Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9P-136-2012.pdf
PDF · 83.38 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-9P/136/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Vladimírom Topoľančíkom v právnej veci navrhovateľa: L. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. č. XXXX/X, XXX XX E., proti odporkyni: C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. č. XXXX/X, XXX XX E., v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, takto
rozhodol:
Súd návrh na začatie konania v celom rozsahu z a m i e t a.
Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.11.2012 sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť prispievať mu na výživu ako rozvedenému manželovi výživným vo výške 10,-eur mesačne. V návrhu na začatie konania poukázal na to, že on si vybavuje dávku v hmotnej núdzi, keďže jemu skončila materská dovolenka s jeho 3 ročným synom, ktorý mu bol po rozvode zverený do starostlivosti. On sa s odporkyňou rozviedol v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 7C/80/2010, pričom rozvodový rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.04.2011.
Odporkyňa sa k návrhu na začatie konania písomne nevyjadrila.
V súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. (ďalej len „O.s.p.“) súd konal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané a ktorý svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil.
V rámci dokazovania sa súd okrem výsluchu odporkyne oboznámil s obsahom listín založených v súdnom spise ako aj s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 7C/80/2010.
Odporkyňa vo svojej výpovedi poukázala na to, že ona nesúhlasí s návrhom na začatie konania, nakoľko ona nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby prispievala na výživu navrhovateľa akoukoľvek sumou. Ona sa rozprávala s navrhovateľom ohľadne nároku uplatneného navrhovateľom v súdenej veci, pričom on jej mal povedať, že on by od nej nič nepožadoval, avšak potrebuje predmetné rozhodnutie o určení príspevku na výživu rozvedeného manžela na priznanie dávky v hmotnej núdzi. Navrhovateľ si je vedomý toho, že ona nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby mu platila na výživu akúkoľvek sumu. Ona mu platí na výživu spoločného syna Y. P. výživné vo výške 30,-eur mesačne, pričom navrhovateľ jej platí na výživu P. P. taktiež výživné vo výške 30,-eur mesačne. Odporkyňa je v súčasnosti na materskej dovolenke, pričom poberá rodičovský príspevok vo výške 194,-eur mesačne. Ona je
na materskej dovolenke s jej 3-mesačným synom L. P.. Okrem tohto syna má ešte štyri vyživovacie povinnosti a to k maloletému Y. P., nar. XX.XX.XXXX, maloletej P. P., nar. XX.XX.XXXX, maloletej F. M., nar. XX.XX.XXXX a maloletému Y. M., nar. XX.XX.XXXX. Ona iné príjmy okrem prídavkov na deti a rodičovského príspevku nemá. Medzi jej výdavky patrí podľa jej vyjadrenia úhrada nájomného vo výške 70,-eur mesačne a taktiež výdavky s maloletými deťmi z ktorých niektoré už navštevujú školu, avšak tieto sa v škole nestravujú. Ona má s deťmi ktoré sú v jej starostlivosti iba bežné výdavky spojené s ich ošatením, obutím a stravou.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
navrhovateľ je bývalým manželom odporkyne, pričom ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 7C/80/2010-49 zo dňa 10.03.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 16.04.2011, a ktorým bolo okrem iného maloleté dieťa pochádzajúce z manželstva účastníkov konania P. P., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky maloletej t.j. v súdenej veci odporkyne a maloletý Y. P., nar. XX.XX.XXXX bol na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti otca, t.j. v súdenej veci navrhovateľa. Na základe rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok č.k. CD/2012/164196-Tk č. spisu: CD/2012/42923-OIPSS zo dňa 15.11.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.11.2012 bol navrhovateľ zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Odporkyňa je v súčasnosti na materskej dovolenke s jej 3 mesačným synom L. P., pričom jej jedinými príjmami v súčasnej dobe je rodičovský príspevok vo výške 194,-eur mesačne a prídavky na deti. Odporkyňa má celkovo 5 vyživovacích povinností z toho 4 deti sú jej zverené do jej osobnej starostlivosti. Medzi jej výdavky patrí úhrada nájomného vo výške 70,-eur mesačne a bežné výdavky s maloletými deťmi ktoré jej boli zverené do osobnej starostlivosti a to maloletého L. P., maloletej P. P. nar. XX.XX.XXXX, maloletej F. M. nar. XX.XX.XXXX a maloletého Y. M. nar. XX.XX.XXXX. V zmysle rozsudku tunajšieho súdu č.k. 7C/80/2010-49 zo dňa 10.03.2011 prispieva odporkyňa na výživu maloletého Y. P. nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 30,-eur mesačne a súčasne navrhovateľ jej platí na výživu maloletej P. P. výživné v rovnakej sume.
Podľa § 72 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Zákon o rodine“) rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa § 72 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
Podľa § 72 ods. 3 Zákona o rodine, príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že rozvedený manžel sa môže oprávnene domáhať príspevku na výživu rozvedeného manžela v prípade, ak nie je schopný sa sám živiť, a to v rozsahu zodpovedajúcom schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného manžela. Zo súdnej praxe (R3/1978) vyplýva, že dôvody uplatňované pre priznanie príspevku na výživu rozvedeného
manžela spočívajú spravidla v starostlivosti rozvedených manželov o maloleté deti, prípadne o deti staršie, avšak invalidné alebo vyžadujúce si osobitnú starostlivosť alebo o deti, ktoré z rôznych dôvodov nemôžu byť umiestnené v kolektívnych zariadeniach. Túto zákonnú podmienku považuje súdna prax za splnenú aj v prípadoch, ak podľa lekárskeho potvrdenia, alebo zo znaleckého posudku nie je rozvedený manžel vzhľadom na svoj vek alebo zdravotný stav schopný zárobkovej činnosti, alebo nemá možnosť a príležitosť za danej situácie si získať primerané zamestnanie.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že aj keď je navrhovateľ t.č. nezamestnaný, tento má vzhľadom na svoj vek a vzdelanie schopnosť sám sa živiť a len súčasná situácia na trhu práce sama o sebe nie je bez splnenia ďalších relevantných podmienok dôvodom, ktorý by zakladal dôvodnosť navrhovateľom uplatneného nároku. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že dôkazné bremeno ohľadne skutočností odôvodňujúcich vznik predmetného nároku zaťažuje navrhovateľa, pričom navrhovateľ v konaní takéto skutočnosti nepreukázal. Súd súčasne poukazuje na to, že navrhovateľ v konaní ani len netvrdil žiadne skutočnosti, ktoré by umožňovali vysloviť záver, že nie je schopný sám sa živiť (napr. že by mal zhoršený zdravotný stav, ktorý by ho obmedzoval v jeho zárobkových možnostiach, resp. že by sa staral o dieťa mladšie ako 3 roky, resp. o staršie dieťa, ktoré by vyžadovalo sústavnú starostlivosť). Naproti tomu z tvrdenia odporkyne vyplynulo, že navrhovateľ si podal návrh na začatie konania iba z toho dôvodu, aby jemu bola priznaná dávka v hmotnej núdzi, pričom podľa jej vyjadrenia navrhovateľ nemá nijako zhoršený stav, on nebol uznaný za invalidného ani čiastočne invalidného a taktiež sa nestará o dieťa, ktoré by bolo mladšie ako 3 roky. Pokiaľ bol maloletý Y. P. zverený do osobnej starostlivosti navrhovateľa, tak maloletý je zdravý a nie je osobou, ktorá by si podľa vyjadrenia odporkyne vyžadovala nejakú sústavnú starostlivosť.
Súd súčasne poukazuje na to, že odporkyňa je v súčasnosti na materskej dovolenke, čím sú jej zárobkové možnosti obmedzené iba na poberanie rodičovského príspevku, prídavkov na deti a výživného k štyrom maloletým deťom.
Podľa Zákona o rodine, schopnosť sám sa živiť má každý, kto je schopný svojou prácou získavať prostriedky na uspokojovanie základných životných potrieb, pričom navrhovateľ uvedené kritériá spĺňa, avšak len z dôvodu nedostatku príležitosti na trhu práce je v súčasnosti bez príjmu. V súvislosti s vyššie uvedeným je potrebné poukázať na to, že v prípade, keď nie sú splnené podmienky na priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela, má oprávnená osoba právo domáhať sa priznania dávok a príspevkov v hmotnej núdzi podľa zákona č. 599/2003 Z.z.
Súd potom dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela - navrhovateľa, nakoľko navrhovateľ v konaní nepreukázal, že nie je schopný sám sa živiť, ako aj vzhľadom k tomu, že zárobkové pomery odporkyne jej neumožňujú prispievať na jeho výživu akoukoľvek sumou a preto návrh zamietol.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že náhradu trov konania odporkyni, ktorá mala vo veci plný úspech nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnila a zo spisu jej žiadne trovy nevyplývajú.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 OSP
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP),
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 OSP).