Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23CoE-333-2012.pdf
PDF · 73.12 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoE/333/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, IČO: 30807484, pobočka Považská Bystrica, so sídlom Kukučínova 208/23, Považská Bystrica, proti povinnému: Mechanical Components, a.s., so sídlom SNP 1446/45, Považská Bystrica, IČO: 36768791, o vymoženie 894,14 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica, č.k. 6Er/181/2009-33 zo dňa 12. júla 2012, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti výroku o trovách exekúcie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h/ a § 58 ods. 1 Ex. por. Uviedol, že z exekučného spisu nevyplýva, že by vydané príkazy na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke viedli k vymoženiu pohľadávky. Podľa správy Okresného riaditeľstva PZ SR, ODI Považská Bystrica povinný nie je držiteľom ani vlastníkom žiadneho motorového vozidla. Z daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2011 vyplýva, že povinnému nevznikla daňová povinnosť. Podľa správy Sociálnej poisťovne povinný nie je prihlásený do registra zamestnávateľov. Elektronickou lustráciou cestou internetového katastrálneho portálu nebolo zistené, že by povinný bol vlastníkom nehnuteľností na území SR. Rozhodnutie o trovách exekúcie odôvodnil § 196, § 200 ods. 1, § 203 ods. 2 Ex. por., ako aj § vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Súdnemu exekútorovi priznal paušálnu odmenu podľa § 14 ods. 1 a 2 cit. vyhl. v nadväznosti na § 15 ods. 1 cit. vyhl. v uplatnenej výške 39,84 eur za 12 úkonov exekučnej činnosti á 3,32 eur (za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 06.08.2009, doručenie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie zo dňa 06.08.2009, doručenie príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke - 06.08.2009 (pre 9 bánk), doručenie exekučného príkazu na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke - 01.10.2009 (pre 9 bánk) 3 x šetrenie účtu povinného cestou Sociálnej poisťovne v dňoch 29.05.2009 a 23.08.2012, cestou Daňového úradu Považská Bystrica - 01.06.2009, 4 x šetrenie majetku povinného cestou katastrálneho portálu - 29.05.2009, ODI Považská Bystrica dňa 01.06.2009, konateľa povinného
- 06.08.2009, 01.10.2009), náhradu hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 cit. vyhl. v uplatnenej výške 57,68 eur (za poštovné výdavky vo výške 52,68 eur a telekomunikačné výdavky vo výške 5 eur). Pretože je exekútor platiteľom DPH podľa vety druhej ustanovenia § 196 Ex. por. mu priznal odmenu a náhradu hotových výdavkov v úhrnnej výške 97,52 eur s 20 % DPH (19,50 eur). Súd prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v celkovej výške 117,02 eur, na náhradu ktorých zaviazal oprávneného podľa § 203 ods. 2 Ex. por., vzhľadom k tomu, že exekúcia bola zastavená pre nemajetnosť povinného.
Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o trovách exekúcie podal včas odvolanie oprávnený, podľa ktorého v zmysle § 196 Ex. por. daň z pridanej hodnoty prináleží exekútorovi iba z odmeny. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok zmenil, a to tak, že v ňom bude priznaná daň z pridanej hodnoty iba z odmeny exekútora a do výšky trov nebude započítaná daň z pridanej hodnoty z náhrady hotových výdavkov.
Zároveň žiadal vzhľadom na výšku trov na poštovné o prešetrenie, či tieto boli súdnym exekútorom vynaložené účelne.
Súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného vyjadril tak, že odvolanie oprávneného považuje za nedôvodné, lebo exekútorovi skutočne nepatrí ani cent z jednej pridanej hodnoty, lebo tento zákonný nárok patrí štátu, jeho správcovi dane, ktorým je daňový úrad. Oprávnený asi nepostrehol novelu Ex. por. účinnú od 23.03.2012, kde § 196 Ex. por. uvádza, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona (§ 3 zákon č. 222/2004 Z. z. o DPH) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Keďže je súdny exekútor platcom dane z pridanej hodnoty je v zmysle § 196 Ex. por. odvolanie oprávneného nedôvodné.
Odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o trovách exekúcie je potrebné potvrdiť ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Výrok súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie podľa § 57 odsek 1 písm. h/ Ex. por. odvolaním nebol napadnutý, a preto sa odvolací súd, ktorý je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, touto časťou napadnutého rozhodnutia, ktorá nadobudla právoplatnosť uplynutím odvolacej lehoty, nezaoberal.
Preskúmaním obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že exekučné konanie v preskúmavanej veci začalo dňa 06.05.2009, keď bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie (veta prvá ustanovenia § 36 ods. 2 Ex. por.). Súd prvého stupňa poverením č. 5306 039574 zo dňa 25.05.2009 poveril súdneho exekútora JUDr. Pavla Štukovského vykonaním exekúcie na vymoženie 894,14 eur s príslušenstvom, a to na podklade rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Považská Bystrica č. 700-0910604708-GC04/08 zo dňa 06.10.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13.11.2008. Následne napadnutým uznesením exekúciu zastavil v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Ex. por., z dôvodu nemajetnosti povinného. Súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v celkovej výške 117,02 eur, pričom na ich náhradu zaviazal oprávneného podľa § 203 ods. 2 Ex. por.
Podľa § 251 ods. 4 veta prvá O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 196 Ex. por., za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 Ex. por., náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 203 ods. 2 Ex. por. veta prvá, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Odvolací súd uvádza, že exekučné konanie je osobitným druhom občianskeho súdneho konania, v ktorom je súdny exekútor ako štátom určená a splnomocnená osoba na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí po splnení zákonných podmienok poverený na vykonanie exekúcie. S prihliadnutím na § 251 ods. 4 veta prvá O.s.p. v platnom znení je nepochybné, že Občiansky súdny poriadok je subsidiárnym právnym predpisom, ktorý sa použije na exekučné konanie len za predpokladu, že Exekučný poriadok neustanovuje niečo iné. V občianskom súdnom konaní teda platí zásada, že konanie začaté pred účinnosťou novej právnej úpravy sa dokončí už podľa novej právnej úpravy. Podľa uvedeného pravidla treba posudzovať aplikáciu jednotlivých noviel Exekučného poriadku na konania začaté pred ich účinnosťou, pokiaľ nie je ustanovené inak
Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), dospel k záveru, že súdnemu exekútorovi prináleží daň z pridanej hodnoty aj z náhrady za hotové výdavky, keďže veta druhá ustanovenia § 196 Ex. por. priznáva DPH z odmeny a náhrad určených podľa tohto zákona s účinnosťou odo dňa 01.01.2012 (zákon č. 348/2011 Z. z.). Podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zo dňa 28.05.2012 došiel súdu prvého stupňa dňa 01.06.2012, z čoho vyplýva, že súdny exekútor exekúciu vykonával aj v roku 2012, preto pri rozhodovaní sa aplikuje ustanovenie § 196 Ex. por. v platnom znení. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že vzhľadom na vyúčtovanie náhrady hotových výdavkov (v danom prípade konkrétne poštovného) zo strany súdneho exekútora, ako aj dĺžku exekučného konania, možno považovať ich priznanie zo strany súdu prvého stupňa za adekvátne.
Z dôvodov vyššie uvedených, ako aj s poukazom na vyššie uvedenú zásadu mal odvolací súd za to, že je potrebné uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa trov exekúcie, potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., ako vecne správne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.