Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Co-18-2012.pdf
PDF · 78.94 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/18/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Márie Kupkovej v právnej veci žalobcu R. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XX, toho času bytom A., L. X proti žalovanej V. Q., rod. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. XX, toho času bytom W., T. XX, zastúpenej JUDr. Marekom Sahuľom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 111 o zaplatenie 82,98 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 08. 11. 2011, č. k. 8C 121/2011-75 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 88,53 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na to, že žaloba je zo strany žalobcu podaná na právnom základe ust. § 51, § 491 ods. 1 a ust. § 588 Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú záväzky a kúpnu zmluvu. Mal za to, že vykonaným dokazovaním sa nepodarilo žalobcovi preukázať, žeby k uzatvoreniu kúpnej alebo akejkoľvek zmluvy došlo. Žalobcovi sa teda nepodarilo preukázať samotný základ nároku. Nepreukázal, žeby žalovaná mala vo vzťahu k nemu dlh vo výške 2 500 Sk (82,98 Eur). Nakoľko však z vykonaného dokazovania je zrejmé, že predmetný dlh žalovanej mal vzniknúť dňa 06. 05. 2006 súd prvého stupňa zohľadnil námietku premlčania vznesenú žalovanou, nakoľko žaloba bola podaná na súde po uplynutí 3-ročnej všeobecnej premlčacej lehoty, a to až dňa 03. 03. 2011. Z uvedených dôvodov nemohol žalobcovi žiadaný nárok priznať a žalobu s poukazom na uplatnenú námietku premlčania zamietol.
O trovách konania účastníkov rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p., keď úspešnej žalovanej priznal vzniknuté trovy konania, ktoré pozostávajú z odmeny právneho zástupcu za poskytnutú právnu pomoc a zo zaplateného súdneho poplatku za odpor.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, aby jeho žalobe o zaplatenie 82,98 Eur s prísl., bolo vyhovené. V dôvodoch odvolania uviedol, že na základe podanej žaloby súd prvého stupňa vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému žalovaná podala odpor podľa jeho názoru nie podľa práva a zdôrazňovala, že od žalobcu si nikdy nepožičala peniaze s tým, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz. Podľa jeho názoru mal
súd prvého stupňa vec skončiť odmietnutím odporu žalovanej, ktorý bol podaný bez odôvodnenia vo veci samej. Vyjadrenie žalovanej smeruje k tomu, že právnym titulom nároku je pôžička a výpožička, takýto návrh žalobca na súd nikdy nepodal, netvrdil, že jej požičal peniaze priamo ani nepriamo. Súd prvého stupňa zle posúdil daný odpor, keďže tento odpor podľa jeho názoru nemožno hodnotiť ako podaný s odôvodnením vo veci samej. Pokiaľ ide o uplatnený žalobný návrh, zdôrazňuje, že mal na mysli hlavne vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovanej podľa ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Zdôrazňuje, že žalovaná si požičala peniaze od pána F., nevrátila ich a tieto za ňu zaplatil žalobca z dôvodu konania pána F.. Žalobca podal teda žalobný návrh na iných právnych a skutkových okolnostiach než sú tie, ku ktorým sa vyjadrovala žalovaná v podanom odpore. Odmietnutím odporu by sa mala celá právna vec skončiť. Keďže plynutie premlčacej lehoty si žalovaná v odpore nenárokovala, má za to, že už teraz túto okolnosť namietať nemôže, pretože pokiaľ ide o časovú pôsobnosť, táto je vyjadrená aj v Ústave SR a je vylúčená spätná pôsobnosť. V prípade, žeby premlčanie namietala žalovaná v odpore, tým pádom by žalobca požiadal o uzatvorenie prípadu. Taktiež má za to, že žalovaná nedôvodne namieta pasívnu legitimáciu. Zdôrazňuje, že uzavrela s pánom F. nepísanú zmluvu podľa ust. § 51 Občianskeho zákonníka. To potvrdil pán F. v konaní 13Ro 11/2009 vedenej pred Okresným súdom Prešov, keď potvrdil nevrátenie takto žalovanej sumy. Taktiež poukazuje na vyjadrenie sa žalovanej v listine zo dňa 06. 10. 2010, kde sa žalovaná vyjadrila vo veci dlhu a zapožičania dlhu a toto považuje žalobca za jednoznačné a konkrétne priznanie si toho, že dlh, ktorý započítal pán F. reálne existoval a že išlo o čiastku 2 500 Sk (85,98 Eur). Taktiež žalobca zdôrazňuje, že žiadal vykonať svedeckú výpoveď bývalej manželky pána F. V. F., súd nepredvolal vo veci ani jedného svedka. Tým bolo zabránené prístupu k spravodlivosti žalobcovi. V zmysle týchto dôvodov navrhol žalobca podanému odvolaniu vyhovieť.
Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v ust. § 212 O. s. p., spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je.
Ako je zrejmé z obsahu spisu, žalobca sa vo vzťahu k žalovanej domáha zaplatenia sumy 82,98 Eur s prísl. na tom skutkovom základe, že žalovaná si v minulosti mala požičať tieto finančné prostriedky od pána F., pričom takto vzniknutý dlh mal za žalovanú uhradiť práve žalobca. Žalobca v tejto súvislosti tvrdí, že dlh za žalovanú uhradil spomínanému veriteľovi, pánovi F. 06. 05. 2006.
Podľa ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ust. § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
V súvislosti s uplatnenou námietkou premlčania zo strany žalovanej v konaní pred súdom prvého stupňa je potrebné poznamenať, že pri premlčaní ide o kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého možno nárok odvrátiť námietkou. Použitie tejto námietky má za následok zánik vymáhateľnosti nároku, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať.
Pre začiatok plynutia 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, kedy sa oprávnený skutočne dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor bezdôvodné obohatenie získal. Objektívna premlčacia lehota, tak 3-ročná, ako aj 10-ročná, v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia plynie okamihom, keď k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo.
Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa správnym spôsobom vyporiadal s uplatnenou námietkou premlčania žiadaného nároku. Ako bolo uvádzané podľa vyjadrení samotného žalobcu, dlh za žalovanú mal byť uhradený dňa 06. 05. 2006. Žalobca v tom čase vedel, že k ním namietanému bezdôvodnému obohateniu došlo a aj to, kto sa mal na jeho úkor bezdôvodne obohatiť. Žalobný návrh bol na príslušnom súde prvého stupňa podaný až dňa 03. 03. 2011, a teda nepochybne po uplynutí 2- ročnej subjektívnej premlčacej lehoty, ako aj po uplynutí všeobecnej 3-ročnej premlčacej doby (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Nedôvodnou je taktiež odvolacia námietka žalobcu poukazujúceho na to, že žalovaná v konaní podala odpor bez odôvodnenia, v dôsledku čoho mal súd prvého stupňa postupovať podľa ust. § 174 ods. 3 písm. b) O. s. p.. Je zrejmé, že žalovaná v zákonom určenej lehote 15 dní podala proti vydanému platobnému rozkazu z 19. 04. 2011 odpor, ktorý aj dostatočným spôsobom zdôvodnila. Konkrétne poukázala na to, že nárok žalobcu neuznáva, od žalobcu si nepožičala žiadne finančné prostriedky. Uvádzala, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by bolo možné zistiť, že skutočne jej požičal akúkoľvek finančnú čiastku a ide len o jeho tvrdenie, ktoré sa nezakladá na pravde.
Na odôvodnenie odporu podaného proti platobnému rozkazu môže žalovaný účastník uviesť akékoľvek tvrdenia (vecné alebo právne) spochybňujúce opodstatnenosť v platobnom rozkaze uloženej povinnosti. Nie je pritom rozhodujúce, či takto uvádzané skutočnosti aj sú spôsobilé privodiť pre tohto účastníka priaznivejšie rozhodnutie.
So zreteľom na všetky tieto dôvody, keď správne je aj rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania účastníkov, odvolací súd poukazujúc na uvedené napadnutý rozsudok potvrdil postupom podľa ust. § 219 O. s. p.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O. s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p.. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalovanej v tomto štádiu konania trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.