Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/119/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Emílie Zimovej a JUDr. Gabriely Janákovej vo veci starostlivosti súdu o mal. C. C., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, dieťa rodičov W. E., bytom G., D. T. č. X/X, právne zastúpená JUDr. Valériou Cechovou, advokátkou so sídlom v Prievidzi, Hviezdoslavova 3, C-XXX a P. C., bytom G., ul. R. č. XX/XX, o zníženie výživného, na odvolanie matky maloletého proti rozsudku Okresného súdu v Prievidzi zo dňa 10. septembra 2012, č.k. -263 jednohlasne, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh matky, ktorá sa domáhala zníženia vyživovacej povinnosti zo sumy 160,- eur mesačne na sumu 30,- eur mesačne s účinnosťou od 04.04.2012. Súd prvého stupňa po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, kedy výživné sa určuje podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene, resp. znížení výživného, súd porovnáva pomery v čase skoršieho rozhodnutia ako aj v čase novej úpravy o výživnom. Musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho charakteru, ku ktorej môže dôjsť v dôsledku zmien v odôvodnených potrebách maloletého alebo v dôsledku zmien v schopnostiach a možnostiach povinného plniť vyživovaciu povinnosť. Matka dieťaťa sa podaným návrhom domáhala zníženia rozsahu vyživovacej povinnosti. V čase posledného rozhodovania o výživnom pracovala ako predavačka, pričom za vykonanú prácu dosahovala v priemere zárobok 332,- eur mesačne v čistom. Zamestnávateľ matke navrhol preradenie na prácu predavačky v Supermarkete v T., ktorá túto prácu odmietla prijať, pričom ako dôvod označila, že mesačne na cestovné výdavky by vynaložila sumu 40,- eur. Preto uzatvorila dohodu o skončení pracovného pomeru ku dňu 31.03.2012. Súd preto s poukazom na § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine skúmal, či k zmene pomerov došlo na jej strane z dôležitého dôvodu. V čase rozhodovania súdu vo veci o výživnom jej výdavky na cestovné predstavovali v priemere mesačne 21,- eur, k čomu ešte treba pripočítať náklady na taxi službu od 3,- do 6,- eur, ak na výkon práce nastúpila v sobotu. Cestovné a výdavky za prepravu na pracovisko do T. za predpokladu, že by s preradením súhlasila by bolo o 0,60 eur vyššie. V čase, keď matka dieťaťa nesúhlasila s preradením so Supermarketu v T., nemala zabezpečené iné pracovné miesto, pričom si bola vedomá, že okrem vyživovacej povinnosti k mal. C. má ešte ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Všetky tieto zistenia sú potom podkladom pre vyvodenie záveru, že ku skončeniu pracovného pomeru dohodou pristúpila ľahkomyseľne. Faktom, že je pracovnú zmluvu mala uzavretú na dobu určitú do 30.06.2012. Z vyjadrenia spoločnosti Q. I. G. však vyplýva, že v Supermarkete T. bolo potrebné doplniť kolektív zamestnancov o predavačku natrvalo a po dátume 31.03.2012 tam boli prijaté štyri predavačky. Pokiaľ by teda matka v marci 2012 súhlasila s preradením do Supermarketu v T., jej predpokladaný príjem v pozícii predavačka by predstavoval 381,70 eur. Pokiaľ teda matka v súčasnej dobe poberá len

dávky v hmotnej núdzi a za polovičku odpracovaného mesiaca v júli 2012 dosiahla odmenu v čistom 101,- eur, čo je nižšia suma ako v čase rozhodovania o výživnom vo veci , tak takúto nepriaznivú finančnú situáciu si zapríčinila sama. Matka dieťaťa návrh odôvodňovala aj tým, že má ďalšie dve vyživovacie povinnosti, ktoré však mala aj v čase posledného konania o výživnom, pričom už vtedy biologický otec G. E. si k nemu neplnil vyživovaciu povinnosť. Pokiaľ uviedla, že má zdravotné problémy, tieto rovnako boli prítomné aj v čase posledného rozhodovania o výživnom. V konaní nebolo preukázané, že by od doby rozhodnutia súdu vo veci jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť a zhoršil sa jej zdravotný stav, v dôsledku ktorého by pre ňu bola kontraindikovaná práca na pozícii predavačky, resp. pokladníčky. Pri zmene rozsudku súd už nemôže preskúmavať správnosť pôvodného rozhodnutia, ale zaoberá sa len otázkou, či sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie určeného výživného. Faktom je, že v čase rozhodovania o výživnom vo veci 11P/34/2011matka dosahovala príjem v čistom len 332,- eur, z ktorého po zaplatení výživného vo výške 160,- eur jej zostala k dispozícii suma 172,- eur, z ktorej si mala plniť vyživovaciu povinnosť k dvom deťom a ešte platiť náklady na svoje odôvodnené potreby. V tomto konaní o znížení výživného však súd nemôže preskúmavať správnosť pôvodného rozsudku, avšak môže len porovnávať pomery v čase posledného rozhodnutia o výživnom. Preto súd návrh matky za aplikácie ust. § 75 ods. 2 veta druhá Zákona o rodine pri zásade potencionality príjmov, návrh matky ako nedôvodný zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu sa včas odvolala matka maloletého, ktorá žiadala, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a znížil jej vyživovaciu povinnosť, prípadne zrušil daný rozsudok. Poukazovala na tú skutočnosť, že súd pri rozhodovaní nebral do úvahy skutočné príjmy matky, ale jej fiktívne. Matka pri rozviazaný pracovného pomeru mala záujem si nájsť lepšie platenú prácu, tak aby mohla poskytovať výživné svojej dcére E. a tiež synovi C.. Tento zámer jej však nevyšiel aj keď si prácu intenzívne hľadala. Dôvodom skončenia pracovného pomeru nebol záujem neplatiť výživné na syna C.. Zamestnávateľ sa vyjadril tak, že zamestnanci prevádzky v G. neboli svedkami žiadnych obťažovaní a výstupov zo strany odporcu proti navrhovateľke, avšak toto tvrdenie považuje navrhovateľka za účelové. Vo vyjadrení zamestnávateľa JEDNOTA sa píše o možnosti zamestnania v predajniach v okrese, avšak nikde nie je uvedené, či by mohla do týchto obcí dochádzať v skorých ranných hodinách, prípadne odchádzať v neskorých hodinách. Súd sa len okrajovo zaoberal tým, že odporca nie je zamestnaný, hoci má zníženú schopnosť pre výkon práce len o 45 %. Je zaradený do zoznamu uchádzačov o zamestnanie a u neho súd nezisťoval, či si hľadal prácu a aké pracovné miesta boli na trhu práce voľné a prečo sa nezamestnal.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril opatrovník, ktorý žiadal rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že mal. C. je žiakom 3. triedy základnej školy. Od určenia výživného uplynula doba jedného roka a potreby maloletého sa zvýšili. Okrem výdavkov na každodenné potreby má otec výdavky v súvislosti s plnením povinnej školskej dochádzky. C. sa venuje športovaniu, tréningy, súťaže sú zvýšenými výdavkami, ktoré otec maloletého uhrádza. Venovať sa športu odporúča maloletému aj klinický psychológ. Preto uviedol, že nie je v záujme maloletého zníženie výživného.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril otec maloletého, ktorý uviedol, že nesúhlasí so znížením výživného. Uviedol, že si myslí, že keby navrhovateľka mala ochotu a vôľu platiť výživné na svojho syna, nebude účelovo rozväzovať pracovný pomer skôr ako si nájde nové, resp. lepšie platené zamestnanie.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa , pričom v náväznosti na , odvolací súd poukazuje v celom rozsahu na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa podľa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.

Súd prvého stupňa v prejednávanej veci vykonal dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol.

Súd prvého stupňa v prejednávanej veci správne vychádzal z pravdepodobného zárobku matky, ktorý by bola dosiahla za predpokladu, že by zotrvala u posledného zamestnávateľa. Správne posúdil jej úkon a to dohodu o rozviazaný pracovného pomeru ako úkon, ktorým sa sama zbavila možnosti príjmu a preto v konečnom dôsledku neobstojí námietka v odvolaní matky v tom smere, že dôvodom skončenia pracovného pomeru bolo obťažovanie zo strany otca maloletého u jej zamestnávateľa. Túto skutočnosť sa v konaní pred súdom prvého stupňa nepodarila preukázať.

Matka si mala byť vedomá toho v čase, keď rozväzovala pracovný pomer, že má tri vyživovacie povinnosti a tiež tej skutočnosti, že pracovný pomeru môže rozviazať jedine za predpokladu, že má skutočne zabezpečenú lepšie platenú prácu. Pokiaľ teda rozviazala pôvodný pracovný pomer bez toho, aby mala zabezpečenú inú prácu, sama sa tým pripravila o možnosť ďalšieho zárobku.

Nie je podstatná tiež námietka zo strany matky v tom smere, že súd neskúmal výšku cestovného v predajni v T., ktorú by musela platiť v prípade, že by bola na toto pracovisko nastúpila. Súd prvého stupňa sa riadne a dôsledne zaoberal aj samotným cestovaním, prípadným cestovaním matky z adresy trvalého bydliska do T. a rovnako aj v tomto smere odvolací súd poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa.

Rovnako ako správne konštatoval súd prvého stupňa, odvolací súd sa s týmto konštatovaní v plnom rozsahu stotožňuje, predmetom tohto konania nie je skúmanie správnosti pôvodného rozhodnutia o určení výživného, ale len skúmanie zmeny pomerov na strane buď oprávneného maloletého dieťaťa, alebo na strane oboch povinných rodičov. Pokiaľ je otec vedený v evidencii uchádzačov ako nezamestnaný a zároveň má zníženú schopnosť výkonu práce o 45 %, z tohto potom následne vyplýva, že jeho možnosť zamestnať sa je podstatne sťažená a znížená. V konaní, kde žiadala matka zníženie výživného z dôvodu, že nemá príjem na to, aby mohla platiť výživné v pôvodne stanovenej výške je teda podstatným v prvom rade zisťovanie pomerov na strane matky maloletého dieťaťa s tým, že týmito pomermi sa súd prvého stupňa dôsledne zaoberal.

Preto v konečnom dôsledku bolo potrebné rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .