Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/104/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členiek JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej v právnej veci navrhovateľky: T. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. O. Z., A. XX/XX, t.č. bytom O., M. XX/X, v konaní zastúpená B.. B. K., Q. so sídlom v O., K. č. X proti odporcovi: Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. O. Z., G. XXX/XX, o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 31. mája 2012, č.k. - 81, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že odporca j e p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky sumou vo výške 100 Eur mesačne, vždy do 10. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 11.04.2012.

Nedoplatok na výživnom za obdobie od 11.04.2012 do 30.11.2012 vo výške 384,94 Eur p o v o ľ u j e súd odporcovi platiť v mesačných splátkach po 30 Eur, spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou rozsudku do zaplatenia, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

V zostávajúcej časti návrh z a m i e t a .

Tým m e n í rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. - 62 zo dňa 02.06.2005 vo výroku o výživnom.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. -62 zo dňa 02.06.2005 vo výroku o výživnom tak, že odporca je povinný počnúc dňom 11.04.2012 platiť na výživu navrhovateľky mesačne sumu 85 Eur, k rukám navrhovateľky, mesačne vždy vopred, najneskôr do 10. dňa v mesiaci. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 11.04.2012 do 31.05.2012 vo výške 58,68 Eur povolil odporcovi zaplatiť k rukám navrhovateľky v 5-eurových mesačných splátkach, počnúc mesiacom nasledujúcim od právoplatnosti rozhodnutia, spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok a zročnosti celej sumy v prípade nezaplatenia jednej zo splátok riadne a včas. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil tým, že v predmetnej veci mal za preukázané, že návrh navrhovateľky na zvýšenie vyživovacej povinnosti bol sčasti podaný dôvodne. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že došlo k zmene pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, a to najmä na strane navrhovateľky.

Od posledného rozhodovania o výživnom uplynulo už 7 rokov a už z týchto dôvodov, vzhľadom na vek navrhovateľky sa podstatne zvýšili jej náklady. Konštatoval, že k zmene pomerov došlo aj na strane rodičov navrhovateľky, od posledného rozhodovania o výživnom príjem matky navrhovateľky poklesol; pokiaľ ide o odporcu, jeho príjem sa zvýšil o viac ako 148 Eur mesačne a obom rodičom navrhovateľky odbudla vyživovacia povinnosť k synovi Z.. S prihliadnutím na skutočnosť, že odporca spláca úver vo výške 214,22 Eur mesačne, ktorý si vzal v záujme vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva s matkou navrhovateľky, zohľadniac súčasné náklady na bývanie odporcu, jeho náklady na zdravotnú starostlivosť a dochádzku do zamestnania, s prihliadnutím na odôvodnené potreby navrhovateľky, ako aj na skutočnosť, že o otca neprejavuje žiaden záujem, považoval súd za primerané zvýšiť vyživovaciu povinnosť odporcu pre navrhovateľku na sumu 85 Eur mesačne, počnúc dňom podania návrhu na súd. Vo zvyšnej časti návrh ako nedôvodný zamietol. Zároveň vyčíslil nedoplatok na výživnom za obdobie od 11.04.2012 do rozhodnutia, ktoré povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 5 Eur. O náhrade trov rozhodol s odkazom na ust. , keď uviedol, že navrhovateľka bola v konaní len čiastočne úspešná, preto jej náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka prostredníctvom právnej zástupkyne, ktorá žiadala, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, že odporcu zaviaže prispievať na jej výživu sumou vo výške 150 Eur mesačne tak, ako žiadala vo svojom návrhu. Mala za to, že jej návrh bol podaný v celom rozsahu dôvodne. Bolo preukázané, že od poslednej úpravy výšky výživného sa pomery na jej strane podstatným spôsobom zmenili a jej výdavky vzrástli. Poukázala na to, že vzťahy účastníkov nie sú dobré, odporca o navrhovateľku nejaví záujem a nad rámec výživného jej už roky ničím neprispieva. Príjmy matky poklesli a zo svojho príjmu nie je schopná hradiť výdavky navrhovateľky v celom rozsahu. Ďalej uviedla, že medzičasom bola prijatá na vysokú školu v Nitre, čím jej mesačné výdavky ešte viac vzrastú. V konaní bolo preukázané, že čistý mesačný príjem odporcu je 538,72 Eur, odporca je vlastníkom rodinného domu s pozemkami; jedná sa o rozsiahly viacpodlažný rodinný dom, ktorý užíva výlučne odporca. Je vlastníkom osobného motorového vozidla. Odporcovi ubudla vyživovacia povinnosť voči synovi, na výživu ktorého platil mesačne 66,39 Eur. Okrem navrhovateľky inú vyživovaciu povinnosť nemá. Tvrdenie odporcu, že spláca hypotekárny úver v sume 214 Eur považovala za irelevantné, nakoľko výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Mala za to, že súd mal pri určení výživného vychádzať nielen z finančných príjmov odporcu, ale aj z jeho celkových majetkových pomerov.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť ako vecne správny. Uviedol, že o dcéru má záujem, naopak táto záujem neprejavuje oňho. Dodnes mu neoznámila, kam ide ďalej študovať; nechápe, prečo nepríde za ním, aby si ich vzťah dali doporiadku. Taktiež nechápe, prečo si navrhovateľka vzala advokátku, keď nemá peniaze, nakoľko sa mohli dohodnúť a nemuseli sa súdiť. Poukázal na to, že v súčasnosti nemá také možnosti, aby platil vyššie výživné. Spláca hypotekárny úver v sume 240 Eur, na vyporiadanie BSM matke navrhovateľky vyplatil pred rokmi 49.000 Eur. Čo sa týka auta, toto nemá už žiadnu hodnotu, jedná sa o 15-ročné auto. Pozemky sú súčasťou domu.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa zmeniť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa , podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností (či už na strane oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom.

Pri posudzovaní, či nastala zmena pomerov na strane oprávneného na výživnom, resp. povinného rodiča a v akom rozsahu je odôvodnená zmena výživného, súd vychádza zo základných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti, uvedených v ust. § 62 Zákona o rodine.

Základnými kritériami pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú predovšetkým schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (ust. § 62 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine), s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine).

V prípade, ak súd zistí významnú zmenu v pomeroch rodičov alebo detí, zmení existujúcu úpravu výživného, a to v rozsahu, ktorá zodpovedá kritériám podľa ust. § 62, resp. § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

V predmetnej veci z obsahu spisu vyplýva, že vyživovacia povinnosť k navrhovateľke bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Prievidza, č.k. -62 zo dňa 02.06.2005, ktorým bolo manželstvo rodičov navrhovateľky rozvedené a deti, pochádzajúce z manželstva, obidve v tom čase maloleté, boli zverené do osobnej starostlivosti matky a odporcovi bola uložená povinnosť platiť na výživu vtedy maloletého Z. mesačne sumou 2.000,- Sk (66,39 Eur) a na výživu vtedy ešte maloletej navrhovateľky sumou 1.500,- Sk (49,79 Eur). V tom čase matka navrhovateľky dosahovala priemerný mesačný príjem vo výške 663 Eur, príjem odporcu predstavoval sumu 389,96 Eur mesačne. Maloletá mala v čase rozhodnutia 12 rokov a bola žiačkou základnej školy.

V súčasnosti matka navrhovateľky podniká, podľa daňového priznania za rok 2011 jej celkové príjmy predstavovali sumu 5.211,79 Eur, výdavky sumu 4.001,78 Eur a základ dane predstavoval sumu 1.210,01 Eur. Odporca je v súčasnosti zamestnaný, jeho priemerný mesačný príjem za obdobie apríl 2011 až marec 2012 predstavoval sumu 538,72 Eur. Obom rodičom navrhovateľky odbudla vyživovacia povinnosť voči synovi Z., ktorú odporca platil v sume 66,39 Eur mesačne. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa vyplýva, že výdavky odporcu spočívajú v nákladoch na bývanie (inkaso) v sume 96,25 Eur, cestovné do práce v sume 30 Eur, odporca mesačne spláca úver, ktorý si bral na bývanie - vyplatenie matky navrhovateľky z bezpodielového spoluvlastníctva, v sume 214 Eur, sumu 26,50 Eur platí do štátneho fondu rozvoja bývania, 2x ročne platí za dovoz dreva na kúrenie sumu 81 Eur, 2x ročne platí poistenie stavby vo výške 46,41 Eur, na navrhovateľku platí poistku mesačne v sume 2 eurá a na lekára mesačne vynaloží sumu 10 až 20 Eur. Navrhovateľka v čase rozhodnutia prvostupňového súdu bola študentkou posledného ročníka Obchodnej akadémie O., jej výdavky pozostávali v nákladoch na štúdium, nákladoch na hygienu a oblečenie, výdavkoch na kultúrne a športové podujatia. Navrhovateľka v odvolaní tvrdila, že po rozhodnutí prvostupňového súdu bola prijatá na štúdium na vysokej škole, o tomto však súdu nepredložila žiaden dôkaz.

Z uvedeného je zrejmé, tak, ako správne konštatoval aj súd prvého stupňa, že preukázateľne došlo k zmene pomerov od poslednej úpravy výživného, a to na strane všetkých účastníkov konania, ale najmä na strane navrhovateľky. Navrhovateľka je o 7 rokov staršia, čím preukázateľne vzrástli jej náklady, k zmene pomerov preukázateľne došlo aj na strane odporcu, ktorého čistý mesačný príjem vzrástol o 149 Eur mesačne. Odporcovi odbudla ďalšia vyživovacia povinnosť k synovi Z. v sume 66,39 Eur mesačne. Odvolací súd preskúmal všetky námietky vznesené navrhovateľkou v odvolaní a dospel k záveru, že z takto zistených zárobkových a majetkových pomerov odporcu, je odporca zo svojho príjmu schopný prispievať na výživu navrhovateľky sumou 100 Eur mesačne. K námietke odporcu, že v súčasnosti nemá také možnosti, aby platil vyššie výživné, s poukazom na skutočnosť, že spláca hypotekárny úver v sume 240 Eur mesačne, odvolací súd nemohol prihliadnuť vzhľadom k ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Preto odvolací súd odvolaniu navrhovateľky čiastočne vyhovel a rozhodnutie prvostupňového súdu zmenil tak, že odporcovi zvýšil vyživovaciu povinnosť na navrhovateľku zo sumy 49,79 Eur na sumu 100 Eur mesačne, s účinnosťou od podania návrhu. Vo zvyšnej časti, v ktorej sa navrhovateľka domáhala určenia vyživovacej povinnosti až na sumu 150 Eur mesačne, návrh ako nedôvodný zamietol. Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľky, že sa jej náklady ešte zvýšili po tom, čo bola prijatá na štúdium na vysokú školu, odvolací súd poukazuje na to, že navrhovateľka túto skutočnosť súdu žiadnym spôsobom nepreukázala. Z uvedených dôvodov odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu veci tak, ako bol zistený súdom prvého stupňa a rozhodol, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Zároveň vyčíslil nedoplatok na výživnom za obdobie od 11.04.2012 do 30.11.2012, ktorý predstavuje sumu 384,94 Eur (100 Eur - 49,79 Eur = 50,21 Eur x 7 mesiacov = 351,47 Eur; 100 Eur - 49,79 Eur = 50,21 Eur : 30 x 20 dní = 33,47 Eur), ktoré povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 30 Eur, spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou rozsudku do zaplatenia, s použitím ust. ods.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa a tak, že vzhľadom na čiastočný úspech oboch strán v konaní žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .