Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/128/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodujúci v senáte v zložení JUDr. Mária Podhorová predsedníčka senátu, JUDr. Peter Priehoda, Mgr. Ema Novodomcová, členovia senátu, v právnej veci starostlivosti o maloletého Y. W., nar. XX. XX. XXXX, t. č. bytom ako otec, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v F., dieťa Y. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., J. XXX a K. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XXX, o návrhu otca na zmenu výchovného prostredia o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Brezno zo dňa 02. 10. 2012, č. k. - 42, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -14 zo dňa 27. 03. 1996 v spojení rozsudkom Okresného súdu Brezno, č.k. -33 zo dňa 07.10.2010 vo vzťahu k úprave práv a povinností k maloletému Y. W. tak, že maloletý sa s účinnosťou od 02. 10. 2012 zveruje do osobnej starostlivosti otca. Matke bola uložená povinnosť s účinnosťou od 02. 10. 2012 prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 26,65 eur mesačne, a v budúcnosti pri zmene životného minima na maloleté nezaopatrené dieťa vo výške 30% z takto zmeneného životného minima, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám otca. Prvostupňový súd rozhodol na základe návrhu otca maloletého, ktorý uviedol, že matka dieťaťa v apríli 2012 odišla bývať do F. k svojej sestre a na základe dohody rodičov je maloletý od 10. 04. 2012 v jeho starostlivosti. Otec mu vytvoril vhodné podmienky rešpektujúce jeho potreby, podporuje syna v realizácii jeho záľub. Pretože aj pred uvedenou zmenou otec s maloletým trávil veľa spoločného času, táto zmena neovplyvnila život maloletého a nemá na neho negatívny dopad. Maloletý nechce žiť v F., v mieste súčasného bydliska má vytvorené sociálne väzby, má tu kamarátov, príbuzných a známych. K faktickej zmene výchovného prostredia teda došlo už v apríli 2012, za súhlasu oboch rodičov a za súhlasu maloletého. Prvostupňový súd poukázal na skutočnosť, že matka sa k návrhu písomne nevyjadrila napriek doručenej výzve a v konaní zostala nečinná. Kolízny opatrovník odporučil návrhu otca v plnom rozsahu vyhovieť. Uviedol, že podľa jeho reálnej vedomosti je maloletý od apríla 2012 v starostlivosti otca, s matkou sa nepodarilo skontaktovať, vo vzťahu k úradu matka nevyvinula žiadnu iniciatívu k ponechaniu maloletého v jej starostlivosti. Súd rozhodol v neprítomnosti matky, ktorá sa na pojednávanie nedostavila. Súd zároveň s rozhodnutím o zmene výchovného prostredia rozhodol o vyživovacej povinnosti matky v zmysle § 62 ods. 3 Zákona o rodine a uložil jej povinnosť prispievať minimálnym zákonným výživným, keďže zistil, že je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie a poberá dávky v hmotnej núdzi. Nezistil také majetkové alebo príjmové pomery , ktoré by odôvodňovali rozhodnutie o vyššom výživnom.

Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonom stanovenej lehote matka maloletého. Uviedla, že nie je pravdou, že sa odsťahovala do F.. Stále býva v F. č. XXX. V F. bola vypomôcť sestre po narodení dieťaťa. Pokiaľ je doma, maloletý Y. sa zdržiava u nej, pretože otec má náročné povolanie na čas, je

A. v Q. L. W. M.. Zázemie má maloletý práve pri nej, pretože v trvalom bydlisku matky má kamarátov, silné sociálne väzby s príbuznými a známymi. Pokiaľ má spoločné záujmy s otcom, môže ich riešiť ako doteraz. Navrhuje zrušiť rozsudok okresného súdu a vrátiť vec okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť, uviedol, že maloleté dieťa sa nachádza v osobnej starostlivosti otca.

Otec maloletého v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že nikdy netvrdil, že by si matka maloletého zmenila svoje trvalé bydlisko. Faktom však zostáva, že od apríla až do nedávneho obdobia sa zdržiavala v F. a do svojho trvalého bydliska cestovala len občas a nepravidelne. Pravdou je, že s matkou maloletého sa ešte pred jej odchodom do F. dohodli, že maloletý Y. sa presťahuje k nemu a bude žiť u neho. S tým súhlasili nielen rodičia, ale aj syn, ktorý už v tom čase mal XX rokov. Podotýka, že v čase odchodu matky do F., neinformovala ani jeho ani maloletého syna, ako dlho v F. zostane. V čase, keď prišla matka do miesta trvalého bydliska sa s ňou syn stretával, niekedy tam aj určitý čas zostal, ale vždy sa vrátil k otcovi, aj keď matka bola v F.. Pokiaľ matka tvrdí, že syn má zázemie práve u nej, poukazuje na to, že maloletému umožňuje zdržiavať sa v bydlisku svojej matky, kedykoľvek chce, syn má už XX rokov a rozhoduje sa sám, či a kedy chce matku, príbuzných alebo kamarátov navštíviť. Kamarátov a tiež priaznivé sociálne zázemie má aj v mieste svojho aktuálneho bydliska, pričom v tejto lokalite navštevuje L. I. G.. Pre objektívne posúdenie veci považuje za podstatné dve skutočnosti a to, že maloletý syn sa nechce od neho odsťahovať a prejavil vôľu zostať žiť u neho. Aj počas prvostupňového konania vyplynulo, že rovnako kolízny opatrovník odporučil, aby bol maloletý zverený do starostlivosti otca. Otec vyslovil presvedčenie, že poskytuje maloletému Y. dostatočne vhodné a kvalitné zázemie pre jeho osobný rozvoj, realizáciu jeho školských povinností a napĺňanie jeho osobných záujmov. On je spôsobilý syna vychovávať a má záujem o osobnú starostlivosť o syna. Navrhuje potvrdiť rozhodnutie prvostupňového súdu.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v medziach daných ust. , bez nariadenia pojednávania v súlade s , napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa , potvrdil.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

S poukazom na vyššie uvedenú zákonnú úpravu, odvolací súd konštatuje ako vecnú správnosť výroku napadnutého rozhodnutia, tak aj odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje a na ktoré v podrobnostiach odkazuje. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že maloletý je vo veku blízkom dospelosti (ktorú dosiahne XX. XX. XXXX) a preto pri rozhodovaní o tom, do starostlivosti ktorého z rodičov bude zverený, je podstatný jeho názor. Pretože v prvostupňovom konaní bolo dostatočne preukázané, že maloletý má záujem žiť u otca, otec je schopný zabezpečiť mu všetky potreby súvisiace so starostlivosťou o dieťa jeho veku, treba aj rozhodnutie prvostupňového súdu považovať za správne. Dôvody, na ktoré poukázala matka v podanom odvolaní, neboli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku, nakoľko v podstate len potvrdila, že určitú dlhšiu dobu sa nezdržiavala v mieste trvalého bydliska a nemohla sa teda náležitým spôsobom venovať starostlivosti o maloletého Y. a tvrdenie o tom, že v bydlisku má Y. kamarátov a silné sociálne väzby so svojimi príbuznými a známymi, vyváži skutočnosť, že je otcom ponechané na jeho rozhodnutí môcť sa ako s kamarátmi v mieste bydliska matky, rovnako tak aj s príbuznými a známymi kontaktovať podľa svojho uváženia. Navyše odvolací súd dodáva, že pre maloletého je výhodné v súčasnosti bývať u otca vo U., kde maloletý navštevuje L. I. G..

Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.