Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/29/2012

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: A. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. - O., D. X, právne zastúpeného JUDr. Vierou Strakovou, advokátkou, Prešov, Kpt. Nálepku č. 5, proti žalovanej: Q. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. - O., I. X, právne zastúpenej JUDr. Matejom Sýkorom, advokátom, Košice, Murgašova č. 3, o určenie neplatnosti kúpno-predajnej zmluvy, o odvolaní žalobcu i žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. -89 z 20.2.2012, zhodou hlasov členov senátu takto

rozhodol:

M e n í uznesenie tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanej na účet jej právneho zástupcu JUDr. Mateja Sýkoru trovy konania vo výške 522,58 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Účastníkom náhradu trov tohto odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Prvostupňový súd napadnutým uznesením uložil navrhovateľovi (žalobcovi) povinnosť nahradiť odporkyni (žalovanej) trovy konania vo výške 799,78 eur na účet právneho zástupcu žalovanej do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že v konaní bol žalobca s podanou žalobou o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy neúspešný. Podľa rozsudku -58 z 29.3.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 1.12.2011 č. k. -85 bola jeho žaloba právoplatne zamietnutá. Postupom podľa súd samostatným uznesením rozhodoval o náhrade trov konania. Žalovaná podala návrh na priznanie náhrady trov konania vo výške 4.818,- eur pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia. Keďže žalovaná bola v konaní úspešná, patrí jej podľa nárok na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva proti žalobcovi. Pri vyčísľovaní tarifnej odmeny advokáta za poskytnuté služby súd vychádzal z aplikácie vyhl. č. . Zdôraznil, že hodnotu predmetu žalobcom žiadaného určenia nemožno vyjadriť v peniazoch. Žalobou o určenie neplatnosti právneho úkonu sa má iba odstrániť existujúca právna neistota v otázke týkajúcej sa platnosti, resp. neplatnosti právneho úkonu. Takouto žalobou sa teda nemá, ani nemôže priznať právo, hodnota ktorého je vyjadriteľná v peniazoch. Aj s odkazom na ustálenú súdnu prax vyplývajúcu z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR i Ústavného súdu SR (bližšie v dôvodoch nekonkretizovaných) súd zdôraznil, že vo veciach náhrady trov v prípadoch určovacích žalôb platí, že hodnotu takejto veci alebo práva nie je možné vyjadriť v peniazoch. Preto za základ pre výpočet tarifnej odmeny úkonu právnej služby súd bral výpočtový základ predstavujúci 1/13 priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roku. Žalovaná vyčíslila žiadanú náhradu trov konania, v ktorom uviedla aj požiadavku na náhradu 7 x odmeny za účasť na pojednávaniach. Z obsahu spisu však vyplynulo, že možno žalovanej na náhrade trov právneho zastúpenia priznať iba odmenu vo výške po 53,49 eur za úkony prevzatie a prípravu zastúpenia a písomné vyjadrenie k návrhu, odmenu po 55,49 eur za zastúpenie na pojednávaniach 19.1.2010, 13.4.2010 a 21.9.2010, odmenu za zastúpenie na pojednávaní 10.3.2011 vo výške 57,- eur, odmenu za účasť na pojednávaní pri vyhlásení

rozhodnutia vo výške 14,25 eur a odmenu za písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu vo výške 57,- eur. Okrem toho patrí náhrada za hotové výdavky - režijný paušál za úkony v roku 2009 2 x 6,95 eur, v roku 2010 3 x 7,21 eur a v roku 2011 3 x 7,41 eur. Okrem toho na náhrade za stratu času pri cestách z I. do M. a späť v dňoch 19.1.2010, 13.4.2010, 21.9.2010, 10.3.2011 a 29.3.2011 patrí náhrada 12 x 1 hod. á 12,02 eur - spolu 144,24 eur a 8 x 1 hod. á 12,35 eur - spolu 98,80 eur. Okrem toho patrí aj náhrada cestovných výdavkov pri týchto cestách vo výške náhrady s použitým motorovým vozidlom a to základná náhrada po 0,183 eur/1 km a náhrada za spotrebované pohonné hmoty pri priemernej spotrebe 4,9 l diesel/100 km. Celkom tak trovy, ktoré boli priznané žalovanej predstavujú sumu 799,78 eur. Zástupca žalovanej sa nezúčastnil na iných pojednávaniach, ktoré sa vo veci realizovali. Preto mu nebolo možné priznať odmenu za také úkony, ktoré nerealizoval.

Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Vytýka súdu prvého stupňa, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa jeho názoru boli dané dôvody pre použitie ust. pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Pri aplikácii tohto ustanovenia sú dôležité nielen osobné, majetkové, zárobkové, či iné pomery oboch strán v konaní, ale treba brať do úvahy aj okolnosti sporu a to príbuzenský pomer medzi účastníkmi, ktorý bral súd do úvahy aj pri posudzovaní platnosti právneho úkonu. Zdôraznil aj svoje majetkové pomery i to, že v konaní nebolo zistené nič, čo by viedlo k záveru, že by sa nepriznanie trov žalovanej výrazne negatívne prejavilo v jej majetkovej sfére. Nesúhlasí ani s priznaním náhrady trov za úkon písomné vyjadrenie k návrhu, pretože tento úkon treba zaradiť k úkonu prevzatie a príprava zastúpenia. Nesúhlasí ani s priznaním odmeny za písomné vyjadrenie k odvolaniu. Rozporuje aj priznanú náhradu za stratu času. Cesta z I. do M. po diaľnici je v dĺžke najviac 30 km. Nemožno priznať ani režijný paušál 8 x. Žiada preto, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a náhradu trov žalovanej nepriznal.

Proti uzneseniu podala včas odvolanie aj žalovaná. Poukazuje na to, že v posudzovanej veci bolo predmetom určenie neplatnosti právneho úkonu, a to kúpnej zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam. Tento spoluvlastnícky podiel bol ohodnotený znaleckým posudkom na 27.661,60 eur. Táto hodnota veci je určujúcou aj pre tarifnú odmenu advokáta. Nemožno preto vychádzať pri určovaní náhrady trov konania z aplikácie ust. vyhl. č. , ale z aplikácie ust. , cit. vyhl.. Odkazuje aj na Nález Ústavného súdu ČR uvádzaný už v podaní z 1.7.2011. Navrhuje preto napadnuté uznesenie zmeniť tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania vo výške vyčíslenej v podaní z 1.7.2011 zníženej o odmenu advokáta za účasť na dvoch pojednávaniach, ktorých sa zástupca žalovanej nezúčastnil a tiež zníženej o časť odmeny za účasť na pojednávaní 29.3.2011, ale súčasne zvýšenej o sumu 221,98 eur, čo je odmena za odvolanie proti napadnutému uzneseniu.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu podanému žalovanou uviedol, že s argumentáciou žalovanej nesúhlasí. Poukazuje na to, že Najvyšší súd SR i Ústavný súd SR vo veciach náhrady trov v prípadoch určovacích žalôb viackrát rozhodli, že náhrada trov konania v časti odmeny advokáta za zastupovanie vo veci sa riadi režimom vyhl. č. . Nález Ústavného súdu ČR nie je pre vec aplikovateľný, pretože sa týka náhrady trov ako celku a nie odmeny advokáta za zastupovanie vo veci. Žalobca poukazuje aj na to, že aj návrh na zmenu uznesenia súdu prvého stupňa podaný žalovanou je nepresný, nezrozumiteľný, neurčitý a nevykonateľný. Zotrváva na podanom odvolaní a žiada, aby súd použil aplikáciu a náhradu trov konania žalovanej nepriznal.

Žalovaná sa k odvolaniu podanému žalobcom nevyjadrila.

Odvolací súd prejednal podané odvolania bez nariadenia pojednávania ( ). Preskúmal napadnuté uznesenie i konanie, ktoré mu predchádzalo podľa zásad vyplývajúcich z ust. , a dospel pritom k záveru, že aj keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania žalovanej (dané ust. ), sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré jej náhradu trov sčasti neprizná.

Nie sú žiadne pochybnosti o tom, že žalovaná bola v konaní v celom rozsahu úspešná. V zmysle ust. jej preto patrí nárok na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia zodpovedajúco obsahu spisu správne aj ustálil, že žalovanej patrí náhrada trov právneho zastúpenia a to za úkony právnej služby, ktoré z obsahu spisu vyplývajú. Nemožno súhlasiť so žalobcom, že by nepatrila žalovanej náhrada trov za úkony realizované advokátom a to za vyjadrenie k podanej žalobe, či vyjadrenie k podanému odvolaniu proti rozsudku. Tieto úkony boli jednoznačne realizované prostredníctvom právneho zástupcu žalovanej a boli realizované na výzvu súdu. Za takéhoto stavu niet dôvodu, aby odmena advokátovi za tieto úkony právnej služby nebola priznaná. Bolo by to v rozpore aj s ust. vyhl. č. .

Správne a zodpovedajúco počtu odmeňovaných úkonov právnej služby súd prvého stupňa uzavrel aj to, že podľa vyhl. č. patrí k 8 úkonom právnej služby aj náhrada hotových výdavkov (tzv. režijného paušálu). Niet dôvodu ani spochybňovať výšku tohto režijného paušálu, aká je uvedená v rozhodnutí súdu prvého stupňa, predstavujúca celkom 63,16 eur. Aj priznaná náhrada za stratu času zodpovedá reálnemu času trvania cesty z miesta sídla kancelárie advokáta žalovanej do miesta konania súdneho pojednávania. Žalobcom namietaná vzdialenosť po diaľnici medzi M. a I. aj podľa všeobecných poznatkov konajúceho súdu nezohľadňuje čas trvania cesty po komunikáciách v samotných dotknutých mestách. Advokát žalovanej sa preukázateľne zúčastnil 5 pojednávaní na súde prvého stupňa, tak ako je to uvedené v dôvodoch rozhodnutia. Súd prvého stupňa správne a zodpovedajúco reálnemu času trvania ciest ustálil náhradu za stratu času pri úkonoch v roku 2010 po 12,02 eur za každú začatú polhodinu a v roku 2011 po 12,35 eur za každú začatú polhodinu. Preto zodpovedajúco aplikácii vyhl. č. bola ustálená výška náhrady za stratu času vo výške 243,04 eur.

Aj náhrada cestovných výdavkov ustálená celkom na sumu 91,88 eur zodpovedá aplikácii , i opatrenia MPSVaR SR č. .

Pri tarifnej odmene advokáta sú v súdnej praxi rôzne názory týkajúce sa odmeňovania úkonov právnej služby v sporoch o určenie neplatnosti právneho úkonu. Súd prvého stupňa zodpovedajúco aj názoru Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí vychádzal z predmetu konania neoceniteľného. Okrem tohto rozhodnutia dovolacieho súdu sú však aj iné názory týkajúce sa priznania tarifnej odmeny advokáta, ktoré vychádzajú z toho, že ak v spore o určenie neplatnosti právneho úkonu je možné hodnotu práva vyjadriť v peniazoch, je dôvodným vychádzať pri určovaní tarifnej odmeny z oceniteľného predmetu konania v zmysle ust. vyhl. č. . Napokon takýto záver je prijatý aj v Náleze Ústavného súdu ČR , na ktorý poukazuje žalobca a napokon aj v Náleze Ústavného súdu SR -24, ktorý síce sa týkal určovacej žaloby pre určenie vlastníctva, ale zdôraznil, že z gramatického, logického a systematického posúdenia ust. , a vyhl. č. možno vyvodiť záver, že pokiaľ je vec, právo alebo plnenie, ktoré je predmetom daného súdneho sporu, peniazmi oceniteľné, potom sa táto čiastka (suma) považuje za základ pre tarifnú hodnotu, a to aj vo veciach určenia vlastníckeho práva k takejto veci, pretože citovaný právny predpis nerozlišuje situácie pre náhrady trov konania, kedy je predmet právneho sporu, o ktorom sa rozhoduje, peniazmi oceniteľnými, kedy nie je. Ústavný súd pritom uzavrel, že preto nie je možné vychádzať z názoru, že daná situácia nie je právom regulovaná, že vždy, keď je predmetom konania určenie vlastníckeho práva k veci, nemožno tento predmet konania peniazmi oceniť z hľadiska tarifnej odmeny podobne, ako je to pri vyrubovaní súdneho poplatku za určovací návrh na začatie konania podľa o súdnych poplatkoch. Explicitná úprava vyhl. č. pritom vylučuje použitie cit. vyhl. a rovnako aj v príslušných ustanovení .

Za takéhoto stavu by bolo možné akceptovať odvolaciu námietku žalovanej, že jej patrí náhrada trov konania aj s odmenou advokáta určovanou z oceniteľného predmetu konania. Ak by sa malo vychádzať z aplikácie , vyhl. č. , za úkony právnej služby odmeňované v plnej výške by patrila advokátovi žalovanej tarifná odmena za úkon 436,34 eur. Len súčet tarifnej odmeny za úkony právnej služby ako ich uviedol v dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa by potom predstavoval 3.274,05 eur (7 x 436,34 + 1 x 218,27). Takto určená tarifná odmena by sa odvíjala od všeobecnej ceny nehnuteľnosti, ktorá bola ustálená aj v osvedčení o dedičstve , ktoré predchádzalo

uzavretiu predmetnej kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovanou. Pritom predmetný spor sa týka osôb v blízkom príbuzenskom vzťahu. Žalovaná je neterou žalobcu. Právnym úkonom, ktorého neplatnosti sa žalobca v konaní domáhal, bola žalovanej za 1,- Sk prevedená od žalobcu do jej vlastníctva jeho spoluvlastnícka účasť v nehnuteľnostiach vo všeobecnej cene vo výške 27.661,6 eur, ktorá zodpovedá už vyššie spomenutému osvedčeniu o dedičstve. Za takejto situácie by sa javilo neprimerane tvrdým, ak by sa žalovanej (neteri žalobcu) priznávala proti žalobcovi náhrada trov konania súvisiaca s jej právnym zastúpením s alternatívou určenej odmeny advokáta za realizované úkony právnej služby podľa , vyhl. č. .

Podľa veta prvá , ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.

Účelom tohto ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočností, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom v medziach stanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Tak ako to vyplýva z citovaného ustanovenia, zákon vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Výnimočnosť môže spočívať aj v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania.

Vyššie uvedené okolnosti týkajúce sa blízkeho príbuzenského vzťahu účastníkov i okolnosti realizácie právneho úkonu, ktorého neplatnosť je predmetom konania s dohodnutou kúpnou cenou 1,- Sk, sú podľa názoru odvolacieho súdu takými okolnosťami, ktoré odôvodňujú výnimočné nepriznanie plnej náhrady trov konania účastníkovi, ktorý by inak pri aplikácii mal nárok na náhradu trov konania. Preto odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné aplikovať uvedené ust. a žalovanej sčasti nárok na náhradu trov konania nepriznať.

Majúc na zreteli spravodlivé a dobrým mravom neodporujúce usporiadanie pomerov súvisiacich s náhradou trov konania odvolací súd dospel k záveru, že je možné náhradu trov konania žalovanej priznať tak a s takým znížením, že by jej bola priznaná náhrada trov za úkony právnej služby s odmenou, aká by pri aplikácii , vyhl. č. zodpovedala dohodnutej kúpnej cene v napadanom právnom úkone. Pri kúpnej cene 1,- Sk by tarifná odmena advokáta mala byť odmenená tarifnou odmenou 16,60 eur za úkon. Pri 7 úkonoch právnej služby odmeňovaných v plnej výške by potom tarifná odmena zodpovedala sume 116,20 eur. Odmena za účasť na pojednávaní, keď bol len vyhlásený rozsudok pred súdom prvého stupňa, by zodpovedala sume 8,30 eur. Celkom na tarifnej odmene by tak patrila suma 124,50 eur. Po pripočítaní už vyššie ustáleného režijného paušálu 63,16 eur, náhrady za stratu času vo výške 243,04 eur i náhrady cestovných nákladov vo výške 91,88 eur, t. j. celkom suma 398,08 eur by celková náhrada trov spojených s právnym zastúpením, ktorá sa pri aplikácii priznáva žalovanej, zodpovedala sume 522, eur.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že žalobcu zaviazal žalovanej nahradiť trovy konania vo výške 522,58 eur.

Z obsahu spisu nevyplývajú skutočnosti, ktoré by svedčili záveru, že by sa takéto čiastočné nepriznanie náhrady trov konania javilo ako neprimeraná tvrdosť voči žalovanej a aby takéto čiastočné nepriznanie náhrady trov konania odporovalo dobrým mravom.

Tak ako je už uvedené vyššie, pri tarifnej odmene určenej všeobecnou cenou spoluvlastníckeho podielu, ktorý bol predmetom právneho úkonu napadaného v tomto konaní, by bola celková suma náhrady trov, ktorá by mala byť prisúdená žalovanej vo výške 3.672,13 eur (3.274,05 + 63,16 + 243,04 + 91,88).

V odvolacom konaní žalovaná nebola úspešná. Žalobca mal so svojim odvolaním čiastočný úspech.

Z týchto dôvodov odvolací súd pri aplikácii , účastníkom náhradu trov tohto odvolacieho konania nepriznal. Žalobca napokon ani náhradu trov odvolacieho konania nežiadal ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.