Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/75/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Šoltýsovej a sudcov JUDr. Sone Minxovej a JUDr. Pavla Tkáča v právnej veci navrhovateľa Majetkový Holding, a.s., Prievozská 2/A, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeným JUDr. Pavlom Sabolom, advokátom so sídlom v Bratislave, Malý trh 2/A, proti odporcom 1/ H. A., nar. XX.X.XXXX, bytom J. F. R., U. Č.. XX, právne zastúpenom JUDr. Štefanom Kamenickým, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Hviezdoslavova č. 7, 2/ L. M., nar. X.X.XXXX, trvale bytom J. F. R., G. Č.. XXXX/X, t.č. bytom U. Č.. XXX, H., Č. a 3/ E. A., nar. XX.X.XXXX, bytom J. F. R., U. Č.. XX, právne zastúpenom JUDr. Štefanom Kamenickým, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Hviezdoslavova 7, o neplatnosť právnych úkonov a určenie vlastníckeho práva, o odvolaní odporcov proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. zo dňa 9. decembra 2009 takto

rozhodol:

Odvolací súd p o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa a zaväzuje odporcov v 1. a 3. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania navrhovateľa vo výške 73,24 eura na jeho účet.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd svojim rozsudkom rozhodol tak, že určil, že zmluva o prevode nehnuteľností uzatvorená medzi odporcom v 1. rade a odporkyňou v 2. rade dňa 6.12.1997, spísaná v zmysle exekučného konania vedeného na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Milana Kistera pod sp. zn. z titulu uspokojenia pohľadávky oprávnenej L. M. proti povinnému H. A. vo výške 5.700.024,- Sk na základe upovedomenia o začatí exekúcie vydaného súdnym exekútorom JUDr. Milanom Kisterom zo dňa 24.9.1997 sp. zn. je neplatná.

Súd určil, že kúpna zmluva uzatvorená medzi odporkyňou v 2. rade a odporcom v 3. rade, spísaná vo forme Notárskej zápisnice číslo N 334/98, Nz 322/98 dňa 7.7.1998 na Notárskom úrade so sídlom v J.Š. F. R., F. K.. D.. U. XX, notárom JUDr. E. T. D.e neplatná.

Návrh o určenie, že vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva číslo 5206 v katastrálnom území Spišská Nová Ves je odporca v 1. rade, súd zamietol. Žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 16.10.2006 sa navrhovateľ domáhal, aby súd určil, že zmluva o prevode nehnuteľností zo dňa 6.12.1997 uzatvorená medzi odporcami v 1. a 2. rade a kúpna zmluva zo dňa 7.7.1998 uzatvorená medzi odporcami v 2. a 3. rade sú neplatné. Zároveň navrhol určiť, že vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie J. F. R. je odporca v 1. rade. Návrh zdôvodnil absolútnou neplatnosťou vyššie uvedených zmlúv. Uviedol, že odporca v 1. rade uzavrel dňa 25.3.1992 s predchodcom navrhovateľa Slovenskou sporiteľňou a.s. Bratislava zmluvu o úvere, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 10.000.000,- Sk. Odporca

v 1. rade sa dostal do omeškania s úhradou splátok tohto úveru preto bol pôvodným veriteľom podaný návrh na vydanie platobného rozkazu. Krajský súd v Košiciach vydal dňa 22.4.1996 platobný rozkaz č. -23, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.7.1996. Týmto platobným rozkazom bol odporca v 1. rade zaviazaný k úhrade sumy 8.453.499,80 Sk spolu s úrokmi z omeškania a trovami konania. Dňa 12.12.1996 bol zo strany Slovenskej sporiteľne a.s. Bratislava podaný voči odporcovi v 1. rade návrh na vykonanie exekúcie. Odporca v 1. rade dňa 4.7.1997 uznal svoj záväzok vo výške 5.000.000,- Sk voči odporkyni v 2. rade. Na základe notárskej zápisnice, v ktorej uznal dlh bolo vedené exekučné konanie, v ktorom súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 24.9.1997. Počas tohto exekučného konania odporca v 1. rade uzavrel s odporkyňou v 2. rade dňa 6.12.1997 zmluvu o prevode nehnuteľností a dňa 11.12.1997 zmluvu o prevode vlastníctva, iných práv a majetkových hodnôt podniku. Následne odporkyňa v 2. rade previedla nehnuteľností kúpnou zmluvou na odporcu v 3. rade. Tieto úkony smerovali k zmenšeniu majetku odporcu v 1. rade za účelom vyhnúť sa uspokojeniu pohľadávky predchodcu navrhovateľa. Konaním odporcu v 1. rade bol porušený zákon a to ustanovenie Následne teda ani odporkyňa v 2. rade nemohla platne scudziť nehnuteľností odporcovi v 3. rade.

Prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 12.3.2008 tak, že určil neplatnosť zmluvy o prevode nehnuteľností uzatvorenej medzi odporcom v 1. rade a odporkyňou v 2. rade dňa 6.12.1997 a kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi odporkyňou v 2. rade a odporcom v 3. rade dňa 7.7.1998. Návrh na určenie vlastníckeho práva odporcu v 1. rade k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX katastrálne územie J. F. R. zamietol.

Proti rozsudku podali v zákonnej lehote podali odvolanie odporcovia v 1. a 3. rade. Krajský súd rozhodnutím zo dňa 21.4.2009 rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Súd doplnil dokazovanie v zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach č. -266 vypočutím odporcov, svedka a to najmä na okolnosti uzatvorenia zmluvy o pôžičke medzi odporcami v 1. a 2. rade, ako aj na pohnútky a účel zmluvy o prevode nehnuteľností uzatvorenej medzi týmito účastníkmi a oboznámením sa s obsahom spisu tunajšieho súdu č. , ktoré konanie bolo právoplatne ukončené.

Dňa 25.3.1992 bola medzi Slovenskou štátnou sporiteľňou v Bratislave a odporcom v 1. rade uzatvorená Úverová zmluva č. XX XXXXXX X, na základe ktorej bol poskytnutý úver odporcovi v 1. rade vo výške 10.000.000,- Sk. Zo spisu Krajského súdu v Košiciach č. XCb/XXXX/XX bolo zistené, že návrhom podaným na uvedenom súde dňa 12.12.1995 sa Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava voči odporcovi v 1. rade domáhala vydania platobného rozkazu na základe Zmluvy o úvere č. XX XXXXXX X zo dňa 25.3.1992 z dôvodu, že odporca si riadne neplnil svoje povinnosti, v dôsledku čoho bol v omeškaní s úhradou jednotlivých splátok úveru. Podanie návrhu na začatie konania bolo oznámené odporcovi písomným podaním zo dňa 24.11.1995. Odporca zaslal súdu vo veci svoje vyjadrenie prostredníctvom svojho právneho zástupcu D.. Š. P., ktorého splnomocnil na zastupovanie v tomto konaní. Dňa 22.4.1996 bol Krajským súdom v Košiciach pod č. -23 vydaný platobný rozkaz, ktorým súd uložil, v spojení s opravným uznesením č. -25 zo dňa 17.6.1996, povinnosť odporcovi v 1. rade zaplatiť Slovenskej sporiteľni a.s., Bratislava sumu 8.453.499,80 Sk s 28 % úrokmi od 25.11.1995 do zaplatenia, sumu 3.051.064,60 Sk, sumu 860,- Sk s 19,5 % úrokom od 24.11.1995 do zaplatenia a trovy konania 338.136,- Sk. Platobný rozkaz, ako aj opravné uznesenie boli doručené právnemu zástupcovi odporcu, na doručenke k platobnému rozkazu sa nachádza okrem podpisu aj odtlačok pečiatky právneho zástupcu. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.7.1996.

Z Notárskej zápisnice č. N XXX/XX, F. XXX/XX spísanej dňa 4.7.1997 bolo zistené, že odporca v 1. rade prehlásil súhlas s jej vykonateľnosťou v prospech oprávnenej odporkyne v 2. rade na základe zmluvy uzatvorenej dňa 4.7.1997, kde právnym záväzkom bolo zaplatenie sumy 5.000.000,- Sk. Notárskou zápisnicou sa odporca v 1. rade zaviazal zaplatiť túto sumu do 15.7.1997. Notárska zápisnica bola exekučným titulom v exekučnom konaní vedenom tunajším súdom pod č. . Návrh na

vykonanie exekúcie bol oprávnenou t.j. odporkyňou v 2. rade podaný už dňa 16.7.1997 u súdneho exekútora JUDr. Milana Kistera. Poverenie pre súdneho exekútora bolo vydané tunajším súdom dňa 19.9.1997. Na základe návrhu oprávnenej - odporkyne v 2. rade v tomto konaní, na zastavenie exekúcie zo dňa 26.3.1998 bola uznesením č. -11 zo dňa 14.8.1998 exekúcia zastavená. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.8.1998. U súdneho exekútora JUDr. Milana Kistera bola uvedená exekúcia vedená pod č. . Zo spisu bolo zistené, že upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 24.9.1997 prevzal osobne odporca v 1. rade dňa 29.9.1997. Upovedomenie obsahovalo aj zákaz povinnému odo dňa doručenia upovedomenia nakladať so svojim hnuteľným i nehnuteľným majetkom. Dňa 13.10.1997 bol pracovníkom exekútorského úradu vykonaný súpis vecí podliehajúcich exekúcii, a to: administratívna budova, dielne, dvor, garáže, oplatenie areálu, pozemok v areály. Z exekútorského spisu bolo zistené, že dňa 21.5.1998 podal súdny exekútor podnet na začatie trestného stíhania voči odporcovi v 1. rade a právnemu zástupcovi oprávnenej v uvedenom konaní preto, že po doručení upovedomenia o začatí exekúcie, ktoré obsahovalo aj zákaz nakladania s majetkom v zmysle ustanovenia § 47 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku, odporca v 1. rade previedol svoj majetok dňa 6.12.1997 na oprávnenú, čím porušil zákaz manipulácie s exekuovaným majetkom. Uznesením Okresného úradu vyšetrovania PZ v Spišskej Novej Vsi č. ČVS: OUV-348/20-SN-98 zo dňa 17.7.1998 bolo trestné konanie odložené z dôvodu, že vo veci nejde o podozrenie z trestného činu a nie je na mieste vybaviť vec inak. Proti tomuto uzneseniu podal súdny exekútor sťažnosť, ktorá bola uznesením Okresnej prokuratúry v Spišskej Novej Vsi č. Pn 2154/98-9 zo dňa 13.8.1998 zamietnutá.

Zmluvou o prevode nehnuteľností zo dňa 6.12.1997 spísanou v zmysle exekučného konania vedeného na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Milana Kistera pod č. došlo k prevodu nehnuteľností povinným - prevádzajúcim odporcom v 1. rade na oprávnenú - nadobúdateľku odporkyňu v 2. rade. Zmluva sa týkala nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX katastrálneho územia J. F. R. v podiele 1/1. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 17.12.1997.

Dňa 7.7.1998 bola medzi odporkyňou v 2. rade ako predávajúcou a odporcom v 3. rade ako kupujúcim uzatvorená kúpna zmluva, predmetom ktorej boli nehnuteľností zapísané na liste vlastníctva č. XXXX katastrálneho územia J. F. R. v celosti. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 27.8.1998.

Zo spisu tunajšieho súdu č. bolo zistené, že rozsudkom č. - 557 zo dňa 16.10.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.8.1999, bol odporca v 1. rade uznaný vinným z trestného činu poškodzovania veriteľa podľa preto, že ako súkromný podnikateľ nesplatil úver poskytnutý Slovenskou sporiteľňou a.s., mestská pobočka J. F. R. zmluvou č. XXXXXXXX zo dňa 25.3.1992, ktorého zostatok predstavoval na istine sumu 8.453.499,80 Sk a na úrokoch 3.051.064,60 Sk a dňa 4.7.1997 uznal fiktívny záväzok vo výške 5.000.000,- Sk voči L. M. a celý svoj nehnuteľný majetok zapísaný na LV č. XXXX katastrálne územie J. F.Z. R. ohodnotený podľa znaleckého posudku sumou 3.390.010,- Sk ako aj iné majetkové práva za celkovú dohodnutú cenu vo výške 3.921.774,- Sk a tým čiastočne zmaril uspokojenie veriteľa Slovenskej sporiteľne a.s., Mestskej pobočky J. F. R. a spôsobil škodu najmenej vo výške 3.390.010,- Sk. Teda čiastočne zmaril uspokojenie svojho veriteľa tým, že uznal neexistujúci záväzok a spôsobil takým činom značnú škodu.

Navrhovateľ sa podaným návrhom na začatie konania v prvým dvoch výrokoch domáhal určenia absolútnej neplatnosti zmlúv o prevode nehnuteľností. Súd sa preto opätovne zaoberal otázkou, či navrhovateľ má na určení neplatnosti kúpnych zmlúv naliehavý právny záujem. Navrhovateľ v konaní preukázal, že voči odporcovi v 1. rade má vysokú pohľadávku, ktorá bola jeho predchodcovi priznaná aj právoplatným rozhodnutím súdu a ktorú voči odporcovi v 1. rade si vymáha aj v exekučnom konaní.

Vzhľadom na to existencia naliehavého právneho záujmu zo strany navrhovateľa bola v konaní preukázaná. Navrhovateľom je voči odporcovi v 1. rade vedené exekučné konanie, ktoré bolo začaté ešte v roku 1996 a doposiaľ nedošlo ani k čiastočnému uspokojeniu jeho pohľadávky. Vyslovením neplatnosti kúpnych zmlúv by mohlo dôjsť k obnoveniu vlastníckeho práva pôvodného vlastníka

nehnuteľností teda odporcu v 1. rade a tým, aj k možnému aspoň čiastočnému uspokojeniu jeho pohľadávky navrhovateľa. Danosť naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe totiž nie je daná len v prípadoch, kedy sa navrhovateľ domáha určenia vlastníckeho práva. Medzi určovacie žaloby v zmysle nepatria len žaloby o určenie vlastníckeho práva k veci, ale aj žaloby o určenie neplatnosti právnych úkonov, kde naliehavosť právneho záujmu môže byť daná bez toho, aby sa navrhovateľ domáhal určenia jeho vlastníckeho práva k veci.

V danom prípade navrhovateľ má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetných zmlúv práve z dôvodu existencie vysokej pohľadávky voči odporcovi v 1. rade, ktorý napadnutými právnymi úkonmi zmenšil svoj majetok, z ktorého by pohľadávka navrhovateľa mohla byť aspoň čiastočne uspokojená.

Okrem toho stav právnej neistoty navrhovateľa v danom prípade nie je možné odstrániť inou žalobou napr. žalobou na plnenie, pretože takéto rozhodnutie už bolo vydané na návrh predchodcu navrhovateľa. Je pravdou, že predchodca navrhovateľa podal na tunajšom súde aj návrhy na vyslovenie odporovateľnosti zmlúv o prevode nehnuteľností, ktorých vyslovenia neplatnosti sa domáha v tomto konaní. Otázka platnosti týchto zmlúv by mohla byť riešená aj ako otázka predbežná v konaniach o odporovateľnosť právnych úkonov.

Ak by však súd dospel k záveru, že zmluvy sú neplatné, navrhovateľ by nemohol byť v týchto konaniach úspešný (odporovať možno len platným právnym úkonom) a ani takýmto spôsobom by sa jeho právne postavenie nezmenilo. Navrhovateľ má za to, že predmetné zmluvy sú neplatnými právnymi úkonmi z jeho strany musela byť podaná táto určovacia žaloba. Okrem toho nemožno navrhovateľovi uprieť jeho ústavné právo domáhať sa svojho práva aj samotnou žalobou, hoci jej predmet by mohol byť v inom konaní riešený ako predbežná otázka. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že navrhovateľ preukázal existenciu naliehavosti právneho záujme na určovacej žalobe vo vzťahu k určeniu neplatnosti predmetných kúpnych zmlúv.

Poukazujúc na všetky uvedené skutočnosti, hlavne na rozsudok súdu v trestnom konaní vedenom proti odporcovi v 1. rade, súd konštatuje, že medzi odporcami v 1. rade a 2. rade šlo len o fingovaný záväzok bez platného právneho základu pokiaľ sa týka zmluvy o pôžičke. Práve táto zmluva mala byť pohnútkou na uzatvorenie zmluvy o prevode nehnuteľností dňa 6.12.1997 a jej účelom podľa účastníkov malo byť vrátenie finančných prostriedkov na základe tejto neexistujúcej zmluvy o pôžičke. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že pokiaľ by prevodom nehnuteľností mala byť vrátená pôžičky vo výške 5. 000. 000,- Sk je nelogické, že ani odporkyňa v 2. rade, ani vypočutý svedok, sa nedomáhali zaplatenia rozdielu medzi výškou pôžičky a hodnotou prevádzaných nehnuteľností uvádzanou v kúpnej zmluve.

Pokiaľ sa týka samotnej neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľností uzatvorenej medzi odporcom v 1. rade a odporkyňou v 2. rade súd má za to, že táto zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom pre jej rozpor so zákonom, obchádzanie zákona i rozpor s dobrými mravmi. V prvom rade súd poukazuje na to, že odporkyňa v 2. rade pri uzatvorení tejto zmluvy nemohla byť dobromyseľná a to vzhľadom na účel uzatvorenia zmluvy, ako aj okolnosti, za ktorých bola uzatvorená. Účelom uzatvorenia tejto zmluvy tak, ako to vyplýva z výpovedi účastníkov, bolo uspokojenie pohľadávky odporkyne v 2. rade proti odporcovi v 1. rade na základe zmluvy o pôžičke. Takýto právny vzťah však medzi odporcami neexistoval vzhľadom na už vyššie uvedené skutočnosti. Ako už bolo uvedené aj z výpovedí odporkyne v 2. rade je zrejme, že nikdy sa necítila priamou veriteľkou odporcu v 1. rade. Nehnuteľností teda kupovala od odporcu v 1. rade nie z dôvodu uspokojenia jej pohľadávky, ale ani z dôvodu, aby mala záujem byť ich vlastníčkou. Zmluva o prevode nehnuteľností bola uzatvorená v rámci exekučného konania vedeného na návrh odporkyne v 2. rade, ktorá však nikdy nemohla byť oprávnenou voči odporcovi v 1. rade vzhľadom na neexistujúci a len fingovaný právny vzťah - pôžičku medzi nimi. Z toho je zrejme, že odporkyňa pri uzatvorení zmluvy nebola dobromyseľná a nekonala v dobrej viere.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že Zmluva o prevode nehnuteľností zo dňa 6.12.1997 je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle citovaného ustanovenia . Zmluva bola uzatvorená v rozpore so zákonom aj s dobrými mravmi a odporkyňa v 2. rade nebola pri jej uzatvorení dobromyseľná vzhľadom na neexistujúcu pohľadávku z jej strany voči odporcovi v 1. rade, ako aj vzhľadom k tomu, že nikdy nemala v úmysle túto nehnuteľnosť vlastniť.

Právne úkony, ktoré sú absolútne neplatné, nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému. V dôsledku toho je aj neplatná kúpna zmluva uzatvorená medzi odporkyňou v 2. rade a odporcom v 3. rade. Ak totiž nehnuteľnosť previedol na iného ten, kto nebol jej vlastníkom, ide taktiež o absolútne neplatný právny úkon. Nikto totiž nemôže previesť na iného viac práv, než sám má. Súd sa zaoberal aj posúdením situácie na strane odporcu v 3. rade. Dokazovaním bolo preukázané, že pred uzavretím kúpnej zmluvy, na základe ktorej sa stal vlastníkom predmetných nehnuteľností, odporca v 3. rade mal vedomosť o tom, že tieto nehnuteľnosti získala odporkyňa v 2. rade od odporcu v 1. rade, ktorý je jeho otcom. Argumentácia odporcu v 3. rade o tom, že nevedel o exekučnom konaní vedenom voči odporcovi v 1. rade, mal len vedomosť o nejakej pôžičke sa súdu javí ako účelová a to vzhľadom na príbuzenský pomer medzi odporcom v 1. a 3. rade, na to, že podnikali v jednom areály a boli teda v bezprostrednom kontakte, ako aj vzhľadom k tomu, že odporkyňa v 2. rade bola v tom čase jeho zamestnankyňou a vypomáhala tiež odporcovi v 1. rade.

Vzhľadom k tomu má súd za to, že odporca v 3. rade nebol pri nadobudnutí nehnuteľností dobromyseľný a jednalo sa len o to, aby nehnuteľnosti mohol naďalej užívať odporca v 1. rade a aby týmito nehnuteľnosťami nemohla byť uspokojená jeho pohľadávka voči navrhovateľovi. Pokiaľ by však aj odporca v 3. rade pri nadobudnutí nehnuteľností bol dobromyseľný a nadobudol ich v dobrej viere, súd poukázal na to, že zakotvuje právnu ochranu nadobudnutia vlastníckeho práva v súvislosti s dobromyseľnosťou len v ustanovení , a to od nepravého dediča. Toto ustanovenie sa pritom na danú vec nevzťahuje.

Odporcovia v 1. a 3. rade zdôraznili, že neplatnosť zmlúv o prevode nehnuteľností môže súd posudzovať len v konaniach o odporovateľnosť právnych úkonov. Je pravdou, že tunajším súdom sú vedené konania o odporovateľnosť týchto právnych úkonov a tieto sú prerušené do právoplatného skončenia tohto konania. Odporovať právnemu úkonu v zmysle ustanovení možno len vtedy, ak ide o platné právne úkony. Platnosť právnych úkonov môže súd posúdiť ako predbežnú otázku v konaní o ich odporovateľnosť zvlášť pokiaľ sa napadá absolútna neplatnosť týchto úkonov, ale taktiež len na návrh niektorého z účastníkov. Je však v danej veci nelogické, aby sám navrhovateľ v konaní o odporovateľnosť právnych úkonov navrhoval posudzovať ich platnosť keď sám tvrdí, že ide o neplatné právne úkony a teda v konaní o odporovateľnosť právnych úkonov by nebol v tomto prípade úspešný. Návrhy na odporovateľnosť právnych úkonov boli pritom podané zo strany právneho predchodcu navrhovateľa. Zo strany odporcov by návrh na posúdenie takejto predbežnej otázky nebol daný práve z dôvodu ich tvrdenia, že ide o platné právne úkony. Okrem toho rozhodnutie súdu o vyslovení neplatnosti právneho úkonu týkajúceho sa prevodu nehnuteľností je podkladom pre zápis do katastra nehnuteľnosti, kým rozhodnutie v konaní o odporovateľnosť právneho úkonu nie. Súd v tejto súvislosti v neposlednom rade poukazuje na SR, podľa ktorého každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky

Návrh na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam súd zamietol. Navrhovateľ sa voči výroku tunajšieho súdu o zamietnutí tejto časti návrhu neodvolal a preto súd zotrváva na záveroch, že na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech odporcu v 1. rade navrhovateľ nepreukázal naliehavosť právneho záujmu na takomto určení vzhľadom a teda pre nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľa vo vzťahu k takémuto určeniu. Aktívne legitimovaným na podanie návrhu na určenie

vlastníckeho práva je len osoba, ktorá tvrdí, že je vlastníkom danej veci a pasívne legitimovanou osobou je osoba, ktorá do jeho vlastníckych práv neoprávnene zasahuje, teda ktorá je zapísaná ako vlastník v katastri nehnuteľností. Navrhovateľ sa nemôže úspešne domáhať určenia vlastníckeho práva v prospech inej osoby.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. .

Proti rozsudku včas a v zákonnej lehote podali odvolanie žalovaní v 1. a 3. rade, zastúpení JUDr. Kamenickým právnym zástupcom a taktiež aj odporkyňa v 2. rade. Žiadali, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo zmenil a žalobu zamietol a zaviazal žalobcu na znášanie všetkých trov konania. V odvolaní obšírne zdôvodňovali, že naliehavosť právneho záujmu v spore žalobca nemôže mať, lebo zjavne nemá záujem stať sa vlastníkom týchto nehnuteľností, ale vo vzťahu k vymoženiu svojej pohľadávky má záujem a týmto aj argumentuje.

Zdôvodnili v odvolaní, že podpisovaná neplatnosť oboch právnych úkonoch na bode ust. mala zmysel len vtedy, kým sa novelou platnou od 1.1.1992 nezaviedla znovu odporovateľnosť právnych úkonov. Poukázali na to, že na platforme bolo možné hodnotiť ako neplatné právne úkony povinných po nariadení výkonu rozhodnutia len do 3.12.1991 a novelou , a to zákonom 509/91 sa ustanovenie oproti pôvodnému zneniu zmenilo jednoznačne tak, že medze neplatnosti sa značne zúžili ak sa súčasne zaviedla odporovateľnosť právnych úkonov, nie pochýb o tom, že vady právneho úkonu povinného prevádzajúceho vec postihnutú je možné odstrániť len odporovateľnosťou.

Pri dostatku právnej úpravy je to tak preto, že právny úkon nepôsobí ako ujma vo vzťahu k akejsi spoločnosti, ale len vo vzťahu k veriteľovi, teda relatívne. Takto vysvetľovali ako jeden aspekt problému a druhý aspekt zdôraznili, že uvedené sa vzťahuje na tie prípady, keď povinný prevedie nehnuteľnosť na tretiu osobu. Chránený je totiž v relatívnom právnom vzťahu len veriteľ, ktorý oprávnene v konaní, v ktorom došlo k porušeniu záväzku vyplývajúceho z nedodržania zákazu stanoveného upovedomenia o začatí exekúcie.

Namietali v odvolaní, že ak súd chcel prejudiciálne hodnotiť zmluvu o pôžičke mal si obstarať dostatočne skutkový podklad a ak to tak neurobil, tak podľa odvolateľa zostáva konanie neúplné.

K odvolaniu bolo podané vyjadrenie zo strany navrhovateľa, ktorý žiadal rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť a zaviazať odporcov spoločne a nerozdielne na náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal predovšetkým na to, že súd vykonal potrebné dokazovanie a na základe tohto dokazovania jednoznačne bolo preukázané, že zmluva o pôžičke medzi odporcom v 1. rade a odporkyňou v 2. rade je fiktívnym právnym úkonom. Fiktívnosť bola potvrdená aj rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. zo dňa 16.10.00 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 28.4.2008, ktorým bol odporca v 1. rade právoplatne uznaný za vinného z trestného činu poškodzovania veriteľa, ktorým bol prvostupňový súd v tomto konaní viazaný.

Odvolací súd na základe podaného odvolania vec podľa ust. prejednal bez nariadenia pojednávania, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo ( ) s tým, že bolo oznámené verejné vyhlásenie ( ) rozhodnutia na deň, čo bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach dňa 6.12.2012 a zvesené dňa 13.12.2012.

Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, správne hodnotil dôkazy vykonané v konaní aj na návrh účastníkov, naviac aj správne postupoval v zmysle zrušujúceho predchádzajúceho uznesenia odvolacieho súdu.

Je potrebné zdôrazniť zo strany odvolacieho súdu, že kľúčovou otázkou sporu bola aj podľa predchádzajúceho zrušujúceho uznesenia vyriešenia toho, či právny úkon (pôžička alebo iný prípadne aj nepomenovaný právny vzťah) uzavretý medzi žalovanou v 2. rade a žalovaným v 1. rade je alebo nie je platný. Už odvolací súd v predchádzajúcom rozhodnutí vyslovil právny názor, ak totiž pomer medzi žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2. rade, z ktorého vyskytol záväzok odobrený a vykonaný vykonateľnosťou na základe notárskej zápisnice, bolo podľa práva, nemôže byť žalobca úspešný v spore o neplatnosť prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti medzi týmito dvoma účastníkmi. Ak by však mal ísť o fingovaný zväzok, bez platného právneho základu, potom by bolo namieste uvažovať o tom, že žalobca je oprávnený dožadovať sa neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti neplatnosti následného prevodu nehnuteľnosti z vlastníctva žalovanej v 2. rade na žalovaného v 3. rade.

Naviac po prvom zrušení veci odvolací súd poukázal na to, že treba vyčkať zrejmé na výsledky trestného konania, ktoré sú namieste priamo súvisiace so sporom a dajú priamu odpoveď na kladnú kľúčovú otázku sporu. Je nepochybné, že fiktívnosť právneho úkonu pôžičky medzi odporcom v 1. rade a odporkyňou v 2. rade bola potvrdená rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaní trestnom v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. zo dňa 28.4.2008, ktorý bol odporca v 1. rade právoplatne uznaný za vinného z trestného činu poškodzovania veriteľa, ktorým bol prvostupňový súd v tomto konaní viazaný.

Poukazujúc na tieto skutočnosti odvolací súd zdôrazňuje, že zmluva o pôžičke je dvojstranný právny úkon, ktorý podľa výsledkov v trestnom konaní bolo medzi odporcom v 1. rade a odporkyňou v 2. rade fingovaný za účelom poškodenia veriteľa potom nemožno za žiadnych okolností odporkyňu v 2. rade považovať za dobromyseľnú.

Samotný fakt, že odporkyňa v 2. rade vymáhala od odporcu fiktívny záväzok a za účelom uspokojenia fiktívneho záväzku uzavrela s odporom v 1. rade zmluvu o prevode nehnuteľnosti vylučuje jej dobromyseľnosť a toto prvostupňový súd správne konštatoval.

Pokiaľ sa v odvolaní namietalo, že prvostupňový súd mal pri rozhodovaní o platnosti, resp. neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 7.7.1998 skúmať aj dobromyseľnosť pri uzatváraní predmetného právneho úkonu a dbať na ochranu ním dobromyseľne nadobudnúť práv k tejto námietke nie je možné prihliadnuť, pretože otázku dobromyseľnosti prvostupňový súd posúdil aj vo vzťahu k odporcovi v 3. rade a svoj právny záver a názor, že odporca nebol dobromyseľne aj náležite právne odôvodnil v rozhodnutí. Konštatoval, že absolútna neplatnosť právneho úkonu automatický vyvoláva absolútnu neplatnosť neskorších právnych úkonov a to s poukazom na základnú zásadu práva, že nikto nemôže na druhého previesť viac práv ako má sám. K tomu odvolací súd nemá čo iné dodať.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. .

Z týchto dôvodov neostalo odvolaciemu súdu iné ako rozsudok vecne správne v zmysle ust. potvrdiť.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 ( v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.