Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/172/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci žalobcu: K.. E. S. W.. J., D. J., D. XX, právne zastúpená JUDr. Patrikom Holingom, advokátom v Košiciach, Hlavná 6, proti žalovanému: X.. Q. S., D. N., Č. XX, právne zastúpený JUDr. Slávkou Kováčovou, advokátkou v Košiciach, Štúrova 20, v konaní o zaplatenie 20.000 Eur s prísl., takto

rozhodol:

súd žalobu z a m i e t a.

Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 3.105,09 Eur a tieto zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právnej zástupkyne žalovaného JUDr. Slávke Kováčovej, advokátke v Košiciach, Štúrova 20.

odôvodnenie:

Žalobkyňa dňa 22.11.2010 doručila návrh, ktorým sa domáhala, aby žalovaný bol zaviazaný zaplatiť 20 tis. Eur, spolu s ročným úrokom z omeškania z tejto istiny od 1.7.2009 do zaplatenia a nahradil jej trovy konania, keď svoj nárok odôvodnila tým, že jej manželstvo so žalovaným bolo rozvedené 23.5.2007 v konaní . za trvania manželstva jej vznikol spoločný nájom k bytu Č.. XX R. X. N., C. Č.. XX, Č.. I.. XXXX, N. R. N. Č.. XXXXX/XX R. B.. Č. XX C. N.. Spoločný nájom k bytu zanikol rozvodom, ale v zmysle zaniká až dohodou alebo ak sa manželia nedohodnú na návrh ktoréhokoľvek z manželov rozhodnutím súdu. Medzi ňou a žalovaným došlo dňa 17.8.2009 k uzavretiu dohody, v rámci ktorej sa žalovaný zaviazal jej uhradiť sumu 20 tis. Eur do 6 týždňov od prevodu vlastníckeho práva v jeho prospech a doručenie listu vlastníctva. Dňa 1.6.2009 žalovaný uzavrel s jeho terajšou K. X.. O. E. novú nájomnú zmluvu s Bytovou agentúrou rezortu Ministerstva obrany SR - BARMO, na základe ktorej získal neskôr byt do vlastníctva zmluvou o prevode vlastníctva bytu č. vkladu C. XXXX/XXXX. X.. E. súhlasila s tým, aby predmetný byt do výlučného vlastníctva nadobudol žalovaný. Žalobkyňa vyslovila pochybnosť nad legitimitou a legalitou týchto právnych úkonov, keď medzi žalovaným a jeho terajšou manželkou bola uzatvorená zmluva 1.6.2009 t.j. 2,5 mesiaca pred uzavretím dohody medzi ňou a žalovaný zo dňa 17.8.2009, teda v čase keď byt nebol ešte právne voľný. Nájomná zmluva a rovnako aj zmluva o prevode vlastníctva k bytu C. XXXX/XXXX sú absolútne neplatné právne úkony. V nadväznosti na vyššie uvedené jej vznikol nárok na vyplatenie sumy 20 tis. Eur podľa uzavretej dohody, ktorú žiadala priznať.

Súd vo veci dňa 21.6.2011 pod č. vydal platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobkyni 20 tis. Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 1.7.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 895,35 Eur do 15 dní, alebo aby v tej istej lehote podal na súde odôvodnený odpor.

Žalovaný v 15-dňovej lehote po prevzatí platobného rozkazu dňa 18.7.2011 doručil odpor, v ktorom namietol vznik nároku žalobkyne, keď poukazoval na to, že predmetný byt bol služobným bytom, ktorý mu bol pridelený počas manželstva, výlučne jemu, teda v žiadnom prípade nemohol vzniknúť spoločný nájom a charakter služobného bytu nestratil ani neskôr. Dôkazom je aj rozsudok z 12.4.1999, v ktorom bolo osvedčené, že išlo o jeho nájom k tomuto bytu. Z toho dôvodu potom aj dohodu, ktorú uzatvoril so žalobkyňou považuje za neplatnú. Nevidí dôvod, aby žalobkyni uhrádzal takúto žalovanú sumu, keďže by bola vyplatená bez právneho dôvodu.

Podaním odporu došlo k zrušeniu platobného rozkazu v zmysle a súd vo veci nariadil ústne pojednávanie.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, dohodou medzi účastníkmi zo dňa 17.8.2009, výpisom z LV, zmluvou o prevode vlastníctva k bytu z 24.6.2009, stanoviskom Bytovej agentúry rezortu MO SR z 26.11.2012, nájomnou zmluvou k bytu z 1.6.2009, dohodou o vyporiadaní BSM z 15.4.2001, rozsudkom a OS Prešov, rozsudkom a ďalšími listinami a zistil tento skutkový stav:

Účastníci sú bývalí manželia, ich manželstvo uzatvorené dňa 18.4.1987, bolo právoplatné rozvedené v konaní OS Prešov XX.X.XXXX. V konaní OS Prešov bolo právoplatným rozsudkom dňa 7.6.2001 na návrh žalobkyne zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov z dôvodu, že žalovaný vykonával podnikateľskú činnosť.

V konaní Bytová agentúra rezortu MO SR v Trenčíne podala návrh proti žalovanému Q. S. o vypratanie nájmu bytu, ktorý sa nachádzal na X. N.. Č.. D. XX, R. B.. Č. XX C. N. O. N. U. X X., J. O. N.. Právoplatným rozsudkom zo dňa 16.6.1999 bolo žalovanému uložené vypratať tento byt do 30 dní od pridelenia primeraného náhradného bytu. V dôvodoch tohto rozhodnutia súd konštatoval, že ide o služobný byt, ktorý bol pridelený žalovanému ako príslušníkovi armády SR a spĺňa charakteristiku služobných bytov podľa zákona .

Žalobkyňa so žalovaným uzatvorili dňa 17.8.2009 písomnú dohodu ohľadne bytu, na základe ktorej predmetný byt mal do vlastníctva nadobudnúť K.. Q. S. s tým, že v súčasnosti je možnosť odkúpenia predmetného bytu a žalovaný sa zaviazal po nadobudnutí vlastníctva k predmetnému bytu vyplatiť žalobkyni 20 tis. Eur do 6 týždňov od prevodu vlastníckeho práva na jeho neho a doručení listu vlastníctva.

Dňa 1.6.2009 bola uzatvorená nájomná zmluva k bytu medzi prenajímateľom Bytovou agentúrou rezortu MO SR a X.. Q. S. O. X.. O. E., a to k bytu Č.. XX R. X. N., B.. Č. XX N.V., X-X. D.. Podľa tejto nájomnej zmluvy bol byt daný do nájmu nájomcom X.. Q. S. O. X.. O. E. na dobu neurčitú.

Zmluvou zo dňa 24.6.2009 bola uzatvorená zmluva o prevode vlastníctva k bytu č. XX R. X N.. R. B.. Č. XX C. N.V. K. I. D. O. W. K. O. X.. Q. S. O. X.. O. E., na základe ktorej predávajúci ako vlastník D. Č.. XX odpredal kupujúcim do bezpodielového spoluvlastníctva manželov predmetný byt, ako aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstva k bytovému domu č. súp. XXXX N., B.. Č. XX, U. R. Q. Č.. XXXX, O. O. I. N. J. N. XXXX/XXXXXX U. D. A., O. T. N. Č.. XXXXX/XX/ XXX K. U. N. O. R. U. R. Q. Č.. XXXXX J..Ú.. Prešov a to za kúpnu cenu, ktorá predstavuje cenu bytu, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach bytového domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemku vo výške 4710,79 Eur.

Žalobkyňa pri svojom výsluchu uviedla že predmetný byt dostal žalovaný ako služobný byt. Dňa 17.8.2009 ich BARMO predvolalo ako záujemcov o kúpu bytu. Pri tomto stretnutí zistila, že za ňu je už podpísaná zmluva o predaji bytu terajšou manželkou žalovaného. Žalovaný ju uviedol do omylu, keď jej predložil návrh dohody, ktorý spracovala jeho právna zástupkyňa deň pred prevodom bytu, ktorú nemala možnosť prejednať so svojim advokátom a túto dohodu podpísala. Bola za X.. J., ktorý mal na

starosti prevody služobných bytov za BARMO, ktorý jej povedal, že bude potrebné podpísať zmluvu o prevode, ale túto už podpísala manželka žalovaného. Asi o dva týždne jej žalovaný poslal e-mailom návrh dohody ohľadne usporiadania záležitostí týkajúcich sa tohto bytu, teda mala sa rozhodnúť, či bude spoluvlastníčkou bytu, alebo či byt prevezme on a vyplatí jej za to peniaze. So žalovaným išli spolu k notárovi, kde podpísali túto dohodu. Žalovaný sa zaviazal, že jej zaplatí náhradu za byt, ktorú dodnes neuhradil a keďže hrozilo uplynutie 3 rokov, bola nútená podať túto žalobu. V tomto byte od leta 2004 nebývala, jednak z dôvodu, že pracovala v Košiciach a jednak z dôvodu, že sa bála o vlastné zdravie, lebo manžel sa správal k nej agresívne. Bývalý manžel sa v tej dobe v byte tiež nezdržiaval, lebo býval so svojou priateľkou a keď aj niekedy prišiel, dochádzalo medzi nimi k stretom. Aj keď v r. 2004 z bytu odišla, chodievala tam stále, mala tam svoje veci, chodievala byt upratovať, postupne si brala svoje veci, ako aj veci svojho syna. Takto chodievala do bytu aj v rokoch 2005-2006. Po rozvode už v tomto byte nebývala, jej veci bývalý manžel v r. 2008 vyložil pred domom jej rodičov, kde s nimi bývala. Žalovaný pracoval v armáde do r. 1996, potom si otvoril živnosť, ktorú podľa jej vedomostí v r. 2011 ukončil, teraz je nezamestnaný. Predmetné byty predávalo BARMO v r. 2009. Žalovaný ju uviedol do omylu tým, že pokiaľ ide o vyplatenie sumy 20 tis. Eur, ju presvedčil, že dostane úver od banky a keď donesie zmluvu o prevode bytu, ju vyplatí. Na mestskom úrade zisťovala o aký byt ide a bolo jej povedané, že je to mestský byt, že BARMO má len užívacie právo. V rámci vyporiadania BSM riešili so žalovaným len zariadenie bytu. Je pravdou, že byt nechcela z dôvodu, že pracovala v Košiciach na smeny a aj syn chodieval tam do školy, teda bolo by pre ňu dochádzanie do bytu veľmi komplikované. Žalovaný jej na Mestskom úrade zrušil trvalé bydlisko, aj trvalé bydlisko syna, keď túto skutočnosť zistila, bolo to v r. 2007, sťažovala sa na postup Mestského úradu, ako aj na Ministerstve obrany. Po prehodnotení jej bolo trvalé bydlisko obnovené. Je pravdou, že boli vyprataní z tohto bytu, ale BARMO nemalo náhradný byt, preto v byte naďalej bývali. V r. 2008 nadobudla 1/3 rodinného domu od svojich rodičov. Pokiaľ ide o úhrady za byt, tieto platili spoločne, od r. 2007 ich už platil len žalovaný. Žalovaný ju vyzýval k uzavretiu dohody, nepovedal jej, že BARMO chce takúto dohodu, ale povedal, že to robí preto, aby mala doklad, že sa dohodli, že on ju vyplatí. Žalovaný jej neuhradil žiadnu čiastku zo sumy uvedenej v dohode. Viackrát žalovaného vyzývala, aby jej vyplatil túto sumu, vždy sa vyjadril, že vyplatí, keď bude mať.

Žalovaný žiadal túto žalobu zamietnuť, keď tvrdil, že sa nejednalo o nájomný byt, ale o služobný byt, ku ktorému nemohla nadobudnúť nájomné právo žalobkyňa. Dohoda, ktorú uzatvorili so žalobkyňou, slúžila pre BARMO z dôvodu, že sa nevedel rozhodnúť ako vyrieši pridelenie tohto bytu. Na základe tejto dohody potom mu dalo BARMO do nájmu tento bytu a následne mu ho odpredalo. Od začiatku sa jednalo o služobný byt, ktorý mu bol pridelný ako príslušníkovi armády SR, manželkám vojakov z povolania nevzniklo právo nájmu k tomuto bytu, preto bolo zbytočné žalobkyňu vyzývať, aby sa ustanovila k uzavretiu zmluvy o prevode bytu. Bytová agentúra MO pre neho z neznámych dôvodov ho nútila potom, k zmluvnému vysporiadaniu so žalobkyňou ohľadne bytu, preto narýchlo uzavreli so žalobkyňou túto dohodu bez hlbšej konzultácie a poznania tejto problematiky. Táto dohoda bola uzavretá zbytočne, BARMO ju aj tak odignorovalo. Pokiaľ ide o majetok patriaci do BSM, ten bol vysporiadaný medzi nimi ešte v r. 2001, pretože za trvania manželstva došlo k zrušeniu BSM a dohodou potom bolo vyporiadané. Predmetom vysporiadania nebol byt, toto ani nebolo možné riešiť vysporiadaním, pretože v r. 1999 na základe rozsudku súdu bol povinný vypratať tento byt. Nájomná zmluva z 1.6.2009, ktorú uzatváral s BARMO bola uzatvorené ako riešenie náhradného bytu, pretože BARMO mu nevedelo prideliť náhradný byt. Zmluva o predaji bytu bola uzatvorená 24.6.2009, teda po rozvode manželstva so žalobkyňou. Po vyporiadaní BSM so žalobkyňou v r. 2001 spoločne už potom nenadobúdali žiaden majetok. Žalobkyňa ho terorizovala nočnými telefonátmi, vyhrážkami, boli medzi nimi nezhody, ktoré vyvrcholili v r. 2008, keď dostal od právnej zástupkyne žalobkyne upozornenie, že podá na neho trestné stíhanie, ak bude manipulovať s vecami žalobkyne. Od r. 2004 v tomto byte niekoľkokrát prespal pre neustále nezhody so žalobkyňou, ktoré vyvrcholili tým, že ho otec žalobkyne fyzicky napadol. To, že sa jedná o služobný byt potvrdilo aj BARMO v r. 2009, keď odpredávalo tieto byty. Žalobkyňa v tomto byte od r. 2004 sa nezdržiavala. Keď spolu v tom období jednali o otázke, kto ostane v byte, sám jej navrhol, nech si byt vezme a vyplatí ho, ona naopak vyhlásila, že v tomto byte nikdy bývať nebude a že ju má vyplatiť on. Žalobkyňa sa v r. 2004 dotazovala o aký byt ide, vedela, že ide o služobný byt, teda spoločný nájom k tomuto bytu nemohol vzniknúť. Podmienkou predaja bytu bolo, že ani jeden z nich nemal žiaden iný byt, alebo inú nehnuteľnosť, pričom žalobkyňa v čase odpredaja tohto bytu už mala vyriešenú svoju bytovú otázku tým, že sa stala podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu, kde bývala, preto by jej ani nevznikol nárok na predaj tohto bytu. Od r. 2004 žalobkyňa neuhrádzala nájomné za byt, platil ho on.

Dohoda zo 17.8.2009 obsahuje dojednanie účastníkov konania týkajúce sa nadobudnutého bytu na B.. Č. XX C. N., kde v bode IV. je vyhlásenie účastníkov, že vzhľadom na dobré mravy a vzájomné vysporiadanie BSM po rozvode manželstva, N. X- X. D. R. B.. Č. XX, C. N. R. X. N. Č.. D. XX, A. Č.. I.. XXXX, R. A. C. C. X.. Q. S. s tým, že v súčasnosti je možnosť odkúpenia bytu od BARMO Trenčín. X.. O. E. súhlasí s tým, že predmetný byt nadobudne do výlučného vlastníctva X.. Q. S. O. C. D. C.. I. X.. Q. S. U. U. K..E. S. XX T.. E. do 6 týždňov od prevodu vlastníckeho práva na jeho meno a doručenie listu vlastníctva. Predmetná zmluva je podpísaná žalobkyňou a žalovaným. X..O. E., ktorej sa táto úprava ohľadne bytu taktiež týkala, túto zmluvu neuzatvárala, nenachádza sa tu ani jej podpis.

Podľa -3 , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa , ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca.

Podľa , ustanovenia až 708 neplatia pre byty trvale určené ako služobné byty, pre byty osobitného určenia a pre byty v domoch osobitného určenia.

Podľa , nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

Podľa , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa -3 , záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených () a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak. Na záväzky zo zmiešanej zmluvy treba primerane použiť ustanovenia zákona upravujúce záväzky, ktoré sa zmluvou zakladajú, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.

Podľa , , splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

Právny úkon musí byť v súlade s hmotným právom. spája neplatnosť právneho úkonu s právnym úkonom, ktorý svojim obsahom, či účelom odporuje zákonu. Právny úkon ktorým sa koná to, čo zákon zakazuje, odporuje zákonu buď svojim výslovným vyjadrením, t.j. obsahom, alebo svojim charakterom a dôsledkami, ku ktorým smeruje, t.j. účelom. Právny úkon odporuje zákonu ak je v rozpore s niektorým z kongentných ustanovení alebo iných zákonov. Právny úkon je v rozpore so zákonom svojim obsahom vtedy, ak práva a povinnosti určené právnym úkonom nie sú v súlade s kongentnými ustanoveniami zákona.

Dohoda, ktorú účastníci uzatvorili 17.8.2009, ktorá sa týka vysporiadania BSM po rozvode ich manželstva k 2-X. D. R. B.. Č.E. XX C. N. R. X. N. Č..D. XX, C. D. A. Č.. I.. XXXX, podľa ktorej predmetný byt mal nadobudnúť žalovaný s povinnosťou vyplatiť žalobkyni 20 tis. Eur, je právnym úkonom, ktorý

je v rozpore svojim obsahom so zákonom, a to z dôvodu, že jednak predmetom vysporiadania mal byť byt, ktorý v čase k právoplatnému dátumu rozvodu manželstva, t.j. 13.7.2007, mal charakter služobného bytu, pričom rozsudkom bolo rozhodnuté, že žalovaný je povinný vypratať tento byt do 30 dní od pridelenia primeraného náhradného bytu. Bytová agentúra rezortu MO, ktorá bola prenajímateľom tohto bytu, ponechala žalovaného v tomto byte bývať naďalej ako v náhradnom byte, pričom charakter služobného bytu predmetný byt nestratil. Až dňa 1.6.2009 uzatvoril BARMO ako prenajímateľ nájomnú zmluvu so žalovaným aj jeho manželkou X.. O. E. k tomuto bytu na dobu neurčitú. Samotná Bytová agentúra rezortu MO vo svojom písomnom stanovisku doručenom 3.12.2012 súdu, uvádza, že D. Č.. XX R. B.. Č. C. N. v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy plnil funkciu náhradného bytu na základe rozsudku OS Prešov. Pokiaľ uvádza ďalej, že pri odpredávaní bytu vychádzal z dohody účastníkov zo dňa 17.8.2009, v tomto je rozpor, lebo kúpnu zmluvu k predmetnému bytu uzatvoril už dňa 24.6.2009, teda skôr ako bola medzi účastníkmi konania uzavretá dohoda o vyporiadaní bytu. V čase do uzatvorenia nájomnej zmluvy i kúpnej zmluvy účastníkom nevzniklo právo spoločného nájmu účastníkom konania podľa . Žalobkyni ako manželke žalovaného vzniklo po rozhodnutí súdu o vyprataní v r. 1999 len právo bývania a s tým súvisiaci nárok na bytovú náhradu v prípade vypratania bytu. Za takejto situácie nevznikol spoločný nájom k bytu a ani BARMO so žalobkyňou neuzatvárala 1.6.2009 nájomnú zmluvu k bytu. V tej dobe žalobkyňa už mala vyriešenú svoju bytovú situáciu, keď od r. 2004 bývala v rodinnom dome svojich rodičov a neskôr nadobudla v r. 2008 spoluvlastnícky podiel v rodinnom dome. Z tohto dôvodu Dohoda účastníkov zo dňa 17.8.2009 je neplatnou zmluvou, lebo je v rozpore so zákonom, a preto ani nevznikla povinnosť žalovaného plniť z tejto zmluvy záväzok.

Preto súd túto žalobu ako nedôvodnú musel zamietnuť.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa , žalovaný bol v konaní úspešný, preto mu patrí náhrada účelne vynaložených trov konania, ktoré pozostávajú z náhrady za súdny poplatok za odpor 1.200 Eur a trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej pomoci podľa a ods. 1 vyhl. a ,c,d citovaného ustanovenia za prevzatie a prípravu zastúpenia, odvolanie proti súdnemu poplatku a zastupovanie na pojednávaní dňa 19.11.2012 a 12.12.2012 po 444,17 Eur, 3x režijný paušál po 7,41 Eur a 2x po 7,63 Eur, cestovné náklady vo výške 40,08 Eur (pojednávanie dňa 19.11.2012 20,05 Eur a dňa 12.12.2012 20,03 Eur) a náhrada za stratu času podľa 2x pojednávanie po 25,42 spolu 50,84 Eur, trovy spolu vo výške 3.105,09 Eur a tieto zaplatí žalobkyňa do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právnej zástupkyne žalovaného JUDr. Slávke Kováčovej, advokátke v Košiciach, Štúrova 20, Č..Ú.. XXXXXXXXXX/XXXX, C. XXXX.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.