Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20Co-36-2012.pdf
PDF · 80.52 KB
Case nature
Area
Subarea
20Co/36/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a sudcov JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobcu: Ing. E. H., L. X, G., právne zastúpený JUDr. Dušanom Remetom, advokátom v Prešove, Masarykova 2, proti žalovanému: Ing. E. E., I. XX, G., právne zastúpený JUDr. Jánom Brandtom, advokátom v Prešove, ul. Kpt. Nálepku 5, v konaní o zaplatenie 4.500,- USD s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 17C/113/2009 - 183 zo dňa 28.11.2011 takto jednohlasne
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť
žalobcovi 4.500,- USD do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej vyhovujúcej časti a vo výroku o trovách konania rozsudok z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia sa v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Prešov (ďalej len „prvostupňový súd“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.500,- USD so 6 % mesačným úrokom za 24 mesiacov z tejto sumy a 8 % ročným úrokom z omeškania z priznanej istiny 4.500,- USD od 11.8.2006 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 1.774,73 EUR, a tieto zaplatiť priamo na účet právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Dušanovi Remetovi, advokátovi v Prešove, Masarykova 2, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol.
Rozsudok v časti pokiaľ ide o uloženie povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 4.500,- USD so 6 mesačným úrokom za 24 mesiacov a 8 % ročným úrokom z omeškania od 11.8.2006 do zaplatenia odôvodnil prvostupňový súd tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca so žalovaným uzatvoril zmluvu o investícií dňa 1.10.2003 a táto zmluva má znaky nepomenovanej zmluvy podľa § 51 O.z. Zmluvu uzatváral na strane investora žaloba a žalovaní spolu s Dr. S. T. ako správcovia si boli vedomí, že touto zmluvou sa sleduje získanie výnosu a na tento účel žalobca investoval 4.500,- USD, ktoré mali odovzdať správcovia na spoločný účet do FNA BANK na dobu neurčitú a za takto poskytnutú investíciu sa zaviazali uhradiť výnos 6 % počas 10 kalendárnych mesiacov v kalendárnom roku. Mal za preukázané ďalej, že k plneniu podľa zmluvy nedošlo a žalobca vypovedal zmluvu a uplynutím mesačnej lehoty dňom 1.6.2006 zanikla zmluva. Žalobca v 3-ročnej premlčacej lehote si uplatnil nárok voči správcovi a účastníkovi zmluvného vzťahu na vrátenie investovanej sumy 4.500,- USD a tiež vyplatenie výnosov 6 % za 24 mesiacov, podľa ktorej mal podľa zmluvy dostať. Mal za preukázané, že žalovaný peniaze prijal, bola preukázaná platnosť záväzku a obaja spoločne a nerozdielne s Dr. T. zodpovedajú žalobcovi na nesplnený záväzok, pričom žalobca môže iba od jedného žiadať splnenie
záväzku, ktorý potom zaniká vo výške plnenia jedného z dlžníkov. Poukázal na ust. § 489, § 491 ods.1,2, § 494, § 495, § 559 ods.1,2, § 517 ods.1,2 O.z.
Pokiaľ ide o nárok žalobcu 6 % mesačne z poskytnutej investície po dobu 10 mesiacov, mal prvostupňový súd preukázané, že zmluvný vzťah trval od 1.10.2003 do 31.5.2006, preto žalobcovi vznikol nárok na výnos za 24 mesiacov.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie, alternatívne aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol a priznal mu náhradu trov konania.
V odvolaní uviedol, že zo zmluvy uzavretej medzi účastníkmi vôbec nevyplýva, že by jeden z nich, teda žalobca ako investor bol veriteľom a žalovaný ako jeden zo správcov bol dlžníkom. Žalobca poskytol správcovi na spoločný účet sumu 4.500,- USD. Nejedna sa o pôžičku, ako to tvrdí žalobca. Prostriedky nepoužil pre seba ale ich vložil podľa podmienok dohodnutých v zmluve na spoločný účet a nemohol ovplyvniť výšku výnosu, vyplatenie a nezaviazal sa ani na vrátenie vloženej investície. Investície od investorov nikdy nešli priamo na účet Dr.T., ale vždy na účet FNA BANK. Žalovaný nemal povinnosť ani v prípade vypovedania zo zmluvy zo strany žalobcu vrátiť mu vloženú investíciu, a preto sa neobohatil na úkor žalobcu, ani neporušil záväzky zo zmluvy. Potom, čo žalovaný zistil, že vyplatenie výnosov investorom sa odďaľuje, nadobudol podozrenie, že môže ísť o trestnú činnosť Dr. T., sám podal trestné oznámenie a s vyšetrovateľmi spolupracuje.
Pokiaľ ide o priznaný ročný úrok z omeškania, s týmto nesúhlasí, poukazuje na to, že zo zmluvy nevyplýva záväzok žalovaného vrátiť túto sumu žalobcovi ani po vypovedaní platnosti zmluvy. Zároveň pochybil súd, keď priznal žalobcovi výnosy za 24 mesiacov a navyše súd mu priznal aj výnos počas výpovednej lehoty.
Žalovaný má za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym a neúplným skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
K podanému odvolaniu podal písomné vyjadrenie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny. Vo vyjadrení ďalej poukázal na súdne konanie proti odporcovi vedené na Okresnom súde Prešov pod č.k. 28C/194/2006, kde bol odporca pri existencii typovo a obsahom rovnakej zmluvy zaviazaný zaplatiť navrhovateľke celú investíciu. Má za to, že konaním bolo preukázané, že zmluvný vzťah bol utvorený aj ústnymi dojednaniami a tak je nutné zaoberať sa aj výkladom pojmov - investícia a investovanie.
Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal rozsudok v rozsahu suspenzívneho odkladného účinku odvolania v jeho napadnutej časti (§ 206 O.s.p), ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad upravených v ust. § 212 O.s.p., vo veci nariadil pojednávanie, zopakoval výsluch žalobcu, žalovaného, oboznámil písomné stanovisko žalovaného zo dňa 12.6.2012, písomné oznámenie žalovaného zo dňa 26.9.2012, zmluvu o združení investícií č. 001 zo dňa 31.3.2003 a zistil, že rozsudok je vo vzťahu k istine vecne správny.
Prvostupňový súd vychádzal vo vzťahu k istine zo skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní a vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd sa v tejto časti stotožňuje s odôvodnením rozsudku a na zdôraznenie správnosti a v súvislosti s odvolaním dopĺňa.
Podľa § 494 Občianskeho zákonníka, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
Podľa ,,Zmluvy o združení investícii č.001“ z 31.1.2003 žalovaný ako správca prejavil vôľu ručiť žalobcovi ako investorovi za investíciu, ohľadne ktorej nebolo sporné, že ňou bol vklad 4500 USD.
Podstata ručenia spočíva v záväzku ručiteľa plniť namiesto priameho dlžníka, ak napriek písomnej vyzve dlh nesplní (§ 548 ods.1 OZ).
Žalovaný sa zaviazal ručením za celkovú investíciu, o ktorej by nemali existovať pochybnosti, že bola neúspešná. Zmluvná klauzula (čl.VI) predpokladá ručenie ,,za investíciu“. Berúc zreteľ na dobromyseľnosť žalobcu je treba prípadné pochybnosti o výklade tejto klauzuly vykladať v prospech žalobcu (§ 35 OZ). Zmluvu nepripravoval žalobca a treba vychádzať z typovej povahy zmluvy (porov. napríklad zmluvu z 31.1.203 s I. L. v obdobnom znení).
Podľa § 35 OZ, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.
Povaha právneho vzťahu odôvodňuje predmetnú zmluvu ako typovú zmluvu uzavretú so žalobcom ako konzumentom ponúknutej služby a teda s povahou spotrebiteľskej zmluvy (B2C bussines to consumer , § 23 zákona č. 634/1991 Z.z.). Argumenty žalovaného, že sa ho veci netýkajú obstoja len veľmi ťažko, ak ustanovenie o ručení pomerne jednoznačne ustanovuje jeho záväzok. Naviac pre spotrebiteľov rôznych produktov na finančnom trhu treba pripomenúť, že za osobu konajúcu za dodávateľa sa považuje aj každá osoba, ktorá koná v jeho záujme. Pre porovnanie do pozornosti neskoršiu právnu úpravu v europriestore čl.2 písm.b/ Smernice EP 2005/29 o ,,nekalých obchodných praktikách“, podľa ktorého "obchodník" je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá v rámci obchodných praktík, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, koná na účely spadajúce do rámca jej obchodnej, podnikateľskej, remeselnej alebo profesijnej činnosti, a ktokoľvek, kto koná v mene alebo v zastúpení obchodníka;.
Ak sa teda zohľadní nerovnováha v rámci kontraktácie v neprospech žalobcu, typová povaha zmluvy, dobromyseľnosť žalobcu a dôvera v garanciu ručenia a pomerne explicitný záväzok žalovaného ručiť za investíciu, tak je uloženie povinnosti žalovanému plne opodstatnené.
Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vo vzťahu k istine ako vecne správny (§ 219 O.s.p).
Prvostupňový súd sa nevyrovnal s otázkou, či 6%-ný mesačný úrok t.j. 72 %-ný úrok p.a. neodporuje dobrým mravom a či v tejto časti zmluva v zmysle § 39 neodporuje princípu proporcionality a dobrým mravom. Z uvedených dôvodov pre nespreskúmateľnosť rozsudku v tejto časti odvolací súd zrušil rozsudok a vrátil vec na ďalšie konanie vrátane rozhodnutia o ostatnom príslušenstve, ktoré treba posúdiť komplexne. Prvostupňový súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods.3 O.s.p).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.