Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoE/368/2012

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného Pohotovosť, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Fridrichom Paľkom, s.r.o. Grösslingova 4, Bratislava, advokátom, IČO: 36 864 421, proti povinnej W. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. E. XXX/X, R. P., pre vymoženie istiny 366,46 eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. EX 5800/08, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš, č. k. -21 zo dňa 25. 07. 2012, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

Návrh na prerušenie konania z a m i e t a.

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju z dôvodu, že rozsudok rozhodcovského súdu nie je materiálne vykonateľný, nakoľko bol vydaný bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán z dôvodu, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere bola v čase uzatvárania neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatná v zmysle . Rozhodcovská doložka v zmluve o úvere nebola dojednaná individuálne, subjektom, ktorý mohol mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským alebo civilným súdom bol takmer vždy veriteľ, nakoľko miera jeho práva či druhej zmluvnej strany v súvislosti s mierou povinnosti dlžníka zabezpečuje takmer úplnou dominanciou v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany dlžníka. Vychádzajúc z uvedených ustanovení je zrejmé, že veriteľ od počiatku sledoval takýmto koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla, za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Koncipovaním uvedenej rozhodcovskej doložky došlo k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. O vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení okresný súd rozhodol podľa a Exekučného poriadku.

Oprávnený v odvolaní namieta, že ak poveril exekútora na vykonanie exekúcie, exekučný súd nie je oprávnený a legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda manévrovanie veriteľa do situácie, ako keby bol exekučný titul zrušený. Úspešný žalobca v rozhodcovskom konaní stráca vplyvom nahradenia opraveného procesu indikovaného ustanovením § 40 a nasledujúcich zákona o rozhodcovskom konaní revíznym procesom exekučného súdu všetky svoje justičné práva spojené s právom na súdnu ochranu a právom na spravodlivý súdny proces. Extenzívna interpretácia ustanovenia § 44 ods. 2 EP tak, ako ju v danej veci uskutočnil exekučný súd je v priamom rozpore s ústavným právom žalobcu - veriteľa na súdnu ochranu a právom na spravodlivý súdny proces ako aj v rozpore so zásadou legality, princípom ochrany legitímneho očakávania a princípom právnej istoty. Je neprípustné, aby exekučný súd, po uplynutí lehoty na podanie žaloby o zrušenie

rozhodcovského rozsudku, kedykoľvek bez obmedzenia vstupoval do právnych vzťahov založených týmto rozsudkom. Takáto právna úprava, ktorá by to umožňovala je v materiálnom právnom štáte neakceptovateľná, pretože je v rozpore s princípom právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok, ktorý tvorí neodmysliteľnú súčasť princípov právneho štátu zaručených SR. Iba v rámci a za účelom dosiahnutia cieľov uvedených v zákone o rozhodcovskom konaní je možné pristúpiť k spochybneniu konkrétneho rozhodnutia rozhodcovského súdu alebo dosiahnuť určenie jeho neexistencie. Zákonodarca priznal len všeobecným súdom právomoc posudzovať zákonnosť rozhodnutí rozhodcovských súdov iba v rámci konania o zrušení rozhodcovského rozsudku. Všeobecný súd si musí byť vedomý toho, že ani súdy nie sú oprávnené vykonávať priame zásahy do právoplatných rozhodnutí rozhodcovských súdov poukázaním na ustanovenia Všeobecný súd vo veci žalobcu nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či príslušné deklaratórne rozhodnutie rozhodcovského súdu bolo vydané v súlade s platnými predpismi. Aj keby to bolo pravdou, nemalo by to vplyv na vyššie uvedené tvrdenia, a to preto, že v čase keď došlo k vydaniu rozhodnutia rozhodcovského sudu, Slovenská republika bola právnym štátom, a preto žalovanému nič nebránilo využiť možnosť podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku príslušnému všeobecnému súdu. Pokiaľ takto nepostupoval, nie je možné za súčasného právneho stavu zvrátiť predmetné rozhodnutie rozhodcovského súdu v konaní pred exekučným súdom. Právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky rozhodcovského rozsudku majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by bola porušená zásada rovnocennosti. Exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. V prípade, že sa všeobecný súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou EP, oprávnený žiadal, aby všeobecný súd postupom podľa prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie v súlade s ustanovením veta 1. a . EP s čl.1 ods. 1 veta 1. SR, a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Pre exekučný súd by malo byť otázne aj to či je v súlade s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok možné opakovane uskutočňovať revíziu postupu podľa EP, a to bez akejkoľvek časovej limitácie. K zastaveniu konania o výkone rozhodnutia rozhodcovského súdu alebo exekučného konania, môže súd pristúpiť len na návrh účastníka a je limitovaný ústavne konformnou teleologickou interpretáciou a nasledujúcich zákona o rozhodcovskom konaní, ktorá mu umožňuje nájsť hranice jeho právomoci a odlíšiť sa tak od právomoci všeobecného súdu konajúceho o zrušení rozhodcovského rozsudku. Oprávnený poukázal na porušenie práva na spravodlivý súdny proces, lebo postupom súdu bol vo výrazne nevýhodnom postavení a zaobchádzalo sa s ním odlišne narozdiel od povinného. Bola porušená zásada rovnosti zbraní, kontradiktórnosti a rozhodovania podľa relevantnej právnej normy, ktorou bolo ustanovenie a zákona o rozhodcovskom konaní, ustanovenie EP a zákona o rozhodcovskom konaní súd interpretoval ústavne nesúladným spôsobom. Oprávnený vytýkal okresnému súdu, že ho neoboznámil s opätovným preskúmavaním a rozhodovaním o jeho právach v súvislosti s úplnou revíziou rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd napadnutým rozhodnutím vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci, čím porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. Oprávnený trvá na svojom tvrdení, že rozhodcovská doložka je platná, lebo nejde o fiktívnu možnosť voľby ale o reálnu a skutočnú možnosť voľby rozhodujúceho orgánu. Skutočnosť, že v prejednávanej veci si povinnosť nesplnil spotrebiteľ, a teda oprávnený bol dodávateľ, nemôže byť na ťarchu osoby, ktorá vo vzťahu nie je spotrebiteľom. Možnosť voľby účastníkmi dojednaná bola, preto nejde o neprijateľnú podmienku. Oprávnený nesúhlasil ani s právnym posúdením zmluvy o úvere ako zmluvy o spotrebnom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Oprávnený poskytoval klientom peňažné prostriedky síce dočasne avšak na základe zmluvy o úvere v zmysle a jeho ustanoveniami bolo treba vzťahy posudzovať bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Oprávnený poukázal aj na nesprávne posúdenia neprimeranosti úrokov z omeškania, lebo dohodnutá výška úroku 0,25 % denne nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru. Za nedôvodné považoval oprávnený aj zastavenie exekúcie, pokiaľ ide o poplatky za zasielanie upomienok. Oprávnený zdôraznil, že v exekučnom konaní nie je súd oprávnený z úradnej povinnosti vysloviť neprípustnosť exekúcie začatej na základe rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval oprávnený rozhodnutie súdu o vyhlásení exekúcie za neprípustné, za nezákonné. V ďalšom texte odvolania oprávnený uviedol svoje názory na nejasnosť právneho základu - smernice Rady 93/13/

EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a jeho interpretácie Súdnym dvorom EÚ a všeobecným súdom rozhodujúcim v exekučnom konaní. Oprávnený navrhol prvostupňové uznesenie zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie alebo alternatívne konanie prerušiť podľa a Súdnemu dvoru EÚ predložiť nasledujúce prejudiciálne otázky:

1) Má sa ustanovenie písm. q) ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že za každých okolností zakazuje rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom rozhodcovských súdov?

2) V prípade zápornej odpovedi Súdneho dvora na prvú otázku, je možné ustanovenie písm. q) ods. 1 prílohy smernice Rady 93/12/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že mu neodporuje uzatvorenie takej rozhodcovskej doložky, ktorá ustanovuje, že „všetky spory vzniknuté zo zmluvy (vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie) budú riešené a) pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý vykonáva svoju činnosť na základe zákona a voči jeho rozhodnutiu možno podať žalobu o zrušenie všeobecnému súdu podľa zákona, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, alebo b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde s tým, že ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky, čo však neplatí, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského sudu?

3) Je v súlade s čl. 14 a č. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa , bez nariadenia pojednávania v súlade ustanovením uznesenie okresného súdu z jeho vecne správnych dôvodov podľa , potvrdil.

Odvolací súd sa s prvoradou otázkou vysporiadal s návrhom na prerušenie konania v zmysle Podľa uvedeného ustanovenia súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy (č. 234 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES C 325, 24. 12. 2002). Konanie Európskeho súdneho dvoru je založené na výlučnej právomoci rozhodovať o platnosti sekundárneho práva Európskej únie a o výklade práva Európskej únie, pričom rozhodnutie je možné len za podmienky existencie sporového konania prebiehajúceho pred vnútroštátnym súdom, keď je na rozhodnutie v danej veci nevyhnutné rozhodnutie Európskeho súdneho dvora. Súdny dvor ES konštantne rozhoduje, že rozhodnutia vnútroštátneho odvolacieho súdu, proti ktorým môžu účastníci namietať na Najvyššom súde formou mimoriadneho opravného prostriedku, nepochádzajú od vnútroštátneho súdneho orgánu, proti ktorému rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva v zmysle čl. 234 Zmluvy o založení ES. Právo podať návrh na začatie konania má výlučne vnútroštátny súd, tento súd má aj výlučné právo disponovať so svojím návrhom. Podstatným významným obmedzením pri podávaní návrhov na začatie prejudiciálneho konania predstavuje nevyhnutnosť pre rozhodnutie vo veci samej. Preto je výlučne na súde, ktorý nemá povinnosť predložiť návrh, či návrh predloží, kedy a s akým obsahom. Odvolací súd v danej exekučnej veci nepovažuje za nutné postupovať v zmysle ustanovenia , lebo žiadnu právne relevantnú skutočnosť nevyhnutnú pre rozhodnutie v danej exekučnej veci nepovažuje za spornú. Odvolací súd považuje rozhodovanie exekučným súdom v otázke zabezpečenia ochrany práv spotrebiteľa aj v štádiu vykonávacieho konania za plne konformné a súladné s konštantnou početnou judikatúrou súdneho dvora (napr. C-240/98 - C-244/98 atď.) dotýkajúcou sa problematiky spotrebiteľského práva. V obdobných prejudiciálnych otázkach, ako navrhuje oprávnený, bol už vyslovený právny názor Súdneho dvora ES vo veci Pohotovosť C-76/10 zo dňa 16. 11. 2010 a postup exekučných súdov plne zodpovedá záverom obsiahnutým v danom rozhodnutí. Súdny dvor rozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú

povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere považovať za nekalú v zmysle čl. 3 a /EHS a v prípade kladnej odpovede je úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou. Z uvedeného preto odvolací súd návrh na prerušenie konania zamietol.

Odvolací súd, vychádzajúc z rozhodnutia postupu súdu prvého stupňa a dôvodov odvolania, po preskúmaní napadnutého uznesenia sa stotožňuje s jeho odôvodnením a konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah, na podklade ktorých prvostupňový súd rozhodol.

Podľa § 44 ods. 2, § 57 ods. 1, 2 EP ako aj § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní je zrejmé, že súd je povinný a to v každom štádiu vedenia exekúcie dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, predovšetkým či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 EP. Odvolacia námietka oprávneného, podľa ktorej exekučný súd prekročil rámec svoje preskúmavacej právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku zo zákonom, neobstojí. Odvolací súd o tejto otázke opätovne poukazuje na už spomenuté rozhodnutie Súdneho dvora ES vo veci Pohotovosť C-76/10 zo dňa 16. 11. 2010.

Exekučný súd k právnemu záveru o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve, dospel na podklade listinných dôkazov predložených samotným oprávneným, odvolací súd tak poznamenáva, že všetky skutočnosti, potrebné pre právne posúdenie zmluvného vzťahu medzi oprávneným a povinným, sú zrejmé z obsahu predloženej zmluvy o úvere a všeobecných podmienok poskytnutia úveru a nie je tak možno konštatovať porušenie práva prístupu k vykonanému dokazovaniu oprávneného. Rovnako nemá zákonné ani skutkové opodstatnenie námietka údajného vylúčenia dvojinštančnosti konania, nakoľko voči uzneseniu exekučného súdu, ktorý rozhoduje, či už o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia alebo v prípade zastavenia exekúcie, z dôvodu uvedeného v ustanovení § 57 ods. 1 písm. a), g) EP, je odvolanie prípustné (§ 44 ods. 2 veta posledná, § 58 ods. 4 EP) a preskúmanie vecnej správnosti a zákonnosti rozhodnutia exekučného súdu ako súdu prvého stupňa je predmetom odvolacieho druhostupňového konania. Podľa označenia povinnej v zmluve o úvere uzavretej 18. 10. 2007 jednoznačne vyplýva, že ide o spotrebiteľský úver, a preto ani v tejto časti odvolanie oprávneného nebolo dôvodné. Exekučný súd tak správne venoval pozornosť skúmaniu zmluvných podmienok z hľadísk a kritérií spotrebiteľského práva a v celom jeho kontexte so zameraním sa na posúdenie prijateľnosti a zákonnosti predovšetkým rozhodcovskej doložky, ktorá mala založiť legitimitu nielen exekučného titulu, ale aj samotného rozhodcovského konania, ktoré vydaniu exekučného titulu predchádzalo. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi, pre ktoré okresný súd rozhodcovskú doložku nepovažoval za platnú, s týmito dôvodmi sa stotožňuje aj na ne v celom rozsahu odvolací súd poukazuje.

Argumenty oprávneného v odvolaní, týkajúce sa polemiky o oprávnenosti, primeranosti dohodnutých úrokov z omeškania, poplatku za poskytnutie úveru, poplatku za zasielanie upomienok, sú bezpredmetné, nakoľko v odôvodnení uznesenia sa exekučný súd touto problematikou nezaoberal, a tak aj odvolacie dôvody v tejto časti smerujú zjavne voči inému súdnemu rozhodnutiu. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok, bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť, a to ani z časti, spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnej vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Vzhľadom na uvedené by bol daný dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. a) EP pričom, ak okresný súd exekúciu zastavil podľa písm. g) citovaného zákona ustanovenia, táto skutočnosť nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia.

S poukazom na ustanovenie o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.