Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_3To-136-2012.pdf
PDF · 65.02 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/136/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Rastislava Vranku a JUDr. Stanislava Hájička v trestnej veci proti obžalovanému W. T. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. na verejnom zasadnutí 12.decembra 2012 o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín z 13.novembra 2012, sp.zn. 3T 29/2012 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného W. T. z a m i e t a .
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Trenčín z 13.novembra 2012, sp.zn. 3T 29/2012 bol obžalovaný W. T. uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
hoci je ako otec dieťaťa X. T., nar. XX.XX.XXXX v zmysle § 62 a nasl. zákona o rodine a rozsudku Okresného súdu Trenčín č. 10C 84/2003-96 zo dňa 19.10.2004, právoplatného dňa 29.11.2004, ktorý je povinný prispievať na výživu mesačne sumou 1.700,Sk (56,43,- Eur) na dcéru X. T., vždy do 25 - teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky E. X., trvale bytom F. M. XXXX/XX, T. nad Q. a od 01.05.2011 a na základe rozsudku Okresného súdu Trenčín č. 32P/264/2010-20 zo dňa 18.05.2011 právoplatného dňom 06.06.2011 a vykonateľného dňa 03.06.2011, ktorý je povinný prispievať na výživu X. T. sumou 85,- Eur, vždy do 25 - teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky E. X., si svoju vyživovaciu povinnosť neplní od októbra 2010 doposiaľ, v sledovanom období nebol zamestnaný ani evidovaný na príslušnom ÚPSVaR ako uchádzač o zamestnanie a nepoberal ani dávku v hmotnej núdzi, pričom k septembru 2007 mu vzniklo živnostenské oprávnenie, ktoré doposiaľ nezaniklo, čím mu vznikol dlh na výživnom vo výške 2.095,- Eur, vrátane mesiaca december 2012, pričom bol pre prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 odsek 2 Tr. zák. odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 30.09.2010 sp. zn. 8T 115/2010 - 57, právoplatného dňom 20.10.2010.
Za tento prečin bol odsúdený podľa § 207 ods.3 Tr.zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Tr.zák. na trest odňatia slobody vo výmere jeden rok, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods.2 písm. a/ Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej pätnásťdňovej lehote obžalovaný W. T. odvolanie do výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu. V jeho písomnom odôvodnení prostredníctvom obhajcu poukázal na to, že druhovo primeranejší a spravodlivejší by bol v jeho prípade určený trest povinnej práce, pretože má povolenie na vykonávanie rôznych druhov odborných činností, ktoré by sa dali v rámci výkonu tohto druhu trestu spoločensky využiť. Navrhol preto napadnutý rozsudok v ním napadnutej časti zrušiť a buď mu uložiť trest povinnej práce, alebo vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie podľa § 322 ods. 1 Tr. por.
Prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla na verejnom zasadnutí krajského súdu odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť s poukazom na zákonný a správny rozsudok okresného súdu.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd na podklade podaného odvolania preskúmal podľa § 317 ods.1 Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých napadnutých výrokov rozsudku (výroky o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu), proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného W. T. nie je dôvodné.
Okresný súd na hlavnom pojednávaní 13.novembra 2012 po predchádzajúcom rozhodnutí, ktorým v zmysle § 257 ods.6 Tr.por. prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný, vykonal všetky potrebné a dostupné dôkazy súvisiace s výrokom o treste a na ich podklade obžalovanému správne a v súlade so zákonom uložil podľa § 207 ods.3 Tr.zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 a ods. 8 Tr.zák. nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere jeden rok, na výkon ktorého obžalovaného v súlade s ustanovením § 48 ods.2 písm. a/ Tr.zák. zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
V odôvodnení rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods.1 Tr.por. vyložil, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokazované skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke trestu. Pokiaľ ide o právne úvahy súvisiace s výrokom o treste, mal na zreteli zásady ukladania trestov (§ 34 Tr.zák.) a v odôvodnení rozsudku sa konkrétne vyrovnal predovšetkým s kritériami určujúcimi druh trestu (odňatia slobody) a jeho výmeru a dôsledne prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku (poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť pritom nezistil) i na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 34 ods.4 Tr.zák.
Keďže krajský súd nezistil pochybenie zo strany okresného súdu ani vo výroku o zaradení obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia (§ 48 ods.2 písm. a/ Tr.zák.), pretože obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním teraz posudzovaného prečinu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin, dospel k záveru, že okresný súd rozhodol na základe náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto odvolanie obžalovaného W. T. ako nedôvodné podľa § 319 Tr.por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.