Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41CoPv/8/2023

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členov senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a Mgr. Miriam Kamenská., v právnej veci navrhovateľa 1/ Bayer, spol. s r.o., so sídlom Karadžicova 2, 811 09 Bratislava - mestká časť Staré Mesto, IČO: 35 759 143 a navrhovateľa 2/ Bayer Aktiengesellschaft, so sídlom Kaiser-Wilhelm-Allee 1, 51373 Leverkusen, Nemecká spolková republika, registračné číslo spoločnosti: HRB 48248, obaja navrhovatelia právne zastúpení Allen & Overy Bratislava, s.r.o., so sídlom Eurovea Central 1, Pribinova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 35 857 897, proti odporcovi 1/ Zentiva, a.s., so sídlom Einsteinova 24, 851 01 Bratislava, IČO: 31 411 771 a odporcovi 2/ Zentiva, k.s., so sídlom U kabelovny 130, 10237 Praha 10 - Dolní Měcholupy, Česká republika, IČ: 492 40 030, obaja právne zastúpení Bird & Bird s.r.o. advokátska kancelária, so sídlom Landererova 12, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 44 275 862 a IK Legal, s.r.o., so sídlom Landererova 12, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 958 135, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa 1/ a navrhovateľa 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. -460 zo dňa 17. marca 2023 takto

rozhodol:

I. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. -460 zo dňa 17. marca 2023 potvrdzuje.

II. Odporcovia 1/ a 2/, každý zvlášť majú nárok na náhradu trov odvolacia konania voči navrhovateľovi 1/ a navrhovateľovi 2/ v rozsahu 100 %, ktoré trovy sú navrhovateľ 1/ a navrhovateľ 2/ povinní nahradiť spoločne a nerozdielne každému z odporcov 1/ a 2/.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým uznesením výrokom I. návrh navrhovateľa 1/ a navrhovateľa 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Výrokom II. rozhodol, že odporca 1/ a odporca 2/, každý zvlášť majú nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi 1/ a navrhovateľovi 2/ v rozsahu 100 %, trovy ktoré sú navrhovateľ 1/ a navrhovateľ 2/ povinní nahradiť spoločne a nerozdielne každému z odporcov 1/ a 2/ v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o ich výške.

2. V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že navrhovatelia sa návrhom domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží odporcom 1/ a 2/ povinnosť zdržať sa na na území Slovenskej republiky ponúkania na predaj, dovoz a uvádzania na trh lieku Xanirva, tak ako je definovaný v rozhodnutiach o registrácií lieku vydaných Štátnym pre kontrolu liečiv (ďalej len „ŠÚKL“) pod č. 16/0130/20-S a č. 16/0131/20-S (ďalej len „liek Xanirva“), ako aj povinnosť zdržať sa na území Slovenskej republiky dodávania lieku Xanirva držiteľom povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľom povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti v nemocničnej lekárni alebo vo verejnej lekárni, poskytovateľom záchrannej zdravotnej služby a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, a to všetko do skončenia platnosti patentu č. 1845961 (E 19024). Zároveň navrhovatelia žiadali uložiť odporcom 1/ a 2/ povinnosť informovať držiteľov povolenia na veľkodistribúciu liekov, ktorým v čase od zaradenia lieku Xanirva na zoznam kategorizovaných liekov až do doručenia tohto uznesenia o nariadení neodkladného

opatrenia dodali liek Xanirva o súdom nariadenej povinnosti zdržať sa na území Slovenskej republiky ponúkania na predaj, dovozu a uvádzania na trh lieku Xanirva do skončenia platnosti patentu č. 1845961 (E 19024) a povinnosti na území Slovenskej republiky stiahnuť z trhu a skladov distribútorov všetky lieky Xanirva, a to v lehote 7 dní odo dňa doručenia uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Zároveň odporovi 2/ žiadali uložiť povinnosť podať žiadosť Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky o vyradenie lieku Xanirva zo zoznamu kategorizovaných liekov podľa o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), v lehote 7 dní odo dňa doručenia uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia a tiež povinnosť zdržať sa podania opätovnej žiadosti Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky o zaradenie lieku Xanirva do zoznamu kategorizovaných liekov podľa najmenej do 23.07.2025, ako aj zabezpečiť splnenie tejto povinnosti akoukoľvek spriaznenou osobou odporcu 2/.

3. Navrhovatelia v odôvodnení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedli, že navrhovateľ 2/ je držiteľom EÚ registrácie lieku Xarelto, ktorý je určený na liečbu tromboembolických porúch pomocou liečiva rivaroxabán. Konkrétne je liek Xarelto indikovaný na liečbu hlbokej žilovej trombózy a prevenciu rekurencie (opakovaného výskytu) hlbokej žilovej trombózy a pľúcnej embólie a taktiež na prevenciu cievnej mozgovej príhody a systémovej embolizácie. Navrhovateľ 2/ je zároveň držiteľom rozhodnutí o zaradení lieku Xarelto do zoznamu kategorizovaných liekov v rôznych gramážach a v rôznych počtoch tabliet v balení podľa z rokov 2012, 2013 a 2016 v SR. Navrhovateľ 2/ ako držiteľ registrácie lieku je oprávnený uvádzať liek Xarelto na trh v Európskej únii. V trhovom prostredí Slovenskej republiky je navrhovateľ 2/ zastúpený navrhovateľom 1/, ktorý je zodpovedný za uvádzanie lieku Xarelto na slovenský trh. Teda navrhovateľ 1/ je distribútorom lieku Xarelto na území Slovenskej republiky.

4. Liek Xarelto, je chránený Európskym patentom č. 1845961 s názvom „Spôsob liečenia tromboembolických porúch pomocou rivaroxabánu“, ktorý je platný na území Slovenskej republiky do 19.01.2026. Slovenský preklad tohto patentu bol sprístupnený verejnosti dňa 03.11.2015 pod č. dokumentu E 19024 (ďalej len „patent“), ktorého majiteľom je spoločnosť Bayer Intellectual Property GmbH, so sídlom Alfred-Nobel-Strasse 10, 407 89 Monheim, Nemecká spolková republika, registračné číslo spoločnosti: HRB 67604 (ďalej len “majiteľ patentu“). Navrhovatelia uvádzajú liek Xarelto na trh v Slovenskej republike so súhlasom spoločnosti majiteľa patentu ako držitelia licencie. Majiteľ patentu nie je účastníkom tohto konania, keďže sa priamo nezúčastňuje hospodárskej súťaže ohľadom lieku Xarelto. Podstata úspechu liekov Xarelto 15 mg a Xarelto 20 mg spočíva v spôsobe ich užitia, keď na rozdiel od iných liekov určených na liečbu tromboembolických porúch pomocou rivaroxabánu stačí Xarelto užívať iba jedenkrát denne. Práve spôsob užívania iba jedenkrát denne predstavuje patentovo chránenú technológiu vyššie špecifikovaného patentu.

5. Odporca 2/ je farmaceutická spoločnosť zameraná na výrobu generických liekov a obchodovanie s nimi. Zároveň je držiteľom EÚ registrácie pre Slovensko lieku Xanirva, ktorý je určený na liečbu tromboembolických porúch pomocou liečiva rivaroxabán. Konkrétne je liek Xanirva indikovaný na liečbu hlbokej žilovej trombózy a prevenciu rekurencie hlbokej žilovej trombózy a pľúcnej embólie a taktiež na prevenciu cievnej mozgovej príhody a systémovej embolizácie. Odporca 2/ je držiteľom registrácie pre liek Xanirva v Európskej únii. V prostredí Slovenskej republiky odporcu 2/ zastupuje odporca 1/, ktorý je zodpovedný za uvádzanie lieku Xanirva na slovenský trh a je uvedený ako kontaktná osoba na webovej stránke www.zentiva.sk, ako aj na ďalšísch dokumentoch dostupných na stránke ŠÚKL týkajúcich sa lieku Xanirva (a to pohotovosnej karte pre pacientov užívajúcich liek Xanirva a príručke pre predpisujúcich lekárov).

6. Liek Xanirva nie je patentovo chránený. Liek Xanirva sa na územie Slovenskej republiky dodáva v rôznych gramážach a v rôznych počtoch tabliet v balení, pričom na účely tohto podania sú podstatné lieky Xanirva 15 mg filmom obalené tablety a Xanirva 20 mg filmom obalené tablety, ktoré získali registráciu v Slovenskej republike tzv. decentralizovaným spôsobom. Ako vyplýva z rozhodnutia ŠÚKL o registrácii príslušných liekov Xanirva, odporca 2/ v rámci registrácie preukázal splnenie zákonných podmienok na registráciu generického lieku podľa Zákona o liekoch. Odporca 2/ teda preukázal, že generický humánny liek Xanirva má rovnaké kvalitatívne a kvantitatívne zloženie liečiv a rovnakú liekovú formu ako referenčný originálny liek Xarelto, a teda je úplnou generickou kópiou lieku Xarelto. Dňa 24. 7. 2020 podal odporca 2/ žiadosť o zaradenie lieku Xanirva do zoznamu kategorizovaných liekov. Následne dňa

15. 10. 2020 došlo zverejneniu rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva, ktorým bol liek Xanirva zaradený do zoznamu kategorizovaných liekov, a to do rovnakej referenčnej skupiny ako liek Xarelto.

7. Navrhovatelia ďalej uviedli, že konanie odporcov 1/ a 2/ spočívajúce v zaradení lieku Xanirva do zoznamu kategorizovaných liekov a jeho uvádzanie na slovenský trh predstavuje akt v rámci hospodárskej súťaže, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a spôsobuje ujmu navrhovateľom 1/ a 2/. Konečným cieľom aktivít odporcov je vygenerovať zisk na úkor predaja lieku Xarelto a znížiť ziskovosť navrhovateľom. Tento cieľ odporcovia napĺňajú snahou o zabratie trhu s liekmi určenými na liečbu tromboembolických porúch pomocou liečiva rivaroxabán. Patentovo chránený a drahší liek Xarelto, uvádzaný na trh navrhovateľmi, totiž nedokáže finančne konkurovať generickému lieku Xanirva predčasne a neoprávnene zaradenému v zozname kategorizovaných liekov. Konanie odporcov je z tohto dôvodu spôsobilé navrhovateľom privodiť ujmu a naplniť všetky kritéria nekalej súťaže. Už samotné vydanie rozhodnutia o zaradení lieku do zoznamu kategorizovaných liekov je spôsobilé pripraviť výrobcu originálneho lieku o schopnosť konkurovať generickému produktu na trhu. Zaradenie lieku Xanirva do referenčnej skupiny pôvodne obsahujúcej výhradne liek Xarelto znížilo sumu, ktorú sú zdravotné poisťovne povinné vo vzťahu k lieku Xarelto uhrádzať. Pre liek Xarelto však ostala zachovaná jeho pôvodne určená maximálna cena. Odporcovia tak svojim konaním spôsobili, že pre liek Xarelto sa zásadným spôsobom zvýšil rozdiel medzi sumou, ktorú daný liek pacienta stojí a sumou, ktorú preplatí zdravotná poisťovňa, a to všetko 3 roky pred skončením platnosti patentu majiteľa patentu. Inými slovami konanie žalovaných spôsobilo konkurenčnú nevýhodu pre liek Xarelto, keď mu vytvorilo neúmerne vysoký doplatok.

8. Podstatou technológie, ktorá je pri lieku Xarelto patentovo chránená, je práve efektívne a bezpečné fungovanie liečiva rivaroxabán pri podaní iba jedenkrát denne. Odporcovia v príkrom rozpore s akýmikoľvek pravidlami férovej súťaže pritom práve tento aspekt produktu Xanirva vyzdvihujú aj v rámci svojej marketingovej komunikácie, na preukázanie čoho navrhovatelia predložili marketingový leták odporcu 1/.

9. Majiteľ patentu vedie vlastné konanie proti odpocom 1/ a 2/, v ktorom sa domáha ochrany svojich práv z priemyselného vlastníctva, pričom konanie je vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. , kde rozsudok súdu prvej inštancie ku dňu podania návrhu nie je právoplatný a je predmetom odvolacieho konania. Navrhovatelia 1/ a 2/ sa však týmto návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhajú ochrany svojich nárokov z nekalosúťažného konania z titulu generálnej klauzuly nekalej súťaže podľa , v znení neskorších predpiscv (ďalej len „“) s tým, že nekalosúťažné konanie odporcov 1/ a 2/ spočíva v porušovaní noriem súkromného práva so súťažným dopadom, konkrétne v porušovaní a o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon). Ujma na strane navrhovateľov spočíva vo svojvoľnom porušovaní patentovej ochrany lieku Xarelto zo strany odporcov, ktorá je predmetom patentovej ochrany až do 19.01.2026.

10. Na účely vyhodnotenia, či propagované vlastnosti lieku Xanirva spadajú do rozsahu nárokov patentovo chránenej technológie lieku Xarelto, ako aj na účely vyhodnotenia informácií obsiahnutých v písomnej informácii pre používateľov lieku, v súhrne charakteristických vlastností lieku a v rámci hodnotiacej správy humánneho lieku navrhovatelia predložili znalecký posudok vypracovaný znaleckým - súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline č. 18/2023 zo dňa 06.02.2023 (ďalej len znalecký posudok), pričom poukázali na hlavné závery znaleckého posudku, v zmysle ktorých lieky Xanirva, tak ako sú registrované ŠÚKL, na základe rozhodnutí ŠÚKL o registrácii lieku vydaných pod č. 16/0130/20-S a č. 16/0131/20-S, a ako sú opísané v súhrne charakteristických vlastností liekov Xanirva, napĺňajú všetky znaky obsiahnuté v patentových nárokoch patentu č. 1845961 validovaného v Slovenskej republike pod č. E 19024, a teda lieky Xanirva spadajú do rozsahu ochrany tohto patentu.

11. Navrhovateľa konkrétne uviedli, že patent obsahuje dva patentové nároky, a to: Nárok č. 1: (i) použitie tablety s rýchlym uvoľňovaním, (ii) zlúčeniny 5-chlór-N-({(5S)-2-oxo-3-[4-(3-oxo-4-morfolinyl)fenyl]-1,3-oxazolidin- 5-yl}metyl)-2- tiofénkarboxamidu (rivaroxabán), (iii) na výrobu liečiva na liečenie tromboembolickej poruchy,

(iv) podávanej nie častejšie než jedenkrát denne počas najmenej piatich po sebe idúcich dní, (v) pričom uvedená zlúčenina má polčas zmeny plazmatickej koncentrácie 10 hodín alebo menej, keď sa podáva orálne ľudskému pacientovi (polčas rozpadu).

Nárok č. 2: použitie, ktoré sa nárokuje v patentovom nároku č. 1, kde tromboembolickou poruchou je: infarkt myokardu s eleváciou ST segmentu (STEMI), infarkt myokardu bez elevácie ST segmentu (NSTEMI), nestabilná angína, reoklúzia po angioplastike alebo aortokoronárnom prepojení, pľúcne embólie, hlboké žilové trombózy, alebo mŕtvica.

K znaku (i) nároku č. 1 uviedli, že tablety liekov sa v základnom delení delia na tablety s rýchlym uvoľňovaním a tablety s riadeným, resp. postupným uvoľňovaním. Znalecký posudok, hodnotiaca správa humánneho lieku a súhrn charakteristických vlastností lieku Xanirva jasne uvádzajú, že tablety lieku Xanirva sú tablety s okamžitým (rýchlym) uvoľňovaním, teda rovnako ako pri lieku Xarelto. K znaku (ii) nároku č. 1 znalecký posudok uvádza, že uvedená chemická zlúčenina je iba detailným rozpísaním liečiva rivaroxabán. Informácia pre používateľov lieku a súhrn charakteristických vlastností lieku Xanirva jednoznačne preukazujú, že liek Xanirva obsahuje liečivo rivaroxabán, teda rovnako ako liek Xarelto. Keďže liek Xanirva je generickou verziou (kópiou) lieku Xarelto, táto otázka ani z povahy veci nemôže byť sporná. Znak (iii) nároku č. 1 vyžaduje, aby sa zlúčenina rivaroxabán používala „na výrobu lieku na liečenie tromboembolickej poruchy“. Z informácie pre používateľov lieku a súhrnu charakteristických vlastností lieku Xanirva je zrejmé, že daný liek bol pripravený na liečenie tromboembolickej poruchy. Znak (iv) nároku č. 1 tvorí podstatu samotného vynálezu, keďže patentovo chránená technológia lieku Xarelto umožňuje efektívne a bezpečné fungovanie liečiva rivaroxabán pri užívaní jedenkrát denne. Znalecký posudok na základe informácií obsiahnutých v informácii pre používateľov lieku a súhrne charakteristických vlastností lieku Xanirva potvrdzuje, že tak Xanirva 15 mg, ako aj Xanirva 20 mg sú určené na používanie jedenkrát denne. Znak (v) nároku č. 1 iba určuje tzv. polčas rozpadu relevantnej zlúčeniny použitej na výrobu lieku. V prípade lieku Xarelto je relevantnou zlúčeninou liečivo rivaroxabán. Keďže polčas rozpadu je inherentnou vlastnosťou konkrétnej chemickej zlúčeniny, je zrejmé, že ak dva lieky (Xarelto aj Xanirva) obsahujú rovnaké liečivo (rivaroxabán) musia mať aj rovnaký polčas rozpadu. Naplnenie tohto znaku je tak v prípade lieku Xanirva taktiež bezpodmienečne dané. K celému nároku č. 2, ktorý špecifikuje konkrétne tromboembolické poruchy, znalecký posudok konštatuje, že lieky Xanirva 15 mg a Xanirva 20 mg sú schválené na všetky tam vymenované indikácie, a to vrátane pľúcnej embólie, hlbokej žilovej trombózy a mŕtvice. Liek Xanirva tak jednoznačne napĺňa znaky nároku č. 2 patentu

12. Navvrhovatelia ďalej uviedli, že medzi sporovými stranami je potrebné upraviť pomery bezodkladne, a to najmä vzhľadom na mimoriadne negatívne dopady na súťažné prostredie, ako aj reálne vznikajúcu ujmu na strane žalobcov s tým, že navrhovatelia sú nútení na to, aby sa udržali na trhu s liekmi na liečenie tromboembolických porúch prostredníctvom liečiva rivaroxabán, vynakladať dodatočné finančné prostriedky počas trvania patentovej ochrany lieku Xarelto, čo už samo osebe je dostatočným podkladom na osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán. Navrhovatelia majú za to, že v tomto období by mali mať k dispozícii dočasný monopol na trhu až do skončenia patentovej ochrany.

13. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa vyjadrili odporcovia, ktorí v písomnom podaní doručenom súdu dňa 06.03.2023 poukázali na skutočnosť, že navrhovatelia sa podaným návrhom domáhajú nariadenia neodkladného opatrenia vo veci nekalosúťažného konania zo strany odporcov, pričom ako subjekty na strane navrhovateľov len formálne vystupujú dve právne entity, a síce slovenská obchodná spoločnosť Bayer, spol. s.r.o. (navrhovateľ 1/) a nemecká obchodná spoločnosť Bayer Aktiengesellschaft (navrhovateľ 2/). Oba subjekty na strane navrhovateľov majú podľa tvrdení navrhovateľov len „status súťažiteľov“ uvádzajúcich liek Xarelto obsahujúci účinnú látku rivaroxabán na trh v Slovenskej republike. Ani jeden z navrhovateľov nie je pritom skutočným majiteľom patentu č. 1845961, ktorý je predmetom uplatňovania domnelých práv navrhovateľov z nekalosúťažného konania voči odporcom v tomto súdnom konaní.

14. Odporcovia ďalej uviedli, že návrh navrhovateľov sa týka veci, o ktorej už tunajší súd v rámci svojej právomoci dvakrát rozhodoval, keď majiteľ patentu podal dňa 28.01.2021 na Okresný súd Banská Bystrica prvý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči odporcom, konanie o ktorom bolo vedené pod sp. zn. . V uvedenom konaní si majiteľ patentu prostredníctvom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uplatňoval voči odporcom nielen svoje práva z titulu údajného porušovania patentových práv, ale aj práva z nekalosúťažného konania. Predmetný návrh bol na

základe odvolania odporcov uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. -686 zo dňa 08.09.2021 v celom rozsahu s konečnou platnosťou zamietnutý. Následne majiteľ patentu podal dňa 08.02.2022 ďalší návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči odporcom, konanie o ktorom bolo vedené pod sp. zn. . Aj v rámci tohto druhého návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia si majiteľ patentu uplatňoval voči odporcom svoje práva z titulu údajného porušovania patentových práv a rovnako aj práva z údajného nekalosúťažného konania. Predmetné konanie o tomto druhom návrhu bolo na základe odvolania odporcov uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. -1713 zo dňa 28.07.2022 zastavené pre existenciu procesnej prekážky už rozhodnutej veci (tzv. res iudicata). Podanie súčasného návrhu navrhovateľov sa navonok snaží svojou formou odlíšiť od predchádzajúcich návrhov majiteľa patentu, nakoľko v rámci súčasného návrhu navrhovahovateľov vystupujú ako navrhovatelia dva subjekty odlišné od subjektu majiteľa patentu, ktorý vystupoval ako navrhovateľ v rámci predchádzajúcich konaní voči tým istým odporcom. Za podaním súčasného navrhu, napriek jeho odlišnej formálnej štruktúre a formálne odlišným subjektom stoja identické dôvody, a teda údajné nekalosúťažné konanie a porušovanie patentových práv k patentu č. 1845961 majiteľa patentu zo strany odporcov, ako aj identické skutkové okolnosti, ktorých podstatou je uvádzanie liekov Xanirva s účinnou látkou rivaroxabán na trh v Slovenskej republike ešte pred vypršaním domnelej patentovej ochrany prislúchajúcej majiteľovi patentu. Odporcovia v tejto súvislosti poukázali na nedostatok procesnej podmienky spočívajúcej v prekážke rozhodnutej veci, odvolávajúc sa na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované pod č. R 25/2011 s tým, že pokiaľ nedôjde k zmene skutkových okolností, tvorí právoplatné uznesenie, ktorým súd zamietol návrh na nariadenie predbežného (neodkladného) opatrenia, prekážku veci právoplatne rozsúdenej, pričom prekážka veci rozhodnutej je viazaná na totožnosť veci. Totožnou vecou je totožný nárok, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, pokiaľ sa opiera o rovnaký právny dôvod vyplývajúci z rovnakého skutkového stavu - t.j. skúmajú sa tieto dve kritériá - totožný nárok a rovnaký skutkový stav, pričom nezáleží na tom, ako bol skutok v pôvodnom konaní vyhodnotený po právnej stránke.

15. Odporcovia ďalej v podaní namietali, že navrhovatelia vo svojom návrhu zavádzajú a chybne konštatujú, že liek Xarelto, ktorého je liek odporcov Xanirva generickým ekvivalentom, je chránený patentom majiteľa patentu. Zdôraznili, že samotný patent, z ktorého si navrhovatelia uplatňujú práva v tomto súdnom konaní má charakter tzv. sekundárneho, resp. druhotného patentu a nechráni ani liek Xarelto ako taký a ani účinnú látku rivaroxabán obsiahnutú v lieku Xarelto a lieku Xanirva. Tento sekundárny, resp. druhotný patent sa výlučne vzťahuje na spôsob liečenia tromboembolických porúch pomocou účinnej látky rivaroxabán, ktorá je obsiahnutá v lieku Xarelto a v lieku Xanirva. Platnosť pôvodného, resp. originálneho patentu chrániaceho účinnú látku rivaroxabán, t.j. účinnú látku obsiahnutú v lieku Xarelto a v lieku Xanirva, konkrétne platnosť slovenského patentu č. 287272 majiteľa patentu s názvom „Substituované oxazolidinóny, spôsob ich výroby, lieky tieto látky obsahujúce a ich použitie“ už vypršala na území Slovenskej republiky dňa 11.12.2020. Podľa odporcov navrhovatelia vo svojom návrhu zjednodušene tvrdia, že odporcovia tým, že uvádzajú na trh liek Xanirva, ktorý je generickým ekvivalentom ich lieku Xarelto a ktorý podľa slov navrhovateľov porušuje patent majiteľa patentu, sa zároveň dopúšťajú nekalosúťažného konania spočívajúceho v porušovaní generálnej klauzuly nekalej súťaže, vrátane porušovania dobrých mravov súťaže podľa . Odporcovia tvrdenia navrhovateľov odmietajú a považujú ich za čisto účelové. V situácii, kedy nebolo doposiaľ v Slovenskej republike vydané právoplatné súdne rozhodnutie, ktoré by jednoznačne deklarovalo porušovanie patentových práv majiteľa patentu zo strany odporcov, ako aj za situácie, kedy odporcovia uvádzajú na trh svoj liek Xanirva na základe riadne udelenej registrácie a kategorizácie zo strany ŠÚKL a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky v súlade s relevantnými právnymi predpismi, najmä Zákonom o liekoch a Zákonom o úhradách za lieky, argumentácia navrhovateľov o údajnom rozpore konania odporcov spočívajúceho v uvádzaní lieku Xanirva na trh v Slovenskej republike s dobrými mravmi súťaže tu nijako neobstojí. Podľa názoru odporcov je to súd, ktorý je ako jediný oprávnený rozhodovať, či určitý výrobok (liek) porušuje patentové práva majiteľa patentu. Do času, kým takéto právoplatné rozhodnutie súdu nie je prijaté, platí všeobecná právna prezumpcia, podľa ktorej daný výrobok (liek) uplatňovaný patent neporušuje. Takisto posúdenie, či určité konanie je v rozpore s dobrými mravmi súťaže, je otázkou výlučne právnou, a nie otázkou skutkovou. Pokiaľ však má byť predmetom skúmania zo strany súdu pre účely nariadenia neodkladného opatrenia len údajné nekalosúťažné konanie odporcov, nezávisle od údajného porušovania patentových práv majiteľa patentu zo strany odporcov, tak ako to deklarujú vo svojom návrhu priamo navrhovatlia, potom navrhovateľmi predložený Znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline č. 18/2023 zo dňa 06.02.2023 vypracovaný pre účely posúdenia porušovania patentových práv v tomto kontexte

nezohráva nijakú úlohu a je podľa názoru odporcov nepodstatný. Pre prípad, že by sa súd napriek uvedenému rozhodol pre účely tohto súdneho konania akceptovať tento znalecký posudok, odporcovia predložili znalecký posudok vypracovaný pre odporcov znalcom J. s doplnením č. 1 znaleckého posudku č. 1/2021, predmetom ktorého bolo posúdenie, či liek odporcov Xanirva, konkrétne liečivé prípravky Xanirva 10 mg, 15 mg a 20 mg filmom obalené tablety spadajú do rozsahu ochrany patentu majiteľa patentu. Záver tohto znaleckého posudku pritom obsahuje prijatý jednoznačný, jasný a zreteľný záver o tom, že liečivý prípravok odporcov Xanirva 10 mg filmom obalené tablety, registračné číslo ŠÚKL 16/0129/20-S, liečivý prípravok odporcov Xanirva 15 mg filmom obalené tablety, registračné číslo ŠÚKL 16/0130/20-S a liečivý prípravok odporcov Xanirva 20 mg filmom obalené tablety, registračné číslo ŠÚKL 16/0131/20-S nespadajú do rozsahu ochrany Európskeho patentu č. 1845961 majiteľa patentu validovaného na Slovensku ako E 19024, pretože sa nezhodujú v znakoch č. 2 až 5. Odporcovia preto aj s poukazom na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. -686 zo dňa 08.09.2021 žiadali návrh na nariadenie nedokldného opatrnia zamietnuť.

16. Odporcovia k svojmu písomnému vyjadreniu pripojili listinné dôkazy, a to výňatok z oficiálnej webovej stránky medzinárodnej farmaceutickej skupiny Bayer v anglickom jazyku, výňatok z oficiálnej webovej stránky medzinárodnej farmaceutickej skupiny Bayer v slovenskom preklade, predžalobnú výzvu majiteľa patentu zo dňa 11. septembra 2020 v anglickom jazyku, predžalobná výzva majiteľa patentu zo dňa 11. septembra 2020 v slovenskom preklade, návrh odporcu 2/ na zrušenie patentu zo dňa 19. decembra 2022, výňatok z verejnej databázy na webovej stránke Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky zo dňa 2. marca 2023, výňatok z webovej stránky zo dňa 3. marca 2023 preukazujúci dostupnosť iných liekov obsahujúcich účinnú látku rivaroxabán na trhu v Slovenskej republike, výber z e-mailovej komunikácie medzi právnym zástupcom odporcov a znalcami (p. Ing. Jánom Havierom, PhD.), písomnú objednávku znaleckého posudku v mene odporcov, Znalecký posudok vypracovaný znalcom D.. D. J..

17. Okresný súd na základe vznesenej námietky zo strany odporcu ohľadne prekážky res iudicata skúmal, či je v danom prípade táto námietka odporcu dôvodná, a teda či ide neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Súd konštatoval, že z pripojeného spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. zistil, že návrhom doručeným súdu dňa 28.01.2021 sa navrhovateľ - obchodná spoločnosť Bayer Intellectual Property GmbH, HRB 67604, Alfred-Nobel-Strasse 10, 407 89 Monheim, Nemecko ako majiteľ Európskeho patentu č. 1845961 (E 19024) domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým mal súd odporcom 1/ a 2/ (t.j. subjektom totožným, ako v tomto konaní) uložiť povinnosť zdržať sa predaja, dovozu, uvádzania na trh a dodávania lieku Xanirva, tak ako je definovaný v rozhodnutiach o registrácii lieku vydaným ŠÚKL pod č. 16/0130/20-S zo dňa 4. júna 2020 a č. 16/0131/20-S zo dňa 4. júna 2020. Súčasne sa domáhal uloženia povinnosti informovať držiteľov povolenia na veľkodistribúciu liekov o takomto zákaze, stiahnutia liekov Xanirva z trhu a skladov distribútora a zdržania sa prevodu registrácie tohto lieku, pričom nárok v uvedenom konaní uplatňoval titulom porušovania patentovej ochrany podľa patenového zákona zo strany odporcov, ako aj titulom ochrany pred nekalosúťažným konaním odporcov podľa § 44 ods. 1 Obchodníka zákonníka. O podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia majiteľa patentu bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. -279 zo dňa 16.02.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. -686 zo dňa 08.09.2021 tak, že súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

18. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní vedenom pod sp.zn. vystupujú na strane navrhovateľa subjekty odlišné od navrhovateľa v konaní vedenom pod sp. zn. , konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa v tomto konaní teda netýka tých istých osôb. Súd ďalej uviedol, že kým v prvom návrhu navrhovateľ ako majiteľ patentu tvrdil, že odporcovia zasahujú do jeho práv z patentu, v druhom návrhu odlišní navrhovatelia tvrdia, že odporcovia zasahujú do ich práv na ochranu proti nekalej súťaže. Ďalej mal súd za to, že zo skutkových tvrdení navrhovateľov opísaných v návrhu vyplýva, že strany konania sú konkurentmi na slovenskom obchodnom trhu v oblasti poskytovania lieku určeného na liečbu tromboembolických porúch pomocou liečiva rivaroxabán. Vzhľadom na odlišnosť subjektov na strane navrhovateľov, ako aj uplatnenie nároku na ochranu z dvoch rôznych právnych titulov, súd prvej inštancie nezistil nedostatok procesnej podmienky spočívajúci v existencii prekážky rozsúdenej veci.

19. Súd preto preskúmal tvrdenia navrhovateľov, či sa odporcovia dopúšťajú konania v rozpore s dobrými mravmi súťaže v zmysle tým, že uvádzajú na trh liek Xanirva určený na liečbu tromboembolických porúch pomocou liečiva rivaroxabán, a či skutočne dochádza k porušeniu práv navrhovateľov v dôsledku nekalej súťaže zo strany odporocov. Teda či navrhovatelia osvedčili skutočnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení.

20. Podľa okresného súdu z podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že navrhovatelia sa domáhajú ochrany preto, že sa domnievajú, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi nimi a odporcami. Súd uviedol, že takémuto návrhu je možné vyhovieť iba vtedy, ak obsahuje skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zásah súdu do vzájomných pomerov navrhovateľa a odporcov a zároveň, ak potreba úpravy pomerov obsahuje prvok neodkladnosti a nevyhnutnosti.

21. Okresný súd z podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súvisiacich príloh považoval za osvedčenú skutočnosť, že spoločnosť Bayer Intellectual Property GmbH, HRB 67604, Alfred- Nobel-Strasse 10, 407 89 Monheim, Nemecko je vlastníkom Európskeho patentu č. 1845961 s názvom „Spôsob liečenia tromboembolických porúch pomocou rivaroxabánu“, ktorý je platný na území Slovenskej republiky do 19.01.2026 a ktorý poskytuje ochranu najmä pre použitie tabletky s rýchlym uvoľňovaním zlúčeniny rivaroxabánu na výrobu liečiva na liečenie tromboembolickej poruchy, podávaného nie častejšie než jedenkrát denne počas najmenej piatich po sebe idúcich dní, pričom uvedená zlúčenina má polčas zmeny plazmatickej koncentrácie 10 hodín alebo menej, keď sa podáva orálne ľudskému pacientovi (patentový nárok č. 1), ako aj pre použitie ako sa nárokuje v patentovom nároku č. 1, kde tromboembolickou poruchou je infarkt myokardu s eleváciou ST segmentu (STEMI), infarkt myokardu bez elevácie ST segmentu (NSTEMI), nestabilná angína, reoklúzia po angioplastike alebo poaortokoronárnom prepojení, pľúcne embólie, hlboké žilové trombózy alebo mŕtvica (patentový nárok č. 2).

22. Navrhovatelia tiež osvedčili, že navrhovateľ 2/ je držiteľom registrácie lieku Xarelto a na základe rozhodnutia EÚ Komisie č. K(2011)9437 zo dňa 09.12.2011, ktorým sa mení a dopĺňa povolenie na uvedenie lieku „Xarelto - rivaroxaban“ na humánne použitie na trh udelené rozhodnutím K(2008)5680 a na zákalde rozhodnutí ŠÚKL o registrácii lieku č. , č. , č. , č. a č. , je navrhovateľ 2/ oprávnený uvádzať na slovenský trh výrobok nazvaný Xarelto 15 mg filmom obalené tablety a 20 mg filmom obalené tablety, určený na perorálne použitie. Navrhovateľia tiež osvedčili, že odporca 2/ je držiteľom rozhodnutí ŠÚKL o registrácii č. 16/130/20-S, č. 16/131/20-S zo dňa 04.06.2020, na základe ktorých je oprávnený samostatne alebo prostredníctvom tretích osôb uvádzať na slovenský trh výrobok nazývaný Xanirva alebo poskytnúť inej osobe oprávnenie dodávať tento výrobok na slovenský trh. Odporca 1/ je kontaktnou osobou pre celé územie SR zodpovednou za akúkoľvek komunikáciu s odberateľmi na území Slovenskej republiky, vrátane lieku Xanirva.

23. Súd ďalej zistil, že podľa záverov odporcami predloženého súkromného znaleckého posudku č. 1/2021 v znení doplnenia č. 1 dňa 30.07.2022 vypracovaného znalcom v odbore Priemyslené vlastníctvo Ing. D.X. v súčinnosti s konzultantom PharmDK.šom N., X.., ktorého úlohou bolo posúdenie otázky, či lieky Xanirva 15 mg filmom obalené tablety, reg. č. ŠÚKL 16/0130/20-S a lieky Xanirva 20 mg filmom obalené tablety, reg. č. ŠÚKL 16/0131/20-S spadajú do rozsahu ohrany Európskeho patentu č. 1845961 s dátumom práva prednosti 31.01.2005 s názvom „Spôsob liečenia tromboembolických porúch pomocou rivaroxabánu“, validovaného na území Slovenskej republiky pod číslom E 19024, vyplýva, že lieky Xanirva 15 mg filmom obalené tablety, reg. č. ŠÚKL 16/0130/20-S a lieky Xanirva 20 mg filmom obalené tablety, reg. č. ŠÚKL 16/0131/20-S nespadajú do rozsahu ochrany uvedeného patentu.

24. Nakoľko navrhovatelia svoj nárok odvodzujú od tvrdenej existencie konania odporcov, napĺňajúceho znaky nekalej súťaže, ktoré má spočívať predovšetkým v porušovaní patentových práv majiteľa patentu, súd dospel k záveru, že navrhovatelia dostatočným spôsobom neosvedčili všetky skutočnosti a nesplnili všetky zákonné predpoklady nevyhnutné pre nariadenie neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie je mimoriadny prostriedok súdnej ochrany a súd ho môže nariadiť len vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Ako už bolo vyššie uvedené navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Navrhovateľ teda musí rozhodujúce skutočnosti náležitým spôsobom osvedčiť.

25. Po preštudovaní návrhu a písomných vyjdrení strán sporu, ako aj pripojených listinných dôkazov a predložených znaleckých posudkov súd dospel k záveru, že navrhovateľom sa nepodarilo dostatočne osvedčiť, že odporcovia sa dopúšťajú konania, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže tým, že na území Slovenskej republiky zasahujú do patentových práv majiteľa patentu, obsiahnutých v nároku č. 1 Európskeho patentu č. 1845961 (E 19024) tak, ako to navrhovatelia v návrhu tvrdili. Odporcovia vo svojom písomnom vyjadrení popreli tvrdenie navrhovateľov, že distribúcia lieku Xanirva na území Slovenskej republiky by mohla zasahovať do patentových práv majiteľa patentu, a to z dôvodu, že na trh uvádzané lieky Xanirva nespadajú do rozsahu ochrany citovaného patentového nároku, pričom na podporu svojich tvrdení predložili súkromný znalecký posudok.

26. I napriek skutočnosti, že v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. súd prvej inštancie rozsudkom Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. -1988 zo dňa 08.12.2022 žalobe o nároku majiteľa patentu na ochranu pred porušovaním jeho patentovej ochrany zo strany odporcov vyhovel, v tomto štádiu konania nie je možné osvedčenie nároku navrhovateľov na nariadenie neodkladného opatrenia z titulu ochrany pred nekalou súťažou konštatovať, nakoľko uvedený rozsudok súdu prvej inštancie nenadobudol zatiaľ právoplatnosť. V prejednávanej veci na posúdenie otázky, či konanie odporcov napĺňa znaky nekalosúťažného konania, sú nevyhnutné odborné vedomosti v odboroch farmácia a iných vedných odborov, ktorými súd nedisponuje, preto musí vychádzať z kvalifikovaných znaleckých posudkov, alebo z odborných vyjadrení vedeckých autorít. Navrhovatelia priložili k návrhu znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline č. 18/2023 zo dňa 06.02.2023, ktorý síce uvádza, že patentové práva majiteľa patentu sú porušené, zo záverov súkromného znaleckého posudku Ing. Reginu predloženého odporcami však vyplýva, že pre účely posúdenia porušenia rozsahu ochrany patentu č. 1845961 (E 19024) lieky odporcu 2/ Xanirva do rozsahu ochrany patentu nespadajú. Závery súkromného znaleckého posudku predloženého odporcami sú teda odlišné, oproti znaleckému posudku predloženého navrhovateľmi. Medzi jednotlivými závermi znalcov existujú rozdiely, preto vzhľadom na rozdielne závery znalcov súd nepovažoval nároky navrhovateľa za dostatočne osvedčené. 27. Pri odborne náročných sporoch, kde predmetom je síce ochrana pred nekalosúťažným konaním odporcov, odvolávajúca sa však na porušovanie patentovej ochrany, v ktorom sporové strany predložili rozdielne odborné posudky znalcov, je pre nejednoznačnosť odbornej otázky nevhodné riešiť spor medzi stranami vydaním neodkladného opatrenia, nakoľko vo veci je nevyhnutné vykonať rozsiahle znalecké dokazovanie. Pokiaľ v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia navrhovatelia predložili znalecký posudok, z ktorého síce vyplýva záver o porušení patentových práv majiteľa patentu, avšak odporcovia naproti tomu predložili iný znalecký posudok tento záver vyvracajúci a popierajúci nárok navrhovateľov, nie je možné dospieť k záveru, že navrhovatelia svoj nárok pre účely nariadenia neodkladného opatrenia osvedčili.

28. Pri rozhodovaní sa súd v tomto prípade pridržiaval názoru odvolacieho súdu vysloveného v odôvodnení uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. -686 zo dňa 08.09.2021 a rovnako majúc na zreteli princíp proporcionality pri rozhodovaní o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru, že v danom prípade, nakoľko navrhovatelia dostatočne neosvedčili svoj nárok na ochranu pred nekalosúťažným konaním odporcov, keď zatiaľ neosvedčili, že by konaním odporcov dochádzalo k porušovaniu patentovej ochrany Európskeho patentu č. 1845961 (E 19024), nie je možné zasiahnuť do práv odporcov tak závažným spôsobom, že by im súd na území Slovenskej republiky zakázal realizovať podnikateľskú činnosť spočívajúcu v predaji a distribúcii svojho výrobku. Z uvedených dôvodov súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

29. O trovách neodkladného opatrenia súd prvej inštancie rozhodol podľa tak, že odporcom 1/ a 2/, ktorí mali v konaní o neodkladnom opatrení úspech priznal nárok na náhradu trov konania od navrhovateľa 1/ a navrhovateľa 2/ v rozsahu 100 %, ktoré sú navrhovatelia 1/ a 2/ povinní nahradiť spoločne a nerozdielne každému odporcovi s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

30. Proti uzneseniu v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu podali odvolanie navrhovateľ 1/ a navrhovateľ 2/, ktorí navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že vydá uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia v plnom znení, ako ho navrhovatelia navrhli v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

31. Navrhovatelia v odvolaní uviedli, že podávajú odvolanie voči celému rozhodnutiu okresného súdu, pričom tvrdia, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď iba z existencie dvoch vzájomne si závermi protirečiacich znaleckých posudkov predložených stranami a bez ich bližšieho preskúmania vyvodil, že za danej situácie nie je možné nárok navrhovateľa považovať za osvedčený. Tiež súd nesprávne vyhodnotil, že prvoinštančný rozsudok vydaný vo veci vedenej na tom istom súde pod sp.zn. voči tým istým odporcom, ktorým bolo po riadnom a komplexnom dokazovaní konštatované preukázanie porušovania práv vyplývajúcich z patentovej ochrany odporcov, nie je dostatočný na osvedčenie oprávnenosti nároku navrhovateľov na poskytnutie predbežnej ochrany vo veci nekalej súťaže, a to iba z dôvodu, že doposiaľ nenadobudol právoplatnosť.

32. Navrhovatelia považujú závery súdu prvej inštancie za nesprávne, povrchné a alibistické. Namiesto toho, aby aplikovali princíp proporciality, na ktorý sa súd odvoláva, tak ho popierajú a ukracujú navrhovateľov v ich práve na efektívnu predbežnú súdnu ochranu ich práv. Tento spôsob výkladu práva de facto vylučuje nariadenie neodkladného opatrenia v každej situácii, keď odporca, domnelý porušovateľ patentových práv stihne v lehote na rozhodnutie o neodkladnom opatrení do spisu doložiť akýkoľvek znalecký posudok s odlišným záverom, ako má znalecký posudok predložený navrhovateľom. Podľa tohto názoru by sa v takých prípadoch zrejme súd nemusel obsahom predložených znaleckých posudkov vôbec zaoberať. Postačovalo by zistenie a konštatovanie odlišnosti ich záverov a nebolo by potrebné skúmať odbornosť a nezávislosť jednotlivých znalcov, rozsah zadania, metodológiu znaleckého skúmania, kvalitu spracovania posudku, mieru spoľahnutia sa na tvrdenia a podklady predložené zadávateľom, ani iné skutočnosti bežne používané na posúdenie relevantnosti, vierohodnosti a vypovedacej schopnosti znaleckého posudku.

33. Podľa navrhovateľov nemôžu obstáť závery, ktorými súd prvej inštancie na účely osvedčenia nároku navrhovateľov ubral akúkoľvek relevantnosť prvoinštančného rozsudku rovnakého súdu vo veci sp.zn. z dôvodu, že o ňom ešte prebieha odvolacie konanie. Podľa navrhovateľov, ak existuje meritórny rozsudok v prospech majiteľa patentu a bol predložený, tak potom o osvedčenosti odvodeného nároku z nekalej súťaže nemôže byť žiadnych pochýb, a to bez ohľadu na to, že ide iba o prvoinštančný rozsudok.

34. Navrhovatelia podali odvolanie z dôvodov podľa , , f) a .

35. Aj keď navrhovatelia súhlasia s tým, že súd štandartne nevykonáva plnohodnotné dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v konaní postačuje, aby súd vyhodnotil len presvedčivosť (dôvodnosť) nároku navrhovateľa.

36. Podľa navrhovateľov sa súd prvej inštancie nemôže tváriť, že ak odporcovia podali do spisu vyjadrenie, v ktorom popreli nároky navrhovateľov a predložili znalecký posudok s opačným záverom než znalecký posudok navrhovateľov, potom je vec vybavená a nároky navrhovateľov sú neodsvedčené, lebo je to z kvantitatívneho hľadiska na znalecké posudky 1:1. Stále je podľa navrhovateľov potrebné vykonať hodnotenie súdom, či nároky navrhovateľov sú viac pravdepodobné ako nepravdepodobné, a to s ohľadom na všetky dôkazy a argumenty obsiahnuté v súdom spise. Navrhovatelia netvrdia, že súd mal vykonať plnohodnotné znalecké dokazovanie, ako by tomu bolo v konaní vo veci samej, avšak súd mal urobiť to, že mal s obsahom oboch predložených posudkov oboznámiť strany a zaujať aspoň predbežné stanovisko k ich záverom, kvalite, vierohodnosti a presvedčivosti. Úlohou súdu je totiž jednoznačne vyhodnotiť presvedčivosť odborných záverov opísaných v posudkoch potom, čo sa s nimi oboznámi tým, že si ich prečíta. Podľa navrhovateľov mal súd prvej inštancie pri hodnotení presvedčivosti posudkov vziať do úvahy aj skutočnosť, že posudok navrhovateľov je posudkom, ktorý vypracoval znalecký ústav a ktorého členmi jej riešiteľského kolektívu sú renomovaní znalci, ktorí na trhu požívajú určitú dávku vážnosti a majú na trhu určitú reputáciu. Navrhovatelia tiež poukázali na to, že ako patentový zástupca v riešiteľskom tíme ÚSI je dokonca sám prezident Slovenskej komory patentových zástupcov. Ďalším riešiteľom je znalec, ktorý Slovenskú republiku zastupuje v Svetovej organizácii pre duševné vlastníctvo (WIPO).

37. Odporcovia naopak predložili posudok znalca B., ktorý Okresný súd v Banskej Bystrici v spore medzi majiteľom patentu a odporcami už raz vyhodnotil ako nepresvedčivý a dokonca nesprávny vo viacerých aspektoch odbornosti. O to viac mal súd prvej inštancie túto skutočnosť vziať do úvahy, keď sám v

napadnutom rozhodnutí deklaroval, že vykonal pripojenie spisu vo veci , a teda že spor medzi majiteľom patentu a odporcami mu bol známy z vlastnej činnosti.

38. Navrhovatelia tiež poukázali na odlišnú situáciu, ktorá bola predmetom uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 08.09.2021, č.k. -686, na ktorý súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí odkazoval. V spomenutom prípade krajský súd rovnako konštatoval, že ak sa v spise nachádzajú dva protichodné posudky, tak nároky nie je možné považovať za osvedčené. Krajský súd ale v danom prípade rozhodoval za iného skutkového a dôkazného stavu, keď zo strany navrhovateľa nebol predložený znalecký posudok, ale odborné vyjadrenie, zatiaľ čo odporcovia vo veci predložili znalecký posudok. Ide teda o kvalitatívne odlišnú situáciu a súd prvej inštancie nepostupoval správne, ak tento názor krajského súdu mechanicky uplatnil na súčasnú vec. V tomto prípade totiž zo strany navrhovateľov bol k návrhu priložený znalecký posudok vypracovaný znaleckým ako hierarchicky najvyššou znaleckou inštitúciou, akú slovenské právo rozoznáva. Na druhej strane bol odporcami predložený znalecký posudok vypracovaný tým istým individuálnym znalcom, ktorého závery k rovnakým otázkam boli spochybnené a označené za nepresvedčivé tým istým konajúcim súdom v meritórnom rozsudku vo veci sp.zn. .

39. Navrhovatelia poukázali na to, že skutočnosť, že Okresný súd Banská Bystrica v spore medzi majiteľom patentu a rovnakými odporcami vo veci porušenia patentu meritórne rozhodol, že odporcovia skutočne porušujú patent, jednoznačne osvedčuje nároky navrhovateľov v spore z nekalosúťažného konania odporcov. To znamená, že súd prvej inštancie mal za osvedčené, že navrhovatelia a odporcovia sú konkurentní na rovnakom trhu. Toto navrhovatelia osvedčili tým, že obe strany uvádzajú zjednodušene povedané rovnaký liek na slovenskom trhu liekov na liečenie a prevenciu tromboembolických porúch. Tiež musel mať súd prvej inštancie za osvedčené, že navrhovateľom v dôsledku konania odporcov vzniká ujma, pretože navrhovatelia sú nútení kompenzovať doplatok na vlastnom lieku z dôvodu, že zakategorizovaním lieku odporcov došlo k zníženiu úhrady zo strany poisťovní, ako aj z dôvodu, že každá predaná krabička lieku odporcov znamená nepredanú krabičku lieku navrhovateľov. Na čom sa súd prvej inštancie „zasekol“ bolo osvedčenie konania odporcov v rozpore s dobrými mravmi súťaže. Toto navrhovatelia osvedčovali skutočnosťou, že odporcovia uvádzajú na trh svoj liek bez súhlasu majiteľa patentu, zatiaľ čo navrhovatelia samotní takýto súhlas majú, a teda po práve im má na trhu patriť dočasný monopol až do uplynutia platnosti patentu. Táto skutočnosť je podľa navrhovateľov nesporná. Otázka teda podľa nich znela, či existuje dostatočné osvedčenie, že odporcovia porušujú patent majiteľa patentu.

40. Navrhovatelia nad rámec znaleckého posudku od znaleckého ústavu ÚSI osvedčovali porušenie patentu aj existenciou spomínaného prvoinštančného rozsudku v prospech majiteľa patentu. Je pravda, že tento rozsudok je neprávoplatný, avšak argument súdu prvej inštancie, že ide o neprávoplatný rozsudok je neudržateľný, pretože aj taký rozsudok je schopný byť prostriedkom osvedčenia nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Ak by existoval už právoplatný rozsudok vo veci porušenia patentu, potom by sa skutočnosť, že odporcovia porušujú patent, musela považovať nie za osvedčenú, ale za preukázanú. V takom prípade by vôbec nebolo potrebné riešiť otázku, či dochádza k porušovaniu patentu formou znaleckého dokazovania. Navrhovatelia kladú otázku, čo iné môže byť dostatočné na osvedčenie skutočnosti, že odporcovia porušujú patent, než prvoinštatnčný rozsudok toho istého súdu, ktorý takého porušenie patentu odporcami konštatuje, pretože už raz vykonal rozsiahle znalecké dokazovanie, v rámci ktorého hodnotil aj znalecký posudok toho istého znalca, o ktorého závery sa odporcovia opierajú v súčasnom konaní.

41. Podľa navrhovateľov je napadnuté rozhodnutie aj v rozpore s právom EÚ, a to konkrétne so smernicou 48/2004/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva, ktorý v článku 9 stanovuje, že „Členské štáty zabezpečia, aby súdne orgány na návrh navrhovateľa mohli: a) vydať proti údajnému porušovateľovi príkaz na vykonanie predbežného opatrenia s cieľom zabrániť akémukoľvek bezprostrednému porušeniu práva duševného vlastníctva,...; príkaz na vykonanie predbežného opatrenia tiež môže byť za tých istých podmienok vydané proti sprostredkovateľovi, ktorého služby využíva tretia osoba na porušovanie práv duševného vlastníctva;....“. Navrhovatelia tiež poukazujú na recitál 22 tejto smernice, podľa ktorého „Je tiež nevyhnutné stanoviť predbežné opatrenia na okamžité ukončenie porušovania práv bez čakania na rozhodnutie vo veci samej .... Také opatrenia sú obzvlášť odôvodnené, ak by akékoľvek omeškanie spôsobilo nenapraviteľnú ujmu vlastníkovi práva duševného vlastníctva“.

42. Návrh navrhovateľov sa síce týka nekalosúťažného konania odporcov, no toto nekalosúťažné konanie pramení práve z porušovania práv duševného vlastníctva, konkrétne z porušenia patentu. Smernica zaručuje právam duševného vlastníctva okamžitú ochranu, a to do konca aj bez čakania na rozhodnutie vo veci samej. Záujem na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré má aspekt porušovania patentu, je teda vyšší ako záujem protistrany na nerušenom pokračovaní vo svojej podnikateľskej činnosti, ktorou možno, ba až vysoko pravdepodobne, dochádza k porušeniu uvedeného patentu.

43. Európsky zákonodarca zvýšenú potrebu ochrany práv duševného vlastníctva odôvodnil tým, že práva duševného vlastníctva sú podstatným prvkom úspechu vnútorného trhu a bez ich účinnej ochrany je inovácia a tvorivosť brzdená a investície sa znižujú. Tieto typy sporov sú preto mimoriadne citlivé. Vyrovnanie medzi stranami totiž nie je dobre možné „až potom“ čo súd právoplatne rozhodne vo veci samej.

44. Súd prvej inštancie teda v napadnutom rozhodnutí nezobral vôbec do úvahy, že ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré síce žiada ochranu pred nekalosúťažných konaním odporcov, ale podstatný aspekt nekalej súťaže tu spočíva práve v porušení práva duševného vlastníctva, a teda nepostupoval v súlade s právom EÚ.

45. Navrhovatelia v tejto súvislosti poukázali aj na nedávne rozhodnutia Súdneho dvora EÚ a Všeobecného súdu EÚ, v ktorých sa uvádza: a) „[...] predbežné opatrenia stanovené vo vnútroštátnom práve musia umožniť okamžite zastaviť porušovanie práva duševného vlastníctva bez toho, aby sa čakalo na rozhodnutie vo veci samej. Také opatrenia sú obzvlášť odôvodnené, ak by akékoľvek omeškanie spôsobilo nenapraviteľnú ujmu. „Časový“ faktor má teda osobitný význam na účely účinného vymáhania práv duševného vlastníctva“. b) „[...] prijatie takýchto predbežných rozhodnutí zakladá iba na posúdení údajného porušenia prima facie, ktoré je zákonite stručné a ktoré bude musieť byť potvrdené alebo prípadne vyvrátené na základe podrobnejšieho posúdenia podmienok vyžadovaných na konštatovanie existencie porušenia. Okrem toho dotknuté spoločnosti vykonávajúce činnosť v oblasti generických výrobkov majú možnosť zabrániť prijatiu nepriaznivého rozhodnutia nielen uvádzaním opačných tvrdení v konaní vo veci samej, ale aj súčasným napadnutím platnosti daného patentu protinávrhom na určenie jeho neplatnosti“.

46. Navrhovatelia sa ďalej vyjadrili k znaleckým posudkom predloženým navrhovateľmi a odporcami. Uviedli, že navrhovatelia predložili znalecký posudok vypracovaný znaleckým v zložení štvorčlenného riešiteľského kolektívu a pribratými konzultantmi. Otázka bola položená znaleckému ústavu ÚSI nasledovne: „Napĺňajú lieky Xanirva, tak ako sú registrované Štátnym pre kontrolu liečív („ŠÚKL) na základe rozhodnutí ŠÚKL o registrácii lieku vydaných pod č. 16/0130/20-S a č. 16/0131/20-S („lieky Xanirva“), a ako sú opísané v súhrne charakteristických vlastností liekov Xanirva, všetky znaky obsiahnuté v patentových nárokoch patentu EP 1 845 961 validovaného v Slovenskej republike pod č. E 19024, a teda spadajú lieky Xanirva do rozsahu ochrany tohto patentu?“.

47. Navrhovatelia poukázali na to, že znalecký ústav k jednotlivým znakom petentu zaujal tieto závery: a) Znak 1.1 tablety s rýchlym uvoľňovaním: „ ÚSI ŽU konštatuje, že lieky Xanirva sú tablety s rýchlym uvoľňovaním“. b) Znak 1.2 zlúčanina rivaroxabán : „ÚSI ŽU konštatuje, že lieky Xanirva obsahujú ako účinnú látku zlúčeninu rivaroxabán“. c) Znak 1.3 na výrobu liečiva na liečenie tromboembolickej poruchy: „Pri porovnaní znaku patentu 1.3 na výrobu liečiva na liečenie tromboembolickej poruchy a liekov Xanirva v zmysle SPC ÚSI ŽU konštatuje, že lieky Xanirva sa používajú na liečbu tromboembolických porúch“. d) Znak 1.4 podávanie nie je častejšie než 1 x denne počas najmenej 5-tich po sebe idúcich dní: „ÚSI ŽU [...] konštatuje, že lieky Xanirva podľa SPC napĺňajú znak 1.4 podávaného nie častejšie než 1 x denne počas najmenej 5-tich po sebe idúcich dní“. e) Znak 1.5A polčas zmeny plazmatickej koncentrácie 10 hodín alebo menej: [...] vzhľadom na rozhodnutie technického odvolacieho senátu Európskeho patentového úradu o nadbytočnosti tohto znaku je irelevantné ďalšie skúmanie polčasu zmeny plazmatickej koncentrácie keďže nedefinuje skupinu pacientov a je inherentnou vlastnosťou zlúčeniny.

f) Znak 1.5B podávanie orálne ľudskému pacientovi: „ÚSI ŽU [...] konštatuje, že lieky Xanirva podľa SPC napĺňajú znak 1.5 B, keď sa podáva orálne ľudskému pacientovi“. g) Znak 2 závislý patentový nárok: ÚSI ŽU konštatuje, že lieky Xanirva v zmysle SPC napĺňajú závislý patentový nárok 2.

48. Po jednotlivých čiastkových záveroch konštatujúcich naplnenie jednotlivých znakov patentu znalecký ústav ÚSI odpovedal na položenú otázku nasledovne: „Lieky Xanirva, tak ako sú registrované ŠÚKL, na základe rozhodnutí ŠÚKL o registrácii lieku vydaných pod č. 16/0130/20-S a č. 16/0131/20-S, a ako sú opísané v súhrne charakteristických vlastností liekov Xanirva, napĺňajú všetky znaky obsiahnuté v patentových nárokoch patentu EP 1 845 961 validovaného v Slovenskej republike č. E 19024, a teda lieky Xanirva spadajú do rozsahu ochrany tohto patentu“.

49. Navrhovatelia majú za to, že znalecký posudok vypracovaný znalcom Ing. Ivanom J. dochádza k nesprávnym záverom, ktoré ani z ďaleka nie je možné označiť za odborné. Podľa navrhovateľov je nepochopiteľné, ako je možné, že znalecI. pri vypracovaní tohto posudku vychádza iba z dokumentov, ktoré mu boli predložené zadávateľom, ale už napríklad nevzal do úvahy dokumenty, ktoré sú verejne dostupné a o existencii ktorých musel vedieť, a to napríklad verejno hodnotiaca správa. Znalec ako odborník nemôže pri vypracovaní svojho posudku ignorovať existenciu iných podstatných dokumentov len preto, že mu ich zadávateľ nepredložil, najmä ak znalec o ich existencii vie alebo by mal vedieť.

50. Zároveň navrhovatelia tvrdia, že nie je jasné, akými znaleckými metódami dospel znalec J. vo svojom posudku k záveru, že „odvolací orgán EPÚ potvrdí zrušenie európskeho patentu č. 1 845 961 s dátumom prednosti 31.01.2005 s názvom „Spôsob liečenia tromboembolických porúch pomocou rivaroxabánu“ a to s pravdepodobnosťou blízkou istote“. Okrem toho, že znalec M.sa v tomto svojom závere kardinálne mýlil, pretože odvolací orgán EPÚ nielenže patent nezrušil, ale dokonca ho ponechal v platnosti v nezmenenom znení, a presne toto je typ výrokov a záverov znaleckého posudku znalca J., na základe ktorých mal súd prvej inštancie vyhodnotiť, že ide o nepresvedčivý posudok. Podľa navrhovateľov musí byť znalecký posudok znalca J. vyhodnotený ako nepoužiteľný na podporu tvrdení odporcov, pretože bol vypracovaný v čase pred rozhodnutím odvolacieho orgánu EPÚ, a teda zo subjektívneho hľadiska neposudzuje stav veci v relevantnom čase.

51. K jednotlivým záverom znalca Reginu k znakom patentu uviedli navrhovatelia nasledovné:

(a) Znak 1.1 - Tablety s rýchlym uvoľňovaním

Znalec Q. v posudku konštatoval, že SPC lieku Xanirva „lieky Xanirva [...] sa nezhodujú s podstatným znakom patentu liek vyrobený z tabliet s rýchlym uvoľňovaním zlúčeniny [...], pričom nie je možné na základe predložených podkladov posúdiť či lieky Xanirva spadajú do rozsahu ochrany patentu.“ Ak by si znalecXpreštudoval aj verejne dostupné zdroje ako napr. verejnú hodnotiacu správu k lieku Xanirva, ktorá je neopomenuteľnou súčasťou registrácie lieku, a o ktorej znalec ako odborník z oblasti farmácie musí vedieť, potom by k takémuto nesprávnemu záveru nemohol dospieť. V časti II.1 tejto správy je jasne uvedené, že liek Xanirva je liekom s rýchlym uvoľňovaním. Inak to ani nemôže byť, pretože liek Xanirva je generickou verziou lieku Xarelto®, a samotný liek Xarelto® bol týmto spôsobom registrovaný na ŠÚKL. Akákoľvek iná forma tabliet (napr. ak by išlo o tablety s postupným a nie rýchlym uvoľňovaním) by už nespĺňala rovnocennosť generického lieku (Xanirva) s referenčným originálnym liekom (Xarelto®) a liek Xanirva by potom ani nemohol byť registrovaný ako generický liek. Tento záver potvrdzuje aj znalecký posudok ÚSI, ktorý konštatuje, že ak by sa aj nebrala do úvahy verejná hodnotiaca správa z registrácie lieku Xanirva (čo inak znalec Regina urobiť mal), tak už aj samotné SPC lieku Xanirva túto informáciu obsahuje (hoci nepriamo).

Znalecký posudok ÚSI uvádza, že o skutočnosti, že liek Xanirva je liekom s rýchlym uvoľňovaním svedčí aj časový rámec pre dosiahnutie plazmatických koncentrácií.“ A napokon znalecký posudok ÚSI potvrdzuje, že „ak by tablety Xanirva mali akúkoľvek inú formu ako tablety s rýchlym uvoľňovaním, napr. tablety s modifikovaným (postupným) alebo predĺženým uvoľňovaním, znamenalo by to skutočnosť, že nemajú „rovnakú liekovú formu“ ako ich referenčný liek a tak by v zmysle § 49 ods. 2 zákona o liekoch nemohli byť generikom lieku Xarelto.“

Je zrejmé, že znalec Regina (spolu s konzultantom Wolaschkom) pri vypracovaní svojho posudku čerpali z mimoriadne obmedzených zdrojov, vôbec nevzali do úvahy verejne dostupné informácie, sústredili sa iba na doslovné znenie dokumentov SPC a PIL, pričom neskúmali, čo tieto dokumenty reálne obsahujú a čo údaje v nich obsiahnuté reálne znamenajú. Inými slovami znalec J. a jeho konzultant nenašli v SPC a PIL dokumentoch (presné) slovo „s rýchlym uvoľňovaním“ a na základe tohto povrchného hľadania okamžite vyhodnotili, že lieky Xanirva „sa nezhodujú“ so znakom patentu „jedenkrát denne“. Záver znaleckého posudku znalca J. je preto v tejto časti nielen nepresvedčivý a povrchný, ale aj nesprávny.

(a) Znak 1.2 - Obsahujúci rivaroxabán

K znaku, že liek Xanirva obsahuje rovnakú účinnú látku (rivaroxabán) ako liek Xarelto®, sa znalecF. špecificky nevyjadril. Máme za to, že tento znak je medzi stranami nesporný. Vzhľadom na to, nepovažujeme za potrebné k tomuto znaku predkladať samostatné argumenty, resp. v plnom rozsahu odkazujeme na znalecký posudok ÚSI.

(b) Znak 1.3 - Liek na liečenie tromboembolickej poruchy

K tomuto znaku znalec XXkonštatuje, že ide o znak čiastočne zhodný s patentom „jedenkrát denne“.30 Zameral sa na liečbu hlbokej žilovej trombózy (DVT) a liečbu pľúcnej embólie (PE) a uviedol, že tento znak je v SPC liekov Xanirva 15 mg a 20 mg „určený na liečbu DVT a PE jedine v režime dávkovania dvakrát denne počas 1. až 21. dňa“.31 Ďalej svoj záver odôvodňuje tým, že „v SPC uvedených liekov je definované tiež určenie na prevenciu DVT a PE, ale v patentových nárokoch je zmienka iba o liečení nie o prevencii.“ Napokon znalec X. vyhodnotil tento znak ako „nepodstatný“. Posudok znalcaJ. nie je ani v tejto časti správny. Liek Xanirva nie je podľa SPC určený na liečbu DVT a PE len v režime dvakrát denne počas 1. až 21. dňa. Liek Xanirva je určený na liečbu DVT a PE aj v režime jedenkrát denne od 22. dňa.

Znalec J. v posudku ďalej uviedol, že tento znak je prítomný iba v prípade „liečenia“ DVT a PE a nie pri „prevencii“ týchto ochorení, keďže v patentovom nároku je uvedené iba slovo „liečenie“. Posudok znalca J. sa teda sústredil iba na patentové nároky, pričom z toho plynie, že znalec Q.si jednak nepreštudoval celé znenie patentu s určením pre Slovenskú republiku (čo bolo podľa § 13 zákona o patentoch jeho povinnosťou) a už vôbec si nepreštudoval európsky patent, z ktorého slovenský patent vychádza. Celý tento postup znalca Y.u je len ďalším dôkazom o jeho povrchnom prístupe k vypracovaniu posudku. V tejto súvislosti znalecký posudok ÚSI uvádza, že „výklad patentu by nemal byť viazaný len na znenie, ale mal by vychádzať z celkového technického kontextu, ktorý pre odborníka v danej oblasti vyplýva z obsahu patentového spisu.“ Ak by znalec XXXX] postupoval dôkladne a v súlade s jeho povinnosťou oboznámiť sa so všetkými relevantnými podkladmi, musel by pri študovaní patentového spisu nájsť v bode [0022] európskeho patentu definíciu termínu „liečenie“, ktorá zahŕňa nielen terapeutickú liečbu, ale aj profylaktickú liečbu (profylaktická liečba znamená „prevencia“):

Toto potvrdzuje aj znalecký posudok ÚSI, ktorý k tomu uviedol nasledovné: „V zmysle európskeho patentu č. EP 1 845 961 / E19024 v bode [0022] je uvedené, že „liečba“ zahŕňa aj terapeutickú a/alebo profylaktickú liečbu. Profylaktická liečba sa vo všeobecnosti vykladá ako prevencia, tzn. liečba, ktorej cieľom je predísť vzniku, poprípade ďalšiemu šíreniu alebo zhoršeniu choroby.“34 Pokračuje tým, že „pojem „na liečenie“ zahŕňa preventívnu (profylaktickú) aj terapeutickú liečbu.“35 A dodáva, že „Pojmy „liečba“ a „prevencia“ nie sú synonymá, ale z odborného pohľadu platí - prevencia zahŕňa aj použitie farmakoterapie, a dá sa teda triviálne povedať, že „liečbu liekmi“. Vzhľadom na to, že znalec Regina sa obmedzil iba na aspekt „liečenia“ ochorení DVT a PE, hoci jeho skúmanie malo byť poňaté oveľa širšie (zahŕňať aj „prevenciu“), závery jeho posudku sú neúplné a teda z podstaty veci aj nesprávne a nepresvedčivé. V tejto súvislosti poukazujeme na znalecký posudok ÚSI, ktorý dospel k záveru, že tento znak je zhodný pre všetky lieky Xanirva. Znak 1.4 - Liek podávaný nie častejšie ako jedenkrát denne počas najmenej piatich po sebe idúcich dní

Znalec J. v posudku uviedol, že lieky Xanirva vo všetkých posudzovaných gramážach sa „nezhodujú“ so znakom patentu „podávaného nie častejšie než jeden krát denne počas piatich po sebe idúcich dní“,38 keďže „režim dávkovania jedenkrát denne sa týka liečby DVT a PE ale až od 22. dňa.“ Opäť však aj tento znak znalec Regina vyhodnotil ako „nepodstatný“ (aj keď neuvádza prečo).

Znalecký posudok ÚSI v tejto súvislosti uvádza, že podľa SPC lieku Xanirva „U pacientov s DVT alebo PE provokovanou významnými prechodnými rizikovými faktormi (t. j. nedávnou závažnou operáciou alebo traumou) sa má zvážiť krátkodobá liečba (najmenej 3-mesačná). Dlhodobá liečba sa má zvážiť u pacientov s provokovanou DVT alebo PE nesúvisiacou s významnými prechodnými rizikovými faktormi, neprovokovanou DVT alebo PE alebo rekurentnou DVT alebo PE v anamnéze.“

Ďalej dodáva, že „odporúčaná dĺžka terapie DVT a PE je najmenej 3 mesiace, čiže nakoniec všetci pacienti prejdú na režim dávkovania jedenkrát denne [...] ÚSI ŽU poznamenáva, že je potrebné vnímať dávkovanie v rámci danej liečby v súvislostiach a celistvo, keďže pacient potrebuje v liečbe pokračovať aj po 21 dňoch.“ Dávkovací režim dvakrát denne počas prvých troch týždňov je teda nasycovací dávkovací režim, po ktorom sa vždy prechádza na dávkovací režim jedenkrát denne.

(e) Znak 1.5 - Polčas zmeny plazmatickej koncentrácie 10 hodín alebo menej (znak 1.5A), keď sa podáva orálne ľudskému pacientovi (znak 1.5B)

Znalec Regina v posudku uvádza, že znak polčasu zmeny plazmatickej koncentrácie je čiastočne zhodný s patentovým nárokom.42 Ďalej však konštatoval, že tento znak považuje za nepodstatný. Pri znaku, že sa liek podáva orálne ľudskému pacientovi, znalec Regina v posudku uvádza, že „Pristúpením k extenzívnemu výkladu tohto znaku prostredníctvom teórie technických ekvivalentov možno znak predmetu určenia „na perorálne použitie“ považovať za ekvivalent znaku tableta „podávaná orálne“, tým sa porovnávaný znak predmetu ochrany považuje za zhodný so znakom predmetu určenia a lieky Xanirva vo všetkých vyhotoveniach sa zhodujú s predmetom ochrany.“ 52 Zaujímavé je, že tento istý znalec v konaní týkajúceho sa iného generického lieku J. (od spoločnosti Glenmark), ktorý je ekvivalentný lieku odporcov Xanirva, pri skúmaní naplnenia znaku „orálne“, prišiel k úplne opačnému záveru. Teda ten istý znalec hovorí, že Rivaxa nespĺňa tento znak, ale Xanirva ho spĺňa. Lieky Rivaxa a Xanirva sú generiká v tej istej referenčnej skupine, oba sú generickými liekmi lieku Xarelto®. 53 Ide tak o ďalší dôkaz toho, že pri znalcovi Reginovi platí staré známe „papier znesie všetko“, keď sám nie je konzistentný pri posudkoch, ktoré vyproduktoval. Je zrejmé, že znalec Regina opomenul, že by bolo vhodné pri identických generikách si držať konštantnú argumentačnú líniu. 54 V prvom rade, ak ide o prvú časť tohto znaku (znak 1.5A - polčas zmeny plazmatickej koncentrácie 10 hodín a menej), znalec Regina a ÚSI sa zhodli, že tento znak je znakom nepodstatným. 55 K záveru o nepodstatnosti tohto znaku dospel aj EPÚ keď uviedol, že v patente „jedenkrát denne“ sa používa parameter polčasu zmeny na opis skupiny zlúčenín liečiv predpokladaných pre vynález. Tento znak je preto nadbytočný vo vzťahu k znaku, v ktorom je už uvedená príslušná zlúčenina liečiva (rivaroxabán) a preto nepredstavuje limitujúci znak. Z tohto dôvodu je polčas rozpadu inherentnou vlastnosťou zlúčeniny liečiva (rivaroxabánu), ktorá sa má použiť na výrobu lieku. 56 ÚSI v tejto súvislosti konštatoval, že „ÚSI ŽU pre posúdenie podstatnosti znaku použije modelovo a hypoteticky v priebehu času a písania prihlášky predmetného patentu známu skutočnosť z patentovej teórie, a to je fakt, že pre posúdenie podstatnosti znaku je charakteristické, že ak sa niektorý z podstatných znakov vynechá, tak účinky vynálezu nebudú dosiahnuté. Ak by sme to aplikovali na tento prípad, tak máme za to, že ak by sa znak 1.5A vynechal, účinky vynálezu by napriek tomu dosiahnuté boli, pretože účinky vynálezu sa dosiahnu splnením zostávajúcich znakov patentu Znak 1.5A je automaticky splnený, ak je prítomný znak 1.2. Záverom, znak 1.5 A, podľa tejto jednoduchej analýzy vychádza tak, že je tak nadbytočným znakom.“ 57 Znalecký posudok ÚSI ďalej uviedol, že „vždy sa nájdu pacienti, ktorí budú mať terminálny polčas zmeny plazmatickej koncentrácie do 10 hodín ako aj terminálny polčas rozpadu nad 10 hodín, avšak vzhľadom na rozhodnutie technického odvolacieho senátu Európskeho patentového úradu o nadbytočnosti tohto znaku je irelevantné ďalšie skúmanie polčasu zmeny plazmatickej koncentrácie keďže nedefinuje skupinu pacientov a je inherentnou vlastnosťou zlúčeniny.“

58 Ak ide o druhú časť tohto znaku (znak 1.5B - orálne podávanie ľudskému pacientovi), ako sme uviedli vyššie v tejto časti je posudok znalca Reginu obzvlášť rozporuplný. Takéto závery znalca Reginu vzbudzujú z hľadiska odbornosti a profesionality závažné pochybnosti. 59 Odporcovia zvolili stratégiu slovičkárenia napriek tomu že je zjavné, že ide o triviálnu a veľmi bežne sa vyskytujúcu chybu v preklade, kde bol nesprávne preložený do slovenčiny ako „orálne podávanie“ namiesto „perorálne podávanie“. Vyjadrené rečníckou otázkou: Naozaj odporcovia tvrdia, že vynález chránený patentom mal za cieľ liečiť tromboembolické poruchy orálne, (doslova) „tabletkou pod jazyk“, ktorá sa rozpúšťa v ústnej dutine a tam aj pôsobí ako keby išlo o obyčajnú ústnu infekciu? V tejto časti platí známe slovenské porekadlo „topiaci sa aj slamky chytá“. V tomto prípade je však slamka odporcov skôr vetchou cvernou. 60 Toto potvrdzuje aj znalecký posudok ÚSI, ktorý uvádza, že: „Výrazy „perorálne“ a „orálne“ sa v patentoch z oblasti farmácie bežne používajú ako synonymá pre podávanie liekovej formy cez ústa ako najjednoduchšia cesta podávania lieku z pohľadu pohodlia pacienta. Výraz „orálne podávanie“ použitý v nároku 1 patentu č. EP 1 845 961 / E19024 má presne rovnaký význam ako „perorálne podávanie“, pričom táto skutočnosť pre odborníka v danom odbore vyplýva z opisu patentu č. EP 1 845 961 / E19024, ktorý neopisuje alebo nerieši problém absorpcie liekovej formy rivaroxabánu cez ústnu sliznicu, ale opisuje tablety, ktoré sa prehltnú a liečivo sa uvoľní v gastrointestinálnom trakte, ako je obvyklé pri tabletách s rýchlym uvoľňovaním.“ 61 Pritom znalecký posudok ÚSI tému uzatvára tak, že „na základe konzultácií a vykonanej analýzy má za to, že odborníkovi v oblasti pri preštudovaní patentu je zrejmé, že sa jedná o perorálne užívanie tabliet a v slovenskom patente bol nesprávne preložený termín Oral use.“ 62 Odporcovia sa vyjadrili k odvolaniu navrhovateľov prostredníctvom právnych zástupcov podaním zo dňa 29.06.2023, ktorým navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu všetkých jeho výrokov potvrdil ako vecne správne a aby navrhovateľov zaviazal k náhrade trov konania v plnej výške. 63 Odporcovia vo vyjadrení uviedli, že sa pridržiavajú všetkých svojich tvrdení, ktoré uviedli vo vyjadrení zo dňa 03.03.2023 k návrhu navrhovateľov a v celom rozsahu na toto vyjadrenie odkazujú. Odporcovia popierajú a absolútne odmietajú tvrdenia navrhovateľov uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj v podanom odvolaní. Odporcovia považujú napadnuté uznesenie za vecne a právne správne a vydané v súlade so zaužívanou rozhodovacou praxou súdov Slovenskej republiky. 64 Odporcovia zastávajú názor, že neodkladné opatrenie by zasiahlo do vzťahov, ktorých úprava nie je naliehavá. Majú za to, že navrhovatelia s návrhom nepreukázali splnenie obligatórnych zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Odporcovia tvrdia, že nariadenie neodkladného opatrenia má byť vo všeobecnosti podmienené dodržaním striktných procesných predpokladov uvedených v a súd je oprávnený neodkladného opatrenie nariadiť len vtedy, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, alebo ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu. Podľa odporcov návrh navrhovateľov nemožno pre účely nariadenia neodkladného opatrenia hovoriť o splnení ani jednej zo zákonnej prezumpcie. Poukazujú na to, že žalovaný v pozícií významnej farmaceutickej spoločnosti s dlhodobou prítomnosťou na trhu v Českej a v Slovenskej republike disponuje robusným ekonomickým substrátom v obidvoch krajinách, vrátane obratov, aktív, dlhodobého majetku, zamestnancov a komplexného reťazca dodávateľských a odberateľských vzťahov, ako aj napojenia na miestne komunity. Z uvedeného je evidentné, že zákonná podmienka spočívajúca v obave, že exekúcia bude ohrozená tu nie je v žiadnom prípade splnená. Po 2/ podľa žalovaných absentuje akákoľvek potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu, nakoľko spor ohľadne toho, či liek Xanirva spadá do rozsahu ochrany patentu č. 1845961, ktorého majiteľom je nemecká spoločnosť Bayer Intellectual Property GmbH zo skupiny farmaceutických spoločností, do ktorej patria aj navrhovatelia, trvá už viac ako 2,5 roka. Ďalej sa spor týka veci, o ktorej konajúci súd už v nedávnom období 2 x v rámci konania o nariadení neodkladného opatrenia rozhodoval. Navrhovatelia sa v návrhu odvolávajú na totožné dôvody - údajné nekalosúťažné konanie a porušovanie patentových strán k patentu zo strany odporcu, ako aj identické skutkové okolnosti - uvádzanie liekov odporcu Xanirva s účinnou látkou rivaroxabán na trh v Slovenskej republike. Tiež odporcovia tvrdia, že vec je predmetom meritórneho súdneho konania na Okresnom súde Banská Bystrica, iniciovaného na základe žaloby majiteľa patentu voči odporcovi, ktorý je vedený pod sp.zn. , kde konkrétne je vec v štádiu odvolacieho konania. Tiež patent, z ktorého si navrhovatelia uplatňujú práva v tomto súdnom konaní je momentálne predmetom prebiehajúcich zrušujúcich konaní na národnej úrovni vo viacerých európskych krajinách, vrátane Slovenskej republiky, ako aj predmetom tzv. preskúmavacieho konania pred Veľkým sťažnostným senátom na Európskom patentovom úrade, a teda existujú tu vážne pochybnosti o platnosti

patentu ako takého. Odporcovia tvrdia, že navrhovatelia môžu uplatňovať svoje domnelé nároky z titulu náhrady škody voči odporcom v riadnom meritórnom súdnom konaní o náhradu škody. 65 Ako dôkaz odporcovia predložili výňatky z oficiálnych databáz preukazujúce skutočnosť prebiehajúcich zrušovacích konaní v iných európskych krajinách a prebiehajúceho preskúmavacieho konania pred Veľkým sťažnostným senátom. Vzhľadom na uvedené je podľa odporcov zrejmé, že potreba úpravy pomerov medzi stranami konania neobsahuje obligatórne prvky neodkladnosti, naliehavosti, či nevyhnutnosti. 66 Zároveň odporcovia poukázali na zaužívanú rozhodovaciu prax odvolacieho súdu - Krajského súdu v Banskej Bystrici, napríklad v konaniach č.k. , a . 67 Odporcovia sú presvedčení, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol pre absenciu zákonom predvídaných procesných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia voči odporcom. 68 Odporcovia ďalej tvrdia, že nariadenie neodkladného opatrenia by bolo disproporčné. Poukázali na to, že navrhovatelia na preukázanie svojich tvrdení o porušení patentu predložili súkromný Znalecký posudok vypracovaný súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline (Znalecký posudok ÚSI). 69 Naproti tomu odporcovia cestou vyjadrenia k návrhu predložili do toho istého súdneho konania súkromný znalecký posudok vypracovaný znalcom Ing. Ivanom XX/XXXX),, ktorý deklaruje neporušovanie patentu zo strany odporcov. Je tak zrejmé, že odporca predložil do súdneho konania znalecký posudok obsahujúci odlišné (protichodné) závery oproti záverom prijatým v znaleckom posudku navrhovateľov. V tejto súvislosti poukázali na judikát Ústavného súdu Českej republiky [(), (SNU ÚS 8/2010)], podľa ktorého súčasťou práva na spravodlivý proces je aj tzv. zásada rovnosti zbraní, pričom každá procesná strana má mať primeranú možnosť predniesť svoju záležitosť, vrátane dôkazov, za podmienok ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnej situácie, než v ktorej je protistrana. 70 S ohľadom na uvedené sú akékoľvek tvrdenia navrhovateľov o tom, že potom čo odporca „vstúpi do konania“ a predloží protichodné dôkazy (protichodný znalecký posudok) na svoju obranu, konanie o nariadení neodkladného opatrenia stráca svoj účel a v konečnom dôsledku znevýhodňuje až poškodzuje stranu, ktorá návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podala, absolútne neprípustné a v rozpore s elementárnymi zásadami civilného procesu. Tak ako navrhovatelia aj odporcovia len využili svoje právo na prednes vlastných tvrdení opierajúc ich o relevantné dôkazy. 71 Skutočnosť, že odporcovia účinne a efektívne bránia svoje práva v sporovom konaní, keď používajú argumenty a dôkazy vyvracajúce tvrdenia navrhovateľov, nemožno v nijakom prípade vykladať tak, že tým dochádza k nerovnováhe, resp. k znevýhodneniu druhej strany sporu. Zároveň odporcovia poukázali na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k. , ako aj na rozhodnutie NS SR č.k. . Tiež uviedli, že v kontexte posudzovania princípu proporcionality pri neodkladných opatreniach pri právach priemyselného vlastníctva v európskej legislatíve poukazujú predovšetkým na relevantné ustanovenia Smernice Európskej Únie č. 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva ( ďalej len „Smernica EÚ) implementovanej do slovenského právneho poriadku prostredníctvom Autorský zákon v znení neskorších predpisov, a síce:

Článok 22 Preambuly k Smernici EÚ -

Je tiež nevyhnutné stanoviť predbežné opatrenia na okamžité ukončenie porušovania práv bez čakania na rozhodnutie vo veci samej, a pritom dodržať práva na obhajobu, zabezpečiť primeranosť predbežných opatrení zodpovedajúcich povahe príslušného prípadu a stanoviť potrebné záruky na pokrytie nákladov a ujmy spôsobených odporcovi neoprávneným návrhom. Také opatrenia sú obzvlášť odôvodnené, ak by akékoľvek omeškanie spôsobilo nenapraviteľnú ujmu vlastníkovi práva duševného vlastníctva.

Článok 3, ods.1 Smernice EÚ -

Členské štáty stanovia opatrenia, postupy a prostriedky právnej nápravy potrebné na zabezpečenie vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva, ktorých sa týka smernica. Tieto opatrenia, postupy a prostriedky právnej nápravy musia byť spravodlivé a nestranné a nesmú byť zbytočne zložité alebo nákladné alebo mať za následok príliš dlhé lehoty alebo neoprávnené prieťahy.

Článok 3, ods. 2 Smernice EÚ -

Tieto opatrenia, postupy a prostriedky právnej nápravy musia byť účinné, primerané a odradzujúce a musia sa uplatňovať takým spôsobom, aby sa predišlo k vytváraniu prekážok zákonného obchodu a musia stanovovať záruky proti ich zneužívaniu.

72. Podľa odporcov súd prvej inštancie postupoval úplne správne, keď v kontexte rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia na návrh navrhovateľov uvažoval v duchu predchádzania vzniku škôd aj na strane odporcu a návrh navrhovateľov na nariadenie neodkladného opatrenia voči odporcovi zamietol.

73. Odporcovia zastávajú názor, že vzhľadom na vysoko technicky zameranú a zložitú odbornú problematiku, ktorá tvorí podstatu sporu medzi navrhovateľmi a odporcami je otázkou porušovania patentu celkovo nevhodné posudzovať v rámci tzv. skráteného súdneho konania o neodkladnom opatrení, a že táto otázka by mala byť posudzovaná v meritórnom súdnom konaní pomocou komplexného a nezávislého technického a súdom nariadeného znaleckého dokazovania. Odporcovia sú presvedčení, že s ohľadom na odbornú i obchodnú komplexnosť tohto konkrétneho prípadu, súd objektívne nemôže v rámci konania o nariadení neodkladného opatrenia zhodnotiť technickú podstatu prípadu a posúdiť, či naozaj hrozí porušenie patentu, ani či je uplatnený patent dostatočne silným právom na nariadenie neodkladného opatrenia. Preto tvrdenia navrhovateľov v odvolaní o tom, že súd prvej inštancie postupoval povrchne a nesprávne, keď v rámci skráteného konania o nariadení neodkladného opatrenia dopodrobna neanalizoval, resp. detailne nekonfrontoval závery protichodných znaleckých posudkov pre účely rozhodovania o dostatočnej miere osvedčenia/neosvedčenia nárokov navrhovateľov k návrhu, v zmysle uvedeného z pohľadu odporcov, v nijakom prípade neobstoja.

74. Pokiaľ navrhovatelia v odvolaní poukazujú na meritórne rozhodnutie v konaní č.,k. , ktoré má byť podľa navrhovateľov údajne dostačujúce pre osvedčenie nárokov navrhovateľov v návrhu, odporcovia poukazujú na to, že toto rozhodnutie je toho času neprávoplatné, resp. bez záväzných právnych účinkov voči navrhovateľom či odporcom, je napadnuté odvolaním odporcu najmä z dôvodu jeho svojvoľnosti a nepreskúmateľnosti; je vydané čiastočne v neprospech majiteľa patentu, ktorý je spriaznenou osobou navrhovateľov; napadnuté odvolaním samotného majiteľa patentu pre jeho nesprávnosť v niektorých jeho výrokoch a je vydané v súdnom konaní, ktoré je podľa slov samotných navrhovateľov v návrhu nezávislým a nesúvisiacim súdnym konaním. Z doterajších vyjadrení navrhovateľov je pritom podľa odpocru úplne zrejmé, že prvostupňové rozhodnutie citujú zavádzajúco a veľmi selektívne, t.j. v prípadoch, keď sa im to hodí. Navrhovatelia poukazujú na relevantnosť a opodstatnenosť prvostupňového rozhodnutia a v prípadoch, kedy sa im to naopak nehodí považujú súdne konanie, v rámci ktorého bolo prijaté prvostupňové rozhodnutie za irelevantné. Uvedené počínanie navrhovateľov podľa názoru odporcov len posilňuje presvedčenie o tom, že navrhovatelia reálne nedisponujú takou argumentačnou a dôkaznou výbavou, ktorá by ich deklarované nároky voči odporcovi aspoň osvedčila v zmysle zákonnej požiadavky na dôkazný štandard pre vydanie neodkladného opatrenia.

75. Vzhľadom na rozsiahle argumenty navrhovateľov ku skutkovej stránke veci odporcovia pristúpili aj k uvedeniu skutkových tvrdení, ktoré opodstatnenosť a irelevantnosť argumentov navrhovateľov vyvracajú.

76. Odporcovia sú presvedčení, že závery znaleckého posudku ÚSI, ktorý navrhovatelia predložili na preukázanie svojich tvrdení súčasne s návrhom do tohto súdneho konania sú chybné, keďže vychádzajú z nesprávnych premís a sú založené na mylnom chápaní/zamieňaní základných pojmov patentového práva zo strany autorov Znaleckého posudku ÚSI. A nie ad hominem podľa reputácie autora. Pokiaľ znalec vychádza z nesprávnej premisy, výrazne tým klesne relevantnosť znaleckého posudku a jeho záverov.

77. Odporcovia spochybňujú závery znaleckého posudku ÚSI predovšetkým vo vzťahu ku znaku nezávislého nároku č. 1 majiteľa patentu „polčas rozpadu plazmatickej koncentrácie 10 hodín alebo menej“ (ďalej len „Kľúčový znak). V rámci Znaleckého posudku ÚSI znalci ku Kľúčovému znaku konštatujú nasledovné: „vzhľadom na rozhodnutie technického odvolacieho senátu EPÚ o nadbytočnosti tohto znaku je irelevantné ďalšie skúmanie polčasu rozpadu plazmatickej koncentrácie, keďže nedefinuje skupinu pacientov a je inherentnou vlastnosťou zlúčeniny“. Odporcovia poukazujú na skutočnosť, že práve v súvislosti s posudzovaním prípadného porušovania patentových práv majiteľa

patentu zo strany lieku odporcu Xanirva, záver Európskeho patentového úradu prijatý v rozhodnutí T 1732/18 - 3.3.01 zo dňa 27. októbra 2021, a ktorý hovorí, že Kľúčový znak nezávislého nároku č. 1 patentu majiteľa patentu je znakom nadbytočným (redundantným) v tomto konkrétnom prípade nemôže v nijakom prípade obstáť.

78. Pre vysvetlenie, z pohľadu posudzovania platnosti patentu bol tento Kľúčový znak nezávislého nároku č. 1 patentu majiteľa patentu zo strany Európskeho patentového úradu vyhodnotený ako nadbytočný (redundantný), pretože Európsky patentový úrad konštatoval, že z popisu patentu majiteľa patentu vyplýva, že bolo známe, že polčas zmeny plazmatickej koncentrácie je štyri až šesť hodín. Jedným z dôvodov námietok proti udelenému patentu majiteľa patentu v rámci námietkového konania pred Európskym patentovým úradom podľa článku 99 a nasl. Európskeho patentového dohovoru, a s ktorým sa Európsky patentový úrad musel vysporiadať, bol totiž dôvod, že patent majiteľa patentu neozrejmuje vynález natoľko jasne a úplne, aby ho mohol odborník uskutočniť, a že nie je jasné, ako sa má dosiahnuť polčas zmeny plazmatickej koncentrácie desať hodín alebo menej. Práve v tomto konkrétnom kontexte, t.j. v kontexte posudzovania platnosti patentu majiteľa patentu dospel Európsky patentový úrad k záveru, že Kľúčový znak nezávislého nároku č. 1 patentu majiteľa patentu je nadbytočný. Uvedené však neznamená, že tento Kľúčový znak nezávislého nároku č. 1 patentu majiteľa patentu má byť opomínaný, resp. nezohľadňovaný v kontexte posudzovania prípadného porušovania patentových práv.

79. Ak Kľúčový znak predstavuje nadbytočný (redundantný) znak, znamená to len toľko, že podľa usúdenia Európskeho patentového úradu tento znak nepredstavuje právnu bázu pre zrušenie platnosti patentu. Pri posudzovaní prípadného porušovania patentu však nie je posudzovacím kritériom nadbytočnosť (redundantnosť) alebo podstatnosť ,či nepodstatnosť. Nadbytočnosť však neznamená nepodstatnosť. Uvedený argument je o to relevantnejší, že záver Európskeho patentového úradu o tom, že Kľúčový znak nezávislého nároku č. 1 patentu majiteľa patentu je znakom nadbytočným, bol prijatý v kontexte posudzovania platnosti patentu ako takého a nebol prijatý v intenciách skúmania prípadného porušovania patentu, čo je absolútne odlišný predmet skúmania a konania.

80. Podľa odporcov je pritom nesporné, že najmä samotná otázka prípadného porušovania patentových práv by sa mala zakaždým posudzovať samostatne a nezávisle, a to s prihliadnutím na špecifiká konkrétneho lieku konkrétneho údajného porušovateľa (v tomto prípade lieku (Xanirva) a mala by byť predmetom riadneho a dôkladného znaleckého dokazovania pred vnútroštátnym súdom. Vnútroštátny súd rozhoduje práve o tom, či je patent porušovaný alebo nie - to znamená, úlohou vnútroštátneho súdu by malo byť posúdenie, či konkrétny výrobok (liek), prípadne jeho použitie napĺňa všetky znaky konkrétneho nezávislého nároku patentu, a teda vnútroštátny súd by nemal rozlišovať to, či niektorý znak je z pohľadu platnosti patentu nadbytočný alebo nie. Naopak, mal by analyzovať všetky znaky konkrétneho nezávislého nároku patentu, vrátane tých nadbytočných (redundantných).

81. V predmetom súdnom konaní by súd nemal posudzovať platnosť patentu, ale to, či dochádza k jeho porušovaniu. Skutočnosť, že patent majiteľa patentu nebol Európskym patentovým úradom zrušený, samo o sebe neznamená, že závery Európskeho patentového úradu možno uplatniť v súdnom konaní, ktorého predmetom je posudzovanie porušovania patentu konkrétnym výrobkom (liekom).

82. Podľa názoru odporcov by súd mal práve zohľadniť, že Kľúčový znak patentu je jedným z jeho relevantných znakov, tak ako to je zapísané v registri Európskeho patentového úradu, resp. v databáze Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky k predmetnému patentu. Podľa odporcov základným princípom v právnom štáte by malo byť, že tretie osoby by mali mať dôveru v údaje zapísané vo verejných registroch. Sotva možno použiť interpretáciu, podľa ktorej je Kľúčový znak patentu majiteľa patentu zapísaný do verejných registrov len „na okrasu“ - bez akéhokoľvek významu a že by vôbec neslúžil svojmu účelu. O to ťažšie je pochopiť, že rozmedzie „jedenásť-trinásť hodín“ je to isté ako desať hodín alebo menej, tak ako sa snažili tvrdiť navrhovatelia. Skutočnosť je taká, že pri predpisovaní výrobku (lieku) navrhovateľov určitej vekovej skupine pacientov sporný patent neposkytuje celkom zjavne dostatočnú ochranu.

83. Preto konštatovanie znalcov navrhovateľov v rámci analyzovania splnení Kľúčového znaku nezávislého nároku č. 1 patentu majiteľa patentu zo strany lieku odporcu Xanirva v Znaleckom posudku

ÚSI, o tom, že jeho skúmaním, vzhľadom na existenciu rozhodnutia Európskeho patentového úradu sa nezaoberajú, je pre toto súdne konanie neakceptovateľné a nesprávne.

84. Z uvedeného sú odporcovia presvedčení, že navrhovatelia prostredníctvom znaleckého posudku nepreukázali splnenie všetkých znakov nezávislého nároku č. 1 patentu majiteľa patentu zo strany lieku odporcu, keď nepreukázali splnenie Kľúčového znaku nezávislého nároku č. 1 patentu majiteľa patentu.

85. V svetle relevantnej právnej úpravy, podľa ktorej výrobok (liek) spadá do rozsahu ochrany patentu len keď spĺňa všetky znaky aspoň jedného nezávislého nároku patentu je nepochybné, že navrhovatelia porušovanie patentových práv zo strany lieku odporcu Xanirva nepreukázali, resp. ani len neosvedčili.

86. Odporcovia tiež poukázali na predpojatosť minimálne dvoch znalcov ako autorov Znaleckého posudku ÚSI (pána X.) vo vzťahu k predmetu prejednávanej veci a vo vzťahu ku stranám sporu.

87. Podľa odporcov je nesporné, že znalec ako nositeľ osobitného verejnoprávneho oprávnenia podlieha vyšším nárokom na nezávislosť, nezaujatosť a nepredpojatosť. Podľa rozhodovacej praxe Najvyššie správneho súdu SR možno dokonca požiadavky nestrannosti kladené na znalcov pripodobniť vysokým požiadavkám na nestrannosť sudcov. Odporcovia predpojatosť znalcov odôvodnili vo vyjadrení zo dňa 03. marca 2023, na ktoré odôvodnenie odkazujú.

88. Navrhovatelia v odvolaní naopak spochybňujú a napádajú závery znaleckého posudku vypracovaného slovenským znalcom D.. D. J. v spolupráci s konzultantom X.. K. N., PhD. Z tohto dôvodu odporcovia požiadali Ing. D. J. o poskytnutie vyjadrenia k tvrdeniam navrhovateľov obsiahnutých v odvolaní. Následne Ing. D. J. požiadal konzultanta o sprostredkovanie vyjadrenia k tvrdeniam navrhovateľov.

89. Odporcovia poukazujú na to, že z ich vyjadrení je zrejmé, že tvrdenia navrhovateľov v odvolaní k znaleckému posudku D.. D. J. sú nepravdivé, účelové a zavádzajúce. Ing. D. J. predovšetkým opätovne poukázal na existenciu nenáležitého slovenského prekladu patentu majiteľa patentu, ako aj na skutočnosť, že slovenský preklad patentu majiteľa patentu zužuje rozsah ochrany patentu, a preto je pre posudzovanie prípadného porušovania patentových práv smerodajný. I. Ing. D. J. ďalej zdôraznil, že pre určujúce konanie nie je relevantná ani verejná hodnotiaca správa k lieku odporcu Xanirva, ani odvolávania sa na údaje o lieku navrhovateľov Xarelto, podstatné je vždy znenie validovaného dokumentu. Podľa slov znalca Ing. D. J. patentová listina je dôležitým právne záväzným dokumentom slúžiacim na orientáciu overenia používateľa podobného riešenia na zorientovanie sa a posúdenie prípadného porušenia cudzích práv.

90. Vyjadrenie znalca Ing. D. J. a konzultanta X.. K. N., X.. odporcovia priložili k svojmu vyjadreniu. Vyjadrenie znalca Ing. Ivana Reginu bolo doplnené o stanovisko k bodu 67. odvolania navrhovateľov, pričom odpoveď zaslal dňa 05. júna 2023 formou e-mailovej komunikácie, ktorú odporcovia tiež k vyjadreniu priložili.

91. Odporcovia tiež pripomenuli, že znalec Ing. IvanXX. S vo svojom znaleckom posudku jednoznačne deklaroval svoj záver o tom, že lieky odporcu Xanirva nespadajú do rozsahu ochrany patentu majiteľa patentu, resp. nespĺňajú niektoré znaky nezávislého nároku patentu majiteľa patentu.

92. S ohľadom na obsah vyjadrení považuje odporca za preukázané, že pôvodné závery znaleckého posudku Ing. Ivana J. sú relevantné, správne a odôvodnené.

93. Zároveň odporcovia zastávajú názor, že znalecké posudky navrhovateľov a odporcov majú rovnakú dôkaznú váhu pri rozhodovaní súdu.

94. Podľa názoru odporcov znalecký posudok predložený do konania odporcami je jediným znaleckým posudkom, ktorý podrobne skúma naplnenie každého jedného znaku lieku odporcov Xanirva v nezávislom nároku č. 1 patentu a osvedčuje nezhodu viacerých znakov lieku odporcu Xanirva v nezávislom nároku č. 1 patentu a v konečnom dôsledku tak deklaruje záver o tom, že liek odporcu Xanirva nespadá do rozsahu ochrany majiteľa patentu, z ktorého si navrhovatelia uplatňujú práva v tomto súdnom konaní.

95. Navrhovatelia sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrili k vyjadreniu odporcov podaním zo dňa 27.07.2023 s tým, že dospeli k záveru, že nie je potrebné, aby súdu predkladali substantívnu repliku, pretože tvrdenia odporcov sú repetitívne a všetky už dostatočne adresovali v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 15.02.2023, v replike z prvoinštančného konania zo dňa 09.03.2023, ako aj v odvolaní zo dňa 05.04.2023. Navrhovatelia majú za to, že odporcovia vo svojom vyjadrení nedokázali spochybniť argumenty navrhovateľov a dôkazy predložené v tomto spore.

96. Odporcovia sa k vyjadreniu navrhovateľov písomne nevyjadrili.

97. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením , rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa , bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa 1/ a navrhovateľa 2/ je nedôvodné.

98. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia i argumenty strán uvádzané v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a zároveň, či sú dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci neodkladné opatrenie v rozsahu, v akom sa ho domáhali navrhovateľ 1/ a navrhovateľ 2/.

99. Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že navrhovatelia 1/ a 2/ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčili skutočnosť, že spoločnosť BAYER Intellectual Property GmbH, HRB 67604, Alfred-Nobel-Strasse 10, 407 89 Monheim, Nemecko je vlastníkom Európskeho patentu č. 1845961 s názvom „Spôsob liečenia tromboembolických porúch pomocou rivaroxabánu, ktorý je platný na území Slovenskej republiky do 19.01.2026 a ktorý poskytuje ochranu najmä pre použitie tabletky s rýchlym uvoľňovaním zlúčeniny rivaroxabánu na výrobu liečiva na liečenie tromboembolickej poruchy, podávaného nie častejšie než 1 x denne počas najmenej piatich po sede idúcich dní, pričom uvedená zlúčenina má polčas zmeny plazmatickej koncentrácie 10 hodín alebo menej, keď sa podáva orálne ľudskému pacientovi (patentový nárok č. 1), ako aj pre použitie ako sa nárokuje v patentovom nároku č. 1, kde tromboembolickou poruchou je infarkt myokardu s eleváciou ST segmentu (STEMI), infarkt myokardu bez elevácie ST segmentu (NSTEMI), nestabilná angína, reoklúzia po angioplastike alebo poaortokoronárnom prepojení, pľúcne embólie, hlboké žilové trombózy alebo mŕtvica (patentový nárok č. 2).

100. Navrhovatelia tiež osvedčili, že navrhovateľ 2/ je držiteľom registrácie lieku Xarelto a na základe rozhodnutia EÚ Komisie č. K(2011)9437 zo dňa 09.12.2011, ktorým sa mení a dopĺňa povolenie na uvedenie lieku „Xarelto-rivaroxaban“ na humánne použitie na trh udelené rozhodnutím č. K(2008)5680 a na základe rozhodnutí ŠÚKL o registrácii lieku č. , č. , č. , č. a č. , je navrhovateľ oprávnený uvádzať na slovenský trh výrobok nazvaný Xarelto 15mg filmom obalenej tablety a 20mg filmom obalenej tablety, určený na perorálne použitie.

101. Navrhovatelia tiež osvedčili rozhodnutiami ŠÚKL č. 2018/05444-REG zo dňa 01.06.2020 a č. 2018/05445-REG zo dňa 01.06.2020 o registrácii humánneho lieku Xanirva 15mg filmom obalené tablety a Xanirva 20mg filmom obalené tablety, že na ich základe je odporca 2/ oprávnený samostatne alebo prostredníctvom tretích osôb uvádzať na slovenský trh výrobok nazývaný Xanirva alebo poskytnúť inej osobe oprávnenie dodávať tento výrobok na slovenský trh. Tiež bolo osvedčené, že odporca 1/ je kontaktnou osobou pre celé územie SR zodpovednou za akúkoľvek komunikáciu s odberateľmi na území Slovenskej republiky, vrátane lieku Xanirva.

102. Zo znaleckého posudku predloženého navrhovateľmi k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vypracovaného znaleckým - súdneho inžinierska Žilinskej univerzity v Žilina č. 18/2023 zo dňa 06.02.2023 vyplýva záver, že lieky Xanirva tak, ako sú registrované ŠÚKL, na základe rozhodnutí ŠÚKL o registrácii lieku vydaných pod č. 16/0130/20-S a č. 16/0131/20-S a ako sú opísané v súhrne charakteristických vlastností liekov Xanirva, napĺňajú všetky znaky obsiahnuté v patentových nárokoch patentu č. 1845961 validovaného v Slovenskej republike č. E 19024, a teda lieky Xanirva spadajú do rozsahu ochrany tohto patentu.

103. Zo znaleckého posudku predloženého odporcami k vyjadreniu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vypracovaného Ing.X/XXXX spolu s doplnením č. 1 znaleckého posudku č. 1/2021 vyplýva, že liečivý prípravok odporcov Xanirva 10 mg filmom obalené tablety, reg.č. ŠÚKL 16/0129/20-S, liečivý prípravok odporcov Xanirva 15 mg filmom obalené tablety, reg.č. ŚÚKL 16/0130/20-S a liečivý prípravok odporcov Xanirva 20 mg filmom obalené tablety, reg.č. ŚÚKL 16/0131/20-S nespadajú do rozsahu ochrany európskeho patentu č. 1845961 majiteľa patentu validovaného na Slovensku ako E 19024, pretože sa nezhodujú v znakoch č. 2 až 5.

104. Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

105. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

106. Podľa , neodkladným opatrením môže strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

107. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

108. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

109. Podľa o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmení a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon), bez súhlasu majiteľa patentu nikto nesmie vyrábať, využívať, používať, ponúkať alebo uvádzať na trh, alebo na tento účel skladovať či dovážať výrobok, ktorý je predmetom patentu.

110. Podľa , nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž sa zakazuje.

111. Podľa , nekalou súťažou podľa ods. 1 je najmä: a/ klamlivá reklama, b/ klamlivé označenie tovaru a služieb, c/ vyvolávanie nebezpečenstva zámeny, d/ parazitovanie na povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa, e/ podplácanie, f/ zľahčovanie, g/ porušovanie obchodného tajomstva h/ ohrozovanie zdravia spotrebiteľov a životného prostredia.

112. Neodkladné opatrenie je mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany, ktoré umožňuje súdu v prípade potreby rýchlo a pružne zasiahnuť do právneho vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom za predpokladu, že sú v návrhu osvedčené také rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce jeho nariadenie, na základe ktorých je možné dospieť k záveru o pravdepodobnosti existencie nároku, ktorému je nutné poskytnúť ochranu a zároveň je v návrhu odôvodnené nebezpečenstvo ujmy bezprostredne hroziacej navrhovateľovi. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť len vtedy, ak je potreba bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd primerane vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. To predstavuje argumentačnú líniu v zmysle zákonom

vyžadovaného osvedčenia rozhodujúcich skutočností navrhovateľom, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu dokazovania v zmysle ustanovenia a nasl. .

113. Pri úvahe o nariadení neodkladného opatrenia treba zohľadniť aj to, že súd je v tomto konaní povinný poskytnúť ochranu nielen strane navrhovateľa, ale aj strane odporcu, ktorý môže byť obmedzený iba do takej miery, aby neodkladné opatrenie nemalo za následok reálne znemožnenie ochrany jeho záujmov.

114. Z podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že navrhovatelia sa domáhali ochrany preto, že sa domnievajú, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi nimi a odporcami. Takémuto návrhu je možné vyhovieť iba vtedy, ak obsahuje skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zásah súdu do vzájomným pomerov navrhovateľov a odporcov a zároveň, ak potreba úpravy pomerov obsahuje prvok neodkladnosti a nevyhnutnosti.

115. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého uznesenia konštatuje, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a na tieto dôvody v zmysle odkazuje.

116. K odvolacej námietke navrhovateľov, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď iba z existencie dvoch vzájomne si závermi protirečiacich znaleckých posudkov predložených stranami a bez ich ďalšieho preskúmania vyvodil, že za danej situácie nie je možné nárok navrhovateľov považovať za osvedčený uvádza, že navrhovateľmi predloženému znaleckému posudku, aj keď je vypracovaný ako najvyššou znaleckou organizáciou v Slovenskej republike nemožno pripísať väčšiu váhu, ako znaleckému posudku síce vypracovanému len znalcom - fyzickou osobou predloženému zo strany odporcov. Odvolací súd konštatuje, že znalecký posudok predložený odporcami má rovnakú dôkaznú silu, ako znalecký posudok predložený navrhovateľmi. Zároveň je zrejmé, že odlišnosť záverov v znaleckých posudkov predložených stranami konania je odbornou otázkou, na vyriešenie ktorej je nevyhnutné mať odborné vedomosti v odboroch farmácia a iných vedných odborov, ktorými súd nedisponuje, a preto súd musí vychádzať len zo záverov znaleckých posudkov predložených stranami konania, ktorých závery sú diametrálne odlišné. Odvolací súd dopĺňa, že znalecké posudky predložené stranami konania spĺňajú po formálnej stránke všetky náležitosti znaleckých posudkov, a preto nie je možné sa zo strany súdu prikloniť v tak odborných otázkach k záverom len jedného znaleckého posudku.

117. Odvolací súd dopĺňa, že pokiaľ v konaní o nariadení neodkladného opatrenia navrhovatelia predložili znalecký posudok, z ktorého síce vyplýva záver o porušení patentových práv majiteľa patentu Bayer IP, avšak odporcovia naproti tomu predložili znalecký posudok tento záver vyvracajúci a popierajúci nárok navrhovateľov, ktorí si uplatňujú titulom nekalosúťažného konania vyplývajúci od patentových práv majiteľa patentu, nie je možné dospieť k záveru, že navrhovatelia svoj nárok pre účely nariadenia neodkladného opatrenia osvedčili. Uvedené neznamená, že ak by bolo nariadené znalecké dokazovanie vo veci samej, že by znalec nemohol po hĺbkovej analýze prísť k inému záveru, avšak pre účely konania o neodkladnom opatrení je súd povinný preveriť iba osvedčenie nároku, nie rozhodnúť o tom, či nárok preukázateľne existuje. Pokiaľ navrhovatelia na svojom nároku trvajú, majú možnosť podať žalobu vo veci samej a v konaní predložiť dôkazy, ktorými by tvrdenia odporcov vyvrátili.

118. Pokiaľ navrhovatelia v odvolaní tiež namietajú, že súd prvej inštancie nebral do úvahy pri posudzovaní osvedčenia oprávnenosti ich návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodnutie vydané v konaní č.k. pred Okresným súdom Banská Bystrica, ktorý vo veci meritórne už rozhodol v prospech majiteľa patentu, odvolací súd k tejto námietke uvádza, že rozsudok súdu, ktorý nie je právoplatný nemá právnu silu a jeho závermi sa nemôže súd riadiť pri rozhodovaní o inej veci, a preto sa odvolací súd stotožnil s postupom súdu prvej inštancie, keď závery rozsudku v konaní č.k. pred Okresným súdom Banská Bystrica nepovažoval za osvedčenie navrhovateľmi uplatneného nároku.

119. Pokiaľ tiež navrhovatelia tvrdia, že súd prvej inštancie mal podriadiť znalecké posudky hĺbkovej analýze, čo však súd prvej inštancie podľa názoru navrhovateľov neurobil, odvolací súd poukazuje na to, že v konaní o nariadení neodkladného opatrenia, v ktorom súd musí rozhodnúť v zákonnej 30- dňovej lehote od podania návrhu na súd a vzniknú v záveroch predložených znaleckých posudkov tak diametrálne odlišné závery, neprináleží súdu jednak hodnotiť osoby znalcov, ktoré znalecké posudky

vypracovali, ale ani z časového hľadiska nie je možné urobiť podrobný prieskum znaleckých posudkov tak, ako tvrdia navrhovatelia. Zároveň odvolací súd dopĺňa, že nemožno odporcom zabrániť, pokiaľ sa dozvedia, že bol podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, aby reagovali na podaný návrh svojím písomným vyjadrením a priložili k nemu listinné dôkazy preukazujúce neoprávnenosť uplatneného návrhu zo strany navrhovateľov. Postup odporcov, ktorí si bránia a chránia svoje záujmy je v súlade s princípmi a zásadami , pričom nič nebránilo navrhovateľom do doby rozhodnutia súdom prvej inštancie napadnutým uznesením reagovať na prípadné dôkazy predložené odporcami svojimi ďalšími dôkazmi a nimi tvrdené a preukazované skutočnosti vyvrátiť.

120. Vzhľadom na uvedené odvolací súd tieto námietky navrhovateľov nepovažoval za dôvodné, pričom nezistil v postupe súdu prvej inštancie nesprávny postup, ktorý by mal za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

121. Zároveň odvolací súd konštatuje, že nesúhlasí s tvrdeniami navrhovateľov, že súd prvej inštancie nesprávne vychádzal z právneho názoru vysloveného odvolacím - Krajským súdom v Banskej Bystrici v konaní č.k. z dôvodu, že v tomto konaní išlo o odlišnú situáciu, keď navrhovateľ predložil odborné stanovisko a odporca znalecký posudok. Odvolací súd na túto námietku navrhovateľov uvádza, že odvolací súd v obdobných konaniach o nariadení neodkladného opatrenia má jednotnú zaužívanú rozhodovaciu prax, z ktorej pri rozhodovaní vychádzal aj súd prvej inštancie, pričom odvolací súd poukazuje na ustanovenie , podľa ktorého dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Z tohto zákonného ustanovenia teda jednoznačne vyplýva, že zákonodarca priradil za dôkazný prostriedok tak odborné vyjadrenie, ako aj znalecké dokazovanie, pričom hodnotenie dôkazov zákonodarca ponechal v súlade s na súd. Súd prvej inštancie preto nepochybil, keď pri právnom posúdení uplatneného nároku vychádzal z právnych záverov Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho v obdobnej veci.

122. Zároveň pokiaľ navrhovatelia v odvolaní namietajú, že súd prvej inštancie rozhodol v rozpore s právom EÚ, a to konkrétne so Smernicou č. 48/2004/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva, odvolací súd nesúhlasí ani s týmto tvrdením. Poukazuje na to, že samotná Smernica v článku 3, ods. 2 ukladá, že opatrenia, postupy a prostriedky právnej nápravy musia byť účinné, primerané a odradzujúce a musia sa uplatňovať takým spôsobom, aby sa predišlo k vytváraniu prekážok zákonného obchodu a musia stanovovať záruky proti ich zneužívaniu. Nemožno teda súhlasiť s názorom navrhovateľov, že napadnuté uznesenie je vydané v rozpore s právom EÚ, keďže zohľadňuje možný dôsledok neprimeraného zásahu do práv odporcov, pokiaľ nároky navrhovateľov nie sú náležitým spôsobom osvedčené.

123. Vzhľadom na uvedené odvolací súd mal na zreteli aj princíp proporcionality pri rozhodovaní o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a dospel k záveru, že nakoľko navrhovateľ dostatočne neosvedčil zásah do práv majiteľa patentu, z ktorých navrhovatelia odvodzujú svoje nekalosúťažné nároky voči odporcom, nie je možné zasiahnuť do práv odporcov tak závažným spôsobom, že by im súd na území Slovenskej republiky zakázal realizovať podnikateľskú činnosť spočívajúcu v predaji a distribúcii svojho výrobku.

124. Z uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd rozhodol vecne správne, keď návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, a preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa , potvrdil.

125. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a a odporcom 1/ a 2/, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní, priznal voči navrhovateľovi 1/ a navrhovateľovi 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že navrhovateľ 1/ a navrhovateľ 2/ sú povinní nahradiť spoločne a nerozdielne každému z odporcov 1/ a 2/.

126. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa .

127. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).