Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_7C-84-2011.pdf
PDF · 91.97 KB
No categories available
7C/84/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Lamprechtovou, v právnej veci navrhovateľa : R.. V.Á. N., bytom B. K. W. č. X, Z., zastúpený advokátskou kanceláriou AK Balara, s.r.o., so sídlom Košická č. 56, Bratislava, proti odporcovi : APS Alkon a.s., so sídlom Duklianska 51, Spišská Nová Ves, IČO : 36582387, zastúpený JUDr. Elenou Penxovou, advokátkou, so sídlom Štefánikovo nám. č. 5, Spišská Nová Ves, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, takto
rozhodol:
Súd návrh v celosti zamieta.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 2.260,99 eur, k rukám právneho zástupcu odporcu a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom exekúcie.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, ktorý bol súdu doručený dňa 6.6.2011, sa navrhovateľ domáhal, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo dňa 15.5.2011 je neplatné a pracovný pomer medzi účastníkmi konania naďalej trvá. Zároveň žiadal, aby súd určil, že odporca je povinný zaplatiť mu náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil odporcovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu žalovaný umožní pokračovať v práci alebo, ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
Svoj návrh odôvodnil tým, že zaslaním žiadosti o prijatie do pracovného pomeru reagoval na inzerát odporcu, následne sa uskutočnil osobný pohovor a navrhovateľ nastúpil do práce dňa 1.3.2011 ako prípravár-rozpočtár. Pracovná zmluva bola uzatvorená v priebehu trvania pracovného pomeru a to dňa 9.3.2011, pričom mu odporca osobne doručil pracovnú zmluvu. Povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu si navrhovateľ plnil riadne a svedomite. Na pracovisku však vládli intrigy a nízka úroveň medziľudských vzťahov, šírili sa nepravdivé informácie. Navrhovateľ niekoľkokrát osobne upozornil odporcu, konkrétny R.. U. na nedobrú atmosféru na pracovisku. Bol ochotný vycestovať aj do sídla spoločnosti. Dňa 15.4.2011 vedúca zamestnankyňa pracoviska ústne oznámila navrhovateľovi skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Oznámenie o skončení pracovného pomeru navrhovateľ neakceptoval, nakoľko skúšobná doba sa musí dohodnúť písomne, inak je neplatná, ak pracovná zmluva bola podpísaná neskôr počas trvania pracovného pomeru. Zákonník práce vychádza zo zásady, že pracovný pomer bol založený ústne alebo konkludentne. Dohodnutá skúšobná doba za týchto okolností je neplatná, písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy zmluvnými stranami v priebehu trvania pracovného pomeru je antidatované. Právne dôsledky neplatne dohodnutej skúšobnej doby spočívajú v tom, že ani jedna zo zmluvných strán nemôže platne skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe. Navrhovateľ nebol zo závažných zdravotných dôvodov schopný práce od 15.4.2011, o čom informoval odporcu zaslaním potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti. Dňa 12.5.2011 odporca mailom oznámil navrhovateľovi, že ukončenie pracovného pomeru v skúšobnej
dobe je platné k 18.4.2011. Navrhovateľ reagoval na toto oznámenie tým, že odporcovi oznámil, že trvá na svojom pracovnom pomere, nakoľko výkon práva a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi, nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávnych vzťahov alebo spoluzamestnancov.
Neskôr navrhovateľ spresnil, že žiada, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu náhradu mzdy v sume 1.300,- euro mesačne od 15. 4. 2011 až do času, keď mu odporca umožní pokračovať v práci.
Odporca sa k návrhu na začatie konania písomne vyjadril a žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že dňa 28.2.2011 účastníci uzavreli pracovnú zmluvu s nástupom do práce 1.3.2011. V bode 5 pracovnej zmluvy sa dohodli na skúšobnej dobe v trvaní troch mesiacov. Odporca listom zo dňa 15.4.2011 oznámil navrhovateľovi, že s ním končí pracovný pomer ku dňu 18.4.2011. S obsahom listu t.j. so skončením pracovného pomeru v skúšobnej dobe bol navrhovateľ oboznámený dňa 15.4.2011, ale ho odmietol prevziať, čo potvrdili svedkovia. Tvrdenie navrhovateľa, že konanie odporcu bolo v rozpore s objektívnym právom a je protiprávnym konaním je neopodstatnené, nakoľko odporca postupoval pri uzatváraní pracovného pomeru, aj pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe, v zmysle Zákonníka práce.
Súd sa oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi a to oznámením na webovej stránke Profesia, žiadosťou navrhovateľa o prijatie do pracovného pomeru, pracovnou zmluvou zo dňa 28. 2. 2011, oznámením o skončení pracovného pomeru zo dňa 15.4.2011, listom navrhovateľa zo dňa 18. 4. 2011 vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa svedka Ing. U., W. U. a zistil nasledovný skutkový stav.
Z fotokópie oznámenia na webovej stránke Profesia súd zistil, že odporca inzeroval voľné pracovné miesto. Navrhovateľ reagoval žiadosťou o prijatie do pracovného pomeru zo dňa 2.2.2011.
V konaní nebolo sporné, že následne sa uskutočnil pohovor, pričom jeho výsledkom bolo uzatvorenie pracovnej zmluvy. Obsahom pracovnej zmluvy zo dňa 28.2.2011 okrem iného bolo, že navrhovateľ nastúpi do práce dňa 1.3.2011, pracovný pomer sa uzatvára na dobu neurčitú, navrhovateľ bude vykonávať práce prípravára -rozpočtára. Účastníci konania sa dohodli na skúšobnej dobe v trvaní troch mesiacov.
Listom zo dňa 15.4.2011 odporca oznámil navrhovateľovi skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Navrhovateľ list odmietol prevziať pričom túto skutočnosť potvrdili na listine W. U., Q. J. a W. R..
Listom zo dňa 15.5.2011 navrhovateľ oznámil odporcovi, že trvá na pracovnom pomere pokiaľ nedostane konkrétnu a zrozumiteľnú odpoveď na svoje otázky nakoľko má na to právo.
Navrhovateľ listom zo dňa 18.4.2011, adresovanom Ing. F. H., informoval o fungovaní obchodnej kancelárie v Bratislave, list zároveň poslal na vedomie členom dozornej rady odporcu.
Z preukazu o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti zo dňa 27. 4. 2011 súd zistil, že navrhovateľ bol od 30. 4. 2011 dočasne práceneschopný.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že do práce nastúpil dňa 28. 2. 2011, avšak pracovnú zmluvu obdržal až 9.3.2011. Domnieva sa, keďže mu bola zmluva doručená až po termíne nástupu do práce, že dohodnutá skúšobná doba je neplatná. Navrhovateľ zároveň uviedol, že s originálom pracovnej zmluvy bolo manipulované, nie je pravdivé tvrdenie odporcu, že pre pracovná zmluva bola podpísaná 28. 2. 2011, nakoľko v tento deň nebol v Bratislave a zdržiaval sa v mieste svojho trvalého bydliska. Ďalej uviedol, že sa zúčastnil výberového konania dňa 22. 2. 2011, tam prišiel do kontaktu s pani U. ktorá mu oznámila, že je prijatý a môže nastúpiť dňa 1. 3. 2011 do pracovného pomeru. Písomnú verziu pracovnej
zmluvy však prevzal osobne až 9. 3. 2011, nakoľko k uzavretiu pracovnej zmluvy boli potrebné ďalšie doklady, tieto fyzicky odovzdal dňa 24.2.2011. Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že dňa 15. 4. 2011 prišla za ním pani U., ktorá mu predložila zmluvu pána R., ktorý nastúpil do práce 11. 4. 2011 na pozíciu, v ktorej pracoval navrhovateľ. Zmluvu mu predložila z dôvodu, aby ho pripravila na to, čo nasledovalo za pár minút a ústne mu oznámila, že vo firme skončil a môže sa pobrať preč, zároveň mu podala papier o skončení pracovného pomeru, ktorý v zlom psychickom rozpoložení roztrhol, prišlo mu zle a zatvoril sa vo svojej kancelárii. Na základe takéhoto správania sa mu zhoršil zdravotný stav, ako aj jeho manželka, oslovil odporcu, aby toto správanie prešetril a bol si vedomý, že jeho pracovný pomer stále trvá.
R.. M. U., predseda predstavenstva odporcu vo svojej výpovedi uviedol, že výsledkom výberového konania bola pracovná zmluva zo dňa 28. 2. 2011, kde bola dohodnutá mzda ako aj skúšobná doba. Z dôvodu rozdielneho sídla spoločnosti a pobočky v Bratislave, kde sa uzatvárala daná pracovná zmluva, bolo nutné doručiť pracovnú zmluvu podpísanú oboma štatutárni do Bratislavy. Počas pracovného pomeru sa mu dostali informácie týkajúce sa navrhovateľa a výkonu jeho práce, ktoré boli neuspokojivé, absolvoval stretnutie s navrhovateľom, neskôr sa rozhodol pracovný pomer s navrhovateľom ukončiť skúšobnej dobe ku dňu 15.4.2011.
Svedkyňa W. U., zamestnankyňa odporcu uviedla, že u odporcu pracuje od roku 2010 ako vedúca kancelárie v Bratislave a jej pracovnou náplňou je riadenie zamestnancov v Bratislave vo vzťahu ku spracovaniu cenových ponúk. V Košiciach sídli generálny riaditeľ, ekonóm je tam príprava a výroba zabezpečovania stavieb a v Bratislave je takzvané vysunuté pracovisko. Bola priamou nadriadenou navrhovateľa, osobne s ním hovorila pred jeho nástupom do zamestnania, prítomný bol aj generálny riaditeľ. Po skončení pohovoru mu oznámili, že ho prijímajú. Pracovnú zmluvu dostal ešte pred nástupom do zamestnania t. j. pred 1.3.2011. Navrhovateľ nastúpil do pracovného pomeru a v skúšobnej dobe mu dali výpoveď, nakoľko ani ona, ani generálny riaditeľ nebol spokojný s jeho prácou. Potvrdila, že prax je taká, že pracovné zmluvy sa posielajú do Košíc a buď generálny riaditeľ tieto donesie osobne, alebo sú zaslané poštou. Nepamätala si, či ona osobne predkladala pracovnú zmluvu navrhovateľovi.
Podľa ustanovenia § 59 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), pracovný pomer možno skončiť dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením a skončením v skúšobnej dobe.
V zmysle ustanovenia § 72 Zákonníka práce v skúšobnej dobe môže tak zamestnávateľ, ako aj zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť.
Podľa článku 2 Zákonníka práce pracovnoprávne vzťahy podľa tohto zákona môžu vznikať len so súhlasom fyzickej osoby a zamestnávateľa. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.
Súd považoval za preukázané, že pracovná zmluva bola uzatvorená dňa 28. 2. 2011. Podľa ustanovenia § 18 Zákonníka práce je zmluva podľa tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych predpisov uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu. Súd považoval za irelevantné tvrdenie navrhovateľa, že toho dňa nebol v Bratislave a nemohol podpísať pracovnú zmluvu. Výpoveďou svedkov bolo preukázané, že štatutár odporcu nemá sídlo v Bratislave a preto jeho podpis na pracovnej zmluve nemohol byť uskutočnený v totožný deň ako bola zmluva podpísaná navrhovateľom. Navyše ak by aj bol uvedený nesprávny dátum na pracovnej zmluve, nie je to dôvod jej neplatnosti.
V konaní bolo preukázané, že do práce navrhovateľ nastúpil v zmysle pracovnej zmluvy dňa 1.3.2011. Z výpovede navrhovateľa vyplynulo, že dňa 15.4.2011 odmietol prevziať písomné skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Podľa ustanovenia § 38 ods. 4 Zákonníka práce povinnosť zamestnávateľa sa splní ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním zamestnanca, účinky doručenia nastanú
aj vtedy, ak zamestnanec prijatie písomnosti odmietne. Súd preto považoval oznámenie o skončení pracovného pomeru za doručené navrhovateľovi práve dňa 15.4.2011. Pracovný pomer navrhovateľa v zmysle ustanovenia § 72 Zákonníka práce skončil dňom uvedeným v oznámení a to dňa 18.4.2011. Pri skončení pracovného pomeru v skúšobne dobe nie je potrebné brať zreteľ na prekážky v práci, preto navrhovateľova dočasná práceneschopnosť je právne irelevantná.
Tvrdenia navrhovateľa, že odporca konal v rozpore s dobrými mravmi, neboli v konaní preukázané. Aj keď navrhovateľ poukazoval na, podľa neho nesprávne praktiky vo firme, konanie odporcu, keď využil svoje právo na ukončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe, nemožno považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a v spore úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov za nasledovné úkony právnej služby :
1. Písomné podanie na súd , vyjadrenie k žalobe zo dňa 14.7.2011, á 61,41 eur, režijný paušál 7,41 eur,
2. Účasť na pojednávaní dňa 10.10.2011, á 61,41 eur, režijný paušál 7,41 eur,
3. Účasť na pojednávaní dňa 5.12.2011, á 61,41 eur, režijný paušál 7,41 eur,
4. Účasť na pojednávaní dňa 6.2.2012, á 61,41 eur, režijný paušál 7,63 eur,
5. Účasť na pojednávaní dňa 12.12.2012, á 61,41 eur, režijný paušál 7,63 eur.
Súd priznal právnej zástupkyni navrhovateľa aj náhradu za cestovné 4x Spišská Nová Ves - Bratislava a späť, vyčíslenú v zmysle ustanovenia § 16 ods. 4 vyhlášky a to v uplatnenej výške 23,16 eur. Náhrada za stratu času v zmysle ustanovenia § 17 vyhlášky predstavuje 12,35 eur za 20 x 4 x polhodina á 12,35 eur a12,71 eur. Súd nepriznal právnej zástupkyni odporcu zvýšenie odmeny o DPH, nakoľko nepreukázala, že je jej platiteľom. Trovy právneho zastúpenia prestavujú čiastku 2.260,99 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané a datované a teba ho predložiť vrátane príloh v takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli uplatnené; rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.