Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-232-2011.pdf
PDF · 99.04 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/232/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou, v právnej veci navrhovateľa: R. Q., nar. X.X.XXXX, trvale bytom A., T. Z., U. XXX/X, štátny občan SR, proti odporcovi: T. družstvo V., K.: XX XXX XXX, právne zastúpený R.. Y. V., advokát, so sídlom L. 9, A., o zaplatenie 5.222 eur, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa o zaplatenie sumy 5.222 eur z a m i e t a .
Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 22.8.2011, upraveným podaním zo dňa 14.9.2011, domáhal zaplatenia sumy 5.222 eur (157.345,- Sk) na tom skutkovom základe, že doposiaľ mu nebol vyplatený jeho majetkový podiel v hodnote, ktorého výšku podielu na imaní družstva potvrdil odporca dokladom dňa 4.8.1993 pod č. K-236 a to i napriek jeho opakovaným písomným výzvam. Preto domáha sa uplatnenia svojich práv súdnou cestou.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 4.9.2012 (čl. 61) k podanému návrhu uviedol, že na žiadosti navrhovateľa o vyplatenie majetkových podielov na imaní družstva postupovalo družstvo v súlade so zákonom o úprave majetkových vzťahov a to listom zo dňa 5.9.1995, listom zo dňa 10.3.2005 vyzvali navrhovateľa k zaslaniu identifikačných údajov k vydaniu družstevných podielnických listov v súlade so zákonom č. 3/2005 Z. z. a listom zo dňa 26.6.2009 oznámením, že požadované údaje nezaslal, čím zmaril vydanie družstevných podielových listov. Odporca žiadal návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporcu, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi k veci sa vzťahujúcimi a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.
Navrhovateľ zotrval na podanom návrhu a jeho skutkovom odôvodnení. Dôkazy o uplatnení finančnej náhrady jeho majetkového podielu, ktoré k návrhu predložil svedčia o jeho opakovaných žiadostiach. Uviedol, že osobné údaje potrebné na označenie účtu majiteľa cenných papierov doposiaľ odporcovi neoznámil a to z dôvodu, že na poplatky za vedenie účtu nemal finančné prostriedky.
Odporca vo svojom vyjadrení na pojednávaní uviedol, že nerozporuje majetkové právo teda majetkový podiel navrhovateľa na čistom imaní družstva, avšak právna úprava z roku 1995 a z roku 2005 neumožňuje vyplácať tieto majetkové podiely v peniazoch, ale len formou družstevných podielnických
listov a to v zákonom stanovených podmienkach, kedy bola potrebná súčinnosť aj oprávnenej osoby tj. navrhovateľa. Pokiaľ ide o majetkové právo uplatnené týmto návrhom vzniesol tiež námietku premlčania keďže splatnosť tohto majetkového práva bola sedem rokov po schválení transformačného projektu, teda prvýkrát si mohol navrhovateľ uplatniť na súde nárok 21.11.1999 a najneskôr musel byť uplatnený na súde 21.11.2002 a to v rámci aplikácie všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty podľa § 101 Občianskeho zákonníka a z uvedeného dôvodu žiadal návrh zamietnuť, je premlčaný.
Z oznámenia odporcu o výške podielov na imaní družstva zo dňa 4.8.1993 (čl. 17) súd vzal za nesporné, že odporca oznámil navrhovateľovi vypočítaný majetkový podiel v sume 5.222 eur (157.345,- Sk) pozostávajúci z podielu podľa hodnoty ostatného majetku prevzatého družstvom; uvedený majetkový podiel je evidovaný na súpise pod č. K-236 na meno navrhovateľa. Zároveň týmto podaním žiadal navrhovateľa o oznámenie, či sa mieni stať účastníkom, členom budúceho subjektu, ktorý z družstva vznikne podľa transformačného projektu schváleného valným zhromaždením oprávnených osôb dňa 20.11.1992 a ako mieni naložiť so svojím majetkovým podielom, ktorý bol z čistého imania družstva napočítaný.
V prejednávanej veci z predložených listinných dôkazov bolo nepochybné, že medzi účastníkmi v období 1995 až 2009 prebehla vzájomná písomná korešpondencia z ktorej vyplýva, že navrhovateľ listom zo dňa 29.8.1995 požiadal o vyplatenie majetkového podielu na ktorý odporca reagoval listom zo dňa 5.9.1995 a oznámil, že žiadosť o vyplatenie majetkových podielov môže byť vydaný po 7 rokoch od schválenia transformačného projektu, ktorý bol schválený dňa 20.11.1992 (čl. 15 - 16). Na žiadosť navrhovateľa zo dňa 2.3.1998, dňa 13.12.2004 o vyplatenie peňažnej hodnoty majetkového podielu odporca listom zo dňa 9.3.1998 a dňa 10.3.2005 oznámil, že v zmysle transformačného zákona (zákon č. 3/2005) majetkové podiely nevyplácajú v hotovosti, ale formou družstevných podielnických listov (cenné papiere) a k ich vydaniu vyžaduje, aby ako oprávnená osoba si zriadil majetkový účet a po jeho zriadení zaslal doklady, a to najneskôr do konca marca 2005 spolu s osobnými identifikačnými údajmi. Zároveň navrhovateľovi ako oprávnenej osobe oznámil, že ak identifikačné údaje nebudú zaslané včas, ich vydanie bude takto zmarené, nakoľko družstvo má povinnosť vydať družstevné podielnické listy v lehote do 31.5.2005. Navrhovateľ listom dňa 25.5.2009 oznámil, že účet si nezriadil, nakoľko nebude oplácať peňažný ústav bez zisku a opätovne žiadal o vyplatenie peňažnej náhrady, načo odporca reagoval, že nemôže jeho majetkové nároky voči družstvu uspokojiť, keď nepredložil osobné údaje potrebné na označenie účtu (čl. 8 - 14).
Súd v konaní postupoval podľa § 132 O.s.p., podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.
Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na peňažné plnenie vyplýva, že sa tohto nároku domáha z dôvodu nevyplatenia majetkového podielu. Takto skutkovo vymedzený nárok je potrebné právne posudzovať podľa Zákona č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách, ktorého právny dôvod vydania sa opiera o ustanovenie § 13 ods. 3 transformačného zákona, keďže navrhovateľ nebol ani samostatne hospodáriaci roľník ani člen družstva.
V danej veci súd má za to, že oznámenie odporcu zo dňa 4.8.1993 o výške podielu na imaní družstva a vypočítaný majetkový podiel v celkovej hodnote 5.000 eur (157.345,- Sk) ako podiel podľa hodnoty ostatného majetku prevzatého družstvom evidovaný pod K-236 spĺňa požiadavku, že došlo zo strany odporcu k uznaniu práva navrhovateľa v časti na navrhovateľa pripadajúceho majetkového podielu a to tak čo do dôvodu ako aj výšky a teda odporca uvedeným prejavom uznal právo navrhovateľa na jeho majetkový podiel (dôvod) v tejto hodnote. V konaní bolo nesporné, že navrhovateľ ako oprávnená osoba si svoj majetkový podiel uplatnil listom dňa 29.8.1995 a podľa ustanovenia § 13 ods. 3 Zákona č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách (s účinnosťou do 31.12.1995), pokiaľ sa oprávnená osoba nestane účastníkom právnickej osoby podľa transformačného projektu a nie je podnikateľom v zmysle ods. 2 (podnikateľom v odbore predmetu činnosti výrobného alebo spotrebného družstva alebo vykonáva poľnohospodársku výrobu v prípade poľnohospodárskeho družstva), môže sa jej vydať majetkový podiel v plnej výške po siedmich rokoch
od schválenia transformačného projektu, pokiaľ sa oprávnená osoba po schválení transformačného projektu nedohodne s družstvom alebo jeho právnym nástupcom inak. Z oznámenia odporcu o výške podielov na imaní družstva zo dňa 4.8.1993 je tiež nepochybné, že transformačný projekt schválený valným zhromaždením oprávnených osôb bol dňa 20.11.1992 a od toho dňa začala plynúť 7-ročná lehota, po uplynutí ktorej vznikla povinnosť odporcu vydať navrhovateľovi majetkový podiel tj. majetkový podiel mal byť vydaný najskôr dňa 21.11.1999. Od účinnosti zákona č. 264/1995 Z. z. (ktorým bol novelizovaný zákon č. 42/1992 Zb.) tj. od 1. januára 1996, u poľnohospodárskych družstiev už neprichádzal do úvahy vznik práva na vydanie majetkového podielu podľa § 13 ods. 3 transformačného zákona. Ustanovenie § 17a tohto zákona totiž určilo poľnohospodárskym družstvám povinnosť vydať za majetkové podiely oprávneným osobám, ktoré nie sú jeho členmi a ktorým neboli majetkové podiely vydané družstevné podielové listy (§ 17a ods. 1 družstvo vydá za majetkové podiely podľa § 9 ods. 7 oprávneným osobám, ktoré nie sú jeho členmi a ktorým neboli majetkové podiely vydané, družstevné podielnické listy (ďalej len „podielnický list“). Podľa § 17b ods. 2 družstvo je povinné vydať podielnické listy oprávneným osobám uvedeným v zozname podľa ods. 1 za podmienok ustanovených týmto zákonom najneskôr do 30.6.1996. Povinnosť vydať podielnické listy je splnená oznámením údajov potrebných na registráciu príslušnému stredisku cenných papierov). Navrhovateľovi v čase nadobudnutia účinnosti zákona č. 264/1995 Z.z. nevzniklo ešte právo na vydanie majetkového podielu; toto v zmysle ustanovenia § 13 ods. 3 transformačného zákona mohlo vzniknúť až po uplynutí siedmich rokov od schválenia transformačného projektu (keďže k dohode nedošlo), ktoré nepochybne ku dňu účinnosti zákona č. 264/1995 Z. z., t.j. k 1.1.1996 ešte neuplynula, podľa názoru súdu uvedená sedemročná lehota uplynula 20.11.1999.
V danej prejednávanej veci navrhovateľ bol oprávnenou osobou, majetkový podiel mu bol vyčíslený, vznikol mu nárok na vyplatenie po uplynutí siedmich rokov od schválenia transformačného projektu, pričom odporca mu nevydal podielnické listy a preto vec posúdil najmä v súvislosti s ustanovením § 33c a 33d transformačného zákona (zákon č. 42/1992 Zb. novelizovaný zákonom č. 3/2005 Z. z. s účinnosťou od 1.2.2005), v zmysle ktorých sa majetkové podiely nevysporiadané do 31. augusta 2005 stávajú pohľadávkou oprávnenej osoby, teda súdne vymáhateľným nárokom. Ak má byť za týchto okolností právo na vydanie majetkového podielu súdne vymáhateľným nárokom, prichádza do úvahy vydanie majetkového podielu len vo forme jeho peňažného ekvivalentu t.j. vo forme peňažného plnenia. V danom prípade odporca ako poľnohospodárske družstvo nevydalo družstevné podielnické listy navrhovateľovi, ktorého dôvodom nevydania bola predovšetkým neochota navrhovateľa ako oprávnenej osoby poskytnúť osobné údaje poľnohospodárskemu družstvu potrebné na označenie účtu majiteľa cenných papierov, preto podľa ustanovenia § 33c ods. 1 družstvo, ktoré nevydalo podielnické listy oprávnenej osobe podľa § 17a ods. 1 a § 17b ods. 2 je povinné podielnické listy vydať do 31. mája 2005 a pokiaľ nedôjde k vydaniu družstevných podielnických listov za vypočítaný majetkový podiel, tento sa stane pohľadávkou oprávnenej osoby v zmysle ustanovenia § 33d ods. 1, ak družstvo nesplní povinnosť ustanovenú v § 33c ods. 1, majetkové podiely vypočítané podľa § 9 ods. 7 sa 1. júna 2005 stávajú pohľadávkou oprávnenej osoby, ktorú je družstvo povinné uspokojiť do 31. augusta 2005.
Súd v súlade s požiadavkou vyžadujúcou spravodlivosť, ak sa účastník občianskeho súdneho konania (odporca) ako povinný subjekt premlčania dovolá, nemôže súd premlčané právo (nárok) priznať; a preto sa súd zaoberal v tomto konaní i odporcom vznesenou námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. Zákon č. 42/1992 Zb. osobitnú právnu úpravu premlčania neobsahuje, a preto súd na daný prípad pri posudzovaní otázky premlčania aplikoval Občiansky zákonník (§ 100 a 101).
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka).
Premlčanie je jedným z právnych následkov márneho uplynutia doby. Právny následok premlčania nastáva, ak uplynula zákonom vymedzená doba bez toho, aby oprávnený subjekt uplatnil svoje právo na súde. Súd je toho názoru, že v danom prípade ak družstvo nesplnilo povinnosť ustanovenú v § 33c ods. 1 (vydať podielové listy oprávnenej osobe do 31.mája 2005) majetkový podiel sa 1. júna 2005 stáva pohľadávkou oprávnenej osoby, ktorú bolo družstvo povinné uspokojiť do 31. augusta 2005 a začína oprávnenej osobe plynúť trojročná premlčacia doba (§ 101 OZ) pre uplatnenie tohto nároku na súde, keď po márnom uplynutí tejto lehoty právo na vydanie majetkového podielu mohlo byť po prvý raz vykonané tj. navrhovateľ mohol po prvý krát uplatniť svoje právo na súde 1. septembra 2005 a trojročná premlčacia doba uplynula 1. septembra 2008. V danom prípade navrhovateľ podal žalobu o vyplatenie majetkového podielu na súde dňa 22. augusta 2011, stalo sa tak po uplynutí premlčacej doby. Námietka premlčania vznesená odporcom je preto dôvodná, i keď začiatok plynutia premlčacej doby odporca posúdil inak a to, že premlčacia doba začala plynúť nasledujúci deň po márnom uplynutí sedem rokov po schválení transformačného projektu, teda prvýkrát si mohol navrhovateľ uplatniť na súde nárok 21.11.1999 a najneskôr musel byť uplatnený na súde 21.11.2002. Súd však s týmto názorom odporcu nesúhlasí a je toho názoru, že až po splatnosti pohľadávky oprávnenej osoby (31. augusta 2005) pre uplatnenie tohto nároku na súde začala plynúť trojročná premlčacia doba. V danom prípade márne uplynutie premlčacej doby 1. septembra 2008 ako objektívnej právnej skutočnosti (vykonať právo bez zreteľa na to, či oprávnená osoba (veriteľ) mohol právo subjektívne vykonať alebo nie) má za následok premlčanie nároku navrhovateľa v tomto konaní. Aj keď tento začiatok plynutia premlčacej doby posúdil súd odlišne od odporcu, dôvodnosť jeho námietky premlčania skúmal súd vo vzťahu k uplatnenému nároku v sume 5.000 eur predstavujúci majetkový podiel. Súd vzhľadom na to, že odporca dôvodne uplatnil námietku premlčania, nemohol premlčané právo v súdnom konaní navrhovateľovi priznať, a preto návrh navrhovateľa zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 150 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. V citovanom ustanovení je zakotvené moderačné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania. Uvedené ustanovenie predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na toho účastníka, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliadol na okolnosti, ktoré viedli navrhovateľa k uplatnenému právu na súde a sociálny aspekt na jeho strane, keď zo spisu vyplýva, že navrhovateľ je poberateľom starobného dôchodku a v konaní na jeho žiadosť bol pre stav sociálnej odkázanosti na zdroj jediného príjmu (starobný dôchodok) oslobodený od súdnych poplatkov. Súd dospel k záveru, že hoci by odporcovi prináležalo právo na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. zaplatenie trov právneho zastúpenia by ohrozilo finančné pomery navrhovateľa a na druhej strane nepriznaním požadovaných trov odporcovi titulom právneho zastúpenia nevznikne závažná majetková ani finančná ujma. Vychádzajúc z hore uvedených okolností preto súd z dôvodov hodných osobitného zreteľa odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).