Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17C-66-2022.pdf
PDF · 100.8 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/66/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom JUDr. Markétou Marečkovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX-XXX/D..X/X, XXXX E., Rakúska republika, právne zastúpená JUDr. Tibor Bašista, advokát so sídlom Štefánikova 8, 058 01 Poprad, IČO: 35 507 128 proti žalovanému: v 1./ A. F., bytom G. H. XXXX/XX, XXX XX I. a v 2./ G. I., bytom J. D. XXXX/XX, XXX XX I., právne zastúpení JUDr. Juraj Lukáč, advokát so sídlom Námestie sv. Egídia 11/6, 058 01 Poprad, IČO: 42 421 152, o odstránenie neoprávnenej stavby, takto
rozhodol:
I. Návrh na prerušenie konania do skončenia konania č.k. OU-PP-PLO1-2023/000498 vedeného na Okresnom úrade Poprad pozemkový a lesný odbor z a m i e t a.
II. Žalovaná v 1./ rade j e p o v i n n á odstrániť na vlastné náklady chatu postavenú na pozemku vo vlastníctve žalobkyne parcela reg. KN-C parc. č. 214/93 v k. ú. G. zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX na Okresnom úrade odbor katastrálny Poprad, do 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalovaný v 2./ rade j e p o v i n n ý odstrániť na vlastné náklady chatu postavenú na pozemku vo vlastníctve žalobkyne parcela reg. KN-C parc. č. 214/94 v k. ú. G. zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX na Okresnom úrade odbor katastrálny Poprad, do 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobným návrhom doručeným súdu 13.10.2022 žalobkyňa žiadala, aby súd uložil žalovanému v 1./ rade povinnosť odstrániť na vlastné náklady chatu na pozemku žalobkyne parc. registra KN-C parc. č. 214/93, zapísanom na LV č. XXXX, k. ú. G. a aby uložil žalovanému v 2./ rade odstrániť na vlastné náklady chatu postavenú na pozemku žalobkyne par. reg. KN-C parc. č. 214/94, zapísanom na LV č. XXXX, k. ú. G. a zaviazal žalovaných v 1./ a 2./ rade na náhradu trov konania. Nárok odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností pozemkov registra KN-C par. č. 214/93 a 214/94, zapísaných na LV č. XXXX na Okresnom úrade odbor katastrálny Poprad, nachádzajúcich sa v k. ú. G.. Nehnuteľnosti nadobudla kúpnymi zmluvami z roku 2001 a 2007. Žalovaní na nehnuteľnosti postavili bez súhlasu žalobkyne chaty, tieto pozemky ohradili plotom. O uvedenej skutočnosti svedčí aj výkon štátneho stavebného dohľadu, ktorý na uvedených nehnuteľnostiach prebieha, pričom výsledkom je, že sa jedná o nelegálne postavené čierne stavby.
2. Žalovaní v 1./ a 2./ rade vo vyjadrení k žalobnému návrhu uviedli, že uvedené pozemky parc. reg. KN-C, parc. číslo 214/93 a 214/94, v k. ú. G. sa začali užívať na základe zmlúv o odovzdaní pozemkov v záhradkovej osade. Od roku 1986 ich užívali nerušene. V roku 1997 došlo k prijatiu zákona č. 64/1997 Z.z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách. Podľa citovaného zákona
vzniklo žalovaným priamo zo zákona nájomný vzťah, ktorý vylučuje tvrdenie žalobkyne, že predmetné pozemky užívajú neoprávnene. Zároveň predmetný zákon v ustanoveniach § 6 a nasledujúcich upravuje postup vyporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom, ktoré sú predmetom tejto žaloby. Predmetné konanie medzi vlastníkom, žalovanými ako užívateľmi a záhradkárskou organizáciou bolo začaté na Okresnom úrade Poprad, pozemkový a lesný odbor ako príslušným orgánom štátnej správy a vedie sa pod číslom OU-PP.PLO-2015/000455-031. Podľa vedomostí žalovaných predmetné konanie dospelo do štádia, v ktorom Okresný úrad podľa § 11 zákona č. 64/1997 Z.z. užívateľom oznámil všeobecnú hodnotu pozemku podľa výsledkov znaleckého dokazovania, a užívatelia s uvedenou hodnotou prejavili súhlas. O práve žalobkyne užívať predmet vlastníckeho práva prebieha v súčasnosti konanie podľa špeciálneho právneho predpisu, ktorého výsledkom môže byť trvalá strata vlastníckeho práva žalobkyne. Na druhej strane výsledkom uvedeného konania sa žalovaní v 1./ a 2./ rade môžu stať vlastníkmi uvedených pozemkov.
3. Žalobkyňa sa v replike nevyjadrila.
4. Žalovaní v 1./ a 2./ rade sa v duplike nevyjadrili.
5. Na pojednávaní právny zástupca žalobkyne na podanej žalobe trval, žiadal, aby súd predmetnej žalobe vyhovel. Uviedol, že na predmetných pozemkoch, ktoré vlastní žalobkyňa sa nachádzajú čierne stavby. V tejto súvislosti prebieha štátny dozor, nie je možná ani dodatočná legalizácia predmetných stavieb. Žalobkyňa nemá záujem na tom, aby stavby boli prikázané do vlastníctva žalobkyne. Poukázal na ochranu vlastníckeho práva žalobkyne. Vlastníctvo nehnuteľností je chránené Ústavou Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred všetkými ostatnými zákonmi. Skutočnosť, že záhradkárska osada vznikla v roku 1976 nemá žiaden vplyv na ochranu vlastníckeho práva žalobkyne.
6. Žalobkyňa na pojednávaní trvala na podanej žalobe. Uviedla, že v minulosti sa skontaktovala s predsedom Základnej organizácie zväzu záhradkárov pánom K., ktorý jej nechcel poskytnúť údaje o užívateľoch pozemkov v jej vlastníctve. Uviedla, že v zahraničí je od jej 21 rokov, tieto pozemky neboli močiare, užívali ich jej rodičia a susedia I., dedko pásol barany. Pri predmetných pozemkoch je dom, ktorý v súčasnosti užíva jej sestra so švagrom, ale vlastníkom je ona. Uviedla, že zo strany Obvodného pozemkového úradu jej nebolo doručené oznámenie o začatí konania o pozemkových úpravách v záhradkárskej osade. Jej sused pán I. si svoj pozemok zobral, ohradil a tak si vyriešil situáciu.
7. Právny zástupca žalovaných v 1./ a 2./ rade na pojednávaní s podanou žalobou nesúhlasil. V konaní bolo potvrdené, že nateraz sa predmetné pozemky nachádzajú v záhradkárskej osade, teda podliehajú režimu zákona č. 64/1997 Z. z. z čoho vyplýva, že žalovaní sú na základe tohto zákona oprávnenými nájomcami predmetných pozemkov, teda majú právo s predmetnými pozemkami disponovať a užívať. Žalobkyni ostalo už len holé vlastníctvo vyplývajúce zo zápisu v katastri nehnuteľnosti. Žalovaní splnili podmienky na začatie konania o pozemkových úpravách a rovnako bolo preukázané, že žalobkyňa je účastníčkou predmetného konania. Predmetné konanie má vplyv na výsledok tohto konania. V tomto smere navrhol konanie prerušiť do skončenia konania pred Okresným úradom Poprad pozemkový a lesný odbor a pozemkových úpravách. Žalovaní skončili v patovej situácií, keď nárok na vlastnícke právo k pozemkom uplatnili ešte v roku 2009 a zo strany účastníka konania, ktorého vlastnícke právo týmto konaním je ohrozené sú vystavené šikanovaniu s tým, že žalobkyňa sa domáha odstránenia týchto stavieb. V prípade ich odstránenia by žalovaní ostali oprávnenými nájomcami uvedených pozemkov. Z uvedeného dôvodu nemá žaloba pre žalobkyňu žiaden iný význam. Otázka vyriešenia pozemkových úprav môže viesť k nadobudnutiu vlastníckeho práva rozhodnutím štátneho orgánu vo vzťahu k žalovaným a k strate aktívnej legitimácie žalobkyne.
8. Žalovaná v 1./ rade na pojednávaní súhlasila s vyjadrením právneho zástupcu. Uviedla, že právny zástupca žalobkyne sa bol pozerať na tieto chatky s tým, že dostali výzvu, aby tieto chatky zbúrali. Predmetnú chatku postavili v roku 1988, užíva ju ona s rodinou.
9. Žalovaný v 2./ rade na pojednávaní súhlasil s vyjadrením právneho zástupcu. Uviedol, že žalobkyňa sa začala o pozemky zaujímať asi v roku 2019, keď podala trestné oznámenie za neoprávnené užívanie pozemku. Za pozemok platí daň, za chatku platí daň, nemá voči nikomu žiadne dlhy. Záhradkárska parcela mu bola pridelená záhradkárskym zväzom, ktorý tento pozemok užíva v dobrej viere. Žalobkyňa ho nikdy nekontaktovala. Podľa jeho názoru cyklistický chodník na týchto pozemkoch nemá byť
umiestnený. Chatky na pozemkoch boli postavené v roku 1988. Nesúhlasil s tvrdením žalobkyne o tom, že to boli krásne lúky, boli tam močiare, preto im dali Štátne majetky do užívania predmetné pozemky.
10. Súd vo veci vykonal dokazovanie prostriedkami procesného útoku: výsluchom právneho zástupcu žalobkyne, žalobkyne, listinnými dôkazmi: listom vlastníctva č. XXXX, fotografiami, prostriedkami procesnej obrany: výsluchom právneho zástupcu žalovaných v 1./ a 2./ rade, výsluchom žalovanej v 1./ a žalovaného v 2./ rade, svedkov L. K. a I. C., oznámením o určení výšky náhrady zo dňa 24.11.2015, zmluvou o odovzdaní pozemku na dočasné užívanie v záhradkárskej osade, spisom Okresného úradu Poprad pozemkový a lesný odbor č. k. OU-PP-PLOI-2023-000498, rozhodnutím Mestského národného výboru Poprad zo dňa 19.09.1983, zmluvou o odovzdaní pozemkov na dočasné užívanie v záhradkárskej osade, dodatočné povolenie bývalého Mestského národného výboru v Poprade zo dňa 20.09.1988, emailovou komunikáciou zo dňa 13.03.2019 a ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súčasť spisu, z vykonania, ktorých súd zistil nasledovný skutkový stav:
11. V predmetnom konaní sa žalobkyňa domáha odstránenia chatiek na pozemku parc. reg. KN-C, parc. č. 214/93, k. ú. G., zapísanom na LV č. XXXX, na Okresnom úrade odbor katastrálny Poprad a nachádzajúcej sa na pozemku parc. reg. KN-C, parc. č. 214/94, k. ú. G., zapísanom na LV č. XXXX, na Okresnom úrade odbor katastrálny Poprad.
12. Z listu vlastníctva č. XXXX vedeného na Okresnom úrade odbor katastrálny Poprad súd zistil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou pozemkov parc. reg. KN-C, parc. č. 214/93 o výmere 872 m2 – trvalý trávny porast, parc. č. 214/94 o výmere 713 m2 – trvalý trávny porast v k. ú. G..
13. Žalobkyňa v konaní predložila fotografie, z ktorých je zrejmé, že na pozemkoch sa nachádzajú chatky.
14. Dňa 24.03.1986 žalovaná v 1./ rade uzatvorila so Slovenským ovocinárskym a záhradkárskym zväzom základná organizácia pri n. p. Tatramat zmluvu o odovzdaní pozemku na dočasné užívanie a to parc. č. 214 a to na pozemku označeného č. 44 o výmere 400 m2.
15. Dňa 16.02.1979 žalovaný v 2./ rade uzatvoril so Slovenským ovocinárskym a záhradkárskym zväzom základná organizácia pri n. p. Tatramat zmluvu o odovzdaní pozemku na dočasné užívanie a to v k. ú. G., pozemku označeného č. 1 o výmere 400 m2.
16. Z rozhodnutia bývalého Mestského národného výboru v Poprade zo dňa 19.09.1983 vyplýva využitie územia pre zriadenie záhradkárskej osady na pozemkov č. EN 214 s tým, že vyčlenené územie sa môže využívať len na záhradkárske účely, na jednotlivých parcelách je možné postaviť drevené záhradkárske domčeky.
17. Rozhodnutím bývalého Mestského národného výboru v Poprade zo dňa 20.09.1988 bolo vydané dodatočné povolenie pre žalovaného v 2./ rade na dočasnú stavbu záhradkárskej chaty v lokalite Tatramat a to, pre ktoré umiestnenie bolo vydané rozhodnutie o využití územia dňa 19.09.1983 na dobu 30 rokov.
18. Dňa 13.03.2019 sa žalobkyňa obrátila na predsedu záhradkárskej osady ohľadne oznámenia osôb, ktoré užívajú pozemky v jej vlastníctve.
19. Na Okresnom úrade Poprad pozemkový a lesný odbor sa vedie konanie č. k. OU-PP- PLOI-2023-000498 o začatie konania o vykonaní pozemkových úprav podľa § 7 zákona 64/1997 Z.z. Návrh na začatie konania bol podaný dňa 19.02.2009, konanie nie je doposiaľ ukončené. V súčasnosti v rámci konania prebieha vypracovanie znaleckého posudku a dodatku k znaleckému posudku.
20. Svedok L. K. na pojednávaní uviedol, že v minulosti od roku 1985 do roku 2020 bol predsedom záhradkárskej osady ZOSZZ 35-25 Tatramat. Záhradkárska osada sa zriaďovala v roku 1976 na základe dohody so štátnymi majetkami. Bola to legálna záhradkárska osada. Mali hospodársku zmluvu so štátnymi majetkami Poprad-Matejovce. Keď prišiel do záhradkárskej osady, chatky už boli postavené, nevie presne kedy. Žalobkyňa ho oslovila emailom minimálne pred 5 rokmi. Domáhala sa užívania predmetného pozemku. Výbor jej dal k tomu stanovisko, podľa ktorého bola riadne zriadená záhradkárska osada. Vie, že v minulosti sa nejaký vlastník domáhal vypratania pozemkov, ale konanie
bolo zastavené. Záhradkári sa pokúšali zlegalizovať stavby, ale stavby nemohli byť skolaudované, keďže pozemky pod chatkami nie sú vo vlastníctve záhradkárov. Na svojej chatke má dodatočné stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie nemá kvôli nevysporiadaniu pozemkov pod chatkami.
21. Svedok I. C. na pojednávaní uviedol, že od 25.09.2020 je predsedom záhradkárskej osady Tatramat. Záhradkárska osada vznikla niekedy v roku 1976, chatky boli stavané v 80. rokoch. Bolo na nich vydané povolenie, nemá vedomosť o kolaudácii. Naposledy zamestnankyňa Mestského úradu uviedla, že vo vzťahu ku každej jednej chatke je potrebné riešiť kolaudáciu, ale až po procese vyvlastnenia pozemkov.
22. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
23. Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“).
24. Podľa § 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.
25. Podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.
26. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 64/1997 Z.z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim, nájomcom3) alebo užívateľom4) pozemkov v zriadenej záhradkovej osade (ďalej len „užívateľ“) sa rozumie člen záhradkárskej organizácie, ktorý na základe zmluvy so záhradkárskou organizáciou alebo poľnohospodárskou organizáciou, alebo inou organizáciou tieto pozemky obhospodaruje a užíva tie pozemky, ktoré slúžia všetkým členom záhradkárskej organizácie, najmä pozemky, na ktorých sú vybudované prístupové cesty, spoločné hygienické, rekreačné a iné prevádzkové zariadenia5) (ďalej len „spoločný pozemok“).
27. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim, ak medzi vlastníkom a užívateľom nebola uzavretá nájomná zmluva podľa osobitného predpisu, vznikne medzi nimi dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona nájomný vzťah.
28. Podľa § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 64/1997 Z.z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim, nájomný vzťah podľa odseku 1 môže vypovedať vlastník pozemku, ktorého výmera a prislúchajúci podiel z výmery spoločných pozemkov tvorí viac ako polovicu pozemku užívaného užívateľom, ak užívateľ zriadil na pozemku stavbu bez stavebného povolenia alebo ohlásenia.
29. Podľa § 164 Civilného sporového poriadku, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.
30. Citované ustanovenie Občianskeho zákonníka upravuje prípad neoprávnenej stavby na cudzom pozemku a zároveň spôsoby vyrovnania vzťahov medzi vlastníkom pozemku a stavebníkom. Za neoprávnenú stavbu v zmysle citovaného ustanovenia sa považuje taká stavba, ktorú stavebník zriadi na cudzom pozemku bez toho, aby k tomu mal právny titul umožňujúci mu zriadiť stavbu na cudzom pozemku. Cudzím pozemkom pre zriaďovateľa stavby je každý pozemok, ku ktorému nemá vlastnícke právo, právo zodpovedajúce vecnému bremenu, prípadne obligačné právo umožňujúce zriadenie stavby. Pre kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej postačuje, ak stojí na cudzom pozemku len sčasti. Pre posúdenie stavby ako neoprávnenej nie je významné, či stavebník mal stavebné povolenie a nie je ani rozhodujúce samotné vedomie vlastníka pozemku, prípadne štátneho orgánu o stavbe. Osobou, ktorá je oprávnená podať žalobu na vyporiadanie neoprávnenej stavby, je vlastník pozemku, pričom žalovaným je vlastník neoprávnenej stavby. Ide tu totiž o hmotnoprávny vzťah medzi vlastníkom pozemku, na ktorom je neoprávnená stavba zriadená a vlastníkom stavby.
31. Vykonaným dokazovaním prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
32. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa je výlučná vlastníčka pozemkov parcela reg. KN-C parc. č. 214/93, 214/94 v k. ú. G.. Nie je sporné, že na pozemku parcela reg. KN-C parc. č. 214/93 sa nachádza záhradná chata žalovanej v 1./ rade a na pozemku parcela reg. KN-C parc. č. 214/94 sa nachádza záhradná chata žalovaného v 2./ rade.
33. Je nepochybné, že pozemok parcela registra KN-C parc. č. 214/93 užíva ako člen Slovenského zväzu záhradkárov, základná organizácia Tatramat žalovaná v 1./ rade a pozemok parcela registra KN-C parc. č. 217/94 užíva ako člen Slovenského zväzu záhradkárov, základná organizácia Tatramat žalovaný v 2./ rade.
34. Z listinných dôkazov predložených žalovanými v 1./ a 2./ rade je zrejmé, že medzi vlastníkom pozemkov žalobkyňou a žalovanými v 1./ a 2./ rade neboli uzavreté nájomné zmluvy. Z ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim vyplýva, že ex offo dňom účinnosti zákona dňa 22.12.1997 vznikol nájomný vzťah vo vzťahu k užívaniu pozemkov.
35. Podstatným v konaní je skutočnosť, že na pozemkoch vo výlučnom vlastníctve žalobkyne sa nachádzajú záhradné chaty žalovaných v 1./ a 2./ rade postavené bez súhlasu žalobkyne. Žalovaní v 1./ a 2./ rade sa v konaní bránili tým, že bolo vydané bývalým Mestským národným výborov v Poprade dodatočné povolenie na stavbu chatiek vo vzťahu k žalovanému v 2./ rade dňa 20.09.1988. Z uvedeného rozhodnutia je zrejmé, že bolo vydané rozhodnutie dňa 19.09.1983 na dobu 30 rokov o využití územia a dňa 20.09.1988 bolo rozhodnuté o dodatočnom povolení stavby na dobu 25 rokov. Doba dodatočného povolenia uplynula dňa 20.09.2013.
36. Súdu je zrejmá skutočnosť, že žalovaní v 1./ a 2./ rade si chatky postavili majúc za to, že sú na to ako členovia Slovenského zväzu záhradkárov, základná organizácia Tatramat oprávnení. Z vykonaného dokazovania ale vyplynulo, že žalovaní v 1./ a 2./ rade si boli vedomí, že nemajú stavebné povolenie pred výstavbou chatiek, čo bolo potvrdené i vydaním dočasného povolenia na 25 rokov. Pokiaľ doba povolenia uplynula v roku 2013, nemôžu byť v súčasnosti žalovaní v 1./ a 2./ rade dobromyseľní v tom, že ide o oprávnené stavby.
37. Súd zvažoval všetky okolnosti prípadu i okolnosti za ktorých boli chatky postavené, no z prostriedkov procesnej obrany a prostriedkov procesného útoku je jednoznačne preukázané, že žalovaní v 1./ a 2./ rade neboli dobromyseľní stavebníci, v čase výstavby vedeli alebo museli vedieť, že chatky stavajú bez stavebného povolenia.
38. Vzhľadom na ústavný princíp ochrany vlastníckeho práva žalobkyne ako výlučnej vlastníčky pozemkov, na ktorých sú chatky postavené súd rozhodol v zmysle citovanej právnej úpravy tak, ako je uvedené v enunciáte rozsudku.
39. Súd považuje odstránenie stavieb za dôvodné a účelné v záujme ochrany vlastníckeho práva, pričom nejde o odstránenie stavieb v rozpore s dobrými mravmi. Súd rešpektuje nedotknuteľnosť vlastníckeho práva žalobkyne k pozemkom a konanie žalovaných v 1./ a 2./ rade nemôže požívať právnu ochranu, i keď ide o chatky vybudované v záhradkárskej osade. Žalovaní v 1./ a 2./ rade vedeli, že nemajú stavebné povolenie na výstavbu, napriek tomu chatky vybudovali, preto ide z ich strany o nedobromyseľné konanie. Odstránenie stavieb je preto plne v súlade s § 3 Občianskeho zákonníka, lebo takýto postup poskytuje žalobkyni ochranu ako vlastníkovi pozemkov, ktorá zákonným spôsobom uplatňuje ochranu svojich práv.
40. Podľa názoru súdu nebolo účelné, aby súd rozhodol o usporiadaní vzťahov tak, žeby prikázal chatky za náhradu žalobkyni ako vlastníkovi pozemkov, lebo strany sporu takýto návrh nepredniesli, ani zriadenie vecného bremena za náhradu.
41. Návrh na prerušenie konania žalovaných v 1./ a 2./ rade do skončenia konania o pozemkových úpravách vedeného na Okresnom úrade Poprad, pozemkový a lesný odbor č. k. OU-PP- PLO1-2023-000498 súd zamietol ako nedôvodný podľa § 164 Civilného sporového poriadku. Súd je názoru, že prerušenie konania do skončenia konania pred správnym orgánom, ktoré načalo dňa 19.12.2009 a doposiaľ neskončilo by bolo nehospodárne a neefektívne. Nemožno dočasne odoprieť spravodlivosť vlastníkovi pozemku do času, kým správny orgán realizuje príp. pozemkové úpravy. Navyše je potrebné zdôrazniť, že správny orgán koná doposiaľ 14 rokov, pričom doposiaľ vec nie je v štádiu rozhodnutia.
42. O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 Civilného sporového poriadku z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd stranám sporu náhradu trov konania nepriznal. Za dôvody hodné osobitného zreteľa súd považuje osobitnú procesnú situáciu, okolnosti za ktorých žalovaní v 1./ a 2./ rade, chaty postavili na pozemkoch žalobkyne i finančnú situáciu žalovaných v 1./ a 2./ rade, ktorí sú v dôchodkovom veku, ich jediným príjmom je starobný dôchodok. Je spravodlivé, aby každá strana sporu znášala jej vzniknuté trovy konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.