Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3P-155-2012.pdf
PDF · 87.02 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-3P/155/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Revúcej samosudcom JUDr. Petrom Csankom v právnej veci starostlivosti o maloletú T. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny S., dieťa rodičov matka: E. L., nar. XX.XX.XXXX, T. I. XX, otec: Š. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., M. XXX/XX, zast. Mgr. Marián Jankovič, advokátom AK Revúca, Bernolákova 151/9 o návrhu matky na zmenu úpravy styku s maloletým dieťaťom takto
rozhodol:
Návrh matky maloletého dieťaťa na zmenu úpravy styku s maloletým dieťaťom sa zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Revúca č. k. 7P/12/2012-165 zo dňa 30.08.2012 súd rozviedol manželstvo rodičov maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa zveril do starostlivosti otca a matku zaviazal platením výživného v minimálnej zákonom určenej výške a zároveň upravil styk tak, že matka je s ňou oprávnená sa stýkať každú párnu sobotu a každú párnu nedeľu v kalendárnom roku v čase od 10.00 hod do 14.00 hod v prítomnosti otca maloletého dieťaťa. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.09.2012.
Matka maloletého dieťaťa podala po dvoch mesiacoch od právoplatnosti tohto rozhodnutia návrh na zmenu úpravy styku s maloletým dieťaťom. Uviedla, že otec nedodržuje to čo mu ukladá súdne rozhodnutie a neumožňuje jej s dieťaťom sa stretávať. Má sťažené podmienky s cestovaním, lebo v sobotu a nedeľu nemá možnosť cestovať autobusom a musí si nájsť niekoho, aby ju odviezol autom, ale napriek tomu nemá možnosť vidieť maloleté dieťa. Z toho dôvodu žiada zmenu úpravy stykov, že si dieťa prevezme každý týždeň v piatok poobede a otcovi odovzdá pondelok. Zároveň navrhla mať dieťa jeden mesiac cez letné prázdniny.
Otec s podaným návrhom nesúhlasil. Uviedol, že v takom časovom rozpätí ako to bolo súdom upravené on riadne pripravuje dieťa na realizáciu styku s matkou. Viackrát sa matka domáhala styku s dieťaťom, ale mimo určeného styku, čo otec dieťaťa odmietol. V uvedenom čase, t.j. v čase keď matka prišla navštíviť dieťa mimo súdom stanovenej doby a otec jej odmietol realizáciu styku bola navrhovateľka agresívna. Bola zavolaná aj policajná hliadka na matku maloletého dieťaťa. Z chovania matky má strach aj samotná dcéra, ktorá sa nechce stretávať s matkou, lebo jej neverí. S otcom má vytvorený kladný vzťah. Výživné platí matka iba v sume 10,- Eur mesačne.
Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletého dieťaťa, boli prečítané: návrh, vyjadrenie otca, záznamy o návštevách č.l. 20,21, poštové poukazy č.l. 22, správa Obce I., správa mesta
Q.Ľ., správa zo šetrenia pomerov č.l. 25, správa zo šetrenia pomerov z Úradu práce v S., súd sa oboznámil s obsahom pripojeného spisu sp. zn. 7P/12/2012, a z neho predovšetkým so znaleckým posudkom a z rozsudkom o rozvode manželstva rodičov maloletého dieťaťa a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav.
Vyššie citovaným rozsudkom Okresného súdu v Revúcej bol upravený styk matky s maloletým dieťaťom tak, že tá je oprávnená sa s ním stretávať každú párnu sobotu a každú párnu nedeľu v kalendárnom roku v čase od 10. 00 hod do 14. 00 hod v prítomnosti otca maloletého dieťaťa.
Zo šetrenia pomerov u otca maloletého dieťaťa bolo zistené, že otec dieťaťa je invalidný dôchodca a pracuje v pekárni. Maloleté dieťa navštevuje materskú školu. Je krátkozraká. Vážnejšie zdravotné problémy nemá. Otec dieťaťa býva s dieťaťom v domácnosti so svojou matkou. V čase šetrenia sa v domácnosti zdržiavala stará matka maloletej, ktorá uviedla, že matka maloletú nenavštevuje podľa rozhodnutia súdu. Malá k matke nechce ísť, lebo matka po nej kričala a T. sa jej bojí. Teraz je maloletá kľudná. Nemá žiadne problémy. Matku nespomína. V rodine maloletej neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti otca o maloletú T..
Kolízny opatrovník navrhol návrh zamietnuť, nakoľko sa maloletá matky bojí a odmieta ju. Nie je medzi nimi vytvorená blízka citová väzba. Aj zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že je potrebný čas na vybudovanie vzťahov medzi matkou a maloletou. Od poslednej úpravy styku ubehli iba tri mesiace.
Zo správy o povesti obce I. vyplýva, že matka sa správa v mieste bydliska slušne, primerane, jej správanie nebolo prejednávané komisiou verejného poriadku. Zúčastňuje sa spoločenských aktivít obce. Viackrát bola poprosiť pomoc pri styku s maloletou.
Zo šetrenia pomerov u matky vyplýva, že býva v rodinnom dome P. A., druha jej matky L. P.. Ide o starší rodinný dom. Matka maloletého dieťaťa je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, poberá dávky v hmotnej núdzi. Nevlastní žiaden hnuteľný a nehnuteľný majetok. Pracuje v rámci aktivačných prác. V súčasnej dobe nemá nového partnera. Matka sa mala vyjadriť, že otec dieťaťa sa jej vyhrážal telefonicky, aby neprišla v čase určenia stykov za maloletou, lebo jej aj tak neukáže dieťa a neumožní styky. Keď nahlási návštevu matka otcovi dieťaťa, otec dieťaťa odíde k svojej sestre, aby sa nemusel stretnúť s ňou, a matka aby nevidela svoju dcéru.
Z lekárskej správy E.. Š. I., zo dňa 07.11.2012 vyplýva, že je vedená matka maloletého dieťaťa v psychiatrickej ambulancii, psychiatrickej liečebne Samuela Bluma v Plešivci. Je jej nasadená farmakologická liečba. U matky ide o osobnosť menej zrelú, infantilnú, senzitívnu, má krátke amnézie. Vnímanie má bez zjavných porúch, myslenie má jednoduchšie, psychomotoriku má v norme, orientovaná je správne. V kritických situáciách reaguje skratovo.
Zo správy Obvodného oddelenia PZ Q. zo dňa 19.11.2012 vyplýva, že bolo vykonané šetrenie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mal dopustiť otec dieťaťa tým, že dňa 19.10.2012 mal fyzicky napadnúť bývalú manželku E. L. a to tak, že ju jedenkrát udrel dlaňou pravej ruky do oblasti úst a následne jedenkrát odstrčil následkom čoho tá spadla do jarku. Uvedený priestupok bol odložený.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že matka platí dieťaťu výživné v menšom rozsahu ako bolo stanovené súdom, teda v sume iba 10,- Eur mesačne.
Z pripojeného spisu týkajúceho sa rozvodu rodičov maloletého dieťaťa súd zistil, že návrh na rozvod podal otec maloletého dieťaťa. Z tohto návrhu okrem iného vyplýva, že otec navrhol zveriť dieťa do svojej starostlivosti pretože odporkyňa v dôsledku psychického stavu sa správa nevyspytateľne, často mení nálady a jej správanie voči maloletému dieťaťu je neprimerané. Často na maloletú kričí aj to
bezdôvodne. V dôsledku psychickej poruchy je obava, že sa nevie o dieťa riadne postarať. Z tohto spisu ďalej vyplýva, že od 20.02.2012 bola matka dieťaťa hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení nemocnie v Rimavskej Sobote. Bola u nej zistená prechodná disociatívna psychotická porucha u menej diferencovanej senzitívnej osobnosti (č.l. 72 spisu). Zo znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný v tomto konaní E.. O. J., súdnym znalcom v odbore psychológia, vyplýva, že tá navrhla maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti otca. Je potrebná citlivosť a trpezlivosť vzhľadom na súčasný odmietavý postoj dieťaťa k matke. Preto navrhla spočiatku stretávanie matky s dieťaťom v prítomnosti matky, pri ktorom maloleté dieťa cíti istotu a bezpečie. Je potrebná ústretovosť a záujem o spoluprácu s matkou zo strany otca. Zo strany matky je najviac potrebný až nevyhnutý citlivý prístup k dieťaťu a zmena postoja k otcovi, ktorý je značne negativistický a nepriateľský čo dieťa vníma. Pravdepodobne by pomohla terapeutická pomoc matke, pretože je malý predpoklad, že by zvládnutie zmeny postojov a prístupu dieťaťa k otcovi dieťaťa dokázala sama bez pomoci. Po úspešnom zvládnutí situácií návštev matky v prítomnosti otca, keď bude maloletá T. vnímať matku pozitívne, tešiť sa na jej návštevy je možné pristúpiť na návštevy bez prítomnosti otca, postupne sa predlžujúce. Podmienkou stretávania sa je dobré psychické zdravie matky. Jej stav musí byť kompenzovaný. Z tohto posudku ešte vyplýva, že dieťa cíti istotu v prostredí u otca, v ktorom sa pohybuje. Stav dieťaťa sa kompenzoval. Nie sú prítomné neurotické príznaky. Nemá problémy so spánkom. Situácia sa mení po kontaktoch a telefonátoch s matkou. Je plačlivá a nemôže spávať. Je pravdepodobné, že prípadná zmena prostredia by priniesla zmnoženie neurotickej symptomatiky u dieťaťa, preto by nebolo vhodné ho meniť.
Po takto vykonanom dokazovaní návrh matky maloletého dieťaťa ako nedôvodný zamietol.
Podľa § 163 ods. 2 O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
V zmysle ustanovení zákona o rodine je styk rodiča s dieťaťom jedným z prostriedkov, cez ktorý môže rodič realizovať časť svojich rodičovských práv a povinností a to osobným a teda osobnostným pôsobením na dieťa a poskytovaniu osobnej starostlivosti dieťaťu po určenú dobu styku. Dieťa má právo na osobnú starostlivosť oboch rodičov. Teda v prípade, že bolo dieťa zverené do starostlivosti jedného z rodičov má dieťa právo a je v jeho v záujme stretávať sa s druhým rodičom, nakoľko počas osobných stretnutí je v najväčšej miere zabezpečená samotná osobná prítomnosť druhého rodiča, ktorý je tak najlepšie spôsobilý pozitívne citovo a výchovne vyplývať na ďalší úplný duševný a fyzický vývoj dieťaťa. V zásade teda možno konštatovať, že realizácia styku rodiča s dieťaťom je v najlepšom záujme dieťaťa nakoľko pôsobí na jeho ďalší rozvoj.
V danej právnej veci nemal súd za to, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby sa v súčasnosti čo i len čiastočne rozšíril jeho styk s matkou oproti pôvodnému rozsudku.
Súd poukazuje na to, že aj zo záverov znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že je potrebný určitý čas na budovanie vzťahu medzi matkou a maloletým dieťaťom. Od poslednej úpravy styku ubehli ešte len tri mesiace, čo je veľmi krátky čas na to, aby došlo k vybudovaniu vzťahu medzi matkou a maloletou. Maloletá cíti istotu v prostredí u otca, v ktorom sa pohybuje. Vzhľadom na krátkosť času od posledného rozhodnutia súdu by prípadné povolenie stretávania sa matky s maloletým dieťaťom počas celého víkendu ako to ona navrhla resp. počas jedného celého mesiaca v čase letných prázdnin prinieslo možné zmnoženie neurotických porúch u maloletého dieťaťa, preto ešte nie je ho vhodné meniť. V konaní nebolo preukázané, že by došlo k úspešnému zvládnutiu situácií návštev matky v prítomnosti otca v takom rozsahu, že by bolo možné pristúpiť k návštevám bez prítomnosti otca. Šetrením neboli zistené zo strany otca žiadne nedostatky v jeho domácnosti s výchovou a starostlivosťou o maloleté dieťa. Naviac maloleté dieťa chodí pravidelne do materskej škôlky počas pracovného týždňa, preto je vhodné, aby sa matka stretávala s maloletým dieťaťom počas víkendov, teda mimo času kedy chodí do škôlky a má na materskú škôlku naviazaný denný režim. Nakoľko teda v konaní nebolo preukázané, že by doposiaľ ubehnutý krátky čas postačil na znova vybudovanie pevných a pozitívnych citových vzťahov medzi matkou a maloletým dieťaťom, súd návrh ako nedôvodný zamietol.
Záverom súd poukazuje na to, že ak dôjde k úspešnému zvládnutiu situácií návštev matky v prítomnosti otca, keď bude maloletá T. vnímať matku pozitívne, tešiť sa na jej návštevy, je možné pristúpiť k návštevám bez prítomnosti otca, postupne sa predlžujúcim, teda rozhodnúť o rozšírení úpravy styku matky s maloletým dieťaťom.
O náhrade trov konania rozhodnom súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.