Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10P-297-2012.pdf
PDF · 84.42 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/297/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno vo veci starostlivosti o maloleté deti : G. D., U.. XX.X.XXXX K. H. G. D., U.. X.X.XXXX, maloleté deti v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, deti rodičov : G. D., U.. X.X.XXXX, F. R. L. U. N. A. Z.. Č.. XXX K. L. D., A.. R., U.. X.X.XXXX, F. R. L. U. N. Č.. XXX, o návrhu otca na zníženie výživného pre maloleté deti, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec maloletých detí sa návrhom došlým súdu 12.11.2012 domáhal zníženia jeho vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom počnúc od 17.11.2011. Návrh odôvodnil tým, že nie je schopný i naďalej prispievať na ich potreby súdom stanoveným výživným 70,-Eur a 50,-Eur mesačne, nakoľko je nezamestnaný, okrem dávok sociálnej pomoci v mesačnej výške 118,30 Eur žiadne iné príjmy nemá. Od 17.11.2011 je evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Žije v spoločnej domácnosti so svojimi súrodencami, obývajú trojizbový rodinný dom, ktorý zdedili po rodičoch. Na výdavky spojené s bývaním prispieva sumou 30,-Eur mesačne. Stravu mu zabezpečuje jeho 89 ročná stará matka.
Matka maloletých detí s návrhom nesúhlasila, žiadala ho v celom rozsahu zamietnuť. Zastávala názor, že doterajšie výživné je primerané, zodpovedá odôvodneným potrebám detí, na ktoré má výdavky, ktoré zodpovedajú ich veku.
Kolízny opatrovník maloletých detí s poukazom na dôvod ukončenia posledného pracovného pomeru otca okamžitým zrušením zo strany zamestnávateľa navrhol návrh na zníženie výživného zamietnuť.
Súd vykonal vo veci dokazovanie okrem výsluchu rodičov aj rodnými listami maloletých detí, rozsudkami Okresného súdu Komárno 8C/1/2005-21 zo dňa 15.3.2005 a 10P/11/2009-21 zo dňa 4.3.2009, rozhodnutím ÚPSVaR Komárno o priznaní dávky a príspevkov navrhovateľovi, okamžitým skončením pracovného pomeru navrhovateľa jeho zamestnávateľom, výkazom jeho príjmov u posledného zamestnávateľa, oboznámením sa s obsahom spisu tunajšieho súdu 10P/11/2009 a výkazom príjmov matky za posledných 12 mesiacov. Vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci :
Manželstvo rodičov maloletých detí bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Komárno 8C/1/2005-21 zo dňa 15.3.2005. Týmto rozsudkom boli obe maloleté deti na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matke pri stanovení vyživovacej povinnosti otca na mal. G. sumou 1.000,-Sk, na maloletého H. G. 500,-Sk mesačne. Vyživovacia povinnosť otca bola znovu upravená rozsudkom Okresného súdu Komárno 10P/11/2009-14 zo dňa 4.3.2009, ktorým bola schválená rodičovská dohoda o zvýšení výživného na maloletého G. na 70,-Eur a na maloletého H. G. na 50,-Eur mesačne počnúc od 1.3.2009. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 16.3.2009. Pri rozhodovaní súd vychádzal z toho, že otec maloletých bol od 29.2.2008 do 31.5.2008 zamestnaný u spoločnosti N.-V. E..A..O.., v zaradení vodiča z povolania a mal čistý mesačný zárobok 10.153,-Sk (337,01 Eur). Od 1.6.2008 sa zamestnal u C. D. tiež ako vodič nákladného motorového vozidla, kde podľa vlastného tvrdenia zarábal vrátane diét okolo 10.000,-Sk (331,93 Eur) mesačne. Priemerný čistý mesačný zárobok matky bol 82.000,-HUF. Posledným zamestnávateľom otca bol súkromný podnikateľ C. D., u ktorého jeho pracovný pomer bol ukončený okamžitým skončením zo strany zamestnávateľa z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny požívaním alkoholických nápojov dňom 16.11.2011. Od 1.januára 2011 do 16. novembra 2011 jeho čistý mesačný zárobok činil 310,72 Eur. V zozname uchádzačov o zamestnanie je vedený od 17.11.2011. Rozhodnutím ÚPSVaR Komárno č. O. zo dňa 10.8.2012 mu boli priznané dávka a príspevky v sume 118,30 Eur mesačne počnúc od 1.8.2012, iné príjmy nemá. Obaja rodičia sú bez ďalšej vyživovacej povinnosti.
Podľa § 78 ods.1,3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 62 ods.1-5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 1 - 3 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine vyjadruje zásadu, že výživné možno zmeniť iba vtedy, ak došlo k závažnej zmene pomerov, pričom zmena sa musí týkať skutočností, na ktorých bolo založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov. Takáto zmena môže nastať v odôvodnených potrebách detí, ale aj v možnostiach a schopnostiach povinného. Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny v pomeroch účastníkov, ku ktorým došlo od predchádzajúcej úpravy.
Ak sa má zmeniť výživné, musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho rázu, pričom táto zmena sa musí týkať skutočností, na ktorých bolo založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne (okolnosťami na strane povinného alebo oprávneného) alebo objektívne ( napr. vývojom životných nákladov, stratou zamestnania, dlhodobou práceneschopnosťou, pribudnutím vyživovacej povinnosti, celkovým zhoršením majetkových pomerov, nadobudnutím čiastočnej alebo úplnej schopnosti oprávneného živiť sa sám, zmenou potrieb atď.). Obe kritéria uvedené v § 75 Zákona o rodine, a to odôvodnené potreby oprávneného a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú. Odôvodnené potreby dieťaťa do značnej miery závisia od schopností a možností rodičov, pričom pri určení výživného sa vychádza zo zásady, že životná úroveň dieťaťa sa má prispôsobiť životnej úrovni ostatných členov rodiny. Pri zmene rozsudku o výživnom nie je rozhodujúce, či bola výška určená autoratívnym rozhodnutím súdu, alebo dohodou . Zmena výšky výživného alebo jeho úplné zrušenie je možné najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov.
Vykonaným dokazovaním súd mal za preukázané, že od poslednej úpravy výživného nastala určitá zmena tak na strane rodičov, ako aj u maloletých detí. U detí zmena spočíva vo zvýšení ich odôvodnených potrieb vývojom životných nákladov. Medzičasom uplynulo 3,5 roka, v čase stanovenia vyživovacej povinnosti otca maloletý G.U. bol žiakom 7. ročníka ZŠ, v súčasnosti navštevuje 2. ročník SOUp v L. U. N.. Maloletý H. G. chodil do škôlky, teraz je žiakom 3. ročníka ZŠ. Otec maloletých je od 16.11.2011 nezamestnaný. Jeho pracovný pomer bol ukončený z jeho viny, pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa dopustil tak, že ako vodič z povolania riadil služobné nákladné motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, následkom čoho mu bolo vodičské oprávnenie políciou odobraté. Týmto stratil spôsobilosť vykonávať prácu dohodnutú v pracovnej zmluve. Vzhľadom na uvedené súd konštatoval, že otec maloletých detí prišiel o živobytie z vlastnej viny a preto pri skúmaní jeho možností a schopností vychádzal zo zárobku, ktorý by dosahoval u posledného zamestnávateľa. Nakoľko pred skončením pracovného pomeru zarábal 310,72 Eur čistého mesačne, minimálne takýto zárobok by mohol mať aj po 16.11.2011, čo je len o 20,- Eur menej, než mal v čase poslednej úpravy výživného. Tento pokles možného zárobku otca je vyvážené zvýšením odôvodnených potrieb detí. Súd nevzhliadol dôvod na zníženie vyživovacej povinnosti otca, preto i napriek tomu, že jeho terajšie príjmy by inak mohli byť dôvodom na novú úpravu výživného, návrh s poukazom na ustanovenie § 75 ods.1 Zákona o rodine zamietol.
Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ustanovení § 146 ods.1 písm.a) O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 205 ods.1-3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykoval navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.