Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41CoKR-17-2012.pdf
PDF · 84.53 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoKR/17/2012
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa Sociálna poisťovňa so sídlom Kapitulská 27, Banská Bystrica, IČO:30 807 484 proti odporcovi Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k. s. so sídlom Horná 23, Banská Bystrica, IČO:44 088 833, správca úpadcu HOVIS & DILTA, s. r. o. so sídlom Mostárenská 9, Brezno, IČO:36 021 296 v konaní o určenie pohľadávky o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16Cbi/26/2011-75, IČS:6111210086 zo dňa 18. 1. 2011 takto
rozhodol:
Medzitýmny rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16Cbi/26/2011-75, IČS:6111210086 zo dňa 18. 1. 2011 zrušuje a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom určil, že základ nároku navrhovateľa je daný. Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ v návrhu uviedol, že si prihlásil u správcu úpadcu prihláškami šesť pohľadávok v celkovej hodnote 25.798,89 eur. K prihláškam navrhovateľ vypracoval aj súhrnný prehľad, v ktorom neoznačil krížikom, že prihláška pohľadávky č. 1 bola zabezpečená zabezpečovacím právom. Podľa tvrdenia navrhovateľa boli prihlášky prihlásené riadne a včas, jednalo sa len o chybu v písaní, čo nie je možné sankcionovať, neprihliadnutím na prihlášky v celom rozsahu. Podľa názoru súdu prvého stupňa v konaní ostalo sporným, či predmetné prihlášky možno považovať za úplné, a či sa navrhovateľ dôvodne domáha určenia pohľadávok v celkovej výške 25.798,89 eur. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že prihlášky č. 1 až 6 boli v konkurze prihlásené riadne a včas, pretože podľa zistenia súdu navrhovateľ v súhrnnom prehľade iba nevyplnil kolónku, ktorá vyjadruje, že prihláška č. 1 je zabezpečenou pohľadávkou a v akej sume je táto pohľadávka zabezpečená, i keď tento údaj v samotnej prihláške navrhovateľ uviedol. Súd v danom prípade zaujal stanovisko s odvolaním sa na rozhodnutie Ústavného súdu č. 110/09, podľa ktorého súd nesmie uplatňovať prílišný formalizmus pri výklade a aplikácii právnych noriem, pretože v opačnom prípade takýmto postupom súdu dochádza k porušeniu ústavného práva na súdnu ochranu zakotveného v článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Zdôraznil, že zmysle § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný. Z uvedených prihlášok bolo súdu zrejmé, že sa jedná o zabezpečenú pohľadávku v prihláške č. 1. V uvedenom súhrnnom prehľade súd prvého stupňa prihliadol na vôľu navrhovateľa, ktorý právny úkon urobil, a z ktorého bolo zrejmé, že došlo k chybe v písaní, nakoľko v samotnej prihláške č. 1 navrhovateľ uvádza a dokladuje, že sa jedná o zabezpečenú pohľadávku. Zrejmá chyba v písaní podľa názoru súdu tak nespôsobuje zánik pohľadávky v tom zmysle, že by sa na ňu neprihliadalo z dôvodu neúplnosti. Postup súdu v intenciách postupu správcu a striktného výkladu § 29 ods. 4 ZKR by bol podľa názoru súdu len prepjatým formalizmom, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti a odňatiu ústavného práva.
Proti rozhodnutiu podal odvolanie v lehote stanovenej v ust. § 204 ods. 1 O. s. p. odporca. V odvolaní uviedol, že Občiansky súdny poriadok sa v konkurznom konaní aplikuje subsidiárne, a to vtedy, ak Zákon o konkurze a reštrukturalizácii (lex specialis) neustanovuje inak. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii
však výslovne v ust. § 29 ods. 4 stanovuje ako následok súlad údajov uvedených v prihláškach pohľadávok a v súhrnnom prehľade neprihliadanie na predmetné prihlášky bez ohľadu na to, či nesúlad bol spôsobený v dôsledku chyby v písaní, prekladu alebo iného dôvodu. Z uvedeného preto jednoznačne vyplýva, že predchádzajúci správca pri posúdení úplnosti prihlášok pohľadávok žalobcu postupoval v súlade so zákonom. Odvolateľ ďalej poukázal na skutočnosť, že okresný súd ako súd konkurzný rovnako posúdil prihlášky pohľadávok žalobcu ako podané v rozpore s príslušnými ustanoveniami ZKR. Odvolateľ preto konštatoval, že prihláška pohľadávky predstavuje procesný úkon veriteľa, ktorý sa v prípade riadneho a včasného prihlásenia pohľadávky stáva účastníkom konania, z toho dôvodu nie je možné uplatniť analógiu a uvedené zákonné ustanovenie Občianskeho zákonníka aplikovať na prípad opravy chýb v prihláške pohľadávky. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil.
Navrhovateľ v písomnom stanovisku k podanému odvolaniu odporcu uviedol, že podľa jeho názoru pohľadávky prihlásené navrhovateľom pod číslom 1 až 6, ako aj samotná zabezpečovacia pohľadávka prihlásená v prihláške č. 1 sú opodstatnené a boli prihláškami prihlásenými riadne a včas. Pochybenie navrhovateľa v prípade absencie údajov na tlačive súhrnného prehľadu, kde navrhovateľ nevyznačil kolónku č. 27 a 28 mala za následok, že správca konkurznej podstaty na pohľadávky navrhovateľa uvedené v prihláškach č. 1 až 6 v zmysle § 29 ods. 4 ZKR v celom rozsahu neprihliadol. Zároveň sa domnieva, že v tomto prípade sa jedná o odstrániteľnú vadu, ktorú mohol navrhovateľ včas odstrániť v prípade, ak by správca konkurznej podstaty túto skutočnosť oznámil navrhovateľovi včas. Ďalej uviedol, že navrhovateľ požiadal správcu v zmysle ust. § 29 ods. 9 ZKR o vydanie potvrdenia formálnej správnosti doručených prihlášok sprievodným listom zo dňa 14. 3. 2011, ktorý bol správcovi konkurznej podstaty doručený dňa 16. 3. 2011. Správca konkurznej podstaty mal teda dostatok času na kontrolu, ako aj na vydanie poverenia, a to až do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok, ktorá uplynula dňa 4. 4. 2011, teda do času, kedy ešte navrhovateľ mohol zjednať nápravu. Správca však uvedené potvrdenie vydal až dňa 13. 4. 2011, ktoré bolo navrhovateľovi doručené dňa 15. 4. 2011. Potvrdenie o doručení prihlášky zo dňa 13. 4. 2011 doručené navrhovateľovi 15. 4. 2011a sú založené v súdnom spise.
Právne dôsledky vyplývajúce z absencie údajov, resp. chyby v písaní a počítaní v súhrnnom prejave nastávajú ex lege. V uvedenom prípade však veriteľovi neposkytuje žiadnu právnu ochranu, naopak postihuje veriteľa závažnou a neodvrátiteľnou sankciou, a to neprihliadaním na prihlášky v celom rozsahu, pričom dôvodom neprihliadania na takéto pohľadávky nie je spornosť z hľadiska hmotného práva, ale formálne nedostatky prihlásenia. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii upravuje len osobitný postup sui generis, v ktorom správnosť postupu správca konkurznej podstaty preskúma konkurzný súd, výsledkom ktorého je úradný záznam, voči ktorému veriteľ nemá možnosť podať riadny alebo mimoriadny opravný prostriedok. Odvolateľ dal do pozornosti novelu ZKR, v ktorom bola úplne zrušená povinnosť predkladania súhrnného prehľadu k prihláškam pohľadávok. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a dôvody, pre ktoré sa na prihlášky pohľadávok navrhovateľa neprihliada v celom rozsahu a na platné ustanovenia zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, ktoré dávajú veriteľovi možnosť právnej ochrany len v prípadoch popretia prihlásenej pohľadávky správcom konkurznej podstaty, a to prostredníctvom incidenčnej žaloby podľa ust. § 32 ods. 6 ZKR sa navrhovateľ v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy SR a v záujme právnej ochrany verejnoprávnej inštitúcie, ktorá hospodári s verejnými prostriedkami za účelom odstránenia právnej neistoty v postavení navrhovateľa obrátil na súd podaním určovacej žaloby podľa §80 písm. c/ O. s. p., nakoľko má naliehavý právny záujem na určení tejto spornej skutočnosti, bez ktorej by došlo k zániku postavenia navrhovateľa ako účastníka konkurzného konania. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý medzitýmny rozsudok okresného súdu potvrdil.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a napadnuté rozhodnutie podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým medzitýmnym rozsudkom určil, že základ nároku je daný.
Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že navrhovateľ sa domáhal určenia pohľadávky vo výške 25.798,89 eur (80c O. s. p.). Súd prvého stupňa dospel k záveru, že prihlášky č. 1 až 6 boli v konkurze prihlásené riadne a včas. Navrhovateľ v súhrnnom prehľade nevyplnil kolónku, ktorá vyjadruje, že prihláška č. 1 je zabezpečenou pohľadávkou a v akej sume je táto pohľadávka zabezpečená, pričom tento údaj v samotnej prihláške č. 1 navrhovateľ uviedol. Súd prvého stupňa preto dospel k záveru, že v danom prípade došlo k chybe v písaní pri vyhotovovaní súhrnného prehľadu, ale táto chyba bola odstránená v samotnej prihláške č. 1, v ktorej navrhovateľ uvádza a dokladuje, že sa jedná o zabezpečenú pohľadávku. Z uvedeného dôvodu rozhodol tak, že základ nároku navrhovateľa je daný.
Podľa ust. § 29 ods. 4 ZKR veriteľ podáva viacero prihlášok, k prihláškam pripojí aj súhrnný prehľad údajov uvedených v jednotlivých prihláškach (ďalej len „súhrnný prehľad“). Ak veriteľ podáva ďalšiu prihlášku dodatočne, súhrnný prehľad pripojí k poslednej podanej prihláške; na súhrnné prehľady pripojené k prihláškam podaným skôr sa v konkurze neprihliada. Ak veriteľ k svojim viacerým prihláškam nepripojí súhrnný prehľad, súhrnný prehľad nepredloží na datovanom a ním podpísanom predpísanom tlačive alebo súhrnný prehľad neobsahuje údaje uvedené v podaných prihláškach, na jeho prihlášky sa v konkurze neprihliada.
Podľa § 32 ods. 6 ZKR veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou proti správcovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, poradie, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať len toho, čo uviedol v prihláške.
Z právnej úpravy citovaného ustanovenia § 32 ZKR vyplýva, že pohľadávku veriteľa správca preskúmava v zákonom ustanovenom rozsahu. Preskúmávaním prihlášky sa rozumie zisťovanie, či prihláška má stanovené formálne a obsahové náležitosti, či bola podaná včas na súde a u správcu a či sa údaje v týchto prihláškach zhodujú. Správca musí pri každej pohľadávke preskúmať právny dôvod, vymáhateľnosť, poradie, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom, poradie zabezpečovacieho práva. Veriteľ, ktorý si prihlasuje zabezpečovaciu pohľadávku, musí v prihláške uviesť aj druh, poradie vzniku, právny dôvod vzniku zabezpečovacieho práva, určenie majetku, ktorým je zabezpečená a sumu, do ktorej je zabezpečená. Ak prihláška zabezpečenej pohľadávky tieto údaje neobsahuje, neprihlásené zabezpečovacie právo zanikne.
Podľa ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu.
Vyjadruje to aj znenie ust. § 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého súd v odôvodnení rozhodnutia stručne a jasne vyloží, ktoré skutočnosti má za preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal navrhované dôkazy a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil. Iba takéto rozhodnutie je odvolacím súdom preskúmateľné a účastníkom umožňuje posúdiť postup súdu prvého stupňa.
Podľa ust. § 80c O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie, ak je na to naliehavý právny záujem.
Citovaná právna úprava zakotvuje, že naliehavý právny záujem je nevyhnutným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení bude daný spravidla vtedy, ak by bez tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené, alebo kde by sa bez tohto požadovaného určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Z toho vyplýva, že určovacia žaloby spravidla nebude opodstatnená (čo do naliehavého právneho záujmu) v prípadoch, keď možno žalovať priamo na splnenie povinnosti (§ 80 písm. b/ O. s. p.).
Podľa § 152 ods. 2 O. s. p. rozsudkom má sa rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.
Z právnej úpravy citovaného ustanovenia vyplýva, že medzitýmny rozsudok predstavuje rozsudok na základe uplatneného nároku. Základom predmetu konania budú všetky okolnosti determinujúce výšku predmetu konania, teda všetky tie skutkové a právne otázky, od ktorých posúdenia závisí výška uplatneného nároku. V danej veci okresný súd dostatočným spôsobom neodôvodnil, z akého dôvodu rozhodoval o určovacej žalobe medzitýmnym rozsudkom. V danom prípade uplatnená žaloba nie je žalobou o plnenie, v ktorej by bolo potrebné skúmať výšku uplatneného nároku, ale žalobou určovacou, o ktorej bol súd prvého stupňa ako takej povinný rozhodnúť. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odvolací súd konštatuje, že je síce nesporné, že navrhovateľ neuviedol v súhrnnom prehľade, že sa jedná o zabezpečenú pohľadávku, (teda nevyplnil kolónku č. 27 a č. 28), ale táto vada bola odstránená v samotnej prihláške č. 1, v ktorej navrhovateľ uviedol a dokladoval, že sa jedná o zabezpečenú pohľadávku. Z uvedeného dôvodu podľa názoru odvolacieho súdu neprihliadnutím na prihlášku navrhovateľa, by došlo k prílišnému formalizmu pri aplikácii vyhlášky č. Ministerstva spravodlivosti SR č. 665/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenie z. č. 7/2005 Z. z.
Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že v danom prípade sa jednalo o odstrániteľnú vadu, ktorú mohol navrhovateľ odstrániť za predpokladu, že správca po preskúmaní prihlášok by včas túto skutočnosť oznámil navrhovateľovi (§29 ods. 2 ZKR).
Odvolací súd ďalej uvádza, že navrhovateľ písomným podaním zo dňa 16. 10. 2012 podal návrh na zmenu účastníka konania z dôvodu, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. BA-89087/2012 zo dňa 18. 9. 2012 došlo postúpeniu predmetnej pohľadávky z navrhovateľa na spoločnosť Slovenská konsolidačná, a. s., Cintorínska 21, Bratislava, IČO:35776005. Na základe tejto skutočnosti súd prvého stupňa rozhodne o návrhu o zmene účastníka konania na strane navrhovateľa.
Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.