Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

33T/9/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Petrom Šuťakom na hlavnom pojednávaní dňa 13. decembra 2012 v Prešove takto

rozhodol:

Obžalovaný:

J. B. F. A. U. D., nar. XX.X.XXXX, v X., trvale bytom Č. XXX, okr. X., j e v i n n ý, ž e 3.7.2011 v čase o 15.00 hod. viedol v pravom jazdnom pruhu diaľnice DI, medzi Z. a D., osobné motorové vozidlo značky Volvo, EVČ: X.-XXX I., v kilometri 592,0 v katastri obce Z., okr. Z. sa plne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, prešiel vpravo mimo diaľnicu, v jazde pokračoval po svahu, pravou stranou a strechou vozidla narazil do stromu a skončil v rieke J., pričom spolujazdci A. S., nar. XX.X.XXXX a I. D., nar. XX.X.XXXX utrpeli zranenia, ktorým podľahli, t e d a

- inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania, č í m s p á c h a l

- prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1,2 písm. a/ Tr. zákona. Z a t o m u s ú d u k l a d á: Podľa §149 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2,3 Tr. zákona, pri existencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona a neexistencii priťažujúcich okolností trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona ho na výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa , Tr. zákona trest zákazu činnosti vedenia všetkých druhov motorových vozidiel na dobu 6 (šiestich) rokov. Podľa je povinný z titulu nároku na náhradu škody zaplatiť poškodenej U. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. I. XXX sumu 1.077,21 € a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Podľa je povinný z titulu nároku na náhradu škody zaplatiť poškodenej A. S., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Š., J. XXX, okr. X.W. sumu 2.292,92 € a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Podľa súd poškodené U. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. I. XXX a A. S., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Š., J. XXX, okr. X. so zvyškom nároku na náhradu škody o d k a z u j e občiansko-súdne konanie.

odôvodnenie:

Prokurátor okresnej prokuratúry v Prešove podal dňa 24.1.2012 obžalobu na J. B. pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného J. B., svedkov U.. O. Š., A. S., Z. Š., X. D., U.. A. M., W. Y., znalca U.. S., A.. Z. B. Z., prečítaním svedeckých výpovedí A. B., Z. S., U.. Z. G., U.. D., prečítaním znaleckých posudkov z odboru zdravotníctva odvetvia súdneho lekárstva, prečítaním listinných a ďalších dôkazov a zistil nasledovné:

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a využil svoje právo a odmietol vypovedať na hlavnom pojednávaní a toto právo využil aj v prípravnom konaní.

Svedok Ing. O. Š. uviedol, že v uvedený deň sa vracal z dovolenky a na diaľnici Z. - D. jazdil za osobným motorovým vozidlom, kde registroval, že ide o vozidlo značky Volvo a malo rožňavskú poznávaciu značku a vtedy intenzívnejšie pršalo a videl, že ho ťahá doprava a stratilo sa mimo vozovku. Nakoľko išiel priamo za ním, zastavil na moste a vytáčal číslo 112, kde im popisoval, čo sa stalo a medzitým zastavili ďalšie dve autá, z ktorého dvaja vyskočili a išli do rieky a snažili sa pomôcť. Z linky 112 zisťovali, koľko je zranených a vtedy si všimol, že jeden už bol mimo vozidlo a došla záchranka, ktorí konštatovali, že títo dvaja sú mŕtvi. Na mieste sa zdržal možno hodinu alebo dva a až potom mu povedali, že môže ísť domov. Jazdil v pravom jazdnom pruhu a rovnako aj uvedené Volvo a s vodičom po nehode nekomunikoval. Bol pri tom ako auto vyťahovali z vody, ale nevedel uviesť, kto a kde sa v aute nachádzal a bol to strašný pohľad a na uvedenom aute brzdové svetlá nevnímal. Keď auto vybočilo, potom nasledoval trávny porast a kríky, ktoré sú husté a preto záver nevidel a auto išlo doprava cez trávny porast a mohlo to trvať 5-6 sekúnd. Na odstránenie rozporov uviedol, že to celé bolo o sekundách a pokiaľ v prípravnom konaní uvádzal tri sekundy mohlo tak to byť, lebo vtedy to mal čerstvejšie v pamäti. On vytáčal číslo 112 a zastavilo jedno vozidlo a následne zastavilo druhé vozidlo a obaja vodiči išli pomáhať a nevidel, ako sa osoba dostala z vozidla. Platí čo uviedol v prípravnom konaní, že nevidel skadiaľ vyšla osoba z vozidla a keď ju prvýkrát evidoval, stála pri vodičových dverách a preto to tak vyšetrovateľ poňal.

Svedkyňa A. S. uviedla, že žili ako bežná rodina a mali vzťah ako matka so synom a celá ich rodina zomrela dňa 3.7.2011 a predtým nemala žiadne zdravotné problémy a teraz navštevuje kardiológa a psychiatra a manžel navštevuje neurológa a užíva inzulín. Nechápe, čo sa stalo, chcela sa rozprávať s obžalovaným a chcela len vedieť, čo sa stalo. Najprv im povedali, že dvaja sú mŕtvi a jeden je v nemocnici v Z. a dúfali, že je to ich syn. Následne volala obžalovanému a potom dvihol jeho otec a povedal, nech prestane vyvolávať a zavolá synovi. Obžalovaný sa ozval a povedala mu, že sa chce s ním porozprávať. Dňa 30.6.2011 mal syn promócie a potom sa to stalo. Obžalovaný nedal patričné vysvetlenie a vyhováral sa a aj keď ho čakali celý víkend, neprišiel a potom poslal dcére SMS správu, že je mu to ľúto. Dňa 20.8. sa stretli, kde im povedal, že si nič nepamätá a spomína si iba ako vystúpil z auta a držal A. hlavu a nič si nepamätá a pokiaľ A. videl, že ide zle, mohol strhnúť volant. Uviedol, že neužíva žiadne lieky a povedal, že sa musíme naučiť žiť odznova. Syn hovoril, že obžalovaný jazdí riskantným spôsobom a že raz takmer neprišli domov, akým spôsobom predbiehal obžalovaný na S..

Znalec z odboru cestnej dopravy Ing. S. uviedol, že k dopravnej nehode došlo na diaľnici D1 smerom z Z. do D. a v miernom ľavotočivom oblúku vozovky diaľnice vozidlo Volvo plynulo opustilo spevnený okraj cesty a následne pokračovalo v jazde po svahu, prešlo nerovnosťou a pravou stranou narazilo do stromu na brehu rieky J. a ostalo stáť v koryte rieky J.. Na základe poznatkov z ohliadky miesta činu, ohliadky vozidla je možné konštatovať, že technická závada a ani prekročenie medzných brzdných podmienok nebolo príčinou opustenia diaľnice. Ako technickú príčinu dopravnej nehody je možné označiť dočasné nevenovanie sa vedeniu vozidla vodičom. Je možné uviesť, že vozidlo sa po krajnici pohybovalo asi po dobu 2-2,5 sekundy. Vozidlo po opustení diaľnice nebolo brzdené, ale pokračovalo ďalej v jazde. Pri ohliadke vozidla na mieste činu a následnej ohliadke bolo zistené, že ľavé koleso zadnej nápravy nie je plnohodnotné, ale tzv. dojazdové, s ktorým je povolená maximálna rýchlosť 80 km/hod. Na základe analýzy stôp možno určiť, že vozidlo pri tom ako opúšťalo diaľnicu, sa pohybovalo rýchlosťou 121-128 km/ hod.

Vyjadril sa aj k odbornému vyjadreniu znalca Ing. D. a pri prepisovaní VIN kódu došlo iba k pisárskej chybe a pokiaľ odhadoval hmotnosť batožiny a vychádzal z hodnoty 15 kg a číslo 10 sa tam dostalo iba omylom a tieto hodnoty započítal do hmotnosti vozidla pre zistenie medzného stavu, kedy sa vozidlo začne šmýkať po brehu. Nikdy netvrdil, že auto narazilo kolmo na strom a priebeh zrážky nesimuloval, lebo nepoznal presné dno rieky, rýchlosť prúdu a hladina nebola stabilná a zohľadnil spádové pomery cesty, výškové rozlože-nie poškodenia stromu, čiže ak zakreslí nivalitu terénu so spádovými pomermi a v simulácii budem pohybovať vozidlom, zistil v akej vzdialenosti vozidlo skončí. Pokiaľ sa v odbornom

vyjadrení uvádza rýchlosť 120 až 130 km/hod., vozidlo by muselo byť brzdené a pri ohliadke nie sú viditeľné brzdné stopy. Ak by boli použité prevádzkové brzdy, stopy na zatrávnenom povrchu by netvorila uvalcovaná tráva, ale vytrhaná tráva. Tvrdenie Ing. D., že v prípade ak by bol jazdil rýchlosťou 80 km/ hod., mohol zabrániť nehode a nie je daný žiadny dôvod, prečo by mal jazdiť po krajnici a nie je dôvod, aby brzdil na tráve a každé opustenie diaľnice pri každej rýchlosti je nebezpečné a ohrozuje bezpečnosť prepravovaných osôb v aute. Nesúhlasil s názorom Ing. D., že namontovanie dojazdovej pneumatiky malo vplyv na príčinu opustenia diaľnice. Reakčný čas je pri rýchlosti 80 km alebo 130 km rovnaký, iba je rozdielna prejdená vzdialenosť. Taktiež pokiaľ ide o energetický ekvivalent nárazovej rýchlosti, tento nie je podstatný, lebo autá nie sú testované nárazom na strechu a tieto ekvivalenty nemusia odrážať skutočnosti. Tachometer sa zasekol na hodnote 140 km/hod., ale to nemusí byť smerodajná hodnota, lebo nie sú známe hodnoty ako vodný stĺpec rieky, rýchlosť vody a dno rieky a zotrval v celom rozsahu na svojom posudku.

Svedkyňa Z. Š. uviedla, že so svojim priateľom A. S. komunikovali cez SMS a volali si skoro ráno a písali si SMS správy a bol pripojený aj na facebook. Hovoril, že počas jazdy bolo všetko v poriadku a mali sa stretnúť v utorok a nespomínal, aby obžalovaný mal nejaký problém. Obžalovaného pozná od strednej školy a išla s ním v aute a jazdil nebezpečne rýchlo a každý keď vedel, že bude šoférovať obžalovaný, hovoril ako o jazde smrti a počas šoférovania zvykol vybavovať súkromné ako aj pracovné hovory a aj esemeskoval. Obžalovaný sa na zdravotný stav nesťažoval, žil bez akýchkoľvek obmedzení. Pozná M., ktorý je rodinným priateľom obžalovaného a Y. je párty kamarát a D. je z tej istej kancelárie. Obžalovaný fajčí a aj užíva alkohol.

Svedok X. D. uviedol, že mal vedomosť o dopravnej nehode a vtedy mali seminár, ktorý sa konal od 10.00 do 17.00 hod a následne bola večera, osobné voľno a biznisové debaty do polnoci. Konzumovalo sa prevažne víno a niekto si dal pivo a ráno začínali o 9.00 hod., nevie koľko toho požil obžalovaný a vstávalo sa ráno medzi 7.30 až 8.00 hod.

Na hlavnom pojednávaní vypočutý svedok Ing. A. M. uviedol, že boli na seminári, ktorý sa končil okolo šiestej až siedmej večer a potom bol voľný program a pokiaľ sa konzumoval alkohol, bolo to v minimálnom rozsahu a voľný program sa končil okolo polnoci a ráno sa vstávalo o 8.00 hod. Z poškodených poznal lepšie S. a poznal aj D.. V čase osobného voľna sa diskutovalo a nikto tam nebol do polnoci. Na programe bolo prítomných asi 20 až 30 ľudí. Nasledujúci deň pri odchode obžalovaného pozdravil a potom odišli. Mal vedomosť o zdravotných problémoch obžalovaného a raz sa ospravedlňoval zo zdravotných dôvodov.

Ďalší svedok W. Y. vypovedal, že o dopravnej nehode sa dozvedel až v pondelok a seminár končil v nedeľu o 13.00 hod. a stretli sa pri raňajkách a večer išli spať okolo polnoci a alkohol sa konzumoval málo a pokiaľ videl obžalovaného, tento nejavil známky požitia alkoholu. Poznal oboch poškodených a so S. mali priateľský vzťah a v súčasnosti s obžalovaným sú v rovnocennom vzťahu z pohľadu nadradenosti a podriadenosti. Skonzumovaný alkohol platil každý sám a obžalovaný pri odchode naňho pôsobil štandardne. Obžalovaný bol skúsený vodič a nevidel, aby tento bol priestupkovo riešený, alebo bol jazdil pod vplyvom alkoholu.

Z prečítanej svedeckej výpovede svedka A. B. vyplynulo, že v uvedený deň išiel okolo15.00 hod. po diaľnici a videl, že niečo sa stalo a boli tam odstavené autá a jedna pani dávala znamenie na zastavenie a zastavili na moste cez rieku J. a zistil, že sa stala nehoda, lebo vozidlo sa nachádzalo v rieke strechou hore. Pri vozidle už bol jeden starší pán, ktorý sa snažil pomôcť a jeden mladý muž bol mimo auta. Išiel tiež pomáhať a snažili sa pomôcť dvom mužom nachádzajúcich sa v aute. Snažil sa pomôcť osobe na zadnom sedadle a keď mu odrezal bezpečnostný pás, tento bezvládne vypadol z auta a bolo zrejmé, že je mŕtvy. Potom sa snažili pomôcť osobe, ktorá bola na mieste spolujazdca vľavo a chceli ho vytiahnuť vonku, ale to nešlo, lebo mal nohy zakliesnené pod strechou v mieste spolujazdca vpredu a všimol si, že krváca z uší a nosa a je mŕtvy. Vozidlo potom vytiahli hasiči a mladého muža, ktorý sa tam nachádzal, záchranári vyniesli von a starší pán, ktorý tam tiež pomáhal, mu povedal, že to asi bude vodič, ale tento sa nevyjadroval a nebol schopný komunikácie. Pokiaľ ide o umiestnenie osôb, uviedol, že osoba, ktorej pomáhal prvej, bola pripútaná na mieste spolujazdca vpravo vzadu. Druhá osoba mala hlavu aj trup na mieste spolujazdca vzadu vľavo, ale nohy mal zakliesnené strechou v prednej časti a pravdepodobne išlo o spolujazdca sediaceho vpredu. Muž, ktorý sa nachádzal mimo auta, bol pravdepodobne vodič, ktorého pred ťažším úrazom ochránil vystrelený airbag.

Svedok Z. S. v prípravnom konaní uviedol, že jazdil po diaľnici za autom svojho zaťa Ing. Š. a pred ním jazdilo ešte jedno vozidlo a išli rýchlosťou asi okolo 120 až 130 km/hod. a bolo po daždi a vtedy sa vpredu niečo mihlo mimo vozovku doprava. Potom zastavil na moste cez J. a zbadal, že v J. je auto a prednou časťou smerovalo proti prúdu rieky. Išiel na pomoc do vody a spolu s pánom sa snažili pomôcť a osoba pripútaná vzadu na pravej strane, ale tento už nejavil známky života a druhá osoba sa taktiež nachádzala vo vozidle a bola pripútaná na prednom sedadle spolujazdca a všimol si, že mu niet pomoci, lebo mal silne vpáčenú lebku a bol už mŕtvy. Po príchode záchranky lekár u oboch konštatoval smrť. Chlapec vyšiel z vody s lekárom a snažil sa im pomáhať a nič nehovoril a spomínal len mená spolujazdcov a nevedel uviesť, prečo sa vozidlo dostalo mimo vozovku.

Z prečítanej svedeckej výpovede U. D. žiadne podstatné okolnosti nevyplynuli, lebo nemala vedomosť o okolnostiach dopravnej nehody. Z výpovede svedka Ing. Z. G. vyplynulo, že on nebol vyslaný na miesto dopravnej nehody, ale vykonával hliadkovú službu v meste Z. a bol vyslaný operačným dôstojníkom KR PZ k podrobeniu sa dychovej skúšky vodiča J. B.. Tento bol podrobený dychovej skúške v monobloku FNsP a výsledok bol 0,00ml/l a tento ležal na nosidlách a triasol sa. Menovaný bol skúške podrobený až po súhlase ošetrujúceho personálu a po celý čas plakal. Nejavil ani známky požitia omamných látok a chcel spolupracovať a z jeho strany nebol žiadny odpor voči vykonaniu dychovej skúšky a záznam nepodpísal kvôli poraneniu ruky.

So súhlasom obžalovaného a prokurátora boli prečítané znalecké posudky z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvia súdneho lekárstvo, z ktorých vyplynulo, že bezprostrednou príčinou smrti I. D. bolo pomliaždenie a rozdrvenie mozgu pri zlomeninách lebky a pri polytraume a k jeho smrti mohlo dôjsť za krátky čas ( 5 až 7 minút) po dopravnej nehode. Zistené poranenia pri pitve boli v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou. Nebola zistená prítomnosť etylalkoholu ani bežných liečiv zo skupiny bolesť utišujúcich, uspávajúcich vrátane alkaloidov a vrátane prchavých látok. Obdobné závery s tou istou príčinou smrti a poraneniami znalci prezentovali aj u poškodeného A. S..

Z oboznámených listinných dôkazov vyplynulo, že , že bola vykonaná ohliadka miesta dopravnej nehody, ktorej súčasťou je aj fotodokumentácia následne znalcom bola vykonaná aj ohliadka uvedeného vozidla. Ďalej je zrejmé, že obžalovaný sa podrobil dychovej skúške s negatívnym výsledkom a je tam záznam, že nebol schopný podpísať, lebo mal poranenie ruky. Z lekárskej správy ďalej vyplynulo, že obžalovaný pri dopravnej nehode utrpel otras mozgu s retrográdnou amnéziou, tržné rany v oblasti vlasatej časti hlavy, zlomeninu záprstnej kosti vpravo a mnohopočetné rezné rany v oblasti predkolenia. Ďalej boli oboznámené prepúšťacie správy obžalovaného zo dňa 16.10.2005, 25.7.2005 a ďalšie lekárske správy dokumentujúce zdravotný stav obžalovaného v čase krátko pred dopravnou nehodou, ale aj v skoršom období. Boli oboznámené aj doklady od osobného motorového vozidla Volvo, z ktorých je zrejmé, že vlastníkom vozidla bol obžalovaný a mal uzatvorené aj príslušné zákonné poistenie. Z evidenčnej karty vodiča je zrejmé, že tento bol opakované priestupkovo riešený za priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a to najmä za rýchlosť jazdy a porušenia povinnosti vodiča. Z miesta bydliska je hodnotený všeobecne, lebo v mieste bydliska sa dlhodobo nezdržiava a tento nebol v minulosti súdne trestaný.

Zo strany poškodenej Ing. U. D. boli predložené podklady, ktoré preukazujú náklady súvisiace s usporiadaním pohrebu a pohrebnej hostiny. Boli oboznámené taktiež lekárske správy poškodenej A. S., z ktorých je zrejmé, že táto trpí ťažkými depresívnymi fázami, so psychotickými a somatickými príznakmi a taktiež boli predložené doklady o škode a to náklady spojené s pohrebom na vyhotovenie náhrobného pomníka a náklady spojené s pohrebnými službami.

Bol vypočutý taktiež znalec MUDr. Z. B., ktorý uviedol, že znalecký posudok vypracoval na základe údajov z vyšetrovacieho spisu a zdravotnej dokumentácie J. B. a posledné vyšetrenie spred skutku bolo zo septembra 2009, kedy bol hospitalizovaný na internom oddelení nemocnice s poliklinikou v X. pre zistené poškodenie srdcového svalu s najväčšou pravdepodobnosťou na základe akútneho zápalu srdcového svalu a od doby od 15.10.2009 do 3.7.2011 sa nenachádzajú žiadne doklady o ďalších vyšetreniach. Po dopravnej nehode dňa 3.7.2011 bol obžalovaný hospitalizovaný na oddelení úrazovej chirurgie Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Z. a dĺžka hospitalizácie bola 3 dni. V roku 2005 bol u obžalovaného zistený zhubný názor semenníka, kde v jeseni v roku 2005 bola vykonaná rádioterapia. V decembri bola vykonaná ďalšia operácia odstránením pravej obličky a postihnutých

vnútro brušných lymfatických uzlín. Vyšetrenia bezprostredne po dopravnej nehode neboli zamerané na posúdenie celkového zdravotného stavu, ale bol zistený vysoký počet bielych krviniek a nízky počet lymfocytov a vysoký počet bielych krviniek je najčastejším príznakom akútnej infekcie a v súvislosti s údajmi obžalovaného, že trpel bolesťami hlavy, je možné, že u neho prebiehala akútna infekcia so zvýšenou teplotou, ktorá však nebola meraná počas hospitalizácie a nebolo vykonané interné vyšetrenie ani imunologické vyšetrenie. Keďže v júli 2011 mal obžalovaný zvýšené hodnoty bielych krviniek, s odstupom času sa nedá jednoznačne potvrdiť ani vyvrátiť, či obžalovaný mohol byť v bezvedomí alebo nie, ale mohol trpieť akútnym ochorením, ktoré mohlo mať vplyv na jeho reakcie. Pri vyšetrení mal k dispozícii kompletnú lekársku dokumentáciu obžalovaného a existujú aj vyšetrenia, ktorými sa dá určiť, že išlo o kardiálnu synkopu, ale mohlo ísť aj nekardiálnu synkopu, kde mohla byť narušená schopnosť správne reagovať, ale sú to iba špekulácie, nie sú to žiadne fakty, ktoré by to podložili. Nezisťoval ani trvalé poškodenie srdca, lebo synkopy by sa museli vyskytovať častejšie a pokiaľ ide o chronickú myokarditídu, synkopy by sa opakovali a vtedy je vhodné použiť kardiostimulátor alebo môže nastať akútna myokarditída, ale je to krajný prípad a osobne by pripustil, že išlo o ľahšiu poruchu vedomia s dôvodu zvýšenej teploty. Pokiaľ ide o synkopu, je to málo pravdepodobné a pravdepodobnejšia bola bežná nevoľnosť. Nevenoval sa obdobiu od septembra 2009 do júla 2011 a pokiaľ by sa vyskytlo závažnejšie ochorenie, bol by tam to uviedol. Pri hospitalizácii na klinike úrazovej chirurgie v D. bolo vykonané EKG vyšetrenie, čo patrí k predoperačným vyšetreniam a to bolo v norme, čo nesvedčí pre chronické ochorenie srdca. Pokiaľ sú príznaky bežných zápalových ochorení horných dýchacích ciest, znižuje sa pozornosť vodiča a pri akejkoľvek indispozícii by mal človek ležať v posteli a nie šoférovať vozidlo a akútne ochorenie znižuje schopnosť reakcie na vonkajšie podnety.

Konajúci súd zhodnotil všetky dôkazy jednotlivo ako aj v ich súhrnne a zistil nasledujúce:

Dňa 3.7.2011 v čase o 15.00 hod. došlo na diaľnici D1 medzi Z. a D. v kilometri 592 k dopravnej nehode, kde vozidlo zn. Volvo prešlo vpravo mimo diaľnicu, pokračovalo po svahu a pravou stranou a strechou vozidlo narazilo do stromu a skončilo v rieke J.. Uvedené vozidlo bolo vo vlastníctve obžalovaného J. B. a nepochybne toto vozidlo aj riadil a pri tejto nehode obaja spolujazdci A. S. ako aj I. D. utrpeli zranenia nezlučiteľné so životom, ktorým bezprostredne po nehode podľahli.

Obžalovaný v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol vypovedať, ale je usvedčovaný najmä znalcom z odboru cestnej dopravy Ing. S., ktorý uviedol, že technickou príčinou nehody bolo nevenovanie sa vedeniu vozidla, na základe čoho vozidlo zišlo z diaľnice a následne skončilo až v rieke J.. Neboli zanechané žiadne brzdné stopy a preto auto pokračovalo bez brzdenia a rýchlosť v čase opustenia diaľnice bola 121-128 km/hod. Je nepochybné, že na ľavej strane zadnej nápravy bolo namontované nie plnohodnotné tzv. dojazdové koleso, s ktorým je povolená maximálna rýchlosť 80 km/hod., ale uvedená skutočnosť nemala žiaden vplyv na opustenie diaľnice vozidlom.

Zo znaleckých posudkov z odboru súdneho lekárstva je zrejmé, že obaja nebohí utrpeli zranenia v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou a bezprostrednou príčinou smrti oboch bolo pomliaždenie a rozdrvenie mozgu pri zlomeninách lebky a pri polytraume.

Obhajoba predložila v konaní posudok znalca z odboru internej medicíny MUDr. B., ktorým sa snažila dokázať, že išlo u obžalovaného o zdravotné problémy tzv. kardinálnu synkopu, t.j. že obžalovaný bol čiastočne v bezvedomí a preto nemohol ovládať motorové vozidlo a preto došlo k tomuto následku. Ale ani znalec nedokázal jednoznačne uviesť, že takýto prípad sa v tomto prípade stal a uviedol, že na takéto konštatovanie by bolo potrebné vykonať bližšie vyšetrenia bezprostredne po hospitalizáciu v nemocnici, čo v tomto prípade nebolo realizované a aj pri následnej hospitalizácii v priebehu niekoľkých dní v univerzitnej nemocnici v D. neboli zistené na EKG prejavy chronického ochorenia srdca a preto uzavrel, že išlo o bežnú nevoľnosť z dôvodu zvýšených hodnôt bielych krviniek, čo prejavuje rozšírenie nejakého zápalového procesu a v takomto prípade človek s akútnym infekčným ochorením by nemal viesť motorové vozidlo a mal by ostať v posteli.

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že obžalovaný je plne trestnoprávne zodpovedný subjekt a spoliehal sa na to, že vedel, že v nepriaznivom zdravotnom stave môže ohroziť spôsobom uvedeným v tomto zákone záujem chránený týmto zákonom t.j. bezpečnosť cestnej premávky a život a zdravie iných osôb a napriek tomuto sa spoliehal, že takéto porušenie alebo ohrozenie nespôsobí.

Medzi jeho nedbanlivostným konaním a následkom t.j. smrťou oboch poškodených A. S. a I. D. je aj príčinná súvislosť, lebo ako vyplýva zo záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctva, obaja poškodení utrpeli smrteľné poranenia v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou.

Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu, že skutku sa obžalovaný mal dopustiť závažnejším spôsobom konania, v tejto súvislosti je potrebné poukázať na ust. Tr. zákona, ktorý ustanovuje, že porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo uloženej povinnosti, v tomto prípade závažným spôsobom porušil ustanovenia o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov a to najmä ustanovenia podľa ktorého je vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke a , v zmysle ktorého vodič nesmie viesť vozidlo, ak jeho schopnosť viesť vozidlo je znížená najmä úrazom, chorobou, nevoľnosťou alebo únavou.

Pokiaľ ako uviedol znalec z odboru dopravy, technickou príčinou dopravnej nehody bolo nevenovanie sa vedeniu vozidla vodičom obžalovaným J. B. a ako uviedol aj znalec z odboru zdravotníctva, uňho išlo skôr a bežnú nevoľnosť a vysoká koncentrácia bielych krviniek poukazovala na prebiehajúce infekčné ochorenie, teda obžalovaný nesmel riadiť motorové vozidlo a teda závažným spôsobom porušil povinnosti uložené mu osobitným zákonom.

Na základe uvedeného súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu zohľadnil jednu poľahčujúcu okolnosť, t.j. že pred spáchaním skutku viedol riadny život, nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť a z osobitnej časti je zrejmé, že za prečin usmrtenia v zmysle Tr. zákona je možné uložiť trest odňatia slobody vo výmere 2-5 rokov. Súd jednoznačne dospel k záveru, že v tomto prípade je potrebné uložiť trest odňatia slobody a zároveň mal za to, že nepostačuje na obžalovaného pôsobiť iba hrozbou trestu, ale je potrebné mu uložiť trest odňatia slobody spojený s jeho výkonom a preto súd prihliadol najmä na závažnosť následkov uvedeného skutku, kde obžalovaný svojím nedbanlivostným konaním spôsobil smrť dvoch osôb a preto mal za to, že trest odňatia slobody pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere 3 (troch) rokov je postačujúci na účely zabezpečenia generálnej a individuálnej prevencie a účelu . Nakoľko obžalovaný v predchádzajúcich 10 rokoch nebol vo výkone trestu za úmyselný trestný čin, pre výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Nakoľko sa obžalovaný trestného činu dopustil v súvislosti s výkonom činnosti, teda vedenia motorového vozidla, mal súd za to, že je potrebné mu uložiť aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov a vzhľadom na závažnosť jeho konania, mal za to, že pre obžalovaného je postačujúci trest zákazu činnosti v hornej polovici zákonom stanovenej sadzby a preto mu uložil trest zákazu činnosti vo výmere 6 (šiestich) rokov, ktorý považoval za primeraný a spravodlivý.

Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody, poškodenej Ing. U. D. súd priznal iba náklady súvisiace s pohrebnými službami a pohrebnou hostinou a priznal jej nárok na náhradu škody vo výške 1.077,21 € a poškodenej A. S. priznal náklady súvisiace s pohrebnými službami, zhotovením pomníka, ktoré obmedzil v zmysle § 2 ods. 2 nariadenia vlády z č. 87/95 Zb. na sumu 663,88 € a náklady s pohrebnou hostinou, teda jej priznal náhradu škody vo výške 2.292,92 €.

Pokiaľ ide o ďalšiu uplatnenú škodu a to najmä nemajetkovú ujmu u oboch poškodených ako aj ďalšie škody, tieto súd nemal jednoznačne preukázané a bolo by potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by nepochybne prekročilo rámec dokazovania potrebného pre rozhodnutie o vine a treste, preto súd obe poškodené so zvyškom ich nárokov na náhradu škody v zmysle odkázal na občianske súdne konanie.

Na základe vyššie uvedených skutočností a záverov rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa

jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.