slovenskej poľovníckej komory z 11.02.2010 ).

Na záver odvolací súd poukazuje na to, že Zákon o poľovníctve je právnou normou verejného práva. Ako predpis verejného práva zvýhodňuje poľovnícke spoločenstvá na úkor vlastníkov poľovných pozemkov a v samej podstate sa teda jedná o obmedzenie vlastníctva zákonom. Práve za účelom odstránenia tejto nerovnováhy zákonodarca rešpektovanie SR zakomponoval tým, že Zákon o poľovníctve rešpektuje rovnosť práv vlastníkov poľovných pozemkov, ktorým patrí právo rozhodovať o podaní návrhu na uznaní poľovného revíru a o využití uznaného poľovného revíru. Táto rovnosť spočíva v tom, že každý vlastník bez ohľadu na výmeru vlastnených poľovných pozemkov môže rozhodovať o práve poľovníctva i jeho využití na základe navrhnutých mechanizmov, zohľadňujúcich jeho podiel na výmere poľovných pozemkov uznávaných, resp. uznaných za poľovný revír. Ak teda navrhovateľ nesúhlasil s postupom poľovníckeho združenia, resp. so záverom a rozhodnutím členskej schôdze Poľovníckeho združenia Mládzovo, mal sa domáhať preskúmania zákonnosti a správnosti tohto rozhodnutia. Navrhovateľ i sám v písomne podanom návrhu uvádza, že rozhodnutie Poľovníckeho združenia Mládzovo bolo protizákonné a protiústavné, keď jeho žiadosť o prijatie do poľovníckeho združenia odmietli, uvedené rozhodnutia i k návrhu pripojil a uviedol, že nesúhlasí s dôvodom neschválenia jeho členstva. Práve v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, ale i orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú rozhodnutia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Práve podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide teda o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala sa súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva ide. Zákon teda poskytuje navrhovateľovi ochranu iným spôsobom, než aký použil v tomto konaní, a to prostriedkami uvádzanými v druhej hlave, piatej časti .

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto prvostupňový súd dospel k správnemu záveru, že odporcovi nie je možné uložiť povinnosť prijať navrhovateľa za člena Poľovníckeho združenia Mládzovo, nakoľko takto formulovaný a uplatňovaný nárok nemá oporu v zákone.

Vzhľadom na tieto dôvody, ako aj dôvody, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol súd prvého stupňa, odvolací súd rozhodnutie okresného súdu v celom rozsahu potvrdil ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , vety prvej , podľa ktorej o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy odvolacieho konania nepodal ani jeden z účastníkov, preto o nich odvolací súd nerozhodoval.

Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.