Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14CoP-128-2012.pdf
PDF · 75.37 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoP/128/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodujúci v senáte v zložení JUDr. Mária Podhorová predsedníčka senátu, JUDr. Peter Priehoda, Mgr. Ema Novodomcová, členovia senátu, v právnej veci starostlivosti o maloletého Y. W., nar. XX. XX. XXXX, t. č. bytom ako otec, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v F., dieťa Y. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., J. XXX a K. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XXX, o návrhu otca na zmenu výchovného prostredia o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Brezno zo dňa 02. 10. 2012, č. k. 2P/157/2012 - 42, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. P/57/96-14 zo dňa 27. 03. 1996 v spojení rozsudkom Okresného súdu Brezno, č.k. 8P/229/2008-33 zo dňa 07.10.2010 vo vzťahu k úprave práv a povinností k maloletému Y. W. tak, že maloletý sa s účinnosťou od 02. 10. 2012 zveruje do osobnej starostlivosti otca. Matke bola uložená povinnosť s účinnosťou od 02. 10. 2012 prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 26,65 eur mesačne, a v budúcnosti pri zmene životného minima na maloleté nezaopatrené dieťa vo výške 30% z takto zmeneného životného minima, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám otca. Prvostupňový súd rozhodol na základe návrhu otca maloletého, ktorý uviedol, že matka dieťaťa v apríli 2012 odišla bývať do F. k svojej sestre a na základe dohody rodičov je maloletý od 10. 04. 2012 v jeho starostlivosti. Otec mu vytvoril vhodné podmienky rešpektujúce jeho potreby, podporuje syna v realizácii jeho záľub. Pretože aj pred uvedenou zmenou otec s maloletým trávil veľa spoločného času, táto zmena neovplyvnila život maloletého a nemá na neho negatívny dopad. Maloletý nechce žiť v F., v mieste súčasného bydliska má vytvorené sociálne väzby, má tu kamarátov, príbuzných a známych. K faktickej zmene výchovného prostredia teda došlo už v apríli 2012, za súhlasu oboch rodičov a za súhlasu maloletého. Prvostupňový súd poukázal na skutočnosť, že matka sa k návrhu písomne nevyjadrila napriek doručenej výzve a v konaní zostala nečinná. Kolízny opatrovník odporučil návrhu otca v plnom rozsahu vyhovieť. Uviedol, že podľa jeho reálnej vedomosti je maloletý od apríla 2012 v starostlivosti otca, s matkou sa nepodarilo skontaktovať, vo vzťahu k úradu matka nevyvinula žiadnu iniciatívu k ponechaniu maloletého v jej starostlivosti. Súd rozhodol v neprítomnosti matky, ktorá sa na pojednávanie nedostavila. Súd zároveň s rozhodnutím o zmene výchovného prostredia rozhodol o vyživovacej povinnosti matky v zmysle § 62 ods. 3 Zákona o rodine a uložil jej povinnosť prispievať minimálnym zákonným výživným, keďže zistil, že je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie a poberá dávky v hmotnej núdzi. Nezistil také majetkové alebo príjmové pomery , ktoré by odôvodňovali rozhodnutie o vyššom výživnom.
Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonom stanovenej lehote matka maloletého. Uviedla, že nie je pravdou, že sa odsťahovala do F.. Stále býva v F. č. XXX. V F. bola vypomôcť sestre po narodení dieťaťa. Pokiaľ je doma, maloletý Y. sa zdržiava u nej, pretože otec má náročné povolanie na čas, je
A. v Q. L. W. M.. Zázemie má maloletý práve pri nej, pretože v trvalom bydlisku matky má kamarátov, silné sociálne väzby s príbuznými a známymi. Pokiaľ má spoločné záujmy s otcom, môže ich riešiť ako doteraz. Navrhuje zrušiť rozsudok okresného súdu a vrátiť vec okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť, uviedol, že maloleté dieťa sa nachádza v osobnej starostlivosti otca.
Otec maloletého v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že nikdy netvrdil, že by si matka maloletého zmenila svoje trvalé bydlisko. Faktom však zostáva, že od apríla až do nedávneho obdobia sa zdržiavala v F. a do svojho trvalého bydliska cestovala len občas a nepravidelne. Pravdou je, že s matkou maloletého sa ešte pred jej odchodom do F. dohodli, že maloletý Y. sa presťahuje k nemu a bude žiť u neho. S tým súhlasili nielen rodičia, ale aj syn, ktorý už v tom čase mal XX rokov. Podotýka, že v čase odchodu matky do F., neinformovala ani jeho ani maloletého syna, ako dlho v F. zostane. V čase, keď prišla matka do miesta trvalého bydliska sa s ňou syn stretával, niekedy tam aj určitý čas zostal, ale vždy sa vrátil k otcovi, aj keď matka bola v F.. Pokiaľ matka tvrdí, že syn má zázemie práve u nej, poukazuje na to, že maloletému umožňuje zdržiavať sa v bydlisku svojej matky, kedykoľvek chce, syn má už XX rokov a rozhoduje sa sám, či a kedy chce matku, príbuzných alebo kamarátov navštíviť. Kamarátov a tiež priaznivé sociálne zázemie má aj v mieste svojho aktuálneho bydliska, pričom v tejto lokalite navštevuje L. I. G.. Pre objektívne posúdenie veci považuje za podstatné dve skutočnosti a to, že maloletý syn sa nechce od neho odsťahovať a prejavil vôľu zostať žiť u neho. Aj počas prvostupňového konania vyplynulo, že rovnako kolízny opatrovník odporučil, aby bol maloletý zverený do starostlivosti otca. Otec vyslovil presvedčenie, že poskytuje maloletému Y. dostatočne vhodné a kvalitné zázemie pre jeho osobný rozvoj, realizáciu jeho školských povinností a napĺňanie jeho osobných záujmov. On je spôsobilý syna vychovávať a má záujem o osobnú starostlivosť o syna. Navrhuje potvrdiť rozhodnutie prvostupňového súdu.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 2 písm. a) O. s. p., bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O. s. p., napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.
Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
S poukazom na vyššie uvedenú zákonnú úpravu, odvolací súd konštatuje ako vecnú správnosť výroku napadnutého rozhodnutia, tak aj odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje a na ktoré v podrobnostiach odkazuje. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že maloletý je vo veku blízkom dospelosti (ktorú dosiahne XX. XX. XXXX) a preto pri rozhodovaní o tom, do starostlivosti ktorého z rodičov bude zverený, je podstatný jeho názor. Pretože v prvostupňovom konaní bolo dostatočne preukázané, že maloletý má záujem žiť u otca, otec je schopný zabezpečiť mu všetky potreby súvisiace so starostlivosťou o dieťa jeho veku, treba aj rozhodnutie prvostupňového súdu považovať za správne. Dôvody, na ktoré poukázala matka v podanom odvolaní, neboli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku, nakoľko v podstate len potvrdila, že určitú dlhšiu dobu sa nezdržiavala v mieste trvalého bydliska a nemohla sa teda náležitým spôsobom venovať starostlivosti o maloletého Y. a tvrdenie o tom, že v bydlisku má Y. kamarátov a silné sociálne väzby so svojimi príbuznými a známymi, vyváži skutočnosť, že je otcom ponechané na jeho rozhodnutí môcť sa ako s kamarátmi v mieste bydliska matky, rovnako tak aj s príbuznými a známymi kontaktovať podľa svojho uváženia. Navyše odvolací súd dodáva, že pre maloletého je výhodné v súčasnosti bývať u otca vo U., kde maloletý navštevuje L. I. G..
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.