Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_18Er-1550-2010.pdf
PDF · 78.44 KB
No categories available
18Er/1550/2010
Uznesenie
Okresný súd v Žiline v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom Mgr. Marcelou Zummerovou so sídlom v Michalovciach, Kpt. Nálepku 22, vo veci oprávneného : mal. Romana Sýkorová, M.. XX.XX.XXXX, zastúpená zákonnou zástupkyňou - matkou: Martina Sýkorová, M.. XX.XX.XXXX, Q. Ž., M. XXXX/XX, právne zast.: Advokátska kancelária Andrea Havelková, s.r.o., J. Milca 11, Žilina, proti povinnému: Ján Sýkora, M.. XX.XX.XXXX, Q. Ž., M. XXXX/XX, prechodne bytom L., D. X/XX, právne zast.: Mgr. Patrik Pálffy, advokát so sídlom Martin, Námestie SNP 5, o námietkach proti exekúcii, takto
rozhodol:
I. Námietkam povinného proti exekúcii v časti zameškaného výživného 266,-€ vyhovuje . II. Námietky povinného proti exekúcii v časti zameškaného výživného 133,-€ a v časti platenia bežného výživného zamieta.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného zo dňa 01.04.2010 a exekučného titulu - rozsudku č. k. 14C 188/2008-77 zo dňa 15.01.2009 vydaného Okresným súdom v Žiline na vymoženie zameškaného výživného vo výške 399,00 € s prísl. bolo súdnemu exekútorovi vydané poverenie na vykonanie exekúcie.
Povinný v zákonom stanovenej lehote po doručení upovedomenia o začatí exekúcie podal námietky proti exekúcii. Uviedol, že uloženú vyživovaciu povinnosť si riadne a včas plnil a naďalej plní, o čom svedčia aj výpisy z účtov, a to v dňoch 2.6.2010, 17.5.2010, 16.4.2010, 11.3.2010, 12.2.2010 a 6.2.2010 v čiastkach po 133,-€.
Oprávnená sa k námietkam vyjadrila prostredníctvom zástupcu. Uviedla, že povinný sa dostal do omeškania s platením výživného za mesiace január a február 2010, pričom splatnosť výživného za mesiac január 2010 nastala 15.12.2009 a za mesiac február 2010 dňa 15.1.2010. Takto na výživnom dlhuje 266,-€. V návrhu na začatie exekúcie bolo uvedené, že je v omeškaní s 3 splátkami, avšak dňa 21.4.2010 oznámila exekútorovi, že povinný za jeden mesiac zameškané výživné dobrovoľne splnil. Tiež tvrdila, že povinný svoju vyživovaciu povinnosť podľa zákonnej zástupkyne oprávnenej neplnil úmyselne za tým účelom, aby matku oprávnenej aj takto nepriamo „dotlačil“ k dohode o vyporiadanie ich BSM v zmysle jeho požiadaviek. Matka oprávnenej má tak dôvodnú obavu, že v prípade ak by došlo k zastaveniu predmetného exekučného konania, povinný by si opätovne za týmto účelom prestal plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči oprávnenej riadne a včas.
Podľa § 50 ods. 1 EP povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť
odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu.
Základným procesným predpokladom oprávňujúcim na podanie návrhu na vykonanie exekúcie je vykonateľné rozhodnutie, súd preto v prvom rade skúma, či rozhodnutie, ktoré má byť exekučným titulom, je vykonateľné, teda či má vlastnosť, ktorá mu umožňuje tvoriť podklad pre exekúciu. Aby rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť, musí spĺňať tak materiálne náležitosti, ako aj náležitosti formálne. Medzi formálne náležitosti okrem iného patrí aj skutočnosť, že rozhodnutie bolo účastníkovi konania riadne doručené.
V danej veci súd zistil, že rozhodnutie Okresného súdu Žilina č.k. 14C/188/2008-77 je riadnym exekučným titulom po stránke materiálnej aj formálnej a spĺňa vyššie uvedené náležitosti. Súd nezistil rozpor návrhu na vykonanie exekúcie a žiadosti o udelenie poverenia so zákonom.
Z návrhu na začatie exekúcie vyplýva, že exekučné konanie bolo začaté pre zameškané výživné vo výške 399,-€, a to konkrétne za mesiace február, marec a apríl 2010 a na bežné výživné. V takomto rozsahu bolo aj udelené poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie. Oprávnená vo vyjadrení k námietkam uviedla, že následne dňa 21.4.2010 oznámila súdnemu exekútorovi, že povinný dobrovoľne splnil výživné za jeden mesiac, a preto dlh na zameškanom výživnom činí 266,-€. Na základe toho súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie na zameškané výživné vo výške 266,-€ a bežné výživné od mája 2010 do budúcna. Teda tvrdenie oprávnenej vo vyjadrení k námietkam proti exekúcii o tom, že povinný má zameškané výživné aj za január 2010 neobstojí, nakoľko v tomto rozsahu nebolo vydané poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie, keďže samotná oprávnená v návrhu na začatie exekúcie žiadala zameškané výživné za mesiace február, marec a apríl 2010.
Povinný k námietkam proti exekúcii pripojil výpisy z účtov, z ktorých mal súd preukázané, že v dňoch 2x 2.6.2010, 1x 17.5.2010, 1x 16.4.2010, 1x 11.3.2010, 1x 12.2.2010 uhradil výživné v čiastkach po 133,- €. Povinný v námietkach tvrdil, že uhradil výživné aj dňa 6.2.2012, čo však ničím nepodložil a zrejme sa v jeho podaní jednalo o pisársku chybu, nakoľko z predložených dokladov vyplýva, že dňa 2.6.2010 vykonal dve platby, a nie jednu platbu 2.6.2010 a jednu 6.2.2010, ako to uvádzal vo svojom podaní.
Exekučný súd pri samotnom vykonávaní dôkazov ohľadom úhrad výživného v prípade rozporu medzi tvrdeniami oprávneného a povinného vychádzal z výpisov bankového účtu povinného. Oprávnený totiž tvrdenia uvádzané v návrhu na vykonanie exekúcie nepodložil žiadnymi dôkaznými prostriedkami, čím podľa názoru súdu neuniesol dôkazne bremeno vo vzťahu ku skutočnostiam uvádzaných v návrhu na vykonanie exekúcie o úhradách výživného zo strany povinného. Tu má súd za to, že účastník konania má okrem povinnosti tvrdenia v súdnom konaní aj povinnosť dôkaznú. Ide o povinnosť toho z účastníkov, ktorý tvrdí v súdnom konaní určitú skutočnosť dostatočným spôsobom ju aj preukázať, pričom povinnosti dôkaznej zodpovedá dôkazné bremeno, ktoré spočíva v zodpovednosti účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže.
Oprávnený v exekučnom konaní nemá povinnosť dôkaznú pri podávaní návrhu na vykonanie exekúcie, a teda exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelení poverenia na vykonanie exekúcie neskúma, či k splneniu povinnosti uloženej exekučným titulom skutočne zo strany povinného došlo. Avšak v prípade sporu o prípustnosť exekúcie, kedy povinný namieta vedenie exekučného konania, povinnosť dôkaznú oprávnený má a mal by dostatočným spôsobom preukázať ním uvádzané tvrdenia o neplnení
vyživovacej povinnosti, v opačnom prípade neunesie dôkazné bremeno, čo v konečnom dôsledku môže znamenať aj neúspech v spore o prípustnosť exekúcie.
Podľa § 36 ods. 2 EP veta prvá zákona exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.
Súd jednotlivé platby povinného na výživné rozdelil do dvoch kategórii, a to platby na výživné uhradené do podania návrhu na vykonanie exekúcie, t.j. do 14.4.2010 a platby na výživné uhradené po tomto dni. Nakoľko exekučné konanie podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia začína dňom doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútori. Súd sa preto v ďalšom štádiu zameral z hľadiska dôvodnosti začatia exekučného konania a jeho vedenia proti povinnému, či exekučné konanie bolo voči povinnému začaté dôvodne. Pri platbách, ktoré mal povinný uskutočniť na výživné, súd vychádzal z návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie pridŕžajúc sa ustanovenia § 153 ods. 2 O.s.p., na základe ktorého súd nemôže prisúdiť účastníkom viac, než čoho sa domáhajú. Oprávnená v návrhu na začatie exekúcie požaduje zameškané výživné vo výške 399,-€, ako výživné za mesiace február, marec a apríl 2010.
Podľa výpisov z bankového účtu povinného tykajúcich sa úhrad výživného povinný poukázal na účet matky oprávnenej dňa 12.2.2010 sumu 133,-€ a dňa 11.3.2010 sumu 133,-€. Súd na základe výpisov z bankového účtu povinného vzal za preukázané, že povinný nemal dlh na výživnom za mesiace marec a apríl 2010, ako to požaduje oprávnená vo svojom návrhu na začatie exekúcie.
Na základe vyššie uvedeného súd námietkam povinného proti exekúcii vyhovel v časti zameškaného výživného vo výške 266,-€. Vo zvyšnej časti neuhradeného nedoplatku vo výške 133,-€ za mesiac február 2010, ktoré bolo splatné dňa 15.1.2010, námietky povinného proti exekúcii ako nedôvodné zamietol. Povinný nepreukázal, že v čase začatia exekúcie mal uhradené výživné aj za tento mesiac.
Ostatné platby povinného na úhradu výživného od podania návrhu na vykonanie exekúcie t.j. od 14.4.2010 je nutné považovať za vymožené v rámci exekučného konania, keďže povinný ich uhradil po podaní návrhu na vykonanie exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu v časti výroku II. nie je prípustné odvolanie (§ 202 ods. 2 O.s.p., § 50 ods. 4 EP). Proti tomuto rozhodnutiu v časti výroku I. je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline písomne, v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP ( t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205a ods. 1 OSP skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.