Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Co-285-2012.pdf
PDF · 82.58 KB
Case nature
Subarea
17Co/285/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: MAKYTA, a.s. so sídlom 1.mája 882/46, Púchov, IČO: 31 599 168, zastúpeného JUDr. Tiborom Bickom, advokátom v Považskej Bystrici, Dukelská 972/7-3, proti odporcovi: Y. T. so sídlom T., U. XXX/XX, zastúpeného R.. T. N., E. v T. F., L. T. XXXX/ XX, o náhradu škody, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 2. augusta 2012, č.k. 7C/52/2012-52, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu vo výroku o náhrade trov m e n í tak, že navrhovateľ
j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 3.140,60 Eur, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, a to na účet jeho právneho zástupcu R.. T. N., E..
Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania v sume 77,05 Eur, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, na účet jeho právneho zástupcu R.. T. N., E..
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým uznesením zastavil konanie vo veci. Navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 3.841,61 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, na účet jeho právneho zástupcu. Svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že písomným podaním zo dňa 11.07.2012 navrhovateľ vzal späť svoj návrh v celom rozsahu a žiadal, aby súd konanie zastavil. O trovách konania navrhol rozhodnúť podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., prípadne podľa § 150 ods. 1 O.s.p. K späťvzatiu návrhu sa vyjadril odporca tak, že so späťvzatím súhlasí a uplatnil si náhradu trov konania vo výške 3.841,61 Eur. Súd preto konanie zastavil podľa § 96 O.s.p. O trovách rozhodol podľa § 146 ods. 2 druhá veta tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva, nakoľko navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania späť a tým z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania. Pri rozhodovaní o trovách skúmal aj dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. Dospel k záveru, že v danom prípade sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov a nie sú žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal náhradu priznať len sčasti alebo nepriznať. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou a v prípade, ak sa táto nachádza v nepriaznivej situácii z hľadiska majetkových pomerov, nemožno dôsledky podnikateľskej činnosti prenášať na druhého účastníka konania, ktorý sa v konaní účelne bránil a tým mu vznikli trovy konania. Priznal preto odporcovi náhradu trov, ktorá predstavovala odmenu za právne zastúpenie, a to za prevzatie a prípravu, za vyjadrenie k návrhu, za účasť na pojednávaní a za ďalšiu poradu s klientom.
Proti uzneseniu, a to jeho výroku o náhrade trov podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol jeho zmenu tak, že odporcovi nebude priznaná náhrada trov konania. V odvolaní vyslovil názor, že v danom prípade nemožno tvrdiť, že navrhovateľ zavinil zastavenie konania a odporcovi vznikli na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva trovy v takej
výške ako ich vyčíslil a súd v napadnutom uznesení priznal. Odporca pri vydávaní všeobecne záväzných nariadení v uplynulých rokoch nepostupoval v súlade so zákonom, čo mu bolo niekoľkokrát vytknuté v proteste prokurátora. Spôsob nápravy tak, ako navrhoval prokurátor v podanom proteste, odporca neakceptoval a nezákonné VZN nedal do súladu so zákonom. Prokurátorovi predkladal zavádzajúce informácie a nie v lehotách tak, ako ich požadoval, a preto úmyselne zmaril možnosť prokurátora domáhať sa neplatnosti VZN v zmysle § 250 zfa O.s.p. Svojím konaním preto odporca navrhovateľa poškodzoval a jediná možnosť ako sa mohol proti tomu brániť bol návrh na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Práve v charaktere veci, nezákonnom konaní odporcu pri prijímaní VZN a faktickej nemožnosti obrany spočívajú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré v zmysle § 150 ods. 1 nemusí celkom alebo sčasti priznať súd účastníkovi náhradu trov. Vyslovil názor, že predmetné ustanovenie slúži na riešenie situácie, keď je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené právo, musel zaplatiť porušovateľovi práva trovy konania. Zákon preto dáva súdu moderačné právo rozhodnúť, že v prípadoch hodných osobitného zreteľa trovy neprizná alebo kráti a umožňuje súdu, aby sa docielila, pokiaľ možno spravodlivá ochrana práv účastníkov, čo aplikácia zásady zodpovednosti za výsledok neumožňuje. Poukázal na to, že odporcovi v zmysle § 16 zákona č. 514/2003 Z.z. pred podaním žaloby zaslal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, avšak tento nárok neuznal. O oprávnenosti nároku mohol rozhodnúť len súd, a preto bol donútený navrhovateľ návrh podať. Pri skúmaní, či sú splnené dôvody hodné osobitného zreteľa, je potrebné prihliadať na majetkové pomery účastníkov, ako aj na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku. Okrem toho namietal aj správnosť, resp. dôvodnosť vyčíslenia trov, tak, ako boli uplatnené a priznané. Tieto trovy nepovažuje za účelné v celom rozsahu a to najmä pokiaľ ide o odmenu za ďalšiu právnu poradu s klientom z 26.06.2012, kde sa neúčelnosť a zbytočnosť uplatneného úkonu prejavila najviac. Ak právny zástupca odporcu uvedenú poradu vykonal pred pojednávaním 26.06.2012, je účelovosť a zbytočnosť tejto porady evidentná. Ak ju vykonal po pojednávaní, dali do pozornosti, že pojednávanie v uvedený deň bolo odročené s tým, že navrhovateľ má predložiť listiny, na ktoré na pojednávaní poukazoval a práve k týmto sa mal odporca vyjadriť. Po zvážení účelnosti konania navrhovateľ 11.07.2012 vzal návrh späť a žiadne listiny, ku ktorým by sa mal odporca vyjadriť, súdu nepredložil. Odporca s právnym zástupcom nemali preto v uvedený deň k čomu poradu vykonať.
Odporca vo vyjadrení, ktoré podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu, navrhol uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania v sume 1.046,88 Eur. Vo vyjadrení poukázal na to, že navrhovateľ vzal späť svoj návrh v celom rozsahu bez toho, aby uviedol dôvod späťvzatia. Pokiaľ sa navrhovateľ odvoláva na ust. § 150 ods. 1 O.s.p., pre naplnenie tohto ustanovenia by museli existovať dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré však navrhovateľ neuviedol. Vyslovil názor, že aplikácia tohto ustanovenia musí mať vždy iba výnimočný charakter a nie je možné nepriznať účastníkovi trovy konania len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dosah rozhodovania o určitom druhu nároku. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd prihliadať aj na majetkové, sociálne, osobné, prípadne iné pomery účastníkov. V danom prípade navrhovateľ je podnikateľ, zastavenie predmetného konania zavinil sám a bolo by v rozpore so všetkými zásadami procesného práva, aby si odporca musel hradiť trovy konania sám. Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľa o tom, že prijaté VZN boli v rozpore so zákonom, sú založené len na jeho domnienkach a neexistuje žiadne rozhodnutie, ktoré by toto potvrdzovalo, pričom ani protest prokurátora nemôže byť považovaný za smerodajný a je to iba jeho názor a jeden zo subjektov, ktorý má právomoc v prípade nevyhovenia protestu podať žalobu na príslušnom súde, čo však prokurátor nespravil. Na pojednávaní dňa 26.06.2012 navrhovateľ svoju právnu argumentáciu zmenil a začal sa odvolávať na štatút Mesta a rokovací poriadok Mestskej rady a keďže tieto predpisy neboli k dispozícii ani súdu ani odporcom, muselo byť pojednávanie odročené, kde zároveň navrhli navrhovateľovi, aby zvážil, či na svojom návrhu trvá. Keďže na pojednávaní uviedol nové právne skutočnosti, bolo potrebné, aby právny zástupca odporcu tieto nové skutočnosti prerokoval so štatutárnym zástupcom odporcu, pričom jediný voľný termín na prerokovanie a zaujatie názoru k novým právnym skutočnostiam bola porada s klientom hneď po pojednávaní dňa 26.06.2012.
Krajský súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach odvolania, t.j. vo výroku o náhrade trov a zistil, že v tejto napadnutej časti je potrebné uznesenie okresného súdu zmeniť podľa § 220 O.s.p. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.
Preskúmaním zistil odvolací súd, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov správne aplikoval ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., hoci v odôvodnení napadnutého uznesenia sa zrejme nedopatrením uvádza druhá veta citovaného zákonného ustanovenia. Z odôvodnenia je však nepochybné, že súd prvého stupňa na vec aplikoval ust. § 146 ods. 2 prvá veta, podľa ktorého, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Podľa súdnej praxe zavinenie sa posudzuje len z procesného hľadiska, a preto v prípade, pokiaľ navrhovateľ vzal späť svoj návrh na začatie konania, zásadne platí, že z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, pokiaľ nie sú dané okolnosti pre postup súdu podľa druhej vety citovaného zákonného ustanovenia.
V prejednávanej veci navrhovateľ svojím podaním zo dňa 11.07.2012 vzal späť svoj návrh na začatie konania bez ďalšieho odôvodnenia, v ktorom by poukázal na okolnosti, v dôsledku ktorých by sa malo rozhodovať o trovách podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., t.j. keď nepoukázal na dôvodnosť návrhu, prípade také konanie odporcu, pre ktoré vzal dôvodne uplatnený návrh na začatie konania späť.
Súd prvého stupňa zaujal správny názor aj v súvislosti s možnou aplikáciou ust. § 150 ods. 1 O.s.p. na danú vec. Citované zákonné ustanovenie má slúžiť na odstránenie tvrdosti v prípadoch, kde by striktné uplatnenie zásady zodpovednosti za výsledok malo za následok mimoriadnu tvrdosť. Súd však v takom prípade musí zistiť, a to najmä z postojov účastníkov v konaní, dôvody hodné osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie alebo čiastočné nepriznanie trov úspešnému účastníkovi, resp. účastníkovi, ktorému by podľa ustanovenia § 146 O.s.p. náhrada trov patrila. Za dôvody hodné osobitného zreteľa sa podľa súdnej praxe považujú jednak osobné a majetkové alebo príjmové pomery účastníka konania, a to nielen toho účastníka, ktorý má povinnosť trovy platiť, ale aj protistrany, ktorej majetková sféra by nepriznaním trov mohla byť dotknutá. Zároveň sa prihliada aj na dôvod podania návrhu na začatie konania, prípadne postoje účastníkov v konaní.
V prejednávanej veci navrhovateľ ani nepoukázal na žiadne osobné a majetkové pomery navrhovateľa, ktoré by bolo možné považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie trov odporcovi, ktorý mal na ne nárok podľa ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p.
Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní poukazuje na dôvodnosť podania návrhu na začatie konania, tak nevyplynula zo žiadnych dôkazov predložených v konaní. Navrhovateľ vzal späť svoj návrh na začatie konania bez akéhokoľvek odôvodnenia, a preto ako súd prvého stupňa, ani odvolací súd ani nemohol posúdiť, či návrh na začatie konania bol podaný dôvodne a aká okolnosť by bránila navrhovateľovi tomu, aby svoj nárok naďalej uplatňoval. Odvolací súd však preskúmaním zistil, že odvolanie navrhovateľa treba považovať za čiastočne dôvodné, a to pokiaľ ide o výšku náhrady trov. Trovy prvostupňového konania spočívajú v odmene za právne zastúpenie, stanovené podľa vyhlášky č. 655/2004 za prevzatie a prípravu, ďalej za vyjadrenie k návrhu a účasť na pojednávaní, a to v sadzbe podľa § 10 ods. 1, v spojení s § 14 ods. 1 písm. a/ a § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky. Podľa názoru odvolacieho súdu však nemožno považovať za účelne vynaložené trovy odmenu za právne zastúpenie a to za ďalšiu poradu s klientom zo dňa 26.06.2010 podľa § 14 ods. 2 písm. a/ citovanej vyhlášky. Zo spisu vyplýva, že odporca po doručení návrhu podal písomné vyjadrenie k návrhu. Taktiež na pojednávaní súdu prvého stupňa, ktoré sa konalo 26.06.2012 sa vyjadril právny zástupca k stanovisku navrhovateľa, ktoré predniesol na tomto pojednávaní, a to najmä aj k jeho doplňujúcemu návrhu, resp. vysvetleniu, týkajúcemu sa nesprávneho úradného postupu. Pojednávanie bolo odročené s tým, že navrhovateľovi bola poskytnutá lehota 14 dní, v rámci ktorej mal písomne doplniť odôvodnenie podaného návrhu a predložiť dôkazy, na ktoré poukazuje. Z obsahu zápisnice a najmä dôvodu odročenia pojednávania súdu prvého stupňa nevyplýva tak potreba ďalšej porady právneho zástupcu s klientom, najmä keď navrhovateľ ďalšie dôkazy ani ďalšie doplnenie návrhu nepredložil a reagoval späťvzatím návrhu. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že za úkon právnej služby, za ktorý sa v zmysle ust. § 14 ods. 2 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. priznáva odmena vo výške 2/3-ín základnej sadzby tarifnej odmeny, sa nepovažuje akýkoľvek kontakt právneho zástupcu s klientom, ale len prerokovanie zásadnej a významnej okolnosti, ktorá nebola zrejmá z návrhu na začatie konania, o čo v danom prípade nešlo. Odvolací súd preto považoval za účelne vynaložené trovy odmenu za poskytnuté právne služby, a to za prevzatie a príprava zastúpenia, za písomné podanie na súd - vyjadrenie k návrhu a za účasť na pojednávaní okresného súdu + režijné paušály a v uvedenom zmysle aj uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku zmenil.
Odporca bol tak v odvolacom konaní úspešný, resp. neúspešný len v pomerne nepatrnej časti, a preto mu v zmysle ust. § 142 ods. 3 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. patrí náhrada trov odvolacieho konania. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta má vypočítať z výšky súdom priznaného plnenia. Súdom priznané plnenie - náhrada trov tak predstavovala 3.140,60 Eur, z toho tarifná odmena podľa § 10 ods. 1 vyhlášky predstavuje 113,17 Eur a pretože ide o vyjadrenie k takému odvolaniu, kde nebolo rozhodované vo veci samej, patrí odmena vo výške 1/2- ice základnej sadzby (§ 14 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.), t.j. 56,58 Eur + režijný paušál 7,63 Eur, spolu 64,21 Eur.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .