Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8P-82-2012.pdf
PDF · 78.24 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/82/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Evou Čipkovou v právnej veci maloletého U. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom v U. centre R., zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v U. O., dieťa rodičov: matky - K. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D., U. M. XXX a otca - Q. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D., U. M. XXX o návrhu Q. Q. D. na zmenu týkajúcu sa ústavnej starostlivosti a určenie výživného takto
rozhodol:
Súd m e n í rozsudok Okresného súdu U. č. k. P/XX/XXXX-XX zo dňa XX. XX. XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX. XX. XXXX tak, že ústavná starostlivosť nad maloletým U. J., nar. XX. XX. XXXX bude vykonávaná v U. centre R..
Matka je p o v i n n á prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa a to vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred na účet U. J. R. počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa a to vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred na účet U. J. R. počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu U. č. k. P/XX/XXXX-XX zo dňa XX. XX. XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX. XX. XXXX v časti o nariadení ústavnej starostlivosti rozhodol súd tak, že maloletého U. umiestnil do Q. domova v D..
Dňa XX. XX. XXXX bol na Okresný súd Rimavská Sobota doručený návrh Q. domova v D.. V návrhu bolo požiadané o zmenu zariadenia na výkon ochrannej výchovy maloletého do U. centra R. a zároveň o poukazovanie výživného na ktorých platenie sú zaviazaní rodičia maloletého na účet tohto needukačného centra. Žiadosť bola odôvodnená tým, že maloletý bol na základe dohody umiestený na dobrovoľný prevýchovný pobyt v U. centre R. od 05. 09. 2011 do 30. 06. 2012 z dôvodu diagnostiky správania. V priebehu výchovného procesu sa u neho objavil zreteľný náznak, že jeho vývin nesmeruje k žiadúcim výsledkom, má problematické správanie, konfliktné situácie rieši nadávkami, ignoruje vychovávateľov aj učiteľov, je výbušný, agresívny, objavujú sa u neho príznaky krutosti, návaly zlosti a agresie. Jeho správanie nie je zvládnuteľné bežnými výchovnými prostriedkami, z dôvodu nezvládania jeho agresívneho správania je od 10. 08. 2012 opakovanie umiestnený na základe dohody
na dobrovoľnom prevýchovnom pobyte v U. centre R.. Nakoľko správanie maloletého je problémové a nezvládnuteľné, je vhodné jeho premiestnenie z Q. domova D. do U. centra R., pričom U. centrum s doporučeným návrhom súhlasí.
Rodičia maloletého sa na pojednávanie nedostavili, doručenie predvolania mali vykázané, súd postupoval podľa ust. § 101 ods. 2 O. s. p. a vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti.
Z výsluchu zástupcu navrhovateľa Y. D. súd zistil, že navrhovateľ trvá na podanom návrhu, maloletý U. sa od XX. XX. XXXX nachádza v U. centre R., ktoré je podľa názoru navrhovateľa pre neho vhodnejším prostredím na ďalšiu výchovu vzhľadom k tomu, že jeho správanie bolo od začiatku pobytu u navrhovateľa problémové, opakovane bol umiestňovaný v Q. centre v U..
Z výsluchu zástupcu kolízneho opatrovníka M.. X. A. súd zistil, že kolízny opatrovník nemá námietky voči návrhu navrhovateľa.
Podľa § 105 prvá veta a podľa § 103 ods. 2 Trestného zákona, ak spáchala osoba, ktorá dovŕšila dvanásty rok svojho veku a je mladšia ako štrnásť rokov, niektorý čin, za ktorý tento zákon dovoľuje uložiť trest odňatia slobody na doživotie, súd jej uloží v občianskoprávnom konaní ochrannú výchovu aj na návrh prokurátora. Ochranná výchova potrvá, kým to vyžaduje jej účel, najdlhšie však do dovŕšenia osemnásteho roku veku mladistvého; ak to vyžaduje záujem mladistvého, môže ju súd predĺžiť do dovŕšenia jeho devätnásteho roku.
Podľa ust. § 54 ods. 5 Zákona o rodine, súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie.
Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 citovaného zákona, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ods. 3 citovaného zákona, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ods. 4 citovaného zákona, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ods. 5 citovaného zákona, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 81 ods. 1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené.
Pretože v danom prípade je v záujme maloletého zmena zariadenia na výkon ústavnej starostlivosti, súd vo veci rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Zároveň súd uložil rodičom maloletého povinnosť poskytovať výživné na maloleté dieťa tomuto novému zariadeniu, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd vychádzal pri určovaní výšky výživného z ust. § 2 písm. c/ Zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime, podľa ktorého za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, považuje od 01. 07. 2012 suma 88,82 eur mesačne, ak ide o nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitných predpisov. V zmysle § 5 citovaného zákona sa sumy uvedené v § 2 upravia vždy k 01. 07. bežného kalendárneho roka.
Pre úplnosť súd dodáva, že 30% zo sumy životného minima pre neplnoleté nezaopatrené dieťa tvorí od 01. 07. 2012 suma 26,65 eur.
Súd o trovách konania rozhodol analogicky podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici cestou podpísaného súdu písomne v dvoch vyhotoveniach, pričom v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinní dobrovoľne nesplnia, čo im ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.