Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/49/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudkýň JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX. XXXXXXXXX XXXX, bytom B. XXX/XX, C., t. č. umiestnené v Centre pre deti a rodiny B., D. E. X, B., F.: XX XXX XXX, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, matky: G. B., nar. XX. XXXXXXXXX XXXX, bytom C., a otca: neuvedený, za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava III, o návrhu navrhovateľa: B. H. B., B., nar. X. XXXXXXXX XXXX, bytom B. I. XX/X, C., na zverenie maloletého do náhradnej starostlivosti, o nariadení neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II č. k. -105 zo 14. mája 2023 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal dočasného zverenia maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti do právoplatnosti do rozhodnutia vo veci samej. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením , , , , v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej len „“), , , , , ods. 1 veta prvá a , , a v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej len „“) a a , , až 5, , , , o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). Vecne dôvodil, že navrhovateľ sa vo veci samej domáha zverenia maloletého A. do jeho náhradnej osobnej starostlivosti s tým, že maloletého bude oprávnený zastupovať v bežných veciach a spravovať jeho majetok. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný a nemožno na neho aplikovať zákonné ustanovenia . Nie je potrebné poskytnúť maloletému preventívnu ochranu jeho práv a záujmov ešte pred ich porušením alebo ohrozením, keďže maloletý A. je v bezpečí, v starostlivosti centra a profesionálnych rodičov, ale najmä so súrodencami J. K., nar. XX. XXXX XXXX a L. K., nar. XX. XXXX XXXX. Aj sám maloletý A. sa pred procesným opatrovníkom vyjadril, že má navrhovateľa a jeho syna M. rád, rád by žil s nimi v jednej domácnosti, ale na druhej strane by mu bolo smutno za súrodencami, ktorí celú túto situáciu veľmi negatívne a citlivo vnímajú ako potencionálnu súrodeneckú stratu. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, pretože navrhovateľ nepreukázal naliehavosť potreby úpravy starostlivosti o maloletého formou neodkladného opatrenia, v ďalšom konaní vo veci samej súd vykoná riadne dokazovanie, bude hľadať možnosti ako zladiť prianie maloletého A. zotrvať v intenzívnom kontakte so súrodencami a zároveň rozvíjať vzťah s navrhovateľom a jeho synom M.. V prípade nariadenia neodkladného opatrenia by bolo takéto rozhodnutie predčasné a vystavilo by maloletého A. konfliktu lojality medzi jeho vzťahom k súrodencom L. a J., ktorí by jeho odchod

vnímali ako zradu. Už len samotné otvorenie možnosti zverenia maloletého do náhradnej starostlivosti navrhovateľa spôsobilo u jeho brata L. veľmi negatívnu reakciu. Pri rozhodovaní je nutné prihliadať aj na širšie súvislosti, tiež zvažovať vplyv rozhodnutia na blízke osoby maloletého, čo sú v prípade maloletého A. jeho súrodenci L. a J., zohľadňovať aj ich záujem najmä z dôvodu, že ide o maloletých. Ak by súd na základe neodkladného opatrenia rozhodol o zverení maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľa, mohlo by to zanechať u súrodencov vážne následky na ich psychike a ich ďalšom vývoji. Súd nepochybuje o dobrých úmysloch navrhovateľa a jeho rodičovských kompetenciách, oceňuje jeho postoje a ochotu sa o dieťa starať a vytvoriť mu láskyplné rodinné prostredie, v tomto prípade však vzhľadom na existenciu súrodeneckých väzieb maloletého A. nemožno na platforme neodkladného opatrenia, kde sa nevykonáva žiadne dokazovanie, ale rozhoduje sa len na základe dôkazov predložených navrhovateľom, prípadne získaných mediáciou, spravodlivo rozhodnúť.

2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodov podľa v spojení s a a . Navrhol, aby odvolací súd vyhovel jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bol maloletý A. dočasne zverený do jeho starostlivosti. Dôvodil, že medzi ním a maloletým vznikla citová väzba, ktorú potvrdila aj kolízna opatrovníčka. Napriek tomu Centrum pre deti a rodiny B. (ďalej len „CDR B.“), ktoré má maloletého v starostlivosti, zasahuje do ich väzby, zakázalo mu stretnutia s maloletým napriek tomu, že pozná vyjadrenie kolíznej pracovníčky, naďalej obmedzuje práva maloletého na rodinu a právo vytvoriť si citovú väzbu a šikanóznym spôsobom maloletému vyčítajú, že sa kontaktujú, čo môže mať výrazný dopad na jeho psychiku a na jeho práva o to vážnejšie, že ide o dieťa, ktorého práva zabezpečujú medzinárodné predpisy. Navyše sa tým marí súdny proces, keďže dieťa môže konať pod vplyvom CDR B. inak, ako by ono samo chcelo. A z takéhoto konania môže byť v konflikte so svojou psychikou, teda môže dôjsť k negatívnemu ovplyvneniu duševného zdravia. V rámci informatívneho výsluchu na súde mal možnosť vypočuť si psychologičku uvedeného CDR B.. Takmer doslova tlmočila slová riaditeľky CDR M. (hlavnej odporkyne jeho zámeru), čo môže byť prejavom zamestnaneckej lojálnosti, keďže sa domnieva, že nemohla mať dostatočný priestor na vlastnú analýzu maloletého psychiky a mohla sa tak spoliehať na interpretácie kolegov z CDR B. a najmä riaditeľky, ktorá je zaujatá. Kolízna pracovníčka sa vyjadrila o obavách maloletého o zmene miesta futbalového krúžku a o to, že sa pretrhnú vzťahy so súrodencami. Avšak psychologička CDR B. doviedla tieto aspekty do extrému a podala to tak akoby boli súrodenci neoddeliteľní a A. si dal podmienky, ktoré on sám nedokáže prekročiť, či sa s nimi zmieriť, pričom sa vyjadril, že chce ísť do ich rodiny. Avšak počas jeho dvoch neoficiálnych stretnutí s maloletým a počas ich telefonátov sa s ním slobodne, bez nátlaku a empaticky rozprával o ňom, o jeho rozhodnutí a o súrodencoch. Jeho tvrdenia boli úplne opačné ako tvrdia zamestnanci CDR B.. Z aktuálneho hľadiska mu maloletý A. povedal, že chce ísť k nim, teší sa na to a vie, že keď príde k nim, bude so súrodencami častejšie ako je v súčasnosti v CDR B. (sestru nevidel mesiac, žije v inom CDR, teda padá téza o tom, že udržiavajú súrodenecké vzťahy). Na základe úprimnej komunikácie mu maloletý poprel nielen slová psychologičky CDR B., ale nespomenul si ani na to, že by kolíznej opatrovníčke vyjadril to, že má strach, že stratí súrodencov, že ich neuvidí. Najmä v situácii, keď aj maloletý vie, že bude a z istého hľadiska aj bude musieť udržiavať kontakty so súrodencami, čo mu nerobí problém, lebo oboch jeho súrodencov pozná. A. je priamy svedok toho, že v postupe CDR B. viaceré veci „nesedia“. Spochybňuje to, že v prípade prisúdenia maloletého do jeho osobnej starostlivosti má podľa reakcií súrodencov dôjsť k traumatizácii či k odlúčeniu, ako to opakuje CDR B.. Ďalším dôvodom odvolania voči uzneseniu súdu prvej inštancie je aj to, že sa objavili nové okolnosti, ktoré ho presvedčujú o tom, že maloletý je pod psychickým tlakom a pod konfliktom lojality, čo môže mať rôzne následky. V tejto situácii po druhý raz využil možnosť stretnutia s maloletým za prítomnosti svojho syna na verejnom priestranstve bez upovedomenia CDR B., ktoré mu oficiálne stretnutia zamietol. S pestúnskym synom boli dňa 28. mája 2023 o 9.00 hod. na futbalovom zápase maloletého v časti B. - N.. CDR B. nezabezpečilo, aby ho niekto prišiel povzbudzovať a navyše po fyzickom výkone mu nezabezpečilo ani odvoz do sídla CDR B. počas horúceho počasia, tak mu napadlo, že ho prídu potešiť. O futbalovom zápase sa dozvedeli z telefonátu s maloletým, ale informácia o zápasoch je voľne dostupná na internete. V čase prebiehajúceho zisťovania súdu mu maloletý povedal, že môže volať iba pestúnskemu synovi, jemu nemôže volať, čo je tiež porušením jeho práv. Avšak z dôvodu, že je medzi nimi citový vzťah, volal si prostredníctvom jeho syna k telefónu aj jeho. Aj pre upevňovanie vzťahov medzi nimi sa rozhodol nerešpektovať zákazy CDR B., na ktoré podľa jeho mienky CDR B. nemá právo, keďže je slobodná a bezúhonná osoba a futbalové zápasy sú verejné. Navyše je presvedčený, že sa CDR B. pokúša zmariť ich vzťah, aby mohol preukázať súdu, že sa počas trvania procesu o maloletého nezaujímal alebo aby oslabil ich citovú väzbu. S A.

v uvedený deň strávili asi tak 20 minút, počas nich sa vyjadril, že tety (vychovávateľky) mu povedali, že keď sa náhodne stretnú na verejnom priestranstve, je to v poriadku, len im to musí oznámiť (takisto je neštandardné, že by zverenec CDR B. mal oznamovať každého, koho stretol vonku, teda CDR B. mieri oznamovaciu povinnosť iba na jeho osobu). Tento týždeň (dňa 1. júna 2023) mu však A. volal a on mu povedal, že ho prídu opäť povzbudiť na ďalší zápas. A on povedal, že radšej nie, že mu to tety zakázali a môže mať z toho zle. Považuje to za hrubé ovplyvňovanie maloletého a za náznaky vyhrážania sa. Navyše maloletý nemá právnu zodpovednosť za svoje činy, hoci stretnutie s blízkou osobou sa nedá kvalifikovať ako priestupok, ide o zneužívanie právomocí zo strany CDR B.. Aj na základe toho je presvedčený, že maloletý je vystavený tlaku lojálnosti, stresu z toho, že ho prídu povzbudiť za jeho športový výkon (stresu z ľudí, ktorí ho chcú, a ktorých on chce) a vôbec z kontaktu s ním a s jeho pestúnskym synom, pričom ich oboch má rád a tešil sa, že ho niekto prišiel povzbudiť na zápas. Aj pre uvedené je naliehavosť odvolania voči uzneseniu súdu vysoká. Domnieva sa, že konaním CDR B. dochádza k porušovaniu práv maloletého, ktorý vo výklade uznesenia o zamietnutí neodkladného opatrenia zo dňa 14. mája 2023 vyjadril kolíznej pracovníčke želanie, že by rád išiel do ich rodiny, teda priznal blízkosť ich vzťahov už vo veku, v ktorom sám premýšľa a vie verbalizovať súhlas i nesúhlas. CDR B. bráni rozvíjaniu vzťahu, čo môže narušiť ich vzťah pod vplyvom faktoru časového odlúčenia, ale isto aj pod vplyvom CDR B., ktoré svojimi zákazmi robí z neho v jeho očiach personu non grata a v maloletom vyvoláva konflikt lojálnosti, ktorý môže dospieť k tomu, že sa ho bude strániť, len aby nečelil pracovníkom CDR B., ktorí majú na jeho život v súčasnosti oveľa väčší dopad a môžu vyvíjať rôzne prejavy sankcií. V tejto situácii už jedna výčitka pre to, že sa stretli alebo telefonovali, môže v maloletom vyvolať pocit úzkosti. A CDR B. to v súdnom procese môže označiť tak, ako to naznačil v informatívnom výsluchu, že nie je medzi nimi dostatočne silný vzťah. CDR B. sa pri kreovaní zákazov stretnutia a pri vyčítaní maloletému, že sa stretávajú okrem iného odvoláva aj na prebiehajúci súd, čo je však legislatívny nezmysel. Práve počas konania súdu sa majú kryštalizovať vzťahy medzi ním a maloletým, aby vedel po prípadnom vypočúvaní na súde povedať s istotou, či sa chce stať súčasťou jeho rodiny, alebo chce žiť v ústavnej starostlivosti. CDR B. môže pokojne manipulovať maloletého mienkou, pričom s ním nemá ani oficiálnu možnosť stretnúť sa aspoň na pár minút. Konaním CDR B. sa marí možnosť preukázania ich vzťahu najmä v situácii, keď nedokážu uviesť, kedy dôjde k definitívnemu rozhodnutiu súdu.

3. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrilo CDR B., navrhlo odvolanie navrhovateľa zamietnuť. Uviedlo, že maloletý A. je v ich zariadení umiestnený na základe Rozhodnutia Okresného súdu Skalica sp. zn. zo dňa 24. júna 2010. A. vyrastal v profesionálnej náhradnej rodine spolu so svojimi súrodencami, sestrou J. a bratom L.. A. je aktuálne spolu so starším bratom L. umiestnený na samostatnej skupine rodinného domu v B.. Súrodenci majú spoločnú izbu, chodia spoločne na futbal. Z kapacitných dôvodov bola ich sestra J. umiestnená na samostatnej skupine rodinného domu v M., kde je umiestnená s dievčatami v jej veku, s ktorými chodí aj do školy. Vzájomné vzťahy súrodencov sú podporované spoločnými osobnými stretnutiami, telefonátmi, spoločnými aktivitami a tiež spoločnými pobytmi počas prázdninového obdobia. Vzťah medzi deťmi je vnímaný ako blízky, navzájom im na sebe záleží, potrebujú si byť istí, že ten druhý je v poriadku. Na spoločné stretnutia sa vždy tešia, správajú sa uvoľnene, bezprostredne sa bavia, smejú, majú svojský humor. Takýmto spôsobom si upevňujú svoje súrodenecké väzby a pocit spolupatričnosti. Pán B. B. B., nie je v žiadnom príbuzenskom vzťahu k maloletým deťom. Zoznámili sa prostredníctvom profesionálnej náhradnej matky, ktorá sa o deti starala zopár krát počas dovolenky ich dlhoročnej profesionálnej náhradnej matky. O tom, že sa maloleté deti stretávali s navrhovateľom, CDR B. nemalo vedomosť, tieto informácie profesionálna náhradná matka neuvádzala v žiadnom z vyhodnotení pobytov. Aktuálne už nie je zamestnaná v CDR B.. Bolo prekvapujúce, keď ich navrhovateľ emailom informoval v auguste 2022, že má záujem o zverenie maloletého A. do pestúnskej starostlivosti po tom, čo ho spoznal na dovolenke v Chorvátsku. Deti sa nachádzali v zložitom období, prechádzali na samostatne usporiadanú skupinu, A. prechádzal na inú školu, potrebovali čas na adaptáciu. Navrhovateľ bol požiadaný, aby deti zatiaľ nekontaktoval a neinformoval A. o svojom zámere. Vysvetlili mu postupy ohľadom pestúnskej starostlivosti a to, že A. má ďalších dvoch súrodencov a deti nie sú zaradené v prehľade detí, ktorým je potrebné zabezpečiť náhradnú rodinnú starostlivosť. Navrhovateľ neakceptoval odporučenie obrátiť sa na určený úrad a pomôcť tak inému dieťaťu, ktoré je v prehľade detí. Uviedol, že využije všetky možnosti, aby bol A. zverený do jeho starostlivosti. Po konzultácii so zainteresovanými subjektmi a aj pre sústavný nátlak zo strany navrhovateľa mu ako osobe známej (nie osobe blízkej) ponúkli termín stretnutia s A. a jeho súrodencami aj za prítomnosti pracovníkov centra v termíne 2. marca 2023. Dňa 27. februára 2023 sa dozvedeli, že navrhovateľ aj s chlapcom, (ktorého má zvereného do pestúnskej starostlivosti), bez ich vedomia maloletého A. vyhľadal po futbalovom tréningu, zavolal ho k sebe do auta. V rámci rozhovoru

mu mal sľúbiť, že si ho zoberie k sebe navždy a následne ho nabádal a ovplyvňoval v jeho vyjadrení ohľadom jeho záujmu o stretnutie s ním aj napriek tomu, že mu uviedli, že takýto rozhovor s maloletým a jeho súrodencami zrealizujú zamestnanci CDR B.. Správanie navrhovateľa považuje za nevhodné, nedôveryhodné, manipulatívne a v rozpore s najlepším záujmom maloletého. Na základe zistených skutočností a pre ovplyvňovanie maloletého termín plánovaného stretnutia šili, o čom ho informovali. A. sa o navrhovateľovi nezmieňoval až do tohto neoficiálneho stretnutia s ním. Navrhovateľ síce vo svojom odvolaní uvádza ako sa v rámci neoficiálnych stretnutí bez nátlaku a empaticky rozpráva s maloletým, no jeho správanie naznačuje úplný opak. Aj samotné dva listy (zo 6. apríla 2023 a 23. júna 2023), ktoré adresoval maloletému A. sú manipulatívne a nátlakové. Opakovane maloletému sľubuje, že bude súčasťou ich „rodiny“, pričom zodpovednosť za výsledok procesu presúva na A., zdôrazňuje mu dôležitosť jeho vyjadrenia sa pani sudkyni, ktorá bude v danej veci rozhodovať, uisťuje ho v tom, že jeho vyjadrenie je kľúčové. Tiež mu vo svojich vyjadreniach vnucuje myšlienky, že mu niečo zakazujú, že sa v CDR B. nemá dobre, idealizuje ich spoločný život. A. má k dispozícii kontakt na navrhovateľa (uviedol mu ho v liste) a je na A., či sa s ním skontaktuje na domčeku, alebo v škole, alebo cez kamaráta, pomocou telefónu, alebo sociálnych sietí. CDR B. A. žiadnym spôsobom v kontakte nebráni. Niekoľkokrát sa stalo, že maloletý sa navrhovateľovi pokúšal dovolať, avšak neúspešne, naposledy dňa 18. júla 2023. Naopak, v situáciách kedy sa maloletému podarí telefonicky skontaktovať s navrhovateľom, CDR B. vníma zmenu v jeho správaní. Negatívne ovplyvňuje psychické rozpoloženie maloletého A., ale aj jeho brata L.. Po tom ako je A. uisťovaný, že odíde zo zariadenia, správa sa povýšenecky, arogantne, vyhýbavo aj voči bratovi L. a ostatným deťom na skupine a taktiež k tetám vychovávateľkám. CDR B. odporučil návrh navrhovateľa na zverenie maloletého A. do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľa zamietnuť ako nedôvodný, nakoľko navrhovateľ nie je osobou blízkou, s maloletým ani súrodencami nie je v žiadnom príbuzenskom ani obdobnom vzťahu. Správanie navrhovateľa voči maloletému považuje z pedagogického hľadiska za neprofesionálne. Maloletý A. je komunikatívny, rád sa rozpráva s dospelými, zaujíma sa o rôzne témy, osobnostne ho vnímame ako detského, ľahko ovplyvniteľného. Nemá reálnu predstavu o tom, ako by jeho zverenie navrhovateľovi ovplyvnilo jeho život a aký dopad by to malo na život jeho súrodencov.

4. K odvolaniu navrhovateľa sa procesný opatrovník maloletého ani prokurátor nevyjadrili.

5. V doplnení k odvolaniu a podaniami zo 4. júla 2023 a z 12. júla 2023 navrhovateľ uviedol, že medzi ním a maloletým vznikla citová väzba, ktorú potvrdil aj kolízny opatrovník. Napriek tomu CDR B., ktoré má maloletého v starostlivosti, zasahuje do ich väzby, zakázalo mu stretnutia s maloletým napriek tomu, že pozná vyjadrenie kolíznej pracovníčky. Naďalej obmedzuje právo maloletého na rodinu a právo vytvoriť si citovú väzbu a šikanóznym spôsobom maloletému vyčítajú, že sa kontaktujú. Dňa 7. júla 2023 sa prostredníctvom bývalej adoptívnej matky navrhovateľ dozvedel informácie, ktoré potvrdzujú jeho obavy, že CDR B. bráni maloletému a jeho bratovi L., aby sa stretávali s blízkymi osobami. L. sa vyjadril takým spôsobom, že A. má zakázané vychádzky úplne, L. kvôli nemu má vychádzky len hodinu, namiesto štyroch hodín. Povedali im, že to kvôli profesionálnej matke, lebo ona ich chce dať na adopciu a je to nebezpečné a musia ich teraz strážiť.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom, účastníkom konania, navrhovateľom ( a ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( a ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah ( ) a dôvody odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( a ).

7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bol maloletý A. dočasne odovzdaný do starostlivosti navrhovateľa do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej o zverení maloletého do náhradnej starostlivosti navrhovateľa.

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu navrhovateľa ako aj s poukazom na obsah napadnutého uznesenia je posúdiť, či súd prvej inštancie

rozhodol správne, keď zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia majúc za to, že v danom prípade navrhovateľ neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov.

9. Podľa a odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

10. Odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s napadnutým uznesením ako i s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia, teda s tými dôvodmi, pre ktoré bolo podľa súdu prvej inštancie potrebné návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal všetkými predpokladmi, ktoré musia byť splnené na nariadenie neodkladného opatrenia a v napadnutom uznesení dostatočne vyložil, z akých dôvodov návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel. Odôvodnenie napadnutého uznesenia nevykazuje žiadne logické, skutkové ani právne medzery, je objektívne presvedčivým (ktorou presvedčivosťou tu samozrejme je nutné mať na mysli schopnosť presvedčiť kohokoľvek s výnimkou toho, kto má záujem na celkom inom výsledku konania) a odvolaciemu súdu poskytovalo možnosť sa len obmedziť na konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie, keď navrhovateľ vo svojom odvolaní neuviedol žiadne relevantné dôvody spochybňujúce správnosť záverov odôvodnenia súdu prvej inštancie ( ).

11. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

12. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa a v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.(1) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.(2)

14. Podľa a súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.(1) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.(2)

15. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do doby využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého účastník konania žiada. Neodkladné opatrenie má preto slúžiť k dočasnému zabezpečeniu ochrany ohrozených práv, ak naliehavosť situácie vyžaduje okamžitý zásah súdu. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Zákonným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je tiež osvedčenie, že bez okamžitej dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo účastníka konania ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia pritom vyplýva, že pred jeho nariadením súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, pričom pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. To znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania. Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza.

16. Podľa Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

17. V zmysle čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

18. Podľa Článku 5 , záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytvárania a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

19. Pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia bolo nutné posúdiť, či navrhovateľ osvedčil, že bez navrhovanej úpravy pomerov sú práva účastníkov konania (v tomto prípade najmä maloletého A.) ohrozené, teda že existuje naliehavá potreba nariadiť navrhované neodkladné opatrenie. V danom prípade odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel po preskúmaní spisu k záveru, že nie je nevyhnutné bezodkladne upraviť vzťahy účastníkov konania dočasným odovzdaním maloletého A. do starostlivosti navrhovateľa.

20. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie posudzuje v súlade s vyššie citovanými článkami vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému záujmu. Len v prípade osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu, je na mieste rozhodnúť neodkladným opatrením.

21. Nevyhnutnosť zabezpečenia ochrany maloletého dieťaťa vyplýva z ustanovení . Sleduje sa najmä záujem maloletého dieťaťa, ktorý je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa, okrem iného, zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečnosť dieťaťa, ako aj bezpečnosť a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa a pod. Súd prvej inštancie správne považoval za prioritu záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a navrhovateľa, pričom mimoriadny význam kládol na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom navrhovateľa, ktorému takto neumožňuje vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa.

22. Odvolací súd dospel k zhodnému záveru ako súd prvej inštancie, že v danom prípade nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov navrhovateľa vo vzťahu k maloletému A., pretože navrhovateľom uvádzané dôvody nepredstavovali také skutočnosti, pre ktoré by bol z dôvodu hroziacej ujmy na strane maloletého dieťaťa nevyhnutný zásah súdu formou neodkladného opatrenia.

23. Z doposiaľ osvedčených skutočností vyplýva, že nad maloletým A. (spolu s jeho súrodencami J. a L.) bola rozsudkom Okresného súdu Skalica sp. zn. z 24. júna 2010 nariadená ústavná starostlivosť, rodičia o maloletého a jeho súrodencov naďalej neprejavujú záujem. Maloletý bol umiestnený v CDR B. v profesionálnej rodine, aktuálne je umiestnený na samostatnej skupine rodinného domu v B. spolu so starším bratom L.. Súrodenci majú spoločnú izbu, spoločne chodia na futbal. Maloletý A. nie je zapísaný v zozname detí, ktorým je potrebné zabezpečiť náhradnú rodinnú starostlivosť. Navrhovateľ nie je v žiadnom príbuzenskom vzťahu s maloletým, spoznal ho na dovolenke v Chorvátsku. Navrhovateľ je zapísaný do zoznamu žiadateľov, ktorí majú záujem stať sa pestúnom alebo osvojiteľom, navrhuje zverenie do jeho náhradnej starostlivosti iba maloletého A..

24. Ako bolo uvedené v odseku vyššie, nad maloletým A. je už od roku 2010 nariadená ústavná starostlivosť, ktorá sa vykonáva v CDR B., pričom nič nenasvedčuje tomu, že by maloletému v tomto zariadení nebola poskytovaná riadna starostlivosť, resp. že by mu ďalším zotrvaním (do rozhodnutia vo veci samej o návrhu navrhovateľa na zverenie maloletého do náhradnej starostlivosti) hrozila akákoľvek ujma. Maloletý má v CDR B. vytvorené vhodné podmienky, výchova a starostlivosť o neho spolu s jeho bratom L. (setra J. je z kapacitných dôvodov umiestnená v Centre pre deti a rodiny v M.) je riadna a navrhovateľ žiadnym spôsobom neosvedčil hrozbu bezprostrednej hroziacej ujmy v prípade, ak maloletý A. zostane naďalej umiestnený v CDR B..

25. K odvolacím námietkam navrhovateľa, že CDR B. obmedzuje právo maloletého na rodinu a právo vytvoriť si citovú väzbu, šikanóznym spôsobom maloletému vyčíta, že sa kontaktuje s navrhovateľom, čím je marený súdny proces, dieťa môže konať pod vplyvom CDR B. inak ako by ono samo chcelo, z takéhoto konania môže byť v konflikte so svojou psychikou, teda môže dôjsť k negatívnemu ovplyvneniu duševného zdravia, tvrdenia maloletého A. počas ich dvoch neoficiálnych stretnutí a počas ich telefonátov boli úplne opačné ako tvrdia zamestnanci CDR B., kedy sa ním navrhovateľ slobodne, bez nátlaku a empaticky rozprával, maloletý poprel nielen slová psychologičky CDR, ale uviedol, že si nespomína ani na to, že by kolíznej opatrovníčke vyjadril to, že má strach, že stratí súrodencov, že ich neuvidí, odvolací súd uvádza, že tieto navrhovateľom uvedené skutočnosti zostali v rovine jednostranných, neosvedčených tvrdení a budú predmetom dokazovania až v konaní vo veci samej. Z hľadiska rozhodovania o neodkladnom opatrení ako dočasnom rozhodnutí do riadneho skončenia konania vo veci samej (v ktorom sa vykoná dostatočné dokazovanie na zistenie skutočného stavu veci) nie je dôvodné rozhodnúť o zmene výchovného prostredia maloletého dieťaťa. Navrhovateľom uvádzané skutočnosti neprevažujú nad požiadavkou stálosti výchovného prostredia maloletého dieťaťa, ktorá je pre maloleté dieťa dôležitou hodnotou, ktorú je potrebné chrániť (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR z 27. apríla 1967, sp. zn. , R 97/1967).

26. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd podľa a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

27. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keď o prípadnej náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté až v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej ( až ).

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).