Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_5C-57-2022.pdf
PDF · 114.58 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/57/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica sudkyňou Mgr. Stellou Al Khufash v spore žalobcu: BUREL s.r.o., so sídlom Agnelliho 607, 908 43 Čáry, IČO: 43 986 587, zastúpený advokátkou JUDr. Janou Martinusovou, so sídlom Kaplna 215, 900 84 Kaplna, IČO: 30 866 278 proti žalovaným: 1. neznámy právny nástupca po R. B., dátum narodenia neznámy, adresa trvalého pobytu neznáma a 2. neznámy právny nástupca po R. B., dátum narodenia neznámy, adresa trvalého pobytu neznáma, obidvaja žalovaní v 1. a 2. rade zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava IČO: 17 335 345 o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných v 1. a v 2. rade k nehnuteľnosti zapísanej Okresným úradom Senica, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie M., D. M., D. F., a to k parcele registra „W.“ parcelné číslo XXXX, vo výmere 3676 m2, druh pozemku orná pôda.
II. Súd p r i k a z u j e nehnuteľnosť zapísanú Okresným úradom Senica, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie M.Ú., D. M., D. F., a to parcelu registra „W.“ parcelné číslo XXXX, vo výmere 3676 m2, druh pozemku orná pôda do výlučného vlastníctva žalobcu v podiele 1/1.
III. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému v 1. rade sumu 423,60 € na depozitný účet Slovenského pozemkového fondu do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému v 2. rade sumu 84,72 € na depozitný účet Slovenského pozemkového fondu do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
V. Súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.12.2022 domáhal, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných v 1. a 2. rade k nehnuteľnosti zapísanej Okresným úradom Senica, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie (ďalej len „k.ú.“) M., D. M., D. F., a to k pozemku parcely registra „W.“ parcelné č. XXXX, vo výmere 3676 m2, druh pozemku orná pôda (ďalej len „predmetný pozemok“) a toto podielové spoluvlastníctvo vyporiadal tak, že nehnuteľnosť prikáže do výlučného vlastníctva žalobcu v celosti, teda v podiele 1/1 vzhľadom k celku. Žalobcovi žiadal uložiť povinnosť na úplné vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zaplatiť žalovanému v 1. rade sumu 423,60 € a žalovanému v 2. rade sumu 84,72 €, obidvom na depozitný účet Slovenského pozemkového fondu. V odôvodnení žaloby uviedol, že žalobca je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu v rozsahu 4/5 k celku na pozemku zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, vydanom pre k.ú. M. ako parcela registra „W.“ evidovaná na mape určeného operátu parcelné č. XXXX s výmerou 3676 m2, druh pozemku orná pôda, ktorý sa nachádza mimo zastavaného územia obce, pričom spoluvlastníckemu podielu žalobcu zodpovedá výmera 2941 m2 na uvedenom pozemku. Ako podieloví spoluvlastníci uvedeného pozemku sú na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. M. evidovaní pod poradovým číslom 2 subjekt označený ako B. R. bez akýchkoľvek ďalších identifikačných údajov (rodného priezviska, dátumu narodenia, miesta trvalého pobytu) so spoluvlastníckym podielom 1/6 k celku, ktorému zodpovedá výmera 613 m2 na vyššie uvedenom pozemku a pod poradovým číslom 3 subjekt označený ako B. R. bez akýchkoľvek ďalších identifikačných údajov (rodného priezviska, dátumu narodenia, miesta trvalého pobytu) so spoluvlastníckym podielom 1/30 k celku, ktorému zodpovedá výmera 122 m2 na vyššie uvedenom pozemku. Na liste vlastníctva č. XXXX vydanom pre k.ú. M. sú v časti V. uvedení pod poradovým číslom 2 a 3 ako vlastníci teda neznámy/nezistení vlastníci pozemku s totožným označením ako „R. B.“ a bez akýchkoľvek ďalších identifikačných údajov (rodného priezviska, dátumu narodenia, miesta trvalého pobytu). Právny titul nadobudnutia spoluvlastníckych podielov neznámych/nezistených vlastníkov pozemku má vyplývať z pozemno-knižnej vložky č. XXXX, keď vlastnícke právo bolo zapísané na predmetný list vlastníctva prepisom z pozemno-knižnej vložky č. XXXX na základe K.-XXXX/XX. Žalobca sa pred podaním žaloby pokúsil o získanie informácií o neznámych vlastníkoch pozemku ako aj o ich zidentifikovanie zistením dátumu narodenia a miesta ich pobytu, a to prostredníctvom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Sekcie verejnej správy, Odboru osobných evidencií a registrov, Oddelenia správy registrov ako aj Okresného úradu Senica a D. M., avšak bezvýsledne. Žalobca požiadal zákonného zástupcu žalovaných v 1. a 2. rade Slovenský pozemkový fond o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnému pozemku, a to odkúpením spoluvlastníckych podielov neznámych vlastníkov, avšak Slovenský pozemkový fond jeho žiadosť zamietol.
2. Súd podľa § 167 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) vyzval žalovaných 1. a 2. rade uznesením č.k. 5C/57/2022-46 zo dňa 29.03.2023, aby sa v lehote 15 dní od doručenia uznesenia k žalobe písomne vyjadrili, aby uviedli vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojili listiny, na ktoré sa odvolávajú a označili dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznávajú. Táto výzva bola zástupcovi žalovaných v 1. a 2. rade Slovenskému pozemkovému fondu riadne doručená dňa 21.04.2023.
3. Žalovaní v 1. a 2. rade, resp. Slovenský pozemkový fond sa však v súdom stanovenej lehote 15 dní, a ani dodatočne, k žalobe žiadnym spôsobom nevyjadril. V spore zostal úplne nečinný a nedostavil sa ani na pojednávanie v predmetnej veci, hoci naň bol riadne a včas predvolaný.
4. Súd vykonal dokazovanie výpisom z listu vlastníctva č. XXXX pre obec a k.ú. M., Znaleckým posudkom č. 40/2022 vypracovaným znalcom C.. Y. X., správou Ministerstva vnútra SR odbor osobných evidencií a registrov, oddelenie správy registrov zo dňa 12.10.2022, Verejnou vyhláškou Obce M. zo dňa 28.07.2022, oznámením Okresného súdu Senica zo dňa 20.09.2022, oznámením Slovenského pozemkového fondu zo dňa 27.10.2022 o zamietnutí žiadosti žalobcu, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:
5. Súd mal preukázané z listu vlastníctva č. XXXX, pre k.ú. M., D. M., Okres F., že na predmetnom liste vlastníctva je evidovaná nehnuteľnosť, a to pozemok, ktorý je predmetom tohto sporu, teda parcela registra „W.“ parcelné č. XXXX, vo výmere 3676 m2, druh pozemku orná pôda. Tento pozemok je umiestnený mimo zastavaného územia obce. V časti V. tohto listu vlastníctva sú uvedení jednotliví podieloví spoluvlastníci predmetného pozemku, ktorí sú súčasne všetci účastníkmi tohto konania. Žalobca vlastní podiel 4/5-ín vzhľadom k celku, žalovaný v 1. rade podiel 1/6-iny vzhľadom k celku a žalovaný v 2. rade podiel 1/30-iny vzhľadom k celku. Žalovaní v 1. rade je na tomto liste vlastníctva uvedený pod poradovým číslom 2 a žalovaný v 2. rade pod poradovým číslom 5, pričom obidvaja títo vlastníci sú označení totožne ako „R. B.“ bez akýchkoľvek ďalších identifikačných údajov (rodného priezviska, dátumu narodenia, miesta trvalého pobytu). Právny titul nadobudnutia spoluvlastníckych podielov týchto vlastníkov pozemku poradové číslo 2 a 5 je taktiež totožný a vyplýva z pozemno- knižnej vložky č. XXXX, keď ich vlastnícke právo bolo zapísané na predmetný list vlastníctva prepisom z pozemno-knižnej vložky č. XXXX na základe K.-XXXX/XX. Z pozemno-knižnej vložky č. XXXX, z ktorej boli údaje prevzaté do listu vlastníctva č. XXXX, však nemožno vyvodiť, že by vlastník R. B. evidovaný v pozemno-knižnej vložke č. XXXX pod V. bol totožný s vlastníkom R. B. evidovaným v pozemno-knižnej vložke č. XXXX P. V., pretože stotožnenie týchto dvoch osôb neumožňuje absencia akýchkoľvek bližších identifikačných údajov. V časti N. tohto listu vlastníctva je zapísané vecné bremeno podľa § 22 a nasl. zákona č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny (elektrizačný zákon) v spojení s § 96 ods. 4 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v prospech spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 361 518.
6. Žalobca predložil súdu súkromný Znalecký posudok č. 40/2022 vypracovaný lng. Y. X. - znalcom v odbore Poľnohospodárstvo, odvetvie Odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy, Rastlinná produkcia, a to za účelom určenia všeobecnej hodnoty predmetného pozemku. Znalec určil všeobecnú hodnotu pozemku v celkovej sume 2.541,59 €, vychádzajúc pritom z jednotkovej všeobecnej hodnoty pozemku 0,6914 €/m2.
7. Žalobca sa pred podaním žaloby pokúsil o získanie informácií o neznámych vlastníkoch predmetného pozemku ako aj o ich zidentifikovanie zistením dátumu narodenia a miesta ich pobytu. Pre získanie potrebných informácií o mieste pobytu obyvateľa z Ministerstva vnútra SR, Sekcie verejnej správy, odboru osobných evidencií a registrov, oddelenia správy registrov žalobca nedisponoval dostatočnými identifikačnými údajmi (dátumom narodenia, resp. rodným číslom) a dňa 12.10.2022 mu bolo oznámené, že osoba R. B. sa nedá jednoznačne určiť podľa zadaných údajov. Z rovnakého dôvodu aj Okresný súd Senica listom zo dňa 20.09.2022 oznámil žalobcovi, že nebolo možné osobu R. B. zlustrovať v registroch súdu, a teda ani vydať úradné osvedčenie o tom, či dedičské konanie po osobe s menom R. B. bolo alebo nebolo na súde vedené, resp. či prebieha. Verejnou vyhláškou D. M. vyvesenou dňa 28.07.2022 a zvesenou 30.08.2022 bolo oznámené v D. M. šetrenie dedičov nezistených spoluvlastníkov predmetného pozemku, no ani v rámci tohto konania sa nepodarilo osoby neznámych vlastníkov predmetného pozemku identifikovať, resp. zistiť ich prípadných právnych nástupcov.
8. Žalobca nie je v príbuzenskom pomere s neznámymi vlastníkmi pozemku, nepozná ani približný dátum ich narodenia a ani dátum ich prípadného úmrtia, preto nemal možnosť vykonať ďalšie úkony smerujúce k ich identifikácii, teda k zisteniu ich osobných údajov a na ich základe adresy trvalého pobytu, eventuálne k zisteniu ich dedičov, dať podnet na začatie konania o dedičstve a pod. Žalobca teda z objektívnych dôvodov spočívajúcich v platnej právnej úprave nemal možnosť získať relevantné informácie o neznámych vlastníkoch predmetného pozemku.
9. Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
10. Podľa § 142 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
11. Podľa § 137 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
12. Podľa § 34 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách (ďalej len „zákon č. 330/1991 Zb.“), pozemkový fond spravuje poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom a podiely spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom. Pozemkový fond nakladá s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy okrem pozemkov, ktoré sú lesnými pozemkami, ako aj s podielmi spoločnej nehnuteľnosti, ktorých vlastník nie je známy. Postup pozemkového fondu pri prenajímaní a skončení nájmu, predaji, zámene a nadobúdaní nehnuteľností pozemkovým fondom a kritériá pre určovanie výšky nájomného pri prenajímaní nehnuteľností pozemkovým fondom upraví nariadenie vlády Slovenskej republiky.
13. Podľa § 34 ods. 18 zákona č. 330/1991 Zb., pozemkový fond za štát a neznámych vlastníkov koná pred súdom vo veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom predpise, podielov spoločnej nehnuteľnosti uvedených v osobitnom predpise a pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné; obdobne postupuje správca vo veciach lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a správca vo veciach pozemkov a podielov spoločnej nehnuteľnosti, podľa osobitných predpisov. Ak sa v konaní pred orgánom verejnej správy podľa osobitných predpisov vyžaduje súhlasné stanovisko fondu a fond sa nevyjadrí v lehote určenej osobitným predpisom alebo v lehote 60 dní, ak lehota nie je určená osobitným predpisom, platí, že fond vydal súhlasné stanovisko; to sa nevzťahuje na stanovisko a vyjadrenie vzťahujúce sa k územiu európskej sústavy chránených území.
14. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (ďalej len „zákon č. 180/1995 Z.z.“), register sa skladá z určeného operátu, zo súboru ďalších geodetických informácií a zo súboru ďalších popisných informácií o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, najmä zo
a) súpisu pozemkov, ktoré boli predmetom konania,
b) súpisu pozemkov, ktorých vlastník a jeho miesto trvalého pobytu alebo sídlo sú známe,
c) súpisu pozemkov, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe,
d) súpisu pozemkov, ktorých vlastník nie je známy.
15. Podľa § 13 zákona č. 180/1995 Z.z., fond nakladá s pozemkami uvedenými v § 8 ods. 1 písm. c) a d), ktoré sa na základe registra zapíšu do katastra nehnuteľností (ďalej len "pozemok s nezisteným vlastníkom"), podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov; obdobne postupuje správca, ak ide o lesné pozemky.
16. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z., fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov s pozemkami
a) vo vlastníctve štátu uvedenými v osobitnom predpise a v § 14 ods. 1 a v § 15 (ďalej len "pozemok vo vlastníctve štátu"),
b) s nezisteným vlastníkom (§ 13),
c) ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak, ak ide o lesné pozemky, obdobne postupuje správca.
17. Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z.z., ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi verejnej správy zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c); obdobne postupuje správca.
18. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z., fond pri nakladaní s pozemkami uvedenými v § 16 ods. 1 vystupuje vo vlastnom mene, a to aj pred súdmi a orgánmi verejnej správy.
19. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z.z., fond prijíma aj náhrady za vyvlastnenie pozemkov uvedených v § 16 ods. 1 písm. b) a c). Prijatú náhradu vyplatí vlastníkovi, ak o ňu požiada; to platí aj pre náhrady prijaté fondom na základe právoplatného rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu. Náhradu nie je možné previesť na tretiu osobu. Náhrada je splatná najneskôr do dvoch rokov odo dňa podania žiadosti.
20. Súd na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil ten právny záver, že sú splnené podmienky, aby bolo podielové spoluvlastníctvo sporových strán k predmetnej nehnuteľnosti zrušené a vyporiadané. Súd mal za preukázané, že žalobca a žalovaní v 1. a 2. rade, obidvaja ako neznámy vlastníci zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, sú podielovými spoluvlastníkmi predmetného pozemku, a to žalobca v podiele 4/5-ín vzhľadom k celku, žalovaný v 1. rade v podiele 1/6-iny vzhľadom k celku a žalovaný v 2. rade v podiele 1/30-iny vzhľadom k celku. Žalobca má záujem predmet svojho vlastníctva užívať, avšak spoločné vlastníctvo komplikuje akékoľvek nakladanie s predmetným pozemkom, pretože medzi podielovými spoluvlastníkmi nie je uzavretá dohoda o spôsobe jeho využitia a v podstate žiadna dohoda vzhľadom na neznámy pobyt žalovaných v 1. a 2. rade ani nie je možná. Žalobca nemá záujem naďalej zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu so žalovanými a napriek jeho snahe k dohode medzi stranami ani nemohlo reálne dôjsť.
21. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Je teda právom každého spoluvlastníka obrátiť sa na súd s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, pričom toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
22. Neznámy vlastník pozemku zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX pre k. ú. M. pod poradovým číslom X nadobudol svoj spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1/6 k celku v zmysle pozemno-knižnej vložky číslo XXXX v roku 1910 ako maloletý pod V., pričom poznámka o jeho „nezletilosti“ bola vymazaná v roku 1928 pod V.. Z vyššie uvedeného je možné vyvodiť, že osoba označená ako R. B. a zapísaná v pozemno- knižnej vložke číslo XXXX P. V. v roku 1928 bola plnoletá (a plnoletosť sa nadobúdala dovŕšením 24. roku veku, eventuálne neskôr 21. roku veku), a teda je možné predpokladať, že táto osoba označená ako R. B. sa narodila niekedy v rokoch 1904 - 1907, a teda v súčasnosti už pravdepodobne nežije.
23. Neznámy vlastník pozemku zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX pre k. ú. M. pod poradovým číslom X nadobudol svoj spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1/30 k celku v zmysle pozemno-knižnej vložky číslo XXXX v roku 1928 pod V., pričom súčasťou uvedeného zápisu už nie je informácia o jeho „nezletilosti“ (maloletosti). Z vyššie uvedeného je možné vyvodiť, že osoba označená ako R. B. a zapísaná v pozemno-knižnej vložke číslo 2459 pod V. v roku 1928 už bola plnoletá (a plnoletosť sa nadobúdala dovŕšením 24. roku veku, eventuálne neskôr 21. roku veku), a teda je možné predpokladať, že táto osoba označená ako R. B. sa narodila niekedy v rokoch 1904 - 1907, a teda v súčasnosti už pravdepodobne nežije. Najvyšší súd SR sa v uznesení sp. zn. 6Cdo/11/2016 zo dňa 24.2.2016 riadil úvahou, že pri predpokladanom veku podielového spoluvlastníka 122 rokov (ku ktorému dospel podobným spôsobom ako je uvedené hore) i keď nemožno celkom vylúčiť, aby žil, „s prihliadnutím k bežnej i najdlhšej známej dĺžke života sa nejaví pravdepodobný, resp. javí omnoho menej pravdepodobný, než možnosť opačná“.
24. Na základe zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom sa začali spracovávať registre obnovenej evidencie pozemkov (ROEP), prostredníctvom ktorých sa mali určiť vlastníci pozemkov. Avšak vzhľadom k tomu, že sa v danej dobe zapisovali pri vlastníkoch pozemkov iba minimálne údaje, bolo v niektorých prípadoch nereálne bližšie špecifikovať vlastníka pozemku. Týchto vlastníkov možno v zmysle § 8 ods. 1 písm. c) a d) zákona č. 180/1995 Z.z. rozdeliť na dve skupiny, a to osoby, o ktorých nie sú známe údaje ako miesto trvalého pobytu alebo sídlo, s tým, že najčastejšie je na liste vlastníctva uvedené iba meno a priezvisko a na nezistených vlastníkov v pravom zmysle, pri ktorých nie je známy žiadny identifikačný údaj a na liste vlastníctva je uvedené nezistený vlastník. Súd konštatuje, že vychádza z domnienky, že sa jedná o nehnuteľnosť, ktorej podielovými spoluvlastníkmi (žalovaní v 1. a 2. rade) sú neznámy zosnulý vlastníci, ktorých zo zákona zastupuje Slovenský pozemkový fond, ktorý v prípade zistenia dedičov vlastníka poskytne vlastníkovi náhradu. Predmetná skutočnosť nebola ani medzi stranami sporná, pričom vo všeobecnosti nemožno trvať na tom, aby žalobca bezpodmienečne preukazoval existenciu neznámych vlastníkov, keď takúto skutočnosť nedokázal zistiť a evidovať štát, resp. samospráva. V danom prípade teda ide o neznámych vlastníkov, ktorých majetok spravuje a v konaní pred súdom zastupuje podľa § 16 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. Slovenský pozemkový fond.
25. Pre tento prípad bol teda do Slovenského právneho poriadku zavedený inštitút „nezisteného“, resp. „neznámeho“ vlastníka pozemku, ktorého cieľom bolo napomôcť pri evidencii a usporiadaní vlastníckych vzťahov, a to aj v súdnych konaniach, pričom nakladanie s pozemkami neznámych/nezistených vlastníkov a zastupovanie neznámych/nezistených vlastníkov pred súdmi a inými orgánmi zveril zákon výslovne Slovenskému pozemkovému fondu. Špeciálnymi predpismi je tak zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov neznámych/nezistených vlastníkov, a to aj v konaniach pred súdom, aby sa mohol uskutočniť proces, ktorý sa priamo týka práv a oprávnených záujmov neznámych vlastníkov, aby táto osobitná skupina osôb neutrpela ujmu na svojich právach.
26. Slovenský pozemkový fond pri vykonávaní činností zverených mu osobitnými predpismi je povinný postupovať vždy vo verejnom záujme, a teda aj ustanovenia vymedzujúce rozsah oprávnenia Slovenského pozemkového fondu konať v prípade pozemkov s neznámym vlastníkom je potrebné vykladať s prihliadnutím na verejný záujem, ktorým nepochybne je spravodlivé usporiadanie pozemkového vlastníctva a poskytnutie rovnakej ochrany vlastníckeho práva všetkým vlastníkom pozemkov. 27. K označeniu žalovaných v 1. a 2. rade ako neznámych právnych nástupcov zosnulého pozemkovo-knižného vlastníka súd odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 8Cdo/31/2018 zo dňa 15.04.2019 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6Cdo/11/2016 zo dňa 24.02.2016. Obe rozhodnutia dospeli k záveru, že v prípade zosnulého neznámeho spoluvlastníka je riešením, ako tento problém preklenúť, druhové označenia účastníka konania spôsobom neznámy (resp. nezistený) právny nástupca ostatného pozemkovo-knižného vlastníka meno ..., zastúpený Slovenským pozemkovým fondom.
28. V prejednávanej veci medzi stranami sporu nedošlo k dohode o zrušení a vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva. Občiansky zákonník v citovaných zákonných ustanoveniach stanovuje poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov pre vyporiadanie, pričom tieto sú pre súd záväzné. V prvom rade prichádza do úvahy vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozdelením veci, pokiaľ je to dobre možné. Vec teda musí byť deliteľná nielen z technického hľadiska, ale toto rozdelenie musí byť dobre možné aj z ďalších hľadísk, najmä z funkčného a účelného, teda aby veci vzniknuté delením mohli ich vlastníkom ďalej slúžiť spôsobom zodpovedajúcim ich povahe, podstate a poslaniu. V danom prípade reálne rozdelenie pozemku podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov s poukazom na troch spoluvlastníkov nie je dobre možné a účelné nielen vzhľadom na skutočnosť, že tomu bránia ustanovenia o zákaze drobenia poľnohospodárskych pozemkov a nevzťahuje sa naň žiadna výnimka z tohto zákazu, ale aj vzhľadom na výmeru pozemku, jeho charakter a umiestnenie mimo zastavaného územia obce, prístupnosť a veľkosť spoluvlastníckych podielov jednotlivých spoluvlastníkov. Následne preto prichádzalo do úvahy vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. V danom prípade žalobca nemá záujem naďalej zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu so žalovanými v 1. a 2. rade, má záujem predmet svojho vlastníctva užívať, avšak spoločné vlastníctvo mu komplikuje akékoľvek nakladanie s predmetným pozemkom, pretože žalovaný v 1. a 2. rade sú neznámy a Slovenský pozemkový fond ako ich zákonný zástupca ani neprejavil žiadny záujem o nadobudnutie predmetného pozemku.
29. Žalobca ako väčšinový podielový spoluvlastník žiadal podielové spoluvlastníctvo so žalovanými v 1. a 2. rade zrušiť a prikázať ich podiely do svojho výlučného vlastníctva. Keďže neboli zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre zachovanie podielového spoluvlastníctva, súd podielové spoluvlastníctvo strán zrušil a celú nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastnícka žalobcu v podiele 1/1, pričom tento spôsob vyporiadania zodpovedá aj účelnému využitiu pozemku vzhľadom na jeho výmeru, charakter, umiestnenie, prístupnosť a veľkosť spoluvlastníckych podielov jednotlivých spoluvlastníkov.
30. Súd sa ďalej zaoberal otázkou primeranej náhrady za spoluvlastnícke podiely žalovaných v 1. a 2. rade. Podľa ustálenej judikatúry je primeranou náhradou pri vyporiadavaní zrušeného podielového spoluvlastníctva príslušný podiel všeobecnej ceny veci. Ide o hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom. Musí ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by bolo možné vec, v tomto prípade nehnuteľnosť - pozemok predať. Primeranú náhradu určuje súd, pričom nie je viazaný návrhmi strán sporu.
31. V danom prípade žalobca predložil súdu súkromný Znalecký posudok č. 40/2022 vypracovaný G.. Y. X. - znalcom v odbore Poľnohospodárstvo, odvetvie Odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy, Rastlinná produkcia, z ktorého mal súd preukázané, že všeobecná hodnota predmetného pozemku je v celkovej sume 2.541,59 €, pričom jednotková všeobecná hodnota pozemku je 0,6914 € za 1 m2.
32. Súd nemal pochybnosti o predloženom znaleckom posudku, a preto pri určení primeranej náhrady, za ktorú prikázal podiely žalovaných v 1. a 2. rade v predmetnom pozemku do výlučného vlastníctva žalobcu, vychádzal zo všeobecnej hodnoty pozemku určenej znalcom C.. Y. X. v jeho Znaleckom posudku č. 40/2022. Keďže znalec určil všeobecnú hodnotu pozemku v celkovej sume 2.541,59 €, z ktorej súd vychádzal, podiel 1/6-iny patriaci žalovanému v 1. rade tak predstavuje sumu 423,60 € (1/6 z 2.541,59 € = 423,60 €) a podiel 1/30-iny patriaci žalovanému v 2. rade tak predstavuje sumu 84,72 € (1/30 z 2.541,59 € = 84,72 €). Súd preto uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť na vyrovnanie spoluvlastníckych podielov primeranú náhradu žalovanému v 1. rade v sume 423,60 € a žalovanému v 2. rade v sume 84,72 €, obidvom na depozitný účet Slovenského pozemkového fondu, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal v spore plný úspech, a principiálne by preto bolo namieste v zmysle ustanovenia 255 ods. 1 CSP priznať žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.
36. Žalobca však výslovne náhradu trov konania nežiadal priznať, čím sa tohto nároku pred súdom vzdal.
37. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).
38. Súd preto s použitím Základných princípov Čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalobcu rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, resp. sa nároku na náhradu trov konania pred súdom účinne vzdá, je potrebné rozhodnúť tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva, a preto súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Senica.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku.