Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_28Csp-51-2022.pdf
PDF · 80.38 KB
Case nature
Subarea
28Csp/51/2022
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. E. XX, zastúpeného TOMANÍČEK & PARTNERS s.r.o. so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 47 239 000, proti žalovanému: EW Discover GmbH, HRB 119629 so sídlom Frankfurt am Main, F. - G. - H. X, o zaplatenie 600 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e.
Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na vydanie európskeho platobného rozkazu doručeným súdu dňa 11.11.2022 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 600 titulom náhrady za omeškanie letu z dôvodu zrušenia letu z letiska D. E. (I.) a presmerovania letu na E. podľa Nariadenia č. 261/2004.
2. Ide o spor s cudzím prvom, nakoľko žalobca má bydlisko na území SR, žalovaný je subjektom – leteckým dopravcom so sídlom vo Frankfurte am Main, v Nemecku. V prvom rade súd musel posúdiť právomoc slovenského súdu prejednať daný spor.
3. Podľa čl. 6 odsek 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006 , ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze na účely uplatňovania tohto nariadenia sa právomoc súdu určuje v súlade s príslušnými pravidlami práva Spoločenstva, najmä s nariadením (ES) č. 44/2001.
4. Podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ktoré sa s poukazom na čl. 66 tohto nariadenia vzťahuje na konania začaté po 10.01.2015 (a ktoré nahradilo zrušené nariadenie č. 44/2001) ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
5. Podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte: 1. a) v zmluvných veciach na súdoch podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby;
b)
na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby: — pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať,
—
pri poskytnutí služieb miesto v členskom štáte, kde sa podľa zmluvy služby poskytli alebo mali poskytnúť;
c)
ak sa neuplatní písmeno b), uplatní sa písmeno a);
6. Podľa oddielu 4, čl. 17 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, 1. Vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 6 a článku 7 bodu 5, ak ide: a) o zmluvu o predaji tovaru na splátky;
b)
o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru, alebo
c)
vo všetkých ostatných prípadoch o zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká v členskom štáte bydliska spotrebiteľa alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takéto činnosti do tohto členského štátu alebo do viacerých štátov vrátane tohto členského štátu, a zmluva spadá do rozsahu týchto činností. 2. Ak spotrebiteľ uzatvorí zmluvu s účastníkom, ktorý nemá bydlisko v členskom štáte, ale má organizačnú zložku, obchodné zastúpenie alebo inú pobočku v niektorom z členských štátov, tento účastník sa na účely sporov vyplývajúcich z činnosti tejto organizačnej zložky, obchodného zastúpenia alebo inej pobočky považuje za účastníka s bydliskom v tomto členskom štáte. 3. Tento oddiel sa neuplatní na prepravné zmluvy s výnimkou tých, ktorých predmetom je zabezpečenie dopravy a ubytovania za jednu cenu.
7. Podľa oddielu 4, čl. 18 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo – bez ohľadu na bydlisko druhého účastníka – na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa.
8. Podľa čl. 1 ods. 1 písm. c/ Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 toto nariadenie za podmienok špecifikovaných nižšie ustanovuje minimálne práva cestujúcich keď c) ich let má meškanie.
9. Podľa Článku 3 bodu 1. písm. b) Nariadenia (ES) č. 261/2004 v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov toto nariadenie sa uplatňuje: pri cestujúcich odlietajúcich z letiska umiestneného v tretej krajine na letisko, ktoré sa nachádza na území členského štátu, ktorý podlieha ustanoveniam zmluvy, pokiaľ im nebola poskytnutá protislužba alebo náhrada a pomoc v tejto tretej krajine, ak prevádzkujúcim leteckým dopravcom je dopravcom spoločenstva.
10. Podľa bodu 8.1 Výkladových usmernení k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov, a k nariadeniu Rady (ES) č. 2027/97 o zodpovednosti leteckého dopravcu v prípade nehôd, zmenenému nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 889/2002 pri letoch z jedného členského štátu do iného členského štátu uskutočňovaných na základe zmluvy uzavretej s jediným leteckým dopravcom, ktorý je prevádzkujúcim dopravcom, môže navrhovateľ podľa vlastnej voľby uplatniť nárok na náhradu podľa nariadenia podaním žaloby na vnútroštátnom súde, ktorý je príslušný buď pre miesto odletu, alebo miesto príletu uvedené v prepravnej zmluve v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1215/2012 („Brusel I“). Podľa ustanovenia článku 4 ods. 1 nariadenia Brusel I sa cestujúcim ponecháva aj možnosť predložiť vec súdu, ktorý je príslušný miestu bydliska žalovaného (leteckého dopravcu).
11. Podľa § 9 Civilného sporového poriadku (CSP), ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
12. Súd posúdiac právomoc vo svetle vyššie uvedených ustanovení dospel k záveru, že v prejednávanej veci nemá právomoc konať. Ako už bolo uvedené, jedná sa o cezhraničný súdny spor, tento sa čo do právomoci a nárokov žalobcu riadi primárne Nariadením č. 1215/2012 a Nariadením č. 261/2004, ktoré sa na daný spor uplatňuje podľa článku 3 bodu 1. písm. b). Vo všeobecnosti podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia č. 1215/2012 má právomoc konať súd štátu, kde má žalovaný bydlisko. V tomto prípade súd v Nemecku. Ďalej môže byť osoba žalovaného žalovaná, pokiaľ predmet sporu tvorí zmluva alebo nároky zo zmluvy, na súde miesta, kde záväzok, o ktorý sa jedná, bol alebo mal byť splnený; miestom plnenia záväzku sa v prípade poskytovania služieb rozumie miesto na území členského štátu, kde služby podľa zmluvy boli alebo mali byť poskytnuté (čl. 7 ods. 1 Nariadenia č. 1215/2012). Služby sa však neposkytovali v SR, keďže letecká služba bola poskytovaná z odletového letiska vo Montego Bay (Jamajka) cez Frankfurt (Nemecko) s príletom na letisku vo Viedni (Rakúsko). Ďalej, v danom prípade síce má žalobca postavenie spotrebiteľa, keďže uplatnený nárok na kompenzáciu sa týka a má svoj základ z prepravnej zmluvy uzatvorenej ním mimo rámca podnikania alebo obchodnej činnosti (teda v rámci osobnej spotreby) s profesionálnym dodávateľom - leteckým prepravcom. Vo vzťahu k právomoci vo veciach spotrebiteľských sporov (sporov zo spotrebiteľských zmlúv) Nariadenie č. 1215/2012 má teda síce v oddieli 4 (najmä vo vyššie cit. článkoch 17 a 18) osobitné ustanovenia na určenie právomoci tak, aby právomoc mal súd štátu podľa miesta bydliska spotrebiteľa, avšak tu treba zdôrazniť, že Nariadenie č. 1215/2012 v čl. 17 ods. 3 vylučuje aplikáciu ustanovení oddielu 4 o právomoci vo veciach spotrebiteľských zmlúv na prepravné zmluvy, akou je i zmluva uzatvorená medzi žalobcami a žalovaným (zmluva zahŕňala len zabezpečenie dopravy). Tieto ustanovenia, ktoré by zakladali právomoc súdu v členskom štáte podľa bydliska spotrebiteľa – žalobca teda použiť nemožno, čo vylučuje právomoc slovenského súdu. Vychádzajúc z týchto pravidiel tak právomoc majú len súdy v Nemecku (podľa sídla žalovaného), na Jamajke (podľa miesta odletu), alebo v Rakúsku (podľa miesta príletu).
13. Zhrnúc uvedené, na podanie žaloby do úvahy prichádzajú tri súdy, a síce súd miesta odletu, súd miesta príletu a súd bydliska/sídla žalovanej leteckej spoločnosti. Voľba medzi týmito variantmi je plne v dispozícii žalobcu, ktorý ale žalobu podal na slovenský súd, ktorý právomoc nemá. Právomoc je podmienkou konania, ktorú súd musí skúmať ex offo. S poukazom na uvedené súd v zmysle § 9 CSP konanie zastavil. Z ustanovenia § 2 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. vyplýva, že pokiaľ súd pri skúmaní procesných podmienok konania zistí, že nie je daná právomoc súdu na konanie a nie je daná ani právomoc iného orgánu na konanie a rozhodnutie, potom nemôže konanie pre tento nedostatok zastaviť, okrem prípadu, že vec patrí do právomoci cudzozemského orgánu (R 82/2002 NSSR).
14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
15. Žalobca tým, že podal žalobu na súd, ktorý nemá právomoc vo veci konať, procesne zavinili, že konanie muselo byť zastavené. Žalobcovia tak nesú procesné zavinenie na zastavení konania, a preto by boli povinní v celom rozsahu nahradiť trovy konania žalovanému. Žalovanému zo spisu žiadne trovy nevyplývajú, tento totiž o podanej žalobe zatiaľ nemá ani vedomosť. Keďže žalovanému žiadne trovy v spore nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.