Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_3T-77-2017.pdf
PDF · 206.91 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/77/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Daňa a prísediacich A. B. a C. A. v trestnej veci obžalovaného D. E. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a iné, o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné sp. zn. 1Pv 540/16/7702 zo dňa 08.06.2017 podľa § 284 ods. 1 Trestného poriadku, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12. septembra 2023 v Humennom, takto
rozhodol:
Obžalovaný D. E. F. G. H. I. , nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom G. XX, J. E.,
j e v i n n ý , ž e
1. dňa 12.07.2016 v presne nezistenom čase okolo 17.30 hod. v pohostinstve Vagón na Staničnej ulici v Snine po predchádzajúcej hádke fyzicky napadol K. L. z A. M. N., J. E. tým spôsobom, že ho opakovane päsťami udieral do tváre, čím mu spôsobil tržne zmliaždenú ranu v oblasti pravého obočia s adekvátnou dobou liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života v trvaní 5 - 6 dní,
2. dňa 09.08.2016 v presne nezistenom čase v rodinnom dome č. XXX O. J. I., okres E. rozbíjal stoličky, slovne urážal P. I., nar. XX.XX.XXXX z obce E. Q. J. E., snažil sa ju fyzicky napadnúť a vyhrážal sa jej, že ju zabije a podreže, avšak v tomto konaní sa mu snažila zabrániť v tom čase jeho manželka I. E., čím takýmto konaním vzbudil u P. I. z obce Stakčínska Roztoka dôvodnú obavu o jej život a zdravie,
3. dňa 17.08.2016 v čase okolo 02.30 hod. po tom ako mu P. I. z obce E. Q., J. E. vlastníčka rodinného domu v obci I. G. XXX, J. E. dňa 09.08.2016 výslovne zakázala, aby viac nevstupoval do rodinného domu v obci I. G. XXX, J. E., aj napriek tomu vošiel cez otvorené vchodové dvere do predmetného rodinného domu, konkrétne vošiel do spálne, kde v tom čase spala jeho manželka I. E., ktorá mu povedala, aby z domu odišiel, čo napokon aj urobil,
4. v presne nezistenom čase od 09.00 hod. dňa 19.08.2016 do 19.00 hod. dňa 21.08.2016 po tom ako mu P. I. z obce E. Q., okres E., vlastníčka rodinného domu v obci I. G. XXX, J. E., dňa 09.08.2016 výslovne zakázala, aby viac nevstupoval do rodinného domu v obci I. G. XXX, J. E., aj napriek tomu cez pootvorené okno na dome opäť neoprávnene vošiel do vnútra tohto rodinného domu, v ktorom sa v tom čase nikto nenachádzal, kde v chodbe domu vypil jedno fľašové pivo, neskôr z domu odišiel a prázdnu fľašu nechal v dome,
5. najmenej od mesiaca november 2012 opakovane spôsoboval svojej manželke I. E. zo E., ktorá s ním bývala v spoločnej domácnosti v byte na ul. I. O. E. a neskôr v rodinnom dome v obci I. G. XXX, J. E., ako aj na iných miestach psychické a fyzické utrpenie tým, že najmä pod vplyvom alkoholu ju opakovane fyzicky napádal, a to tak, že ju udieral do rôznych častí tela, ponižoval ju a urážal ju, že je neschopná, vulgárne jej nadával, vyhrážal sa jej smrťou, že ju zabije, odrúbe jej hlavu a podobne, pohŕdavo s ňou zaobchádzal, zamykal ju v byte na ul. I. O. E., kde v tom čase bývali a kde ju taktiež nechával stáť v zime na balkóne, neskôr keď už nebývali v spoločnej domácnosti ju citovo vydieral, že ak sa k nemu nevráti
tak sa obesí ako aj iným spôsobom v nej vyvolával strach a stres, a to až do dňa 09.08.2016, kedy ju v rodinnom dome v obci I. G. XXX, okr. E. opäť fyzicky napadol a asi po dvoch dňoch sa jej vyhrážal, že ak sa k nej nevráti tak jej a ich deťom ublíži, pričom toto jeho konanie nesie známky psychického a fyzického týrania, a u poškodenej I. E. zo Sniny následne viedlo k prejavom silnej depresívnej neurotickej a anxióznej symptomatológie,
t e d a
v bode 1
dopustil sa fyzicky, verejne a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného, v bode 2 inému sa vyhrážal smrťou a ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu, v bode 3. a 4. neoprávnene vnikol do obydlia iného, v bode 5. blízkej osobe spôsobil fyzické a psychické utrpenie bitím, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním ako aj iným správaním ohrozujúcim fyzické alebo psychické zdravie a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
č í m s p á c h a l
v bode 1
prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. v bode 2 prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. v bode 3 a 4 prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. v bode 5 zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/ Tr. zák.
Za to sa o d s u d z u j e :
Podľa § 208 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1, 2, § 36 písm. h/, l/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2, 3, § 39 ods. 1, 3 písm. d/ Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 /troch/ rokov.
Podľa § 51 ods.1 Tr. zák. sa mu výkon trestu podmienečne odkladá za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním sa v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods.2 Tr. zák. sa mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 5 /päť/ rokov.
Podľa § 51 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. sa mu ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok počas skúšobnej doby.
Podľa § 51 ods. 4 písm. j/ Tr. zák. sa mu ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa počas skúšobnej doby psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.
Podľa § 51 ods. 4 písm. k/ Tr. zák. sa mu ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe.
Podľa § 73 ods. 2 písm. c/, d/ Tr. zák. sa mu u k l a d á aj ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd u k l a d á obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému K. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. M. N., R. XXX/XX, škodu vo výške 177,- eur.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodenú stranu Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., pobočka Prešov, Kúpeľná 5, 080 15 Prešov, IČO: 35937874 s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
Podľa § 285 písm. a/ Tr. por. súd obžalovaného D. E. F. G. H. I. C. , nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom G. XX, J. E., spod obžaloby Okresného prokurátora v Humennom sp. zn. 1Pv 540/16/7702 pre skutok kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. j/ Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. c/, písm. e/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
- dňa 22.11.2016 v čase okolo 15.00 hod. pod vplyvom alkoholu prišiel do trojizbového bytu nachádzajúcom sa na I. poschodí bytového domu na S. T. G. XXXX/XX O. E., ktorý patrí jeho starej matke, kde najprv vyvolal hádku s príslušníkmi svojej rodiny, ktorým začal vulgárne nadávať, následne si začal baliť svoje veci s tým, že odchádza, pričom pri hádke fyzicky zaútočil na svoju matku P. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., T. XXXX/XX, ktorú povalil na gauč v kuchyni, kde ju jednou rukou držal pod krkom a druhú zovrel v päsť a pritlačil ju k jej sánke a vykrikoval na ňu, že je kurva, piča a inak vulgárne vyhrážal, že „pôjde do piči, že ju zabije“, a keď sa ona ohradila, že je jeho matka, nemá jej čo vulgárne nadávať, jeho konanie bolo ešte viac agresívne, následne bol odťahovaný svojou starou matkou P. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., T. G. XXXX/XX a svojím ujom P. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., T. G. XXXX/XX, ktorým tiež vulgárne nadával, vykrikoval na nich, že ich pobije a zahluší a všetko rozkope, starú matku odhodil tak, že spadla na zadok na zem a so svojím ujom P. R. sa začal fyzicky naťahovať, a keď sa dozvedel, že jeho konanie bolo ohlásené polícii, tak si rýchlo vzal tašku so svojimi vecami a z miesta skutku utiekol preč, kde svojím konaním u svojej matky P. E., starej matky P. R. a uja P. R. vzbudil dôvodnú obavu o ich život a zdravie,
o s l o b o d z u j e , lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné podal na obžalovaného D. E. obžalobu pre skutky právne kvalifikované ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a iné, ktorých sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedený v obžalobe, ale aj vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Súd vo veci rozhodol dňa 11.02.2020 rozsudkom č.k. 3T/77/2017-641, ktorým obžalovaného odsúdil na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov nepodmienečne, so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ďalej mu uložil ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Obžalovanému uložil aj povinnosť nahradiť poškodenému K. L., nar. XX.XX.XXXX škodu vo výške 177,- eur a poškodenú Všeobecnú zdravotnú poisťovňu s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces. Po podaní odvolania obhajkyňou bol predmetný rozsudok zrušený uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 10To/26/2020-675 zo dňa 07.01.2021 a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie.
Tunajší súd viazaný názorom odvolacieho súdu opätovne vykonal dokazovanie a po vykonanom dokazovaní, oboznámení sa s obsahom spisového materiálu zistil a ustálil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Na nariadenom hlavnom pojednávaní, ktoré bolo viackrát odročované, bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov a poškodených, znalcov, boli oboznámené a prečítané listinné dôkazy, ktoré tvorili obsah trestného spisu a na základe výsledkov takto vykonaného dokazovania zistil a ustálil skutkový stav tak, ako je uvedený aj výrokovej časti tohto rozsudku:
Obžalovaný po prednesení obžaloby a poučení o možnosti urobiť niektoré z vyhlásení v zmysle ustanovenia § 257 ods. 1 Tr. por. uviedol, že sa cíti byť nevinný, v dôsledku čoho bolo vykonané celé dokazovanie tak, ako je uvedené vyššie.
Z obsahu predloženého trestného spisu je zrejmé, že obžalovaný E. v prípravnom konaní sa ku skutkom uvedeným v bodoch 1, 3, 4 v podstate priznal a spáchanie skutkov uvedených v bodoch 2, 5 a 6 popieral.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný ku skutku uvedenému v prvom bode obžaloby uviedol, že sa k nemu priznal, no nie je to tak, ako to uviedol poškodený L., že ho bil päsťami. Dostal iba dve facky, aj to iba kvôli tomu, že na neho vytiahol plynovú pištoľ. Ku skutku uvedenému pod bodom 2 uviedol, že nie je pravda všetko čo tam je uvedené. Priznal sa, že hádať sa hádali, ale nevyhrážal sa nikomu, chodieva tam aj teraz ku nim. Pomáha im, robí s nimi, aby mali porobené, nosí im drevo, aby sa nemuseli trápiť. V tom čase to bolo akurát pred rozvodom, všetci boli nervózni. Chodili po polícii, hlásili ho tam a dávali na neho trestné oznámenia. Väčšinou to robila jeho exmanželka, ktorá chodila k starým rodičom a rozprávala nezmysly- že ju bije, týra, pritom to nebola pravda. Obžalovaný uviedol, že bol väčšinou času v robote, bývala manželka si našla nového partnera a každý jeden skutok, ktorý sa stal a je uvedený v obžalobe, je kvôli jej terajšiemu partnerovi. K tretiemu skutku sa priznal v prípravnom konaní, lebo v tom čase tam bol, dvere boli otvorené, tak vošiel dovnútra, išiel sa pozrieť do spálne, či ešte nespala exmanželka, potom sa zobudila, povedala, aby odišiel preč, čo aj urobil. K bodu 4 sa takisto priznal, lebo tam bol, vošiel dnu do domu, nikoho tam nebolo, tak odišiel preč. Chcel sa s exmanželkou porozprávať, ale tam nebola. Bolo to okolo šiestej večer. Ku skutku uvedenému pod bodom 5 uviedol, že mal viacej vypité - asi pollitra vodky, potom prišiel domov, kde sa začali s matkou hádať, on sa jej vtedy nevyhrážal, iba po sebe kričali a potom sa začal naťahovať so svojím ujom - P. R.. Potom ich baba odtiahla a on odišiel preč, zobral si aj tašku a odišiel preč. S ujom sa začal hádať, aj s matkou sa začal hádať. Incident sa odohral po rozvode, ktorý prežíval dosť ťažko, stále iba pil. Ku skutku uvedenému pod bodom 6 uviedol, že svoju manželku netýral. Vyjadril sa, že svoje dôvody na to manželka mala, každý má doma svoje problémy, takže sa vedia ľudia hádať. Hádali sa aj oni, no sám sa spýtal, že keď manželka bola týraná od roku 2012, ako to uviedla, prečo bola s ním až do roku 2016. Na otázky prokurátora odpovedal, že sa manželke nevyhrážal, a ani takú vec by neurobil, že by sa kvôli žene zavesil. Na manželku nezaútočil, dostala iba dvakrát facku, aj to vedela kvôli čomu. Stále pýtala iba peniaze, keď robil v Bratislave, posielal jej zálohy, keď prišiel domov a doniesol 200,- eur, povedala, kde sú peniaze, to ho vytočilo a dostala facku. Poprel aj to, aby v zime ju nechal stáť na balkóne. K výpovedi bývalej manželky I. P. obžalovaný uviedol, že výpoveď čo vypovedala, to je úplná somarina. Traumu má z detstva, čo ešte žila na Šmigovci s matkou a nevlastným otcom, ktorý im nožíky prikladal ku krku, sú od toho aj papiere. Povedala, že ho priviezla do Mexika – Stakčínskej Roztoky a že nechcel vystúpiť z auta, pritom ho tam priviezla, aby jej dedovi pomohol ponosiť drevo. Po rozvode tam ešte chodil viac ako rok do Stakčínskej Roztoky. P. U. dával peniaze. Chodil tam stále na kávu a pomáhal jej dedovi drevo nosiť, kosiť a pratať. Ďalšia vec, čo ona tvrdila, že chodila do Rakúska opatrovať v roku 2016 a 2019, v roku 2014 alebo 2015 – teda počas manželstva chodila do Viedne na Himberstrásse 7A robiť šľapku. Dva dni po svadbe, ako tvrdila, že ju zbil, ráno na druhý deň po svadbe cestoval do roboty. Išiel do Žiliny s ujom na prácu na mostoch (10.11. mali svadbu a 11.11. na obed cestoval do Žiliny). Potom tvrdila, že nechcela od neho odísť, že chlapec potrebuje otca a pri tom chodila za svojim bratom a chodila za K. P.. V Nemecku, ako tam nastúpil, ona o tom vie, bol tam pol roka v kuse. Peniaze jej posielal, ona tvrdila, že poslala svojmu bratovi do väzby a pri tom posielala K. P.. To bolo v rokoch 2014 alebo 2015. Rakúsko totu robotu mu ona vybavila, bol tam rok a pol, čo bolo v roku 2018. Peniaze jej posielal. Stále jej bolo málo peňazí. Ona malému čítala – ona mu v živote nečítala ten list, posielala mu do basy fotky malého a listy a nemôže tvrdiť že nie. Bývala v Košiciach alebo v Prešove s tým ukrajincom, tak keď je pod prísahou, tak nech sa prizná, či jej priložil pištoľ ku hlave a nožík. Tým chcel povedať, že keď má traumu z neho, tak potom je toto čo.
Obranu obžalovaného, v časti keď popieral spáchanie trestnej činnosti, súd považoval za tendenčnú v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti a táto je podľa názoru súdu dostatočne vyvrátená predovšetkým výpoveďami svedkov - poškodených, ale aj ďalšími vo veci vykonanými dôkazmi, ktoré boli vykonané v priebehu dokazovania na nariadených hlavných pojednávaniach.
Na hlavnom pojednávaní bol v procesnom postavení svedka - poškodeného ku skutku pod bodom 1 obžaloby vypočutý K. L., ktorý uviedol, že čakal na vlak na zastávke v Snine a aby tam dlho nestál, išiel do staničného Vagóna, dal si jedno pivo. Potom prišiel obžalovaný opýtal sa ho, či je z A., či pozná T. I. a jeho otca, že je s nimi dobrý kamarát a povedal, aby mu kúpil pivo aj poldeci. Svedok mu na to povedal,
že mu nič kupovať nebude. Potom prišiel s dvoma ďalšími a pýtali od neho peniaze a správali sa k nemu agresívne. Odmietol im dať peniaze a vedúci mu povedal, aby odišiel preč. Keď svedok vychádzal cez dvere, obžalovaný E. ho fyzicky napadol, chytil ho pod krkom a hodil s ním do dvoch kontajnerov. Svedok dodal, že mal rozťaté obočie, ktoré mu zašívali na chirurgii, medzitým ešte zavolal na tiesňovú linku, že ho niekto napadol. Obžalovaný naňho ešte vykrikoval, že ho zabije. Svedok potvrdil, že so sebou na svoju obranu nosí plynovú pištoľ, túto zbraň so sebou aj mal, no vtedy ju nepoužil.
Súd vo vzťahu ku skutku uvedenému v bode 1 obžaloby aj rozsudku vypočul na hlavnom pojednávaní aj svedka P. U.. Ten pri svojom výsluchu v prípravnom konaní, okrem iného uviedol, že potom, čo si kúpil pivo toto položil na stôl, odišiel na WC a keď sa vrátil videl ako obžalovaný D. E. kričal na chlapa, ktorý sa volá L.. Ten sa držal za obočie, z ktorého mu tiekla krv. Keď sa opýtal, čo sa tam stalo, odpovedal mu, že L. mu priložil ku hlave plynovú pištoľ, čo sa mu nepozdávalo, lebo tam chodí veľa ľudí, L. sedel sám, nič nevravel a nevidel, aby mal pri sebe pištoľ. Na hlavnom pojednávaní tento svedok do okamihu, keď odišiel na WC vypovedal rovnako ako aj v prípravnom konaní, no potom uviedol, že keď sa vrátil videl ako L. vybral zozadu s pása pendrek, na ktorom niečo stlačil, ten sa zväčšil a pribehol k D. / obžalovanému/, ktorému začal nadávať a vyhrážať sa zabitím. Týmto pendrekom L. mal udrieť D., ktorý do neho strčil a ten sa hlavou buchol o odpadkový kôš. Vzhľadom na rozpory medzi jeho výpoveďami mu bola prečítaná zápisnica o jeho výpovedi z prípravného konania, po prečítaní ktorej uviedol, že s ním zápisnicu nikto nerobil. Prišli za ním policajti, povedali mu, že ti čo sedeli za stolom majú prísť vypovedať, no nakoľko ho na druhý deň zobrala záchranka, tak až o mesiac k nemu do bytu prišli policajti, dali mu zápisnicu, povedali, že si ju môže prečítať, ale že je tam napísané to, o čom sa rozprávali, čo sa stalo na stanici, že každý vypovedal a tak ju aj podpísal. Vo vzťahu k tejto zmene výpovede svedka súd uvádza, že v danom prípade vychádzal z jeho výpovede z prípravného konania, lebo je zrejmé, že táto bola vykonaná aj za prítomnosti obhajkyne obžalovaného a dokonca aj obžalovaný po jeho výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že on sám sa k tejto veci priznal už v predošlom výsluchu.
Vo vzťahu ku skutku uvedenom v bode 1 rozsudku bol vypočutý aj svedok K. B., no z jeho výpovede je zrejmé, že bol v staničnom bufete v Snine. Počul, že sa vonku niečo deje, no nič konkrétne nevidel.
Z tohto skutku je obžalovaný usvedčovaný aj ambulantným nálezom a lekárskou správou P. I., z ktorých vyplýva, aké poranenia pri vyšetrení dňa 12.07.2016 zistil u poškodeného L., ktorý bol v ebriete a uviedol, že bol napadnutý inými osobami, ktoré od neho chceli peniaze.
Zo znaleckého posudku znalca P. E., vo vzťahu k rozsahu poranení poškodeného L. vyplýva, že poškodený skutočne utrpel tie poranenia, ktoré sú uvedené v skutku 1 rozsudku a tieto s najväčšou pravdepodobnosťou vznikli v dôsledku viacerých úderov tupým predmetom, širšej kontaktnej plochy, do oblasti tváre, pričom pravdepodobne išlo o údery päsťou resp. otvorenou rukou, boli spôsobené konaním inej osoby a mohli vzniknúť v príčinnej súvislosti so stíhaným skutkom.
Z ďalších skutkov, ktoré sa kládli obžalovanému E. za vinu, ho usvedčujú ďalšie vo veci vypočuté osoby, no predovšetkým poškodení v jednotlivých skutkoch, ale aj svedkovia predmetných skutkov. V tejto súvislosti však súd podrobnejšie zdôvodňuje iba výpovede tých svedkov a poškodených, ktoré sa viažu ku skutkom v bodoch 2 a 5 rozsudku, ktoré obžalovaný E. popieral.
Svedkyňa- poškodená I. P. /predtým E./, bývalá manželka obžalovaného, v súvislosti s otázkou vzájomného spolužitia s obžalovaným uviedla, že už pár dní po svadbe to začalo bitkami, pričom vtedy bola tehotná so svojím synom. Požívanie alkoholu sa u neho denno-denne stupňovalo a tak to bolo až do konca. Alkohol, žiadne peniaze, lebo všetky prepil. Pomáhala jej iba jeho rodina a jej rodina. Stále z jeho strany boli iba nadávky, už bola z toho na dne, nadávky a bitky a stále sa to stupňovalo. Ku skutku uvedeného v bode 2 obžaloby uviedla, že v ten deň bol opitý, bil ju, kričal na ňu, ona zavolala svoju babu, aby prišla do Kolonice. Pochytili sa, baba ho išla vyhnať z domu. Rozbíjal stoličky, zaútočil aj na jej babku a vtedy do toho skočila aj ona. Vyhrážal sa jej, že ju zabije. Chcel ju škrtiť, nadával jej, že ju zabije a potom odišiel so svojím dedom preč. Na doplňujúce otázky prokurátora odpovedala, že manžel sa jej viackrát vyhrážal, že sa obesí, keď od neho odíde, párkrát bral aj lano. V začiatočnom štádiu, keď ešte ani nevedela, že bola tehotná, obžalovaný prišiel domov opitý, buchol ju do brucha a na druhý deň krvácala. Išla k lekárovi a ten potvrdil, že bola tehotná. Útočil aj na deti, v byte jej mamy hodil dcéru do postele a syn bol bitý za čokoľvek. Ku vzťahu s jej starou mamou sa vyjadrila, že keď bol obžalovaný triezvy, bolo všetko v poriadku, no keď bol opitý, úplne zmenil správanie. Musela opustiť
spoločnú domácnosť, utiekla k bývalej svokre, k susede alebo ku mame, lebo obžalovaný bol veľmi agresívny. Keď ju bil, tak po hlave päsťami a svedkyňa nevládala o tom na hlavnom pojednávaní znova ani rozprávať, lebo začala plakať. Na otázky týkajúcu sa napadnutia P. I. táto svedkyňa odpovedala, že sa jej vyhrážal, že ju zabije, podreže. Dodala, že babka /P. I./ zakázala chodiť obžalovanému do domu, on to nedodržal. Raz zabudla zamknúť vchodové dvere, otvorila oči a on stál nad ňou v spálni. Bol opitý, razilo z neho, ale potom odišiel. Prosil ju, aby sa k nemu vrátila a keď povedala nie, začal jej nadávať a ponižovať ju. Takýto moment sa opakoval aj inokedy, dvere boli zamknuté, všade bolo rozsvietené, bolo otvorené dole okno a vnútri na chodbe nedopité pivo. Urobil to a bol tam jej bývalý manžel, lebo sa jej k tomu priznal. Ku skutku uvedenému pod bodom 6 obžaloby svedkyňa- poškodená ešte uviedla, že niekoľkokrát správanie obžalovaného oznamoval na polícií, no potom to stiahla, lebo ju uprosil. Aj napriek tomu, ako sa k nej správal s nim žila, lebo ona sama pochádzala z nekompletnej rodiny a chcela, aby ju mal aspoň ich syn. Z jej výpovedi je zrejmé, že obžalovaný v priebehu mesiaca nebol opitý / teda bol triezvy/ len asi štyri dni a vtedy bolo dobre, no inač jej stále nadával, urážal, hovoril, že je neschopná, ponižoval ju, ako aj celú rodinu a dokonca, keď ju v jednom prípade stretol pri kostole, tak okrem nadávok ju pred všetkými ľuďmi schytil za vlasy. Na balkóne ju zamkol preto, lebo sa pohádali, ona si išla zafajčiť a vtedy ju zamkol. Vonku bola zima, mraz a až keď ho dcéra začala prosiť, vtedy otvoril dvere. Na balkóne ju zamkol iba raz, no viackrát ju zamkol aj v byte. Zobral peniaze, išiel piť, ju zamkol v byte a zobral kľúče. Stále keď bol opitý, sa jej vyhrážal, že ju zabije, bil ju hlava- nehlava, že až ich malý syn ju prosil, aby zavolala policajtov. Svedkyňa poprela tvrdenie obžalovaného, aby po rozchode mu vyvolávala a aby sa s nim aj vyspala. Uviedla, že to obžalovaný jej neustále vyvolával, aby sa k nemu vrátila a niekedy sa telefonicky porozprával so synom. Ďalej uviedla, že manželstvo uzavreli 10.11.2012, syn sa narodil XX.XX.XXXX a rozvod bol asi 15.11.2016. Spolužitie bolo také, že už keď mali svadbu, tak bola tehotná a hneď po svadbe prvú noc, keď sa vrátili dostala bitku, vtedy bývali v podnájme. V podstate, on keď nepil, keď je triezvy, tak je úplne iný, ale keď vypije, tak je úplný opak. On však bol v podstate stále opitý. Nemala šťastie na chlapov, bola tehotná, tak nechcela odísť a nijako to neriešila. Ale keď musela, lebo syn bol starší, musela po zemi zbierať rozbité štamperlíky, aby sa syn neporezal a vyťahovať z drevených dverí nože, pričom syn má následky dodnes. Lieči sa v Liečebno- výchovnom ústave v Barci na ADHD – poruchy správania a pozornosti a na náznaky schizofrénie. Bolo to ťažké, keď bol opitý. Cez zimu ju zavrel na balkóne, v noci utekala s deťmi na rukách k jej mame, k jeho mame. Dokonca keď sa jej mama za ňu postavila, tak jej dal facku, myslí si, že to bolo 08.03., keď mal syn narodeniny. Vtedy nastúpil do auta, rozbehol sa a skončil v priekop, ale ona to zobrala na seba, aby neskončil v base. Nechce si na to už spomínať, lebo z toho ledva vyšla. Keď už boli rozvedený, ona ho odviezla autom zo Stakčínskej Roztoky do Sniny k jeho mame, ale on jej nechcel vystúpiť z auta a začal ju biť. Bolo tam toho veľa a ona si na to už ani nechce spomínať. Jedno by chcela povedať, teraz má byť pojednávanie, jeho mama chcela dať syna do striedavej starostlivosti, ale ustúpila z toho, a na pojednávaní bude len rozhodnuté o tom, že ho bude mať pravidelne na víkend, ale nie do striedavej starostlivosti, lebo ho nikto nezvláda, len ona. Ešte povedala, že keď malý chlapec, ktorý sa ledva naučil rozprávať mu hovoril, aby prestal ubližovať mame, lebo na neho zavolá on sám policajtov, tak toto už hovorí za všetko. Odsúdený chodil po fuškách. Myslí si, že určité obdobie bol aj v Čechách, ale nepamätá si kedy tam bol a ani na ako dlho. Keď obžalovaný nepil, tak bolo dobré obdobie. On by dal vtedy aj dušu. Ale on potom pil na dennom poriadku. Keď už viacej vypil, tak sa dostal do takého stavu, tak sa správal ako schizofrenik, napr. stalo sa, že si ľahli spolu do postele, ona ležala vedľa neho a on keď sa ráno zobudil, začal ju dusiť a kopať do nej s tým, že si myslel, že v noci preskočila cez plot a mala pri sebe frajera. To obdobie keď bol dobrý trvalo len niekoľko dní, napr. 2 – 3 dni, ale potom zase niekoľko mesiacov bolo to isté. Na jej adresu používal nadávky alebo vyhrážky najčastejšie, že jej odrúbe hlavu sekerou a že ju zabije, potom kurva, piča, pravidelne, to bol jeho slovník. Pokiaľ bývali na ul. I., syn ešte spal v postieľke, prišiel tak opitý, že spadol na postieľku, ktorá sa rozletela a keď ju bil, tak do hlavy, pričom v jednom prípade tri týždne nepočula na ucho, ale ani v jednom prípade nebola na vyšetrenie u lekára, lebo to brala tak, že to nejako vydrží, lebo chlapec potrebuje otca. Ale potom urobila tú najlepšiu vec, ktorú urobiť mohla a odišla od neho preč. Bil ju rukami. Bola tehotná s obžalovaným a potratila, lekárska správa je v nemocnici v Snine. Prišiel z práce z Čiech domov, doniesol jej telefón, potom išiel vonku, všetky peniaze prepil a keď sa vrátil domov, telefón jej rozbil, lebo na neho kričala a dopadlo to tak, že išla na WC, kde z nej vypadávali kusy krvi a tak išla za svojim gynekológom, ktorý jej povedal, že potratila, hoci ona o tom nevedela, že je tehotná. Bolo to asi v roku 2015. V Čechách bol veľmi krátko, vie že tam prerábal na Barandove, ale odtiaľ ho vyhodili pre alkohol. Jej je už v podstate jedno, čo bolo s ňou, ale chlapec má z toho následky dodnes, čo jej je veľmi ľúto. Ponižoval ju, že je neschopná, to neriešila, ale vydieral ju tým, že keď od neho odíde, tak sa pôjde obesiť, a to bolo za každým. Jedného dňa mu to lano do ruky dala a povedala mu, že ona to už nevládze, nech jej dá pokoj. Vtedy to lano hodil
na zem a odišiel do krčmy. Veľmi ju to ponižovalo, adresoval nadávky aj na jej otca - neboštíka, ktorý zomrel keď mala 12 rokov. Boli to nadávky ako: že aký môj otec bol kokot, ako sa v hrobe obracia, ako dobre že zdochol a nevidí akú má dcéru. Jej otec zomrel, lebo sa obesil a bolo to pre ňu veľmi ťažké. Zo správania obžalovaného bola nahnevaná, ale stále ostala, nedokázala odísť preč, stále si myslela, že bude dobre. Niekedy obviňovala samu seba. Ale keď odišla, tak sa to uvoľnilo, a bola to najkrajšia vec, ktorú urobila. Z jeho správania bola ustráchaná, v noci sa bála. Zvýšil sa jej tlak, má hypertenziu a berie na to lieky dodnes. Zo spoločnej domácnosti odišla niekedy koncom leta 2016. Dôvodom bolo to, že začala si písať s jedným človekom, čo jej dalo nejakú oporu a silu a zamerala sa úplne na niečo iné. Taktiež ju podporila jej babka, že bude stáť pri nej. V novembri 2016 sa rozviedli. Jej dcéra bola svedkom násilia obžalovaného. Dcéra potom plakala, nechcela s ňou už potom ani bývať. Keď boli u jej mamy, začal kričať, aká je rozmaznaná a hodil ju o roh postele. Dcéra mala potom ťažké zdravotné problémy s chrbticou. Hoci mala slabú skoliózu, ale po tom čo ju hodil, nejako sa to skrivilo a začalo sa to potom celé deformovať, teda musela absolvovať operáciu celej chrbtice a má tam teleskopické tyče. Ďalšia operáciu ju ešte čaká. Skutočne to bolo v dôsledku tohto, ako ju bývalý manžel hodil o roh postele, aj keď zdravotné ťažkosti s chrbticou mala aj pred tým. Aj syn vnímal tieto problémy. Syna vyšetruje a v odbornej starostlivosti ho má P. C. – psychiatrička, ktorá je aj súdnou znalkyňou v Košiciach a dlhé roky je primárkou v zariadení Hraňa. Každý utorok má stretnutie so synom a v spise má napísaný posudok, že od útleho veku bol svedkom správania sa jeho otca a má to následky dodnes a má náznak schizofrénie. Uvažuje o tom, či bude dieťa schopné samo sa o seba postarať, lebo vyžaduje nestálu pozornosť. V čase ich spolužitia s nimi žila aj jej dcéra U. a obžalovaný nebol uznaný ako otec, lebo ona otca nemá uvedeného v rodnom liste, mala jej rodné priezvisko od narodenia T., ale po uzavretí manželstva jej dali priezvisko E., pretože čakala dieťa a nechceli, aby jedno dieťa malo také priezvisko a druhé také. Potom si ale U. už chcela zmeniť priezvisko, na jej rodné T. a tak má aj dodnes, lebo jej to bolo vyčítané, čie priezvisko nosí, že ona nie je ich. Vyčítala jej to jeho mama – matka obžalovaného. Počas manželstva pracovala My house Snina, ale musela skončiť, lebo za ňou chodil obžalovaný opitý do práce, alebo musela utekať domov, lebo bol opitý a nemohla nechať detí samé. Pracovala tam pár mesiacov – 5 mesiacov. Neskôr nastúpila pracovať do Rakúska ako opatrovateľka, má na to aj certifikát. Tam pracovala cez vyše troch rokov, t.j. od roku 2016, teda ešte pred rozvodom a pracovala tam do roku 2019. Pracovala v dvojtýždňových turnusoch, t.j. dva týždne bola v Rakúsku a dva týždne doma a raz sa jej naskytla možnosť, že tam mohla ostať celý mesiac, tak tam ostala celý mesiac. Traumu z manželstva chvalabohu už dnes nemá, ale pred pojednávaním si zobrala NEUROL, len čo ho uvidela. Už spomínala, že od neho odišla kvôli jednému človeku, s ktorým si dopisovala. Následne sa vzali 23.06.2018. Syn sa narodil XX.XX.XXXX. Ako tehotná chodila ešte pracovať do Rakúska s bruchom a keď bola tehotná 6 1 mesiaca dala sa vypísať na maródku a až potom ukončila živnosť, čo bolo v roku 2019. Vybavila svojmu bývalému manželovi robotu aj po rozvode, pretože ak by sa zvýšila jeho životná úroveň, tak by sa zvýšila životná úroveň aj jeho syna, lebo ako jeho otec by mu vedel viac finančne pomôcť. On ju žiadal, aby mu vybavila prácu, aj jeho mama, s ktorou stále vychádzala dobre. Podľa nej to má obžalovaný všetko popletené a stále klame. Počas manželstva jej peniaze neprispieval, aj keď niečo zarobil, tak to prepil. Potom im pomáhala jeho mama.
Keďže na hlavnom pojednávaní svedok P. R. odoprel vypovedať bola prečítaná zápisnica z jeho výsluchu v prípravnom konaní. Vtedy svedok vypovedal, že dňa 22.11.2016 prišiel do bytu D. E.. V byte sa hádal s vlastnou matkou, babkou aj P. P.. D. po všetkých kričal a nadával im vulgárne, pričom bol opitý. Svedok keď videl, že sa hádajú, šiel naspäť do svojej izby. Bol tam aj jeho otec Q. E.. Potom išiel do špajze, zobral mech lepidla a odniesol na miesto, kde mali susedia uložené svoje veci. Keď sa vrátil do bytu, v byte bol krik, videl ako obžalovaný jednou rukou škrtil svoju matku P. E. a začal ho od nej odťahovať. D. celý čas kričal a nadával. Ako sa mal D. vyhrážať smrťou svojej mame a babke to nepočul. Nevie presne, čo D. vykrikoval, lebo vykrikoval samé nadávky. Svedok odišiel naspäť do svojej izby a zase z nej vyšiel, D. bol pri dverách, stále vulgárne na všetko nadával a kričal po byte. Tam do seba začali strkať a D. strčil aj do jeho matky, ktorá spadla na zem a oni dvaja sa začali navzájom biť. Keď sa váľali po chodbe, D. ho uhryzol do ruky, nos si svedok sám nabil pri tom ako sa váľali po zemi. Švagor Q. E. ich dvoch na chodbe roztiahol a svedok šiel do svojej izby. To, aby sa Lukáš niekomu vyhrážal smrťou, svedok nepočul, no nebol celý čas pri ňom. Keď vyšiel zo svojej izby, počul D. vulgárne nadávať.
Svedkyňa P. R., stará mama obžalovaného, na hlavnom pojednávaní využila svoje právo a odmietla vypovedať.
Na hlavnom pojednávaní vypovedala svedkyňa - poškodená P. I. a ku skutku v bode 2 obžaloby uviedla, že vtedy jej volala vnučka I., že D. je opitý a že ju zbil. Išla tam a mu hovorila, čo robí. On jej začal nadávať, že tam nemá čo robiť. Dostal nervy, chytil ju rukami pod krk a vtedy do neho buchla I., on spadol. Vyhrážal sa jej, že ju zabije, že ju zareže. Na otázku prokurátora potvrdila, že zreteľne počula, že sa vyhrážal vnučke, že ju zabije, pílou odreže hlavu a rozseká ju sekerou. Mala obavy, že by vnučke ublížil. Keď bol triezvy, tak chcel peniaze, aby mal na cigarety a pálenku. Keď nemal peniaze, bola vojna. K spolužitiu vnučky I. s obžalovaným sa vyjadrila, že jej vnučka viac menej tajila ako sa k nej obžalovaný správal, no malá U. jej rozprávala, že mamu zavrel na balkón v zime, že bil mamu a neskôr aj I. jej volala, že ju D. zbil a vedela, že sa strašne hádali. Potvrdila, že D. stále chodil do domu, a to aj vtedy resp. potom, čo mu to zakázala. Raz tam bol v noci, takisto išiel cez chodbové okno do domu. Potvrdila, že I. chodila s modrinami, no povedala jej, že spadla a na modrinu pod okom povedala, že spadla na schody. Ona ho tajila veľmi dlho a nechcela naňho povedať, čo robí, len susedia rozprávali, čo sa tam v byte deje - hovorili, že ju tam bije.
Svedkyňa O. P. - matka poškodenej I. E., na hlavnom pojednávaní vypovedala, že bola prvá proti tomu, aby sa oni dvaja zobrali, aby vstúpili do manželstva. Dcéra jej už dva týždne po svadbe povedala, že ju D. vyfackal, no potom veľa vecí tajila. Susedia ju viackrát upozorňovali, že v ich byte je krik, časté návštevy kamarátov. Keď párkrát D. povedala nech nepije, bolo jej povedané, že má byť ticho. Zastavovali ju ľudia z vchodu s tým, že D. je vulgárny, opíja sa, nadáva na susedov. Na doplňujúce otázky odpovedala, že raz u nich v byte dal I. facku a pochytili sa aj s jej synom. Zamiešala sa medzi nich, D. jej dal facku a ona potom tri hodiny nepočula na ucho. O. U. udrel u nich v byte, hádali sa v kuchyni, malá plakala za mamou, D. vybehol, schmatol ju rukami a hodil do postele do perín.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj znalec PhDr. Eugen Čížek, ktorý vypracoval tak na obžalovaného ako aj na poškodenú znalecké posudky. V závere znaleckého posudku na obžalovaného konštatoval, že jeho osobnosť je impulzívna, dominantná, bez známok duševného ochorenia, významne sa u neho javia známky afektívnej lability, egocentrickosti, vôľovej slabosti a nezdržanlivosti. Jeho myslenie má paranoidný vzťahovačný akcent, je málo citlivý voči morálnym problémom, má sklon ku konfliktným vzťahom. Má oslabenú schopnosť akceptovať názory iných, problémy nedokáže konštruktívne riešiť. Na základe požívania alkoholu dochádza uňho k zvýrazneniu afektívnej lability, egocentrizácii s prežívanou zníženou flustračnou toleranciou, vôľovou slabosťou a alkoholickou charakteropatiou. Charakter trestnej činnosti zodpovedá osobnosti D. E. okrajovo, prejavy agresivity sa uňho objavovali hlavne v situáciách, kedy bol pod vplyvom alkoholu. Vtedy sa uňho stupňovala nekontrolovateľná impulzivita a paranoidná symptomatika, zameraná hlavne na osobu jeho manželky. Osobnosť D. E. bola ovplyvnená jeho závislosťou na požívaní alkoholických nápojov, kedy dochádzalo u neho aj k strate kontroly nad svojím správaním, k emocionálnym výbuchom. Svoje agresívne prejavy vtedy nebol schopný ovládať. Aj jeho vzťah k poškodenej I. E., k jeho nevlastnej dcére U. E. a k synovi K. E. bol ovplyvnený jeho častými alkoholickými excesmi. Zvlášť negatívne sa prejavovalo jeho správanie k poškodenej I. E., kde okrem verbálnej agresivity to boli aj fyzické ataky voči jej osobe. Na otázku, či je schopný správne vnímať a reprodukovať prežité udalosti znalec konštatoval, že áno, pokiaľ nie je v danej situácii pod vplyvom alkoholu, kedy sa u neho objavovali palimsety - alkoholické okná. Osobnosť I. E. hodnotil ako osobnosť podriadivú, tolerantnú, dôverčivú, simplexnú, psychosomaticky narušenú. Je introvertovane socializovaná, neistá v rozhodovaní. V záťažových situáciách nereaguje agresívne, ale únikovo, vyhýbavo. Pri vyšetrení poškodenej táto podrobne popisovala niektoré konfliktné situácie, zvlášť v situáciách, kedy bol pod vplyvom alkoholu. Uvádzala konkrétne situácie, napr. keď bola tehotná, buchol ju do brucha a ona potratila. Keď si vypil, lietali stoličky, bil ju pred deťmi, hlavne po hlave, zatváral ju v zime na balkóne. Ponižoval ju pred deťmi, že si má pobaliť veci a vypadnúť. Dcérku raz hodil do železnej postele, čo viedlo k deformácii jej pravej lopatky. Pri hádkach malý syn povedal, aby volala policajtov, on totiž bil aj jeho po hlave. On ju bil väčšinou po hlave, stalo sa, že aj kopal do nej pred deťmi. Tesne pred rozvodom si našiel priateľku, jej bývalú spolužiačku, posielal jej fotky, ako im je dobre, ako sa objímajú. Tiež sa jej obaja vyhrážali, že do Rakúska chodí robiť prostitútku. Ďalej konštatoval, že spolužitie s D. E. pôsobilo na jej osobnosť deštruktívne, došlo u nej k rozvinutiu prejavov silnej depresívnej neurotickej a anxióznej symptomatológie. Život s ním ju vyčerpával, schopnosť tolerovať jeho správanie prekročilo jej frustračnú toleranciu. Z psychologického hľadiska hodnotil jeho správanie voči poškodenej ako formu psychického týrania. Z výpovede poškodenej však vyplývalo, že v správaní sa D. E. voči jej osobe došlo aj k prejavom fyzického týrania. D. E. sa mu sám priznal, že častejšie požíval alkoholické nápoje v situáciách, kedy došlo k zhoršeniu jeho vzťahu v manželstve. Z výsledkov znaleckého skúmania konštatoval, že v čase, kedy obžalovaný nie
je v štádiu alkoholického opojenia, je schopný udržať svoje správanie pod kontrolou, je schopný aj byť nápomocný v mnohých veciach, avšak keď prichádza do styku s alkoholom, tam nemusí ísť o patickú opitosť, dochádza k odbrzdeniu jeho afektívnych prejavov, stáva sa impulzívnym a do určitej miery stráca kontrolu nad svojím správaním. Ďalej znalec uviedol, že vypracoval znalecký posudok na I. E., to bolo jej predchádzajúce meno, v januári 2017, kde na položené otázky vyšetrovateľom odpovedal, že išlo o osobnosť melancholického temperamentu, psychosomatický narušený, ktorá v záťažových situáciach mala tendenciu reagovať únikovo a vyhýbavo. Nezistil u nej sklony vypovedať nepravdivo, v aplikovaných psychodiagnostických technikách dosahovala hodnoty zamerané na zistenie zníženej sebakritičnosti v norme. Jej intelektová výbava bola v pásme mierneho nadpriemeru, pamäťové schopnosti boli v pásme priemeru. Samotné spolužitie s D. E. pôsobilo deštruktívne na jej osobnosť, v dôsledku neprimeraného správania z jeho strany voči jej osobe. Došlo k rozvinutiu v tom čase k prejavom silnej neurotickej a anxioznej symptomatológie. Konštatoval, že schopnosť tolerovať jeho správanie prekročilo jej frustračnú toleranciu. Z tohto dôvodu hodnotil jeho správanie v tom čase voči poškodenej ako formu psychického týrania. Z jej výpovede vyplynulo, že došlo aj k prejavom fyzického týrania. Na otázku prokurátora, že ako sa to spolužitie poškodenej I. predtým E. prejavilo na osobnosti poškodenej, vzhľadom na osobnosť poškodenej, t.j. konkrétne prejavy na osobnosti poškodenej z psychologického hľadiska, t.j. tie konkrétne syptómy násilného konania na osobe poškodenej znalec uviedol, že ako už uvádzal v posudku č. 1/2017, z rozhovoru s poškodenou, kde konštatovala, že v stave ebriety – v stave alkoholického opojenia, sa správal k nej agresívne, bil ju pred deťmi, zatváral ju v zime na balkóne, chodieval za ňou do práce opitý, v dôsledku čoho prišla o prácu. Keď bola tehotná tak ju buchol do brucha, v dôsledku podľa jej vyjadrenia, potratila. Ponižoval ju pred deťmi. Vyhrážal sa aj synovi, že vezme nôž a podreže ho. Dcéru hodil na železnú posteľ, v dôsledku čoho došlo k deformácii lopatky. Sama však priznávala, že všetky tieto veci sa stávali v jeho stave alkoholického opojenia. Často krát po vytriezvení mal výpadky pamäte a na to čo sa udialo sa nepamätal. Na otázku prokurátora, aby skúsil špecifikovať konkrétne prejavy silnej depresívnej neurotickej a anxióznej symptomatológie, t.j. aby si vedeli predstaviť konkrétne prejavy jeho zistenia u poškodenej znalec uviedol, že v znaleckom posudku uviedol hodnoty, ktoré zistil pri vyšetrení, ale napr. pri tej neurotickej simtomatológii konštatoval zvýšené hodnoty únavy a vyčerpania, bolesti hlavy, pocity vnútorného chvenia, problémy s dýchaním, búšenie pri srdci, ale aj ďalšie ako boli problémy so spánkom, pocity potrestania, smútok. Jej emotivita bola oploštená, pocity osamelosti. Uvedené symptómy zistil vyšetrením poškodenej. Napr. depresívna simtomatika bola zistená aj aplikovaných projekčných technikách, kde sa analýzuje komplexná osobnosť ako celku, a z toho zisťuje prítomnosť depresívnych prejavov. Z väčšou pravdepodobnosťou boli príčinou vzniku týchto jeho diagnostických úvah, jednak výsledky aplikovaných testov, ale aj všetko to, čo hovoril pri prvej otázke, kde vymenoval veci, ktoré mu poškodená popisovala pri spolužití s obvineným. Pri zisťovaní anamnestických údajov u poškodenej nezistil, aby v minulosti absolvovala nejaké psychiatrické alebo psychologické vyšetrenie, to sa týka dospelosti, uviedla mu jediné psychologické vyšetrenie v školskom veku, ktoré bolo realizované v dôsledku zlého rodinného zázemia u poškodenej a aj to bolo dôvodom, prečo sa s väčšou pravdepodobnosťou priklonil k záveru, že príčinou psychických problémov, ktoré zistil pri jeho znaleckom skúmaní bolo spolužitie s obvineným. Na otázku prokurátora ohľadom zistenia znalca MUDr. Porvažníka, ktorý rovnako vyšetril poškodenú avšak z psychiatrického hľadiska a ktorý na rozdiel od PhDr. Čižeka nekonštatoval u poškodenej ním popisované prejavy u poškodenej a konštatoval len situačne podmienenú úzkostnú neurózu, prečo tie prejavy, ktoré zistil on rovnako pri vyšetrení poškodenej nezistil znalec MUDr. Porvažník, PhDr. Čižek uviedol, že má to aj logické zdôvodnenie, lebo v čase keď ju vyšetroval on, čo je rozdiel medzi jeho vyšetrením a vyšetrením P. T., prešli tri mesiace, čím mohlo dôjsť k psychickej stabilizácii poškodenej a v čase keď on robil znalecké vyšetrenie, tak ako psychológ – znalec z odboru psychológie sa okrem rozhovoru s poškodenou opieral aj o výsledky ním aplikovaných psychodiagnostických techník. Doba troch mesiacov je dosť dlhá na to, aby jej psychický stav sa v porovnaní s jeho výsledkami zmenil v jej prospech. Znalec na záver uviedol, že má atestáciu z odboru klinickej psychológie, pracuje v neštátnom zdravotníckom zariadení. Každodenná jeho práca ako klinického psychológia spočíva mimo iného aj v psychodiagnostike klientov na požiadavku psychiatrov, obvodných lekárov alebo iných špecialistov, kde sa konkrétne vyjadruje aj k diagnózam a každá správa ktorú píše, musí ju aj bodovať ako zdravotnícky pracovník, kde je povinný určovať aj kódy diagnóz. Z toho vyplýva, že sa nezaoberal duševnou chorobou, čo je vyslovná priorita psychiatrov, ale duševným zdravím, čo spadá do kompetencie psychológa. Na otázku obhajkyne, že poškodená popisovala nepríjemné zážitky z detstva, ktoré podľa znalca MUDr. Porvažníka mali vplyv na jej osobnosť, pri jeho vyšetrení sa poškodená nezmienila o týchto zážitkoch, aspoň tak to vyplynulo z výpovede znalca. Ak by mal vedomosť o týchto jej zážitkoch z detstva počas jeho vyšetrenia, mohlo by to ovplyvniť alebo zmeniť závery jeho znaleckého posudku znalec uviedol, že plne sa stotožnil
s otázkou, ktorá mu bola položená, pretože vo svojom znaleckom posudku uviedol a citoval: „Ako dieťa som navštevovala psychológa, chodila so mnou babka, lebo som mala stavy úzkosti a strachu, ktorých dôvodom bola zlá rodinná situácia doma – bitky zo strany otčima. Chodievala som tam asi tri roky, vtedy som mala 6 alebo 7 rokov“. Teda mal vedomosti o tom, že mala to zlé detstvo, akurát mu absentovali informácie zo strednej školy. Prikláňa sa však k názoru, i keď mala tie negatívne zážitky z minulosti, situácia, ktorá bola predmetom jeho znaleckého skúmania, okolnosti správania jej manžela, mohli vyprovokovať pamäťové stopy z minulosti, čo znamenalo aj citlivejšie zažívanie situácie, do ktorej sa spolužitím so svojim manželom, dostala.
Znalec P. C. T. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že znaleckým šetrením u obžalovaného konštatoval syndróm závislosti od alkoholu v treťom vývojovom štádiu a taktiež emočne nestabilnú poruchu osobnosti. Obžalovaný v čase spáchania trestných činov mohol rozpoznať nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť a mohol svoje konanie ovládať. Posudzovaný uvádzal, že v čase skutkov mal požitý alkohol. Jeho ovládacie aj rozpoznávacie schopnosti znalec hodnotil ako nepodstatnou mierou znížené, pričom alkohol požíval sám, vedome a dobrovoľne na základe dostatočných skúseností o vplyve alkoholu na jeho city. Znalec považoval za vhodné a potrebné zvážiť u posudzovaného nariadenie ochrannej protialkoholickej liečby ambulantnou formou. Aj sám obžalovaný pri vyšetrení verbalizoval snahu, že by sa takej forme liečby podrobil. Obžalovaný chápe zmysel trestného konania. Na otázku prokurátora k prejavom emočne nestabilnej poruchy osobnosti odpovedal, že sa jedná o trvalú charakteristiku prejavujúcu sa sklonom k zvýšenej dráždivosti, výbušnosti, agresívnej reaktivite pri frustrácii a v konfliktných situáciách. Jedná sa iba o dispozíciu k uvedenému konaniu a subjekt s touto poruchou všeobecne je schopný tieto prejavy kontrolovať tak, aby sa nedopúšťal protispoločenského konania. Vypuklými sa tieto prejavy stávajú najmä po požití alkoholu, kedy dochádza k odbúraniu zábran, impulzivita a agresivita sa stupňujú. Pri vyšetrení I. E. znalec konštatoval situačne podmienenú úzkostnú neurózu. Neuróza je stav, ktorý je výsledkom podnetov a ich dôsledkov. V klinickom obraze v takomto stave je prítomná zvýšená emočná tenzia, nervozita a poruchy regulácie emočnej tenzie. Na zvýraznení úzkostných čŕt jej osobnosti sa podieľali aj výchovné vplyvy, kedy bývala s matkou a jej druhom, ktorý ich bil. Ďalej uviedol, že je pravdou to, že psychológovia končia psychologickú fakultu, ktorá nie je lekárskou fakultou. V ich klinickej praxi sa obracajú na klinických psychológov, ktorý majú atestáciu k klinickej psychológie na to, aby im pomocou textov projekčných technik popísali chorobné prejavy, ktoré nemusia byť niekedy badateľné, alebo kedy chcú oddiferencovať, či ide o závažný alebo menej závažný stav. Taktiež sa vyjadrujú k organickým poškodeniam jednotlivých pacientov. Je pravdou to, že správy ktoré k nim prichádzajú, v ich záveroch nie sú uvedené diagnózy, len závery, ktoré poukazujú, či ide o zvýraznenej depresívnej symptomatológie, anxióznej – teda úzkostnej symptomatológie. Taktiež tieto závery im ukazujú, či ide o organické poškodenie centrálneho nervového systému. Môžu poukazovať na špecifiká osobnosti a taktiež dokážu zachytiť aj psychotické prejavy. Naozaj obdobie medzi jednotlivými znaleckými posudkami, teda jeho aj PhDr. Čížekom, môže byť dostatočne dlhé na to, aby laický „obrúsili“ hrany niektorých ťažkosti. To, že on vo svojom znaleckom posudku uviedol, že mu poškodená uviedla, že v detskom veku bola liečená psychiatrický, lebo partner jej matky sa ku ním mal správať násilne, následne že podobné prežívanie, teda úzkostné prežívanie malo byť u nej zvýraznené aj v období puberty, keď mala mať problémy s učiteľom, to že ich neuviedla pri svojom psychologickým vyšetrení, nemusí byť zjavný úmysel ich zatajiť, ale naozaj keď u nej mala byť zvýraznená v čase psychologického vyšetrenia depresívna a úzkostná symptomatológia, a teda nemusela to považovať za podstatné, naozaj svoju pozornosť mohla sústrediť len na preberaný problém v rámci psychologického vyšetrenia. Tak ako ďalej uviedol, práve tieto skúsenosti z detstva a z obdobia dospievania sa podieľali na tom, že jej osobnosť je citlivejšie sa vyrovnávajúca so záťažou. Naozaj mohla niektoré situácie vnímať ako nejakú nadmernú záťaž, ale len vo chvíli, keď sa samotná situácia diala. Takže konaním obvineného u nej mohlo dôjsť k zvýrazneniu už existujúcich nepriaznivých osobnostných čŕt, zhoršeniu jej prežívania. Samotné konanie obžalovaného však nebolo spúšťačom týchto zmien, došlo k zvýrazneniu už existujúcich zmien v rámci osobnosti. Nezistil u nej prejavy postraumatickej stresovej poruchy. V čase jeho vyšetrenia vravela, že sa vrátila k bežnému fungovaniu, teda že pracovala v danom období ako opatrovateľka v zahraničí, mala mať už nový vzťah, teda nepodpísalo sa to na tom, že by mala pociťovať nejaký odpor k nadviazaniu nového vzťahu a aj svoj aktuálny zdravotný stav v čase vyšetrenia, tak ako to uviedol v znaleckom posudku „je to dobré, na tlak beriem tabletky, takže celkove po telesnej a psychickej stránke v poriadku“. Takže ona sama hodnotila svoj stav v čase jeho znaleckého vyšetrenia, ako kompenzovaný z psychickej stránky dobrý. Na otázku prokurátora aké prejavy zistil na osobe poškodenej v tom čase, keď sa vyjadrovala k obdobiu spolužitia s obžalovaným, konkrétne dopady manželského spolužitia na ňu znalec uviedol, resp. citoval z jeho znaleckého posudku, kde poškodená uviedla, že spočiatku sa ho bála,
lebo on sa na ňu usmieval a hneď na to ju udrel, nevedela čo od neho môže čakať. To bolo v situáciách, keď bol pri nej. Keď bola doma sama, a vedela, že je ďaleko, bola kľudná a strach nemala. Keď sa mal vrátiť domov, bolo jej nepríjemne a triasla sa, lebo často chodil domov opitý, ale potom po potrate, asi po dva a pol roku manželstva sa ho prestala báť a bála sa skôr o deti, aby im neublížil. Teda prejavy, ktoré popisovala boli situačne podmienené, zvýraznené prejavy úzkosti, ktoré mohli byť sprevádzané napätím, triaškou. Keď mala pocit, že je doma sama a obvinený je ďaleko, tieto prejavy neboli. Tieto prejavy sa mohli zvýrazniť, ale nemuseli, lebo ako vravela, že boli situácie keď ich pociťovala intenzívnejšie, teda v stavoch jeho opitosti, keď sa mohol správať násilne voči svojmu okoliu v rámci domáceho prostredia, po takomto zážitku, aj to, že by mohol prísť na druhý deň v stave keď mohol mať požitý alkohol a mohlo by sa takéto správanie zopakovať, mohli byť tieto prejavy zvýraznené, ale aj nemuseli. A tak ako to aj spomínala, časom sa ho prestala báť aj v situáciách, kedy v minulosti mohli byť tieto prejavy zvýraznené, ak sa mal dopúšťať nejakého násilného správania voči jej osobe, tak ich už pociťovať nemusela, ako to sama uviedla, skôr mohli byť zvýraznené situácie, keď mohla mať pocit, že boli ohrozené deti. Na otázku prokurátora, že poškodená sa vie dobre adaptovať, primerane spracovať zážitky, ktoré ju mali traumatizovať v tom pôvodnom vzťahu s obžalovaným a či tá schopnosť poškodenej primerane zvládať túto záťaž a spracovávať aj tie negatívne zážitky v jej živote, mohla mať vplyv na tieto rozdiely v záveroch jeho znaleckého posudku a znalca PhDr. Čižeka, a teda s ohľadom na to vyjadrenie, že doba troch mesiacov od vyšetrenia poškodenej u T. G. mala za následok zmenu v tých vašich zisteniach znalec uviedol, že to nie sú rozpory z klinického hľadiska, tieto posudky sa vzájomne dopĺňajú. Naozaj tej klinický vývoj je taký ako je popísaný v znaleckých posudkoch. Oni si neodporujú. Ten vývoj je taký aký môže byť v klinickej praxi. Snažil sa vo svojej výpovedi poukázať na to, že fakty, ktoré boli ozrejmené jemu pri vyšetrení v rámci získavania anamnestických údajov z jej života, nemuseli byť uvedené pri psychologickom vyšetrení, a teda znalec psychológ z výsledkoch testov a projekčných technik, ktoré použil pri vyšetrení a samotného znaleckého vyšetrenia, záverov v rámci jemu dostupných údajov. Tak ako uvádzal, tieto anamnestické údaje mu nemuseli byť vedome zatajené. Takže áno, samotná osobnosť bola citlivejšie nastavená na záťažové situácie. To že je citlivejšie nastavená osobnosť neznamená, že automatický každú situáciu môže vnímať ako záťaž, ale niektoré situácie môže pociťovať ako záťaž skôr ako by ich pociťoval človek, ktorý nemá takéto citlivé reagovanie alebo nastavenie osobnosti. V tomto prípade situácie, ktoré jej mohli pripomínať zážitky z detstva, kedy mala byť bitá partnerom jej matky a pomočovať sa, mohli sa zvýrazniť správaním sa obvineného voči nej. Teda len v istých situáciách, nie v každej situácii a ako už uvádzal, mohlo to byť spôsobené zážitkami z detstva. Ďalej uviedol, že postraumatická stresová porucha je lekárska diagnóza. Charakteristiky tejto sú uvedené na str. 18 jeho znaleckého posudku, zatiaľ čo syndróm týranej ženy je psychologická jednotka, a k tejto sa nemá právo vyjadriť.
Svedkyňa P. E., mama obžalovaného, na hlavnom pojednávaní využila svoje právo a odmietla vypovedať.
Z prečítanej výpovede Q. E., otca obžalovaného, z prípravného konania, ktorý sa taktiež vyjadril k zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby, vyplynulo, že od začiatku neboli nadšení do akej rodiny sa D. priženil, oni od začiatku robili problémy, hlavne starí rodičia nevesty. Svedok o ich problémoch nevedel a nemá o tom vedomosť, keď prišiel domov z práce na tých pár dní, všetko bolo v poriadku. Na Kataríne nikdy nevidel, žeby bola pobitá alebo ináč jej bolo ubližované. D. si občas vypil, v čase, keď sa rozvádzal, to bolo s ním ťažké, začal nadmerne piť a zle to znášal.
Z listinných dôkazov bolo prečítané lekárske potvrdenie čl. 18, ambulantný nález čl. 19 (o zranení a chirurgickom ošetrení K. L.), potvrdenie o zaistení veci čl. 20, úradný záznam čl. 21, potvrdenie čl. 22, priestupkový spis, ako aj záznamy z priestupkového spisu z čl. 26-34, záznam čl. 37, zápisnica o výsluchu osoby mladšej ako 14 rokov z čl. 184-186.
Z prečítanej zápisnice o výsluchu mal. U. E., nevlastnej dcéry obžalovaného, z prípravného konania vyplynulo, že D. /obžalovaného/ nemá rada, lebo bol na nich stále zlý, bil ich, je to zlý človek. Kričal keď mal nervy, aj keď mu nikto nič neurobil. Kričal všelijaké nadávky, kričal na nich (na deti) aj na mamku. P. bil pred nimi aj každý deň a maloletá to videla. D. sa bála, pretože stále na nich kričal a bil ich. Chodil domov opitý veľmi často a bol vtedy zlý. Bil aj maloletú, ktorú hodil do postele. Utekali z domu, lebo on stále kričal a nechceli s ním byť. Bolo im už jedno či ku babke alebo inde, len aby ich nenašiel. Bez D. je teraz dobre, lebo sa nemusí báť, že na ňu bude kričať a podobne. D. hovoril veľmi škaredé slová. S D. by nechcela byť, lebo vie, že by sa nepolepšil.
K tomuto prečítanému dôkazu sa obžalovaný vyjadril tak, že sú to vyslovene slová jej matky, ona nie je jeho dcéra, dal jej iba svoje priezvisko a správal sa k nej rovnako ako k svojmu maloletému synovi, aj teraz k nim chodí a dáva jej peniaze.
Zo záveru znaleckého posudku č. 4/2017 vypracovaného znalcom MUDr. Miroslavom Suchým je zrejmé, že poškodený K. L. po fyzickom napadnutí zo dňa 12.07.2016 utrpel tržne zmliaždenú ranu v oblasti pravého obočia - ľahký úraz. Vznik takéhoto poranenia je daný účinkom vonkajšieho mechanického násilia tupého charakteru vedeného tupým predmetom širšej kontaktnej plochy na oblasť tváre. Násilie tupého charakteru na telo poškodeného pôsobila opakovane a krátkodobo. S najväčšou pravdepodobnosťou išlo o opakované údery päsťou, respektíve otvorenou rukou do oblasti tváre a iných častí tela. Intenzita vedeného násilia nedosiahla sily, ktorá by v zásahovej oblasti spôsobila vznik závažnejších poranení. Mechanizmus vzniku zranenia u poškodeného je vysoko pravdepodobný tak, ako to udal vo svojej výpovedi z 12.07.2016. Poranenie sa zhojilo a upravilo tak, že nezanechalo žiadne trvalé následky. Poškodený po dobu liečby, t. j. 5-6 dní, podstatne nebol obmedzený v obvyklom spôsobe života.
Z ďalších listinných dôkazov bola prečítaná lekárska správa čl. 443, uplatnenie nároku čl. 445 (Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s., na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť), rozsudok OS Humenné čl. 446-447, lekárske správy čl. 448-451, zápis o dychovej skúške čl. 452, výpis z katastra nehnuteľností čl. 453-454, pripojený priestupkový spis a záznam o podaní vysvetlenia z čl. 455-470, priestupkový spis a zápisnice čl. 473-479, správa ÚPSVaR z čl. 482, správa o povesti z čl. 484, výpis z evidencie priestupkov z čl. 484-488, odpis RT čl. 489, pripojený trestný spis OS Humenné sp. zn. 2T/28/2013, odpis RT čl. 626, správy o povesti čl. 629-630, z ktorých niektoré nepriamo potvrdzujú skutočnosti uvedené v žalovaných skutkoch resp. aj výpovede svedkov a poškodených.
V tejto súvislosti súd poukazuje predovšetkým na tie dôkazy, ktorý priamo poukazujú na osobu obžalovaného a to priestupkové spisy resp. výpis z evidencie priestupkov na obžalovaného E., z ktorého je zrejmé, že v ňom má 27 záznamov.
Zo správy P. I. C., zo dňa 19.12.2022 vyplýva, že mal. K. P., nar. XX.XX.XXXX je vedený v jej pedopsychiatrickej ambulancii od 25.01.2022 pre základnú dg. hyperkinetická porucha, ktorá je asociovaná s poruchami správania a emócii u disharmonicky sa vyvíjajúcej osobnosti.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, Pracovisko Snina, zo dňa 20.12.2022 vyplýva, že spisovú dokumentáciu u mal. K. evidujú od roku 2016 kedy matka maloletého uviedla, že nežije s otcom v jednej domácnosti pre časté nezrovnalosti. Do materskej škôlky chodí maloletý nepravidelne s matkou, inokedy so starou mamou. Chodí čisto oblečený, umytý, do kolektívu detí sa zapája, stravuje sa normálne, jeho slovná zásoba je primeraná dieťaťu jeho veku. Zo strany materskej škôlky neboli u maloletého zistené žiadne známky nedostatočnej starostlivosti zo strany rodičov, materská škôlka neevidovala konfliktné ani vulgárne správanie u maloletého K.. Neskôr bol úrad ustanovený za kolízneho opatrovníka maloletému z dôvodu konania o rozvod manželstva. Vzťahy medzi rodinami boli veľmi narušené. Výtržnosti opakovane konal pod vplyvom alkoholu aj otec mal. D. E.. Manželstvo bolo rozsudkom zo dňa 15.11.2016 OS Humenné sp. zn. 10P/127/2016 rozvedené. Maloletý bol na čas po rozvode zverený do starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 27,13 eur mesačne. Matka maloletého sa presťahovala k svojmu partnerovi do Krásnej nad Hornádom. Pracuje ako opatrovateľka v Rakúsku. Počas výkonu práce sa o maloletého stará partner. Maloletý ho volá ocko. Biologický otec maloletého o neho nejaví záujem a keď, tak sporadicky.
Zo správy OR PZ v Humennom, OPP, Obvodné oddelenie PZ v Snine zo dňa 01.03.2023 vyplýva, že obžalovaný sa prevažne zdržiava na adrese T. XXXX/XX O. E. u svojej babky. Tá neuviedla žiadne problémové správanie u obžalovaného. Susedia uviedli nadmerné užívanie alkoholu o obžalovaného, no žiaden konflikt u susedov s ním zistený nebol.
Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný má tri záznamy.
Prokurátor vo svojej záverečnej reči uviedol, že má za to, že v konaní pred súdom bolo preukázané, že obžalovaný D. E. sa mal dopustiť žalovanej trestnej činnosti na tom skutkovom základe, ako je opísaný v bode 1-6 obžaloby s právnou kvalifikáciou v obžalobe uvedenej. Pokiaľ ide o doplnenie dokazovania ku skutku 6 obžaloby právne kvalifikovanom ako týranie blízkej a zverenej osoby svedkyňa I. P. vo svojom výsluchu pred súdom opísala násilne správanie sa obžalovaného počas trvania manželstva, uviedla, že keď bol v stave opitosti, zamykal ju v zime na balkóne, fyzicky ju napádal, bil ju rukami, bil ju do hlavy, vulgárne jej nadával. Najčastejšie používal slova, že jej odrúbe hlavu sekerou, že ju zabije, citovo ju vydieral tým, že sa pôjde obesiť, ak od neho odíde. Podozrieval ju z nevery, ponižoval ju, čo viedlo až k tomu, že sa u nej prejavili znaky depresívnej, neurologickej až anxioznej symtomatológie. Z výsluchu znalcov pred súdom vyplynulo, že toto sa u poškodenej prejavovalo strachom, zvýšením tlaku a práve tieto prejavy u poškodenej boli v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného a prejavy, ktoré poškodená popisovala boli situačne podmienene práve v spolužití s obžalovaným. Skutočnosť, že obžalovaný má sklony k impulzívnemu, hrubému a násilnému konaniu je zrejmá aj zo znaleckého posudku MUDr. Čižeka, ktorý vypracoval znalecký posudok k osobe obžalovaného a podľa ktorého charakter trestného činu zodpovedá osobnosti obžalovaného okrajovo, t.j. že prejavy agresivity sa u neho prejavovali hlavne v situáciách, kedy bol pod vplyvom alkoholu. Zvlášť negatívne sa toto správanie obžalovaného prejavovalo voči poškodenej I. P., predtým E., kde okrem verbálnej agresívnej, to boli aj fyzické ataky voči jej osobe. Má za to, že s ohľadom na uvedené dôkazy, nie je dôvod neveriť poškodenej, má za to, že táto dostatočne, presvedčivo a dôveryhodne opísala skutočnosti týkajúce sa jej spolužitia s osobou obžalovaného, k vierohodnosti ktorej prispieva aj znalecký posudok MUDr. Čižeka na jej osobu a v konečnom dôsledku to, že manželstvo s obžalovaným bolo sprevádzané slovnými a fyzickými útokmi zo strany obžalovaného vyplýva aj z pripojeného spisu OS Humenné o rozvode manželstva, kde dôvodom návrhu bol alkoholizmu odporcu – obžalovaného, fyzické napádanie a agresivita obžalovaného. Navrhol preto, aby súd pri ukladaní trestu s ohľadom na charakter a závažnosť zbiehajúcej sa tr. činnosti uložil obžalovanému po zohľadnení iba priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písm. h, teda že spáchal viac trestných činov, navrhla uložiť úhrnný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby, teda trest vo výmere 7 rokov so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Za plne dôvodné považuje aj uloženie ochranného protialkoholického liečenia ambulantnou formou v zmysle § 73 ods. 2 písm. c), d) Tr. zák. nakoľko znalec MUDr. Poravžník, ktorý vyšetril duševný stav obžalovaného, konštatoval 3. stupeň závislosti od alkoholu, ako je zrejme, trestnej činnosti sa mal dopúšťať pod vplyvom alkoholu a aj po spáchaní trestnej činnosti, ktorej sa kladie obžalovanému za vinu, je zrejme, že aj naďalej je konzumentom alkoholu, pod vplyvom ktorého sa naďalej dopúšťa trestnej činnosti, pričom toto jeho požívanie alkoholu je spojené buď s verbálnym alebo fyzickým násilím, ktoré síce nemá znaky trestného činu, ale charakterovo zodpovedá tomu, z čoho je obžalovaný D. E. aktuálne trestne stíhaný. Vo vzťahu k náhrade škody, navrhol zaviazať obžalovaného k náhrade škody K. L., kde bolestné vyčíslil znalecký posudok a rovnako k náhrade škody VšZP v sume 1.778,91 eur, ktorá predstavuje liečebné náklady vynaložené na liečebnú starostlivosť K. L..
Obhajkyňa obžalovaného vo svojej záverečnej reči uviedla, že obžalovaný je obžalovaný zo 6 skutkov, ktoré sú definované v podanej obžalobe a to pod bodom 1 obžaloby za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., k tomuto skutku sa obžalovaný priznal a svoje konanie oľutoval. Ďalej je obžalovaný v bode 2 obžaloby za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák., aj k tomuto skutku sa obžalovaný priznal, svoje konanie oľutoval, avšak tu namietali, že zo skutku nevyplýva, aby tento trestný čin bol spáchaný s vekom chránenej osoby. Rovnako sa obžalovaný v plnom rozsahu doznal a oľutoval svojho konania za skutky, ktoré sú v obžalobe uvedené pod bodom 3 a 4, právne kvalifikované ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. Obžalovaný sa všetkých skutkov dopustil pod vplyvom alkoholu, čo vo výraznej miere ovplyvnilo jeho správanie a následne konanie vo vzťahu k poškodeným. Ku skutku, ktorý je uvedený pod bodom 5 uviedla, že nebolo dokázané a neexistujú žiadne zákonné dôkazy preukazujúce spáchanie skutku a teda jednoznačne možno konštatovať, že tento skutok sa nestal. Ku skutku uvedenému v obžalobe pod bodom 6 právne kvalifikovanému ako zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. b/ Tr. zák. uviedli, že po zrušení veci KS a následnom doplnení dokazovania a vykonaním nového dokazovania vo veci nebolo preukázané, aby obžalovaný naplnil skutkovú podstatu citovaného trestného činu. Manželstvo obžalovaného a poškodenej I. E. právne trvalo od 10.11.2012 do 15.11.2016, kedy OS Humenné manželstvo rozviedol. Ako vyplynulo z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v rozvodom spise, obžalovaný a poškodená nežili v spoločnej domácnosti počas celého obdobia trvania manželstva, čo je potvrdené aj tým, že poškodená uviedla, že počas manželstva pracovala ako opatrovateľka v
Rakúsku a je zrejme, že takéto turnusy trvajú 2 týždne ak nie viac. Zároveň je pre nich nelogické a nepochopiteľné, prečo poškodená trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu týrania podala až po rozvode manželstva v novembri 2016. Sú toho názoru, že sa mohlo jednať o pomstu poškodenej vo vzťahu k obžalovanému. Majú pochybnosti o výpovedi poškodenej, nakoľko tieto sú vyvrátené listinnými dôkazmi a správou ÚPSVaR Snina, z ktorých vyplýva, že rodina v rokoch 2012-2016 nebola vedená ako problémová na orgáne sociálno-právnej kurately. Žiaden dôkaz nepotvrdil vyjadrenie poškodenej o týraní zo strany obžalovaného, ktorá tvrdila, že tento ju mal urážať, že je nedorobená a hlúpa, nadával jej do šľapiek, vyhrážal sa, že ju rozseká, odreže jej hlavu, že ak ho opustí, tak ublíži jej a deťom, že ju nechával stáť na balkóne. Žiaden z vypočutých svedkov, ani iný vyprodukovaný dôkaz tieto tvrdenia poškodenej neverifikoval. Znalecké posudky vypracované v predmetnej trestnej veci rovnako nepotvrdili, aby poškodená bola týranou osobou a aby jej bol diagnostikovaný syndróm týranej osoby, resp. aby bola u nej zistená postraumatická stresová porucha. Tieto skutočnosti boli konštatované už v zrušujúcom uznesení KS a oni tvrdia, že ani po vykonaní nového dokazovania, zo žiadneho dôkazu vykonaného pred súdom skutkové zistenia uvedené pod bodom 6 obžaloby nevyplývajú. Je faktom, že manželstvo obžalovaného a poškodenej ideálne nebolo, o čom svedčí aj rozvodové konania, o čom svedčí aj to, že obžalovaný požíval alkoholické nápoje, čo potvrdil aj sám vo svojej výpovedi a rovnako uviedol a nepoprel, že poškodenej počas manželstva dal 1 alebo 2 facky. Majú za to, že obžalovaný sa svojím konaním nemohol dopustiť trestného činu týrania, jeho konanie možno hodnotiť nanajvýš ako priestupok, čo rovnako bolo uvedené v zrušujúcom uznesení KS v Prešove. Na základe uvedeného navrhli, aby súd pri ukladaní trestu zohľadnil všetky uvedené skutočnosti, aby obžalovaného uznal vinným zo skutkov, ku ktorým sa priznal a teda zo skutku uvedeného pod bodom 1, 2, 3 a 4 obžaloby. Keďže skutok pod bodom 5 obžaloby preukázaný nebol, navrhli, aby súd obžalovaného oslobodil spod obžaloby v bode 5 a rovnako aby oslobodil od právne kvalifikovaného ako zločin týrania blízkej a zverenej osoby uvedeného pod bodom 6. Prípadne ak súd zastáva názor, že konanie obžalovaného vykazuje znaky iného trestného činu prípadne priestupku, rozhodol v súlade s týmto zistením. Zároveň navrhli, aby súd pri ukladaní trestu prihliadol na to, že všetky skutky boli spáchané v roku 2016, teda pred 7 rokmi a aby aj túto skutočnosť vzal do úvahy pri ukladaní trestu a uložil taký trest, ktorý naplní svoj účel v zmysle zákona a jeho cieľom bude náprava obžalovaného. Vzhľadom na to, ako bolo uvedené, že jednotlivé skutky obžalovaný spáchal pod vplyvom alkoholu, navrhli, aby súd zvážil aj uloženie Ochranného protialkoholického liečenia ambulantnou formou. Čo sa týka nároku na náhradu škody, navrhli, aby súd poškodených odkázal na civilný proces.
Obžalovaný pri svojej záverečnej reči uviedol, že súhlasí s návrhom obhajkyne, a zoberie ambulantnú liečbu. To, že manželku týral, to nie je pravda, väčšinu času ani nebol doma. Na druhý deň po svadbe – v nedeľu išiel hneď do práce so svojim strýkom D. E. do Čiech a prišiel domov po troch mesiacoch, tak nevie ako mohla byť týraná od začiatku. Aj to prišiel domov len na pár dní a hneď cestovali naspäť do práce a zase na tri mesiace a tak to išlo celý rok aj niečo. Viac k tomu nemá čo povedať.
Pri udelení posledného slova obžalovaný uviedol, že tie štyri skutky ľutuje, ale k týraniu sa nemá čo vyjadriť, lebo to nespravil.
Na základe výsledkov takto vykonaného dokazovania dospel senát k záveru a presvedčeniu, že obžalovaný D. E. sa dopustil skutkov 1, 2, 3, 4 a 6 tak, ako sú tieto popísané v obžalobe prokurátora sp. zn. 1 Pv540/16/7702 zo dňa 08.06.2017. V bode 1 obžaloby naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, v bode 2 naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák., v bodoch 3 a 4 všetky znaky skutkovej podstaty prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. a v bode 6 naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák., a to po stránke subjektívnej, aj po stránke objektívnej, na základe čoho ho uznal vinným zo skutkov tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. K takémuto konečnému rozhodnutiu sa súd dopracoval po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov. Obžalovaný sa k spáchaniu skutkov pod bodmi 1, 2, 3 a 4 sám priznal, jeho vinu preukazujú ďalšie dôkazy, ako sú výpovede svedkov K. L., I. T. a P. I.. Všetky zadovážené dôkazy tak preukazujú, že obžalovaný v bode 1 sa dopustil fyzicky, verejne a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol poškodeného K. L., v bodoch 3 a 4 neoprávnene vnikol do obydlia svojej bývalej svokry P. I.. Obžalovaný svoju vinu za zvyšné dva skutky v obžalobe (pod bodmi 5, 6) popieral a tvrdil, že sa nestali, resp. že nebolo dokázané, že sa stali. Jeho tvrdenia a obrana však boli vyvrátené vykonaným dokazovaním.
V konaní pred súdom bolo zároveň preukázané, že obžalovaný D. E. najmenej od mesiaca november 2012 opakovane spôsoboval svojej manželke (blízkej osobe) spočiatku v spoločnej domácnosti v meste Snina a neskôr aj na iných miestach fyzické a psychické utrpenie tým, že najmä pod vplyvom alkoholu ju fyzicky napádal, udieral do rôznych častí tela, ponižoval ju a urážal, vulgárne jej nadával, vyhrážal sa jej smrťou, pohŕdavo s ňou zaobchádzal a citovo ju vydieral, pričom toto jeho konanie nesúce známky psychického a fyzického týrania viedlo u poškodenej k prejavom silnej depresívnej neurotickej a anxióznej symptomatológie. Vinu obžalovaného z predmetného skutku, ktorým sa dopustil zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zák., preukazujú predovšetkým výpovede jeho bývalej manželky I. a nevlastnej dcéry U. E.. Súd nemal dôvod neuveriť ich výpovediam, ktoré za zdroj uvedeného konania obžalovaného označovali vzájomné nezhody a alkohol. Aj z výpovedí ostatných svedkov, jednak na strane obžalovaného a jednak zo strany rodiny bývalej manželky, bolo potvrdené, že príčinou nezhôd bol alkohol, s ktorého konzumáciou začal obžalovaný už počas manželstva (kvôli peniazom a ich nedostatku) a s jeho nadmernou konzumáciou neprestal a toto potvrdzovala aj svedkyňa V. I. - susedka obžalovaného a poškodenej, z výpovede ktorej je zrejmé, že obžalovaný často chodil domov opitý a v ich byte bolo často počuť krik a dokonca sa stalo, že do jej bytu prišla dcéra poškodenej U., ktorá povedala, že obžalovaný je opitý, kričí na mamu a ona sa ho bála. Závislosť obžalovaného od alkoholu bola potvrdená aj znaleckým dokazovaním. Znalci T. G. a P. T. zhodnotili osobnosti samotného obžalovaného a jeho bývalej manželky, ich povahové vlastnosti, navyše znalec MUDr. Porvažník konštatoval u obžalovaného syndróm závislosti od alkoholu s odporúčaním ochranného protialkoholického liečenia. Obžalovaný sa dopúšťal žalovaného skutku pod bodom 6 obžaloby (najmenej od mesiaca november 2012, manželstvo obžalovaného a jeho manželky bolo právoplatne rozvedené v novembri 2016), preto súd v zmysle ust. § 208 ods. 3 písm. d/ Tr. zák. ustálil, že sa ho dopustil závažnejším spôsobom konania podľa ustanovenia § 138 písm. b/ Tr. zák., t. j. po dlhší čas. Na podklade výsledkov vykonaného dokazovania bolo možné urobiť spoľahlivý a jednoznačný záver, že obžalovaný sa dopustil žalovaných skutkov tak, ako sú ustálené vo výroku rozsudku. Výpoveď obžalovaného najmä vo vzťahu ku skutku pod bodom 6 súd vyhodnotil ako účelovú v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za spáchaný trestný čin a dosiahnuť, aby jeho konanie nebolo posúdené ako zločin v zmysle ods. 3 ustanovenia § 208 Tr. zák..
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činov a ich následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. Pri ukladaní trestu súd zistil poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písm. h/, l/ Tr. zák., t. j. obžalovaný spáchal trestné činy pod vplyvom tiesnivých osobných pomerov alebo rodinných pomerov, vo vzťahu ku ktorým je potrebné uviesť, že aj keď čiastočne ich spôsobil obžalovaný tým, že často požíval alkoholické nápoje, je tam vidieť aj vplyv oboch rodín, ktoré už od začiatku manželstva obžalovaného a poškodenej mali k jeho uzavretiu výhrady, ktoré mohli mať vplyv na jeho správanie, no v žiadnom prípade ho neoprávňovalo k tomu, aby sa k nej správal takým spôsobom, ako je popísaný v obžalobe aj v tomto rozsudku, druhá poľahčujúca okolnosť bola, že sa priznal k spáchaniu trestných činov 1 – 4 obžaloby a tieto úprimne oľutoval. Súd zistil priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h/ Tr. zák., t. j. spáchal viac trestných činov.
Ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný.
Pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností súd vyhodnotil v prospech poľahčujúcich okolností a z toho dôvodu súd pristúpil k úprave hranice zákonom stanovenej trestnej sadzby v zmysle § 38 Tr. zák., čím bola znížená horná hranica trestnej sadzby o 1/3, ktorá sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný - zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zák..
Po zhodnotení všetkých rozhodujúcich skutočností súd uložil obžalovanému D. E. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, kde výkon trestu podmienečne odložil za súčasného uloženia probačného dohľadu so skúšobnou dobou 5 rokov. Takto uložený trest vzhľadom aj na odstup času spáchaných skutkov je podľa názoru súdu pre obžalovaného potrebný, dostatočný, primeraný, zodpovedá záujmu spoločnosti na jej ochrane i na prevýchove páchateľa trestnej činnosti a zároveň je nevyhnutný na dosiahnutie výchovného účelu aj z pohľadu individuálnej a generálnej prevencie.
Okrem podmienečného trestu odňatia slobody po zohľadnení okolností spáchanej trestnej činnosti, súd uložil obžalovanému aj obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok počas skúšobnej doby, povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa počas skúšobnej doby psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve, povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe a vzhľadom na závery znaleckého posudku MUDr. Porvažníka, uložil obžalovanému aj ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou, nakoľko stíhaných skutkov sa dopustil pod vplyvom alkoholu alebo v súvislosti s jeho užívaním a to aj voči blízkym osobám.
Keďže poškodený K. L. si riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej trestnou činnosťou obžalovaného a jeho nárok bol dostatočne preukázaný, súd podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanému D. E. povinnosť nahradiť spôsobenú škodu. Poškodená strana Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., bola s uplatneným nárokom na náhradu škodu odkázaná na civilný proces, lebo dokazovanie ohľadom jej nároku na hlavnom pojednávaní by presiahlo potreby trestného konania a toto by ešte viac predlžilo.
V danom prípade súd nemal za preukázané, že sa skutok 5 opísaný v obžalobe stal a to z dôvodu, že vo vzťahu k výpovediam uvedených svedkýň (P. E., P. R.) potrebné uviesť, že ich výpovede z 22.11.2016 by boli nepoužiteľné z dôvodu zachovania práva obžalovaného na spravodlivý proces. P. E. je matkou obžalovaného a P. R. je jeho starou matkou. Obe svedkyne na hlavom pojednávaní po poučení o práve odoprieť výpoveď podľa § 130 ods. 1, ods. 2 Tr. poriadku toto právo využili a výpoveď odopreli. Platí, že ak je výpoveď svedka jediným usvedčujúcim dôkazom alebo vo významnej miere rozhodujúcim dôkazom, o ktorý chce prokurátor, ako nositeľ dôkazného bremena v konaní pred súdom oprieť obžalobu, je nevyhnutné takého svedka vypočuť až po vznesení obvinenia (alebo svedka vypočutého pred týmto úkonom znovu vypočuť) a tak zachovať právo obvineného na obhajobu (právo na kontradiktórny postup) (bližšie R 30/2010). Je nepochybné, že svedecké výpovede P. E. a P. R. z 22.11.2016 sú pre usvedčenie obžalovaného zo skutku 5/ obžaloby rozhodujúce. Len podľa nich sa totiž obžalovaný mal 22.11.2016 vyhrážať smrťou, či inou ujmou. Keďže však tieto výpovede boli podané pred vznesením obvinenia, tak neboli vykonané v súlade so zákonom a súd zápisnice o nich nemôže prečítať na hlavnom pojednávaní ako dôkaz podľa § 263 ods. 4 Tr. poriadku. Takto vykonané dôkazy nemôžu byť podkladom pre rozhodnutie súdu. Výpoveď P. R. z prípravného konania, ktorú súd prečítal na hlavnom pojednávaní, z dôvodu, že tento svedok odmietol vypovedať, tak v nej uviedol, že nepočul čo v inkriminovaný deň obžalovaný vykrikoval a žeby sa vvhrážal zabitím. Keďže súd nemal dôkaz, resp. dôkazy o tom, že sa skutok uvedený v bode 5 obžaloby stal, preto rozhodol o oslobodení obžalovaného zo skutku 5 obžaloby podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
S prihliadnutím na všetky hore uvedené skutočnosti, ako aj citované zákonné ustanovenia, bolo potrebné vo veci rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolanie môže podať, a to i proti vôli obžalovaného v jeho prospech, jeho zákonný zástupca, jeho obhajca a štátny orgán starostlivosti o mládež. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.