Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-478-2012.pdf
PDF · 100.35 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-6C/478/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci žalobcu: BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej č. 14, IČO 45535108, zastúpeného: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Šoltésovej č. 14, IČO 36862711 proti žalovanému: Y. P., X.. XX.XX.XXXX, L. J. Č.. XXX, o zaplatenie sumy 312,17 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 243,22 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 33,72 eura od 12.2.2010 až do zaplatenia, zo sumy 49,27 eura od 12.3.2010 do zaplatenia, zo sumy 10,23 eura od 12.4.2010 do zaplatenia, zo sumy 150 eur od 12.11.2010 do zaplatenia a zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 86,60 eura.
Uvedené súd povoľuje žalovanému splácať v mesačných splátkach po 50 eur a to vždy do 20-teho dňa v mesiaci, začínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku a to pod následkom straty výhody splátok a exekúcie.
Súd konanie čo do sumy 98,95 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne od 12.11.2010 z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou voči žalovanému domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu 342,17 eura s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 33,72 eura od 12.2.2010 do zaplatenia, zo sumy 49,27 eura od 12.3.2010 do zaplatenia zo sumy 10,23 eura od 12.4.2010 a zo sumy 248,95 eura od 12.11.2010 z dôvodu, že dňa 16.12.2011 spoločnosť Slovak Telecom, a.s. so sídlom Karadžičova č. 10, Bratislava ako postupca a žalobca na strane druhej ako postupník, uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok žalobcu uvedených v prílohe zmluvy, vrátane pohľadávky voči žalovanému s tým, že zmluva o postúpení pohľadávok ako aj plnomocenstvo udelené žalobcom advokátskej kancelárií sú registrované na tunajšieho súde pod Spr/156/2012. Žalovaný ako záujemca uzavrel s právnym predchodcom žalobcu ako poskytovateľom v zmysle § 43 Zákona č. 610/2003 Z. z. zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom žalobcu žalovanému. Žalovaný sa zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku. Povinnosťou žalovaného bolo, v prípade nedodržiavania zmluvných povinností voči právnemu predchodcovi žalobcu, uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v zmluve/dodatku o pripojení. Účelom dojednania o zmluvnej pokute bolo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody na strane právneho predchodcu žalobcu, ktorá mu vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku žalovaného zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu. V uvedenom prípade je teda žalovaný sankcionovaný zato, že nesplnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, v dôsledku čoho musela byť jeho SIM karta/koncové zariadenie vypojené z prevádzky. Keby žalovaný plnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, tak
by prostredníctvom týchto platieb po dobu viazanosti postupne splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal proti záväzok právneho predchodcu žalobcu zabezpečiť žalovanému mobilný telefón za zľavnenú cenu.
Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že je pravdou, že s právnych predchodcom žalobcu uzatvoril Zmluvu o pripojení a bol mu odpredaný mobilný telefón za 29 eur. Stalo sa, že prestal uhrádzať riadne platby, čo súviselo s jeho rodinnými problémami. Požiadal, aby mu súd povolil splácať dlh voči žalobcovi v splátkach po 50 eur, keďže má príjem do 500 eur mesačne, žije s manželkou, ktorá je na materskej dovolenke, spolu majú dve maloleté deti, žijú u jeho matky, ktorej mesačne prispievajú sumou 120 eur.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením sa s obsahom zmluvy o pripojení, dodatku k zmluve o pripojení, obsahom predložených faktúr, všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete právneho predchodcu žalobcu, oboznámením sa s písomným stanoviskom právneho zástupcu žalobcu a zistil tento skutkový stav:
Dňa 14.12.2011 uzatvoril žalobca ako postupník so spoločnosťou Slovak Telecom, a.s. ako postupcom zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok uvedených v prílohe tak, ako nato poukázal žalobca v písomnej žalobe s odkazom na registráciu na tunajšom súde pod Spr 156/2012. Právny predchodca žalobcu dňa 14.1.2010 uzavrel so žalovaným Zmluvu o pripojení podľa ustanovenia § 43 a nasl. Zákona č. 610/2003 Z. z., ktorou umožnil žalovanému na základe SIM karty využívať telekomunikačné služby poskytované právnym predchodcom žalobcu. Dňa 14.1.2010 právny predchodca žalobcu a žalovaný podpísali dodatok k Zmluve o pripojení, na základe ktorého bol žalovanému odpredaný mobilný telefón typu Sony Ericsson T715 za kúpnu cenu 29 eur s tým, že z dodatku ďalej vyplýva doba viazanosti 24 mesiacov a dohodnutá zmluvná pokuta 248,95 eura. Predmetom dodatku, ako to vyplýva z bodu 1/ písm. a/, bola aktivácia programu služieb uvedených v tabuľke č. 1. Z článku 1 písm. b/ vyplýva záväzok účastníka riadne a včas platiť cenu služieb podľa zvoleného programu; z písm. c/ záväzok, podniku zabezpečiť účastníkovi predaj zľavneného mobilného telefónu špecifikované v tabuľke č. 1. Z bodu 2/ dodatku vyplýva, že účastník sa zaväzuje, že po dobu viazanosti uvedenú v tabuľke č. 1, t. j. 24 mesiacov, tohto dodatku, ktorá začína plynúť od dátumu účinnosti tohto dodatku, nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by podniku, teda právnemu predchodcovi žalobcu vzniklo právo zrušiť zmluvu o pripojení odstúpením od nej alebo právo vypovedať zmluvu o pripojení z dôvodov porušenia povinností zo strany účastníka. Z bodu 3/ dodatku vyplýva, že v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka, najmä povinnosti uvedenej v bode 1/ písm. b/, alebo v bode 2/, 3/ a následného vypojenia SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1.
Z faktúry, ktorú vystavil právny predchodca žalobcu za zúčtovacie obdobie od 22.12.2009 do 21.1.2010 vyplýva, že bola fakturovaná suma na úhradu s DPH 33,72 eura, s dátumom splatnosti faktúry 11.2.2010. Ďalšou faktúrou vyhotovenou 22.2.2010, uvedená ako faktúra za obdobie od 22.1.2010 až 21.2.2010 vyplýva, že právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanému sumu na úhradu s DPH 49,27 eura, s dátumom splatnosti 11.3.2010. Ďalej bolo fakturované za obdobie od 22.2.2010 do 21.3.2010 suma 10,23 eura, s dátumom splatnosti 11.4.2010. Faktúrou za obdobie 22.9.2010 až 21.10.2010 bola fakturovaná žalovanému zmluvná pokuta 248,95 eura, s dátumom splatnosti 11.11.2010.
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len "zákon o elektronických komunikáciách"), Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách, Podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách, Účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 544 ods. 1 OZ, Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 545a OZ, Neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
Podľa § 52 ods. 1 OZ, Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 OZ, Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ OZ, Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
Podľa § 53 ods. 5 OZ, Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 3 OZ, Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 517 ods. 1 prvá veta a ods. 2 OZ, Dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Zákonom č. 150/2004, ktorým bol novelizovaný občiansky zákonník, bola prebratá Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach spotrebiteľských úveroch.
Podľa čl. 3 ods. 1, 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993, Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Podľa čl. 5 Smernice, V prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v čl. 7 ods. 2 .
Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice, Členské štáty zabezpečia , aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, aj jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený Smernicou Rady č. 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako aj úroveň informovanosti. Takáto situácia vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom, bez možnosti ovplyvniť ich obsah. Smernica 93/13/EHS vyvažuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom zásahom zo strany štátu. Preto súd aj bez návrhu námietky zo strany spotrebiteľa je povinní prihliadať na neprijateľné zmluvné podmienky. Preto podľa čl. 6 Smernice treba zvážiť, či spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahuje nekalé podmienky obstojí ako celok.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že zmluva, ktorá je uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je zmluvou spotrebiteľskou. Žalobný návrh podaný žalobcom bol podaný dôvodne, ale len čiastočne, keďže právny predchodca žalobcu si svoju zmluvnú povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o pripojení plnil, poskytoval žalovanému telekomunikačné služby, ktorých úhradu si uplatnil v súlade so zmluvou a všeobecnými obchodnými podmienkami, predloženými faktúrami na vyššie uvedené sumy.
Súd posudzoval primeranosť uplatnenej zmluvnej pokuty, táto povinnosť mu vyplýva z toho, že ide o spotrebiteľskú zmluvu.
Zmluvná pokuta v zmysle § 544 OZ je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov. Je to dohodou účastníkov určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Zmluvnú pokutu možno dohodnúť pre prípad nesplnenia záväzku vôbec alebo pre prípad porušenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie výšky pokuty alebo určenie spôsobu jej určenia. Spôsob jej určenia má byť jednoznačný. Výška pokuty nie je zákonom limitovaná, nemôže byť však v rozpore so zásadou zakotvenou v ust. § 3 OZ, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa platnej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení. Pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako aj úroveň informovanosti, táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ich obsah ovplyvniť. Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila za cieľ vyvážiť nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahuje nekalé podmienky.
V danej veci zmluvná pokuta bola vopred zo strany právneho predchodcu žalobcu naformulovaná, bez možnosti jej zmeny zo strany spotrebiteľa, teda žalovaného, pričom z článku 3/ ods. 2 Smernice vyplýva, že podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ
pritom nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežnej formulovanou štandardnou zmluvou, ako to bolo aj v tomto prípade. Z ustanovenia § 3 vyplýva, že súd musí z úradnej povinnosti zisťovať existenciu neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. V danej veci je nepochybné, že dohoda o zmluvnej pokute spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalovaného.
Pri rozhodovaní o nároku na zmluvnú pokutu súd zohľadňoval jednotlivé jej funkcie tak ako nato poukázal aj právny zástupca žalobcu a ďalej na tú skutočnosť, že po podaní návrhu došlo k čiastočnému späťvzatiu návrhu z hľadiska výšky uplatnenej zmluvnej pokuty čo do sumy 98,95 eura s príslušenstvom, keď si žalobca uplatnil rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu Sony Ericsson T715, ktorá bola 179 eur a akciovou cenou, ktorú zaplatil žalovaný 29 eur. Preto namiesto 248,95 eura žiadal priznať sumu 150 eur. Takto upravený nárok podľa súdu bolo možné žalobcovi priznať a to i s poukazom na ustanovenie § 545a OZ.
Preto súd vo veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 243,22 eura s úrokom z omeškania, ktorý je v súlade s citovaným ustanovením, § 517 ods. 2 OZ a § 3 citovaného nariadenia, keď do omeškania sa dostal žalovaný nasledujúcim dňom po splatnosti jednotlivých faktúr.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., Ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Súd vyhovel žiadosti žalovaného a umožnil mu dlh voči žalobcovi splácať v mesačných splátkach po 50 eur, keď zohľadnil sociálnu situáciu na jeho strane.
O čiastočnom späťvzatí návrhu čo do sumy 98,95 eura s príslušenstvom rozhodol súd podľa § 96 ods. 1 O.s.p.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 2 O.s.p. a žalobcovi priznal náhradu trov konania, vzhľadom na úspešnosť v konaní čo do sumy 243,22 eura a preto mu patrí náhrada trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 eura a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 70,10 eura a to za dva hlavné úkony 2-krát po 21,58 eura, 2-krát režijný paušál po 7,63 eura, zvýšených o 20 % DPH. Spolu trovy konania predstavujú sumu 86,60 eura.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.
V zmysle § 205 ods. 1 a 2 O.s.p., sa v odvolaní má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.