Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7P/60/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Bálintovou v právnej veci navrhovateľky Z.. B. E., nar. X. X. XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX T., zastúpenej Centrom právnej pomoci, so sídlom Námestie Slobody 12, 810 05 Bratislava 15, proti odporcovi Q. E., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX T., zastúpeného JUDr. Dušanom Kracinom, advokátom, Advokátska kancelária, Námestie SNP 80/22, 960 01 Zvolen, za účasti maloletého Z. E., nar. X. X. XXXX a maloletého K. E., nar. X. XX. XXXX, maloleté deti zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen ako opatrovníkom, v konaní o rozvod manželstva, úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, takto

rozhodol:

Súd manželstvo Z.. B. E., nar. X. X. XXXX a Q. E., nar. XX. X. XXXX, uzavreté dňa 21. 9. 1991, zapísané v knihe manželstiev Obvodného úradu E., Matrika D. H., vo zväzku 3, ročník 1991, na strane 184, pod číslom 8 r o z -

v á d z a .

Súd z v e r u j e maloletého Z. E., nar. X. X. XXXX na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti odporcu Q. E., nar. XX. X. XXXX, ktorý sa bude o maloletého starať.

Navrhovateľka Z.. B. E., nar. X. X. XXXX je p o v i n n á prispievať na výživu maloletého Z. E., nar. X. X. XXXX mesačne sumou 80,- € od právoplatnosti rozsudku, splatných vždy do 15.-teho dňa v mesiaci vopred do rúk odporcu.

Súd z v e r u j e maloletého K. E., nar. X. XX. XXXX na čas po rozvode manželstva do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov Z.. B. E., nar. X. X. XXXX a Q. E., nar. XX. X. XXXX tak, že obidvaja budú zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého v dvojtýždňových intervaloch.

Rodičia si budú maloletého K. odovzdávať a preberať v pondelok o 17.00 hod. od právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľka je p o v i n n á maloletého v stanovenom čase prevziať v bydlisku odporcu a odporca v stanovenom čase v bydlisku navrhovateľky.

Každý z účastníkov je p o v i n n ý v stanovenom čase maloletého odovzdať do osobnej starostlivosti druhého rodiča s osobnými vecami a riadne ho pripraviť.

Každý z rodičov bude maloletého K. zastupovať a spravovať jeho majetok

Súd výživné na maloletého K. n e u r č u j e .

Ani jeden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka vo svojom návrhu žiadala manželstvo rozviesť, nakoľko vzťahy medzi ňou a odporcom sú natoľko rozvrátené, že si manželstvo neplní svoj účel.

Odporca s rozvodom manželstva nesúhlasil.

Kolízna opatrovníčka ponechala otázku rozvodu manželstva na rozhodnutí súdu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Zo sobášneho listu účastníkov a rodných listov detí súd zistil, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 21. 9. 1991. Obidvaja účastníci sú štátni občania SR, u obidvoch ide o manželstvo prvé. Z manželstva pochádzajú štyri deti, z toho Ž., nar. XX. X. XXXX, Z., nar. XX. X. XXXX sú plnoletí, Z., nar. X. X. XXXX a maloletý K., nar. X. XX. XXXX sú maloletí.

Z výpovede navrhovateľky na pojednávaní súd zistil, že manželstvo uzavrela z lásky a z toho dôvodu, že si myslela, že keďže sú obidvaja veriaci, že je to záruka udržania normálneho manželstva. Manželstvo zo začiatku fungovalo normálne. Kým mali len dve deti, neboli medzi nimi vážnejšie problémy. Tieto začali vznikať vtedy, keď čakala narodenie tretieho dieťaťa. Potvrdila, že manžela po intímnej stránke odmietala, pretože nechcela mať ďalšie deti. Nezhody začali vznikať najmä vtedy, keď odporca nastúpil na kataster, začal viac piť, mal kamarátov, venoval sa poľovníctvu. Keď s ním uzatvárala manželstvo, bol úplný abstinent. Nie je pravdou, že by ho nepodporovala pri zvyšovaní kvalifikácie, alebo pri jeho koníčkoch. V roku 2007 pod vplyvom týchto nezhôd začali chodiť ku psychológovi. Tento jej povedal, aby dala manželovi šancu a počkala, ale po týždni zistila, že sa nič v jeho správaní nezmenilo. Manžel ju týral nielen po psychickej stránke, ale dopúšťal sa voči nej aj fyzických útokov, čoho boli prítomné aj maloleté deti. Jedenkrát bola na ošetrení u lekára, v zdravotnej karte je o tom záznam. Intímne nežijú spolu niekoľko rokov. Každý má svoj účet a teda je ťažko hovoriť o tom, že spoločne hospodária. Nepoprela, že bola s odporcom v Chorvátsku na dovolenke, bola to ich prvá a posledná dovolenka. Túto dovolenku vybavil odporca potom, ako si podala návrh na rozvod, hoci ho upozornila, že napriek tomu bude na rozvode manželstva trvať. Potvrdila tiež, že navštevovali kultúrne podujatia, na nich bola z toho dôvodu, že keď nechcela ísť, odporca vystrájal a nechcela, aby boli deti vystavené stresu. Zo spoločnej domácnosti odišla preto, že ju manžel fyzicky napadol pred deťmi so zbraňou, išlo jej o život. V prípade rozvodu manželstva súhlasila s tým, aby maloletý Z. bol zverený do osobnej starostlivosti otca, akceptuje jeho stanovisko, že chce zostať s ním a pokiaľ ide o maloletého K., navrhla, aby bol tento zverený do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov.

Odporca na pojednávaní potvrdil, že manželstvo uzatváral z lásky a podľa jeho názoru manželstvo bolo a je naďalej funkčné. To, že ho odmietala po intímnej stránke, akceptoval potom, čo sa dozvedel o tom, čo sa jej stalo. Hoci nebol spokojný s takýmto intímnym spolužitím, toleroval jej to a nakoniec ani nemal inú možnosť. Nesúhlasil s tým, že by ho vo všetkom podporovala, nepodporovala ho napríklad vtedy, keď odchádzal z katastra, kde pracoval 14 rokov, ani vtedy, keď robil po sobotách, po nedeliach, aby zabezpečil rodinu. Keď videl, že plat katastra nestačí pre potreby rodiny, odišiel do firmy do Banskej Bystrice, nakoľko v tom čase mali rozostavaný dom a potrebovali finančné prostriedky. Zo strany navrhovateľky nemal podporu po psychickej stránke, dva roky bral antidepresíva a keď videl, že sa

manželstvo rúca, požiadal švagra, aby našiel nejakého psychológa. Ani tieto návštevy u psychológa im nepomohli. Mal snahu zlepšiť potreby rodiny, vybavil štyri dovolenky pre manželku, ani na jednu z nich nemohol ísť kvôli pracovným povinnostiam a tiež chcel, aby si mohli bez neho viac dovoliť. Pokiaľ manželka tvrdila, že bola na ošetrení u lekára, nikdy ju fyzicky nenapadol a chcel by tento záznam vidieť. V súčasnosti jej ich vzťah v psychickej pohode, vidí a aj si niečo naštudoval, že aj on urobil v manželstve veľa chýb, ale dokázal by to napraviť. Preto by chcel, aby ich súd poslal ku psychológovi, aby tam vzájomné nezhody rozobrali. Uznal, že nebolo vždy všetko v manželstve v poriadku, v niektorých veciach si nerozumeli. Pokiaľ manželka tvrdila, že na akcie chodila kvôli deťom, nie je to pravda. Podľa jeho názoru majú deti lepší citový vzťah k nemu ako k navrhovateľke, manželka sa k deťom správa chladne. V prípade rozvodu navrhol, aby maloletý Z. bol zverený do jeho osobnej starostlivosti, nakoľko tento jednoznačne a nespochybniteľne chce byť s ním, pričom on mu nikdy nebránil, a ani mu nebude brániť v budúcnosti, aby sa stretával s matkou. Čo sa týka maloletého K., tohto žiadal zveriť do striedavej osobnej starostlivosti a výživné ponechal na zvážení súdu. Poukázal však na to, že navrhovateľka má asi o 150,- € vyšší príjem, ako on. Napriek všetkým týmto skutočnostiam má záujem udržať rodinu, starať sa o ňu.

Kolízna opatrovníčka otázku rozvodu manželstva ponechala na zvážení súdu. Pokiaľ ide o maloleté deti, K. navrhla do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, maloletého Z. navrhla vzhľadom na jeho vyjadrenie zveriť do osobnej starostlivosti otca a výživné ponechala na zvážení súdu s prihliadnutím na vek maloletých detí a zárobkové možnosti obidvoch rodičov.

Z listinných dôkazov súd ďalej zistil:

Zo správy Ú. G. F. K. T., Š. X súd zistil, že navrhovateľka je zamestnankyňou organizácie, svoju prácu plní na vysokej úrovni, včas s zodpovedne, v práci dosahuje plný pracovný výkon, čomu zodpovedá aj jej odmena za prácu. Pracuje na pozícii chemického laboranta, svoju prácu vykonáva prezícne, s nasadením, v kolektíve je obľúbená a priateľská. Zarába priemerne mesačne 504,68 €.

Zo správy Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Zvolen súd zistil, že odporca uviedol v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2011 príjmy vo výške 12.059,50 €¸ výdavky vo výške 7.752,04 €, čiastkový základ dane 4.407,46 €.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen súd zistil, že boli prešetrené pomery, v akých žijú maloleté deti. Bolo zistené, že v čase šetrenia, t.j. 24. 10. 2011 deti žili spoločne s rodičmi na adrese T., C. XX v rodinnom dome, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Rodinný dom je udržiavaný v čistote a v poriadku, maloleté deti majú samostatné izby, kompletne zariadené a vybavené osobnými potrebami. V čase šetrenia maloletý Z. navštevoval druhý ročník K. F. N. C. Š., maloletý Z. prvý ročník O. Ľ. Š. N. T., maloletý K. tretí ročník T. Š. M. K. N. T.. Podľa vyjadrenia matky deti nemali vážnejšie zdravotné problémy, s deťmi nemali žiadne výchovné problémy. Otec detí je živnostník, podnikajúci v oblasti geodézie, jeho príjem podľa vlastného vyjadrenia je približne vo výške 400-450,- €. V roku 2007 obidvaja rodičia detí absolvovali stretnutie u psychológia S.. T. N. C. C., avšak poradenstvo bolo viac-menej neúspešné. Obidvaja rodičia sa podieľajú na starostlivosti o deti, matka uhrádza náklady na stravu, otec platí ostatné náklady vrátane nákladov detí na ich záľuby. Zo správy úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, úseku sociálnych vecí z 10. 12., 2012 súd zistil, že boli vykonané pohovory s maloletým K. a maloletým Z.. Maloletý K. uviedol, že by bolo lepšie, keby sa mamina vrátila bývať k nim ako predtým, lebo teraz je dva týždne u ocka a dva týždne u maminy a on by chcel bývať s obidvomi. Keby si musel vybrať, u koho z rodičov by býval stále, povedal, že najviac by chcel bývať s maminou, ocka by išiel hocikedy prísť cez týždeň aj cez víkend, napríklad na bicykli. Maloletý Z. uviedol, že z rozvodu rodičov má negatívne pocity, určite ho to neteší. U otca má stabilnejšie prostredie, dom, v ktorom býva pomáhal stavať aj on a teraz by si ho chcel užiť. Predtým mali chlapci v dome jednu detskú izbu, teraz je zvyčajne sám, sám si aj poupratuje, so súrodencami sa stretáva. Chcel by zostať v dome, lebo tam je zvyknutý, má tu zázemie a môže tam realizovať svoje záľuby, napríklad hru na husle.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen zo dňa 12. 10. 2012 súd zistil, že na podnet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen sa dňa 23. 2. 2012 začala spolupráca medzi poradenskou psychologičkou Z.. K. C. a účastníkmi konania. Spolupráca bola zameraná na poskytnutie pomoci rodičom pri úprave, starostlivosti a kontaktu s ich maloletými a dospelými deťmi počas obdobia rozvodu. S klientmi sa uskutočnilo 6 konzultácií, z toho jedna individuálna s navrhovateľkou, dve individuálne s odporcom a tri spoločné s obidvomi rodičmi. Počas spolupráce s rodičmi sa uskutočnila aj jedna konzultácia s maloletým K. a dve konzultácie s najstaršou dcérou účastníkov Žofiou. Odporca uviedol, že sa chcel podieľať na starostlivosti o deti, uvedomuje si, že veľa času trávil od rodiny v práci. Vyjadril sa, že obmedzil aj svoju účasť na poľovačkách, ako aj požívanie alkoholických nápojov a má snahu lepšie sa ovládať pri komunikácii s manželkou. Navrhovateľka uviedla, že nechce brániť deťom v kontakte s otcom, vyjadrila sa, že počas trvania manželstva zažívala verbálnu agresivitu zo strany manžela, v kontakte s ním prežíva strach. Klienti počas spolupráce vypracovali rodičovskú dohodu o úprave styku s maloletými deťmi, ktorá mala zabezpečiť preklenutie obdobia do rozhodnutia súdu o rozvode manželstva a úprave styku s deťmi. Rodičia dohodu podpísali a nejaké obdobie ju aj dodržiavali. Následne v období mesiaca júl 2012 nastal konflikt medzi otcom detí a dvomi najstaršími deťmi Ž. B. Z., po ktorom ich otec poslal preč z domu. Obe deti odišli k matke a vzali so sebou aj maloletého K.. Od tohto obdobia bola spolupráca s klientmi z ich strany prerušená.

Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach, sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a § 19 Zákona o rodine.

V zmysle uvedených ustanovení uzavretie manželstva nie je bezúčelné, ale má plniť spoločenské funkcie a to najmä funkciu výchovnú, ak z manželstva pochádzajú maloleté deti, funkciu vzájomnej pomoci, ekonomickú funkciu a funkciu biologickú. Pritom možno k rozvodu manželstva pristúpiť len v spoločensky odôvodnených prípadoch, teda vtedy, ak je preukázaný hlboký a trvalý rozvrat. Intenzita rozvratu vzťahov medzi manželmi je závislá od toho, do akej miery sa nezhody manželov týkajú podstatných vecí manželského spolužitia, t.j. spoločenských funkcii manželstva. Trvalosť rozvratu vzťahov medzi manželmi nezáleží len na tom, aká dlhá doba uplynie od vzniku rozvratu do podania návrhu na rozvod, ale aj na povahe príčin rozvratu a miere ich následkov, pričom súd vždy musí brať zreteľ na záujem maloletých detí. Nezhody manželov sa musia týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi. Intenzita vážneho narušenia trvalého rozvratu medzi manželmi je tak určovaná nemožnosťou ďalšieho plnenia účelu manželstva a to vytváranie harmonického a trvalého životného spoločenstva zabezpečujúceho riadnu výchovu detí.

Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že sú splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva účastníkov. Bolo preukázané, že účastníci nebývajú v spoločnej domácnosti od začiatku marca 2012, nehospodária spoločne, intímne nežijú spolu viac ako tri roky. Ako zhodne potvrdili obidvaja účastníci, nezhody v manželstve vznikli najmä v roku 2007, podľa navrhovateľky z toho

dôvodu, že odporca začal viac piť, venoval sa kamarátom a koníčkom ako rodine. Podľa odporcu hlavnou príčinou nezhôd v tom čase bola skutočnosť, že veľa pracoval aj cez soboty a nedele, aby zabezpečil rodinu. Zo strany navrhovateľky necítil podporu po psychickej stránke. Napriek absolvovaniu pohovoru u psychológa sa nepodarilo nezhody v manželstve odstrániť. Takéto spolužitie nevplýva priaznivo na deti, ktoré pochádzajú z manželstva. Napriek lehote, ktorú súd v priebehu rozvodového konania účastníkom poskytol, nedošlo medzi nimi k obnoveniu spolužitia a navrhovateľka nie je ochotná v takomto manželstve zotrvať. Nie je preto predpoklad, že by si manželstvo účastníkov mohlo plniť spoločenský účel. Súd preto návrhu na rozvod vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované práv dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 24 ods. 6 Zákona o rodine ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča, alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že z manželstva pochádzajú dve maloleté deti a to maloletý Z. E., ktorý prejavil záujem zostať po rozvode manželstva v osobnej starostlivosti otca. Navrhovateľka s takýmto riešením vzhľadom na stanovisko syna súhlasila. Maloletý syn aj v čase rozhodovania súdu žil u otca, má vytvorené predpoklady pre riadnu výchovu a otec sa o neho riadne stará. Súd preto zveril maloletého syna na čas po rozvode do osobnej starostlivosti odporcu. Súčasne zaviazal navrhovateľku prispievať na jeho výživu mesačne sumou 80,- €. Pri určení výšky výživného vychádzal súd zo zárobkových možností navrhovateľky, ktorá zarába mesačne 504,68 €. Má vyživovaciu povinnosť aj k maloletému K. podobne ako odporca. Maloletý Z. A.e študentom O. A.. O.. R. N. C. C.. Obidvaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť aj k synovi Z., ktorý žije u matky a je plnoletý. Súd zohľadnil zárobkové možnosti navrhovateľky, počet vyživovacích povinností, ako aj potreby maloletého

Z. vzhľadom na jeho vek a zaviazal navrhovateľku prispievať na jeho výživu mesačne sumou 80,- €¸ ktorá suma s podielom starostlivosti zo strany odporcu je primeraná potrebám maloletého vzhľadom na jeho vek.

Čo sa týka maloletého K., obidvaja rodičia sa zhodli na tom, že bude v jeho záujme, aby bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti a takúto formu starostlivosti navrhla aj kolízna opatrovníčka. Súd poukazuje na to, že takáto forma starostlivosti o maloletého funguje aj v súčasnosti, nevznikli žiadne problémy čo sa týka maloletého dieťaťa prípadne obidvoch rodičov. Pri tejto forme úpravy súd bral ohľad na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby k obidvom rodičom a na to, aby obidvaja rodičia mali rovnakú možnosť starať sa o maloletého. Keďže ide o striedavú osobnú starostlivosť, kde bude maloletý v dvojtýždňových intervaloch u každého z rodičov, súd výživné na maloletého neurčil.

O trovách konania rozhodol súd podľa , prvá veta

Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach, sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a § 19 Zákona o rodine.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované práv dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 24 ods. 6 Zákona o rodine ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča, alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach (, prvá veta ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát

8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali

10. bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), t.j.

1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej

3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa ,

4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).