Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/217/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, samosudcom JUDr. Martinom Kollárom, na hlavnom pojednávaní konanom 12. decembra 2012, v trestnej veci obžalovanej P. H., stíhanej pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona, takto

rozhodol:

obžalovaná P. H. Z. T. Q. P. N. E. Y. M. Á. , rodená D., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom Sása, toho času bytom B.B., P.. C. - B. XXX/XX, občianka B. T.,

j e v i n n á, ž e

v školskom roku 2011/2012 od 24.04.2012 do 20.06.2012 ako rodič maloletého F. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., povinná sústavne a dôsledne sa starať o výchovu a všestranný rozvoj svojho dieťaťa v zmysle nedôsledne pristupovala k výchove svojho syna, čím mu vytvorila podmienky na vznik nežiadúcich návykov a sklonov v podobe dlhodobého záškoláctva, pričom maloletý F. D.E., nar. XX.XX.XXXX, v školskom roku 2011/2012 od 24.04.2012 do 20.06.2012 vymeškal na Základnej škole s materskou školou, Š. XX/XX, W., celkom 205 neospravedlnených hodín,

t e d a

vydala z nedbanlivosti osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej umožnila viesť záhaľčivý život,

č í m s p á c h a l a

prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 211 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j/, písm. l/, § 38 ods. 3 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 6 /šesť/ mesiacov, výkon ktorého sa jej podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 50 ods. 1 Tr. zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 12 /dvanásť/ mesiacov.

Podľa § 51 ods. 4 Tr. zákona súd obžalovanej u k l a d á povinnosť - príkaz zabezpečiť povinnú školskú dochádzku maloletého F. D., nar. XX.XX.XXXX.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 12.11.2012 pod sp. zn. obžalobu na obvinenú P. H. pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Samosudca vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie v zmysle a zistil skutkový stav tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Skutkový stav je preukazovaný dôkazmi a to čítaním výpovede obžalovanej P. H. /čl. 13/, výpoveďou svedka V.. P. K. a ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou trestného spisu.

Obžalovaná P. H. na hlavnom pojednávaní odmietla vypovedať. Z uvedeného dôvodu bola potom v zmysle na hlavnom pojednávaní čítaná výpoveď obžalovanej z prípravného konania.

Obžalovaná v rámci prípravného konania vypovedala, že všetko, čo je napísané v uznesení o vznesení obvinenia je pravda, mrzí ju to a svoje konanie ľutuje. Viac k veci neuviedla.

Svedok V.. P. K., súdom ustanovený opatrovník maloletého F. D. a zároveň zamestnanec Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen (ďalej len „úrad“) na hlavnom pojednávaní uviedol, že dôvodom na prešetrenie danej veci bolo oznámenie Základnej školy W., že u maloletého F. D. dochádza k zanedbaniu povinnej školskej dochádzky zo strany jeho matky. Šetrenie bolo vykonávané aj tým, že obžalovaná bola spolu so synom predvolaná na 25.07.2012 na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vo Zvolene, avšak na toto predvolanie sa nedostavila. Na základe požiadavky z Obvodného oddelenia Policajného zboru Zvolen bolo vykonané dodatočné šetrenie, výsledkom ktorého je správa zo dňa 22.08.2012 /čl. 44-45/, na ktorej úrad trvá. Žiadne výchovné problémy so synom obžalovanej predtým zaznamenané neboli. Čo sa týka ďalšieho dieťaťa obžalovanej a to W. H., úrad nemá záznam o tom, že by s ňou boli nejaké problémy. Úrad vykonal ďalej šetrenie tým, že sa dňa 04.09.2012 telefonicky kontaktoval s výchovnou poradkyňou pani S., ktorá im oznámila, že maloletý F. D. nastúpil na strednú odbornú školu do A. Š., teda prestal byť žiakom základnej školy. Táto pani ich tiež dňa 21.09.2012 telefonicky upovedomila o tom, že maloletý F. prestal túto školu navštevovať, na základe čoho bolo vykonané šetrenie ohľadom účasti maloletého na vyučovacom procese, kde bolo zistené, že maloletý len dvakrát navštívil uvedenú školu. Úrad práce viackrát predvolával obžalovanú za účelom prípadného riešenia týchto problémov, takisto kontaktoval aj jej maloletého syna, ktorý s nimi odmietol komunikovať a obžalovaná sa na predvolanie na deň 12.11.2012 na úrad nedostavila a následne dňa 22.11.2012, keď pracovníci úradu vykonávali šetrenie v mieste pobytu obžalovanej, im neotvárala. V schránke jej nechali predvolali na deň 28.11.2012, avšak neúspešne.

Na hlavnom pojednávaní sa v súlade s čítali listinné dôkazy získané v prípravnom konaní a to fotokópia triednej knihy /čl. 27-35/, prehľad vymeškaných hodín maloletého F. D. /čl. 36-41/, správy a register trestov na obžalovanú /čl. 43-54/.

Po ich prečítaní sa obžalovaná vyjadrila k správe z obecného úradu, ku ktorej uviedla, že ona sa o maloletú dcéru stará a nevie, prečo na ňu obecný úrad napísal takúto správu.

Podľa § 211 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona, kto vydá, čo aj z nedbanlivosti, osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej umožní viesť záhaľčivý alebo nemravný život, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Obžaloba kvalifikovala konanie obžalovanej P. H. ako prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/ Tr. zákona. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že konanie obžalovanej nemožno kvalifikovať

ako prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/ Tr. zákona, ale len ako prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona, pretože v tomto konkrétnom prípade nie je naplnený pojmový znak konania uvedený v § 211 ods. 3 písm. a/ Tr. zákona, t.j. závažnejší spôsob konania - po dlhší čas. Súd je toho názoru, že znak „po dlhší čas“ by bol naplnený vtedy, ak by konanie obžalovanej presiahlo dobu dlhšiu ako jeden rok, čo sa však v tomto prípade nestalo. Súd pri tom vychádzal z doterajšej súdnej praxe (viď aj rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 22.05.2012).

Uvedeným konaním tak obžalovaná P. H. po objektívnej a subjektívnej stránke naplnila zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona, keďže vydala z nedbanlivosti svojho maloletého syna F. D. nebezpečenstvu spustnutia tým, že mu umožnila viesť záhaľčivý život.

Obžalovaná P. H. je toho času nezamestnaná, rozvedená, je prihlásená na trvalý pobyt v obci B., ale stále býva v dome u svojho bývalého manžela spolu s ich dcérou W. a synom F. D.. V obci má obžalovaná nedoplatky, ktoré od roku 2009 neplatí za seba a syna. Menovaná pracovala v obci v rámci verejnoprospešných prác, ale posledné roky to zneužívala svojou práce neschopnosťou. Obžalovaná nebola doposiaľ prejednávaná v priestupkovom konaní a taktiež nebola súdne trestaná.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo zákonom ustanovených zásad pre ukladanie trestov. Z týchto vyplýva, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následky, zavinenie a pohnútku obžalovaného, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.

Súd pri ukladaní trestu zohľadnil u obžalovanej poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona, t.j., že pred spáchaním trestného činu viedla riadny život a podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona, t.j., že sa k trestného činu priznala a jeho spáchanie oľutovala. Priťažujúce okolnosti u obžalovanej zistené neboli.

Vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností u obžalovanej sa podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona znižuje horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, tzn., že súd mohol ukladať trest až do 16 mesiacov. Vychádzajúc z týchto skutočností a po dôslednom vyhodnotení osoby obžalovanej, ktorá pred spáchaním trestného činu viedla riadny život a ktorá sa k trestnému činu priznala a jeho spáchanie oľutovala, dospel súd k záveru, že na jej prevýchovu a nápravu bude postačujúce uložiť výchovný trest, nespojený s odňatím slobody a tak jej uložil podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, pretože trest v takejto výške považoval za primeraný a dostatočný. Výkon tohto trestu jej odložil na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov.

Obžalovaná počas plynutia skúšobnej doby bude musieť viesť riadny život, nesmie sa dopustiť žiadneho úmyselného protiprávneho konania, lebo v opačnom prípade by súd vyslovil, že podmienečný trest vykoná.

Zároveň súd obžalovanej uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze zabezpečiť povinnú školskú dochádzku maloletého F. D., nar. XX.XX.XXXX.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku ( ). Odvolanie má odkladný účinok.