Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17Co-339-2011.pdf
PDF · 83.55 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/339/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členiek JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa K. I. L.., O. so sídlom S., F. X, Y.: XX XXX XXX, zastúpeného X. I. D. I., O., so sídlom S., F. X, Y.: XX XXX XXX proti odporcovi M. O., bytom Q. C. A., M. XXXX/XX, o zaplatenie 2.348,51 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 9. júna 2011, č.k.
15C/242/2010 - 71, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi istinu 242,41 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti o zaplatenie istiny 1.358,34 Eur, úrokov z omeškania 357,90 Eur, zmluvnej pokuty 69,71 Eur, zmluvnej pokuty 320,15 Eur a o zaplatenie úroku z omeškania 0,1 % denne zo sumy 1.600,75 Eur od 18.06.2007 do zaplatenia návrh navrhovateľa zamietol. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. V rozhodnutí konštatoval, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia istiny vo výške 2.028,36 Eur spolu s 0,01 %-ným denným úrokom z omeškania zo sumy 1.600,75 Eur od 18.06.2007 do zaplatenia a zaplatenia zmluvnej pokuty v sume 320,15 Eur, titulom uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere, na základe ktorej poskytol odporcovi úverový rámec 50.000,- Sk. Tvrdil, že odporca si svoju povinnosť splatiť čerpaný úver nesplnil, preto sa navrhovateľ domáhal od neho zaplatenia 2.028,36 Eur, ktorá suma predstavuje 1.600,75 Eur rozdiel medzi čerpaným úverom a súčtom všetkých platieb odporcu započítaných na istiny úveru, 357,90 Eur sankčné úroky a 69,74 Eur sankčné poplatky. Okrem uvedeného sa navrhovateľ domáhal zaplatenia dojednaného úroku z omeškania vo výške 0,1 % denne z istiny nesplateného úveru 1.600,75 Eur, za dobu od 18.06.2007 do zaplatenia a tiež zaplatenia zmluvnej pokuty v sume 320,15 Eur, čo predstavuje dojednanú výšku zmluvnej pokuty 20 % z istiny nesplateného úveru 1.600,75 Eur. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa bol dôvodný iba čo do sumy vo výške 242,41 Eur. Vzťah medzi účastníkmi konania zo zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 04.09.2003 posúdil ako vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.06.2006. Konštatoval, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať tzv. nekalú podmienku, za ktorú sa považujú ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V predmetnej zmluve o revolvingovom úvere zo dňa 04.09.2003 je vo všeobecných obchodných podmienkach predtlačeným drobným písmom na druhej strane listu zmluvy obsiahnutých viacero ustanovení, ktoré vyhodnotil ako nekalé podmienky. Z hľadiska relevancie pre predmetnú vec sa jedná konkrétne o dojednania, podľa ktorých sa všetky poplatky započítavajú na
poskytnutý úverový rámec a tvoria úverovú istinu, pričom sú úročené rovnako ako istina /čl. 6 bod 11/; spoločnosti V. B. B., I. je umožnené jednostranne meniť RPMN, úrokové sadzby, poplatky a ostatné náklady nezahrnuté do RPMN a to formou zmeny alebo dojednania Sadzobníka /čl. 1 bod 5/. Uvedené dojednania možno prinajmenšom chápať ako nekalé podmienky, ktoré nadiktované vo formulárovej zmluve navrhovateľom, resp. jeho právnym predchodcom spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto takéto dojednania vyhodnotil ako dojednania rozporné s dobrými mravmi a preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka za neplatné. V danej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca čerpal z revolvingového úveru peňažné prostriedky v celkovej sume 86.938,- Sk a uhradil sumu 79.635,- Sk, ktoré platby odporcu boli započítané jednak na úroky, ktoré boli vyčíslované v rozpore s platnými zmluvnými dojednaniami nielen z istiny čerpaného úveru, ale aj z poplatkov, čo síce malo umožňovať ustanovenie všeobecných obchodných podmienok, avšak bolo v rozpore s dobrými mravmi pre nekalosť takejto zmluvnej podmienky z pohľadu ochrany spotrebiteľa. Okrem toho úroky vyčísľoval navrhovateľ, resp. jeho právny predchodca nielen z dojednaných poplatkov, ale aj z poplatkov, ktoré jednostranne zvýšil oproti sadzobníku poplatkov, čo súd pokladal tiež za nekalú podmienku, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Tiež z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v sume, z ktorej boli odporcovi vypočítané úroky, sa nachádza aj poplatok 750,- Sk za otvorenie účtu, ktorý však nevyplýva zo samotnej zmluvy a odporca tak s ním preukázateľne nebol oboznámený. Nemožno teda od odporcu požadovať nielen zaplatenie takéhoto poplatku, ale ani úroky z neho. Tiež podľa vykonaného dokazovania, konkrétne z platobnej histórie, vyplýva, že úroky boli navrhovateľovi vyčíslované nielen z istiny čerpaného úveru a rôznych poplatkov, ale po prvom vyčíslení úrokov z istiny čerpaného úveru a poplatkov vždy následne aj z už vyčíslených úrokov. Započítanie platieb odporcu týmto spôsobom potom nemožno pokladať za súladné s právom. Pokiaľ ide o uplatnené úroky z omeškania, ohľadne týchto videl súd rozpor so zákonom, pretože vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy je vzťahom občianskoprávnym, na čom nič nemení ani skutočnosť, že samotná zmluva o úvere je upravená a riadi sa Obchodným zákonníkom. Strany spotrebiteľského vzťahu si tak nemôžu dojednať iný úrok z omeškania ako je stanovený podľa § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. Zmluvné dojednanie výšky úrokov z omeškania je tak neplatné pre jeho rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Rovnako tak aj započítanie platieb odporcu na poplatky nebolo podľa názoru súdu v poriadku. Okrem toho, že odporcovi boli vyčíslené poplatky, na úhradu ktorých sa podľa zmluvy nezaviazal (poplatok za otvorenie účtu), boli mu vyčíslené dojednané poplatky (poplatok za výber v hotovosti) v inej výške, ako bolo medzi zmluvnými stranami dojednané. Na takto vyčíslené poplatky v rozpore so zmluvnými dojednaniami boli potom započítavané platby odporcu a z takto vyčíslených poplatkov boli vyčíslované úroky, úroky z omeškania i zmluvné pokuty. Ďalej uviedol, že okrem vyššie uvedených dôvodov je tu aj ďalší dôvod, pre ktorý nebolo možné postup navrhovateľa, resp. jeho právnych predchodcov akceptovať. Medzi zmluvnými stranami bol dojednaný zmluvne úverový rámec 30.000,- Sk a ohľadom jeho zvýšenia nebol súdu predložený, či označený žiaden dôkaz. Podľa platobnej histórie dojednaný úverový rámec 30.000,- Sk odporca vyčerpal najneskôr dňa 04.06.2005 a po tomto vyčerpaní mu bolo umožnené ďalšie čerpanie peňažných prostriedkov spolu v sume 36.700,- Sk. Uvedené prostriedky však nemožno považovať za úver čerpaný na základe zmluvy o revolvingovom úvere, jedná sa teda o plnenie, ktoré odporca získal bez právneho dôvodu, avšak navrhovateľ nemôže už požadovať za takéto plnenie zmluvne dojednané úroky, poplatky, či zmluvné pokuty. Na základe uvedeného súd uzavrel, že sumu platieb odporcu treba bezo zbytku započítať na istinu čerpaného úveru, čím bude vyčíslený dlh odporcu z nezaplatenej istiny čerpaného úveru 7.303,- Sk, čo je v prepočte 242,41 Eur. Túto sumu potom súd uložil odporcovi za povinnosť zaplatiť navrhovateľovi a vo zvyšnej časti návrh ako nedôvodný zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že s ohľadom na čiastočný úspech oboch účastníkov v konaní, žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Proti rozsudku, výroku, ktorým súd návrh zamietol a výroku o trovách konania, podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti zrušil a vec v tejto časti vrátil súdu na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom došlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere, ktorá bez ohľadu na povahu účastníkov sa vždy bude spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka, nakoľko zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom. Z uvedeného vyplýva, že úroky z omeškania sa tiež posudzujú podľa § 369 Obchodného zákonníka, čo podporuje aj uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 43Cob/231/2010 zo dňa 25.08.2010, ktoré priložil k odvolaniu. Vzhľadom na
uvedené vyslovil názor, že nie je možné sa stotožniť s názorom súdu o nekalosti obchodných podmienok a ich rozpore s dobrými mravmi.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v napadnutej časti bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť ako vecne správny, pričom podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, na ktoré v podrobnostiach odkazuje, a len na doplnenie správnosti uvádza nasledovné:
V preskúmavanej veci je nepochybné, že zmluva o revolvingovom úvere, uzatvorená medzi účastníkmi dňa 04.09.2003 má charakter spotrebiteľskej zmluvy. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru bola obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom do 30.06.2006. V § 1 ods. 2 a 3 v spojení s § 2 a § 3 ods. 1 a 2 definoval spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru, keď veriteľ je právnickou osobou, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a dlžník, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý navrhovateľom, resp. jeho právnym predchodcom, túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli totiž všeobecné obchodné podmienky pre revolvingový úver a vydávanie a používanie platobnej karty, ktoré odporca ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Z výpisu z obchodného registra je nepochybné, že právny predchodca navrhovateľa bol právnickou osobu, poskytujúcou spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, t.j. osobou uvedenou v § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z..
Čo sa týka úrokov z omeškania, ich výšku zákon č. 258/2001 Z.z., v účinnom znení, neupravoval. Úprava úrokov z omeškania je obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch, a to v ust. § 517 Občianskeho zákonníka a v § 369 Obchodného zákonníka. Kým Obchodný zákonník v čase uzatvorenia zmluvy výšku úrokov pri jej dojednaní zmluvnými stranami neobmedzoval, Občiansky zákonník neumožňuje priznať vyššiu výšku úrokov z omeškania, ako vyplýva z nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku je teda v tomto smere pre spotrebiteľa výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ vzdať nemohol. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, a to bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva, alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod. Preto v prejednávanej veci zostáva bez významu skutočnosť, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod, ktorá zmluva je výhradne upravená v Obchodnom zákonníku.
Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolacie námietky navrhovateľa nepovažoval za dôvodné, a preto rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods.1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ich neuplatnil postupom podľa § 151 ods. 1, 2 O.s.p.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .