Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14Sas-4-2023.pdf
PDF · 120.81 KB
Case nature
Area
Subarea
14Sas/4/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Kvietkom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.: 19.10.1989, bytom C. XXXX/XXX, XXX XX A. D., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. 891 019 8275 0 zo dňa 12. júna 2023, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Sociálna poisťovňa ústredie (ďalej aj len „prvostupňový správny orgán“, alebo „orgán verejnej správy prvého stupňa“) rozhodnutím č. 891 019 8275 0 zo dňa 13. januára 2023 rozhodla podľa § 70 ods. 1 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 461/2003 Z. z.“, alebo „zákon o sociálnom poistení“) tak, že zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok z 30. novembra 2022. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán poukázal na relevantnú právnu úpravu a uviedol, že podľa odborného posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne zo dňa 30. novembra 2022 žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods.1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posúdenie zdravotného stavu, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, bolo obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 30. novembra 2022, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia.
2. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodla Sociálna poisťovňa ústredie – generálny riaditeľ (ďalej aj len „žalovaný“) rozhodnutím č. 891 019 8275 0 zo dňa 12. júna 2023 tak, že odvolanie žalobcu zamieta v celom rozsahu a potvrdzuje rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na relevantnú právnu úpravu a na to, že zdravotný stav žalobcu bol opätovne posúdený po podaní odvolania posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočky Považská Bystrica dňa 27. februára 2023, ktorý zotrval na posúdení zdravotného stavu žalobcu a odvolaniu nevyhovel, preto predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi Sociálnej poisťovne ústredie so sídlom v Trenčíne. Rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár určil ochorenie podľa prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., zaradené do kapitoly XV - choroby podporného
a pohybového aparátu, oddiel G – postihnutie končatín, položky 12 – obmedzenie pohyblivosti v lakťovom kĺbe, písmeno b) – ťažšieho stupňa (vrátane obmedzenia rotačnej pohyblivosti predlaktia, bodu 2 – na dominantnej, s určením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 % (z percentuálneho rozpätia od 25 % do 35 %). Za iné zdravotné postihnutia, ostatné ochorenia uvedené v diagnostických záveroch, bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená o 5 %, podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z., na celkových 30%. Žalovaný uzavrel, že nebolo preukázané, že pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má žalobca pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, preto nie je invalidný a nespĺňa zákonné podmienky stanovené v § 70 ods. 1 a v § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.
3. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ich zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca uviedol, že má za to, že posudkový lekár nesprávne prepisoval a popisoval odborné nálezy z lekárskych správ, na základe ktorých mohol zľahčiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a rovnako nesprávne zaradiť rozhodujúce zdravotné postihnutie k nevhodnej položke z prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z., podľa ktorej bola miera poklesu hodnotená. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár určil ochorenie, ktoré nie je príčinou žalobcovho dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Žalobca namieta svojvoľné konštatovanie posudkového lekára z druhostupňového rozhodnutia, podľa ktorého nie je možné zaradenie zdravotného postihnutia pod položku 17, písmeno b), oddielu G – postihnutie končatín prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z., len z dôvodu, že by muselo ísť o „zlomeninu oboch kostí predlaktia”. Toto je jediný dôvod, ktorý uvádza posudkový lekár a takéto konštatovanie posudkového lekára nevyplýva zo znenia prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z., nakoľko oddiel G — postihnutie končatín, položka 17, písmeno b) jasne hovorí: „Stav po zlomenine kosti/kostí predlaktia (vretennej a lakťovej) zhojené s dislokáciou a s poruchou funkcie susedných kĺbov“. Podľa § 71 ods. 9 zákona 461/2003 Z.z. je tiež možné určiť pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v prílohe č. 4, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné, to teda pripúšťa aj stav poškodenia kosti predlaktia, zahojené s dislokáciou a s poruchou funkcie susedných kĺbov, ktorému pravdepodobne nepredchádzala zlomenina, ale vykĺbenie kosti predlaktia. Záver posudkového lekára z druhostupňového rozhodnutia je preto svojvoľný (arbitrárny) a priečiaci sa zákonu o sociálnom poistení z dôvodu, nezaradenia ochorenia žalobcu pod položku 17, písmeno b) - Stav po zlomenine kosti/kostí predlaktia (vretennej a lakťovej) zhojené s dislokáciou a s poruchou funkcie susedných kĺbov - uviedol že by muselo ísť o „zlomeninu oboch kostí predlaktia“. Druhostupňové rozhodnutie žalovaného je postavené na svojvoľnom nedôslednom konštatovaní posudkového lekára a v rozpore so zákonom o sociálnom poistení. Prvostupňové rozhodnutie je postihnuté rovnakými vadami ako druhostupňové rozhodnutie, preto má žalobca za to, že sú tu také okolnosti, ktoré odôvodňujú aj zrušenie prvostupňového rozhodnutia spolu s druhostupňovým rozhodnutím.
4. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe poukázal na závery preskúmavaných rozhodnutí s tým, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu, a to na základe objektívneho vyšetrenia zdravotného stavu, ako aj z doloženej zdravotnej dokumentácie, teda z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Zaradenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia do kapitoly XV, oddielu G, položky 17, písmena b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z., t. j. stav po zlomenine kosti/kostí predlaktia (vretennej a lakťovej) zhojené s dislokáciou a s poruchou funkcie susedných kĺbov, tak ako žiada žalobca, nie je odôvodnené, nakoľko takýmto zdravotným postihnutím žalobca netrpí. K uvedenej námietke sa posudkový lekár vyjadril v odbornom lekárskom posudku zo dňa 22. mája 2023, pričom predmetné vyjadrenie je obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Žalobca nepredložil také listinné dôkazy (najmä odborné lekárske nálezy), ktorými by spochybnil úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia, ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia spochybnili alebo vyvrátili. Žalovaný má za to, že postup pri posúdení nároku žalobcu na invalidný dôchodok bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach na základe ktorých bolo o predmetnom nároku rozhodnuté správne a zákonne. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žalovaný navrhol aby správny súd podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.
5. Správny súd v Banskej Bystrici vec prejednal na pojednávaní dňa 6. augusta 2024 za prítomnosti žalobcu a povereného zástupcu žalovaného. Žalobca pri svojom prednese zotrval na žalobných bodoch správnej žaloby a opísal svoje zdravotné ťažkosti. Navrhol aby bol do konania pribratá znalec z odboru ortopédie za účelom vypracovania znaleckého posudku. Žalobca v konečnom návrhu doplnil, že v podstate ide len o zamenenie jedného slova spočívajúce v tom, zlomeninu zameniť za slovo dislokácia a následne jeho zdravotný stav je možné zaradiť pod položku 17 prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. Žalovaný prostredníctvom povereného zástupcu vo svojom prednese na pojednávaní uviedol, že zotrváva na správnosti záverov uvedených v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu ako aj napadnutom rozhodnutí žalovaného. Vo svojej argumentácií poukázal na posudky, ktoré sú súčasťou napádaných rozhodnutí.
6. Správna žaloba žalobcu je správnou žalobou fyzickej osoby v sociálnej veci (§ 199 ods. 1 písm. a) SSP). Pri tomto type správnej žaloby správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby a žalobnými bodmi [§ 134 ods. 2 písm. d) v spojení s § 6 ods. 2 písm. c) SSP a § 203 ods. 2 SSP]. Preto správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutia orgánov Sociálnej poisťovne, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby, ale v celom rozsahu. Mimo žalobných bodov a rozsah správnej žaloby správny súd vady v postupe a rozhodnutiach Sociálnej poisťovne, ktoré by mohli mať za následok nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí, nezistil. Žalobné námietky správny súd vyhodnotil ako nedôvodné, preto správnu žalobu žalobcu zamietol podľa §190 SSP ako nedôvodnú.
7. V zmysle článku 39 ods. 1 Ústavy SR má občan právo na primerané hmotné zabezpečenie pri nespôsobilosti na prácu. V preskúmavanom správnom konaní nebola zistená nespôsobilosť na prácu žalobkyne, v dôsledku posudkovými lekármi určenej miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť takej intenzity, aby odôvodňovala vznik invalidity, a s tým spojený nárok na invalidný dôchodok. Postup pri zisťovaní invalidity, posudzovanie zdravotného stavu žiadateľa v konaní o žiadosti na priznanie invalidného dôchodku je upravené v zákone č. 461/2003 Z. z.
8. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
9. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
10. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.; dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
11. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.; pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
12. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.; pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
13. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z; miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
14. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z; miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
15. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z; jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
16. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z; mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
17. Podľa § 153 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť a) nemocenského poistenia, b) dôchodkového poistenia, c) úrazového poistenia.
18. Podľa § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.; lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, b) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a stavu nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť.
19. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.; lekársku posudkovú činnosť podľa ods. 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) a podľa ods. 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.
20. Jednou z hlavných žalobných námietok žalobcu bolo, že posudkový lekár nesprávne posúdil percentuálnu mieru jeho invalidity.
21. Jednou z podmienok pre vznik nároku na invalidný dôchodok, je aj skutočnosť, že žiadateľ sa stal invalidným (§ 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení), teda že pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení). Dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok (§ 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení). Zákon o sociálnom poistení stanovuje aj postup pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, keď uvádza, že tento sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotnom stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby, pričom sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu (§ 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení). Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa vychádza z lekárskych správa a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšie liečby a z komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie (§ 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení a určuje sa v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných ochorení, pričom jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (§ 71 ods. 5, 6 a 7 zákona o sociálnom poistení).
22. Ďalej je potrebné uviesť, že podľa § 153 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia člení na lekársku posudkovú činnosť nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a úrazového poistenia. Podľa § 153 ods. 3 zákona o sociálnom poistení lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a stavu nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť. Z uvedeného je zrejmé, že posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zákonodarca zveril posudkovým lekárom sociálneho poistenia, nakoľko ide o odborné otázky, na posúdenie ktorých je potrebné odborné medicínske vzdelanie (posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia). Z toho potom možno vyvodiť, že podstatným dôkazom pre posúdenie vzniku invalidity, ako jednej z podmienok pre vznik nároku na invalidný dôchodok stanovenej v § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, je lekársky posudok posudkového lekára sociálneho poistenia. V tejto súvislosti správny súd odkazuje na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sk/8/2021 zo dňa 02.07.2021, v ktorom najvyšší súd uviedol, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou – medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia [§ 153 ods. 1 písm. b) v spojení s § 153 ods. 3 zákona o sociálnom poistení] s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky zásadné skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej – medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní.
23. Správny súd považuje tiež za potrebné poukázať na závery rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR v rozhodnutí sp. zn. 6Ssk/39/2021 zo dňa 15.03.2023, ktoré síce boli vyslovené v súvislosti s rozhodnutím vydaným v režime zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ale podkladom pre vydanie rozhodnutia v režime uvedeného zákona je taktiež posudok – lekársky posudok a posudkový záver, na základe ktorých sa vypracováva komplexný posudok (ide o obdobný procesný postup), a preto sú tieto závery podľa správneho súdu analogicky aplikovateľné aj na konanie vedené Sociálnou poisťovňou podľa zákon o sociálnom poistení, predmetom ktorého je rozhodovanie o nároku na invalidný dôchodok. Zo záverov tohto rozhodnutia najvyššieho správneho súdu možno vyvodiť, že správny orgán a ani správny súd nemôže sám posudzovať otázky odborného charakteru, a preto musí vychádzať z lekárskych posudkov. Podľa Najvyššieho správneho súdu SR je lekársky posudok jedným z dôkazov v administratívnom konaní, ktorý orgán verejnej správy hodnotí ako akýkoľvek iný dôkaz, avšak nie je oprávnený posudzovať správnosť v lekárskom posudku uvedených záverov, hodnotí len, či úvahy posudkového lekára zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z iných dôkazov vykonaných orgánom verejnej správy. Konajúci orgán nemôže takýto posudok označiť ako nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením skutočností z odbornej stránky. Posudok, ktorý spĺňa požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti a ktorý sa vysporiada so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, býva spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Ďalej správny súd považuje za potrebné poukázať na závery rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/33/2021 zo dňa 20.04.2023, ktoré sa taktiež týka zákona č. 447/2008 Z. z., avšak jeho závery podľa správneho súdu je možné analogicky aplikovať aj v prejednávanej veci. V tomto rozhodnutí sa najvyšší správny súd v rámci kasačného konania práve zaoberal otázkou, či postačuje, ak orgán verejnej správy prevezme do rozhodnutia závery posudku, ktorý bol rozhodujúcim podkladom pre jeho rozhodnutie a či prevzatie takýchto záverov má za následok
nepreskúmateľnosť rozhodnutia, alebo naopak je rozhodnutie dostatočným spôsobom odôvodnené. Najvyšší správny súd SR pritom uviedol, že komplexný posudok (ktorý sa v administratívnom konaní vedenom v režime zákona č. 447/2008 Z. z. vyhotovuje na základe lekárskeho posudku a posudkového záveru), je kľúčovým podkladom pre rozhodnutie, vydáva ho ten istý správny orgán, ktorý vydáva aj rozhodnutie, pričom komplexný posudok musí obsahovať odôvodnenie, a preto rozhodnutie nemôže byť odôvodnené odlišným spôsobom ako komplexný posudok z dôvodov zachovania logiky vzájomných súvislostí zisteného stavu veci. Najvyšší správny súd uviedol, že pokiaľ správny orgán inkorporuje závery plynúce z komplexného posudku do svojho odôvodnenia, nemožno mu takýto postup vyčítať, pokiaľ takéto rozhodnutie spĺňa základné požiadavky kladúce dôraz na odôvodnenie rozhodnutia.
24. Z uvedeného teda možno vyvodiť záver, že ak podkladom pre rozhodnutie je výsledok odborného posúdenia – v tomto prípade lekársky posudok (na vyhotovenie ktorého sú potrebné osobitné predpoklady – odborné vzdelanie) – je takýto dôkaz rozhodujúcim dôkazom a správny orgán neposudzuje jeho správnosť, vychádza z neho a hodnotí ho v tom smere, či je úplný, logický, presvedčivý a preskúmateľný. Keďže rozhodnutie o uplatnenom nároku na invalidný dôchodok vychádza z odborného posúdenia, logicky takéto rozhodnutie preberá aj závery z tohto posúdenia ako rozhodujúceho dôkazu. Samo o sebe teda nie je nedostatkom odôvodnenia rozhodnutia, ak orgán verejnej správy do odôvodnenia rozhodnutia preberie závery z lekárskeho posudku ako rozhodujúceho podkladu pre rozhodnutie, avšak rozhodnutie musí spĺňať atribút preskúmateľnosti.
25. V prejednávanej veci orgán verejnej správy prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia záver o nesplnení podmienky pre vznik nároku na invalidný dôchodok odôvodnil tak, že odkázal na závery lekárskeho posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočky Považská Bystrica zo dňa 30. novembra 2022, ktorý bol pripojený k rozhodnutiu a bol žalobcovi doručovaný spolu s rozhodnutím a v ktorom posudkový lekár uviedol úvahy o hodnotení zdravotného stavu žalobcu. Následne žalobca podal odvolanie, kedy posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočky Považská Bystrica opätovne posúdil zdravotný stav žalobcu za tým účelom, či odvolaniu žalobcu nie je možné v celom rozsahu vyhovieť. Dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť, a preto bolo odvolanie predložené žalovanému – generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne. V rámci druhostupňového konania bol opätovne posúdený zdravotný stav žalobcu posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie so sídlom v Trenčíne a bol vypracovaný lekársky posudok zo dňa 22. mája 2023. Je potrebné uviesť, že prvostupňové a druhostupňové rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré vydaniu rozhodnutí predchádza, tvoria jeden celok, a preto aj správny súd pri prieskume správnou žalobou napadnutého rozhodnutia takto na rozhodnutia nahliada. V rámci druhostupňového konania bol opätovne posúdený zdravotný stav žalobcu, boli posúdené všetky predložené lekárske nálezy a správy a žalovaný sa vysporiadal v odvolacom rozhodnutí s odvolacími námietkami žalobcu. Rozhodnutia Sociálnej poisťovne v celku dostatočne odôvodňujú odpoveď na otázku, prečo žalobca nespĺňa podmienky nároku na invalidný dôchodok, keď tieto vychádzali z lekárskych posudkov posudkových lekárov, v ktorých bola hodnotená invalidita žalobcu a tieto posudkoví lekári dostatočne odôvodnili, pričom tieto závery potom boli smerodajné aj pre žalovaného a prevzatím týchto záverov do odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je rozhodnutie dostatočne odôvodnené.
26. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkoví lekári na oboch stupňoch správneho konania určili ochorenie podľa prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., zaradené do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel G – postihnutie končatín, položka 12 – obmedzenie pohyblivosti v lakťovom kĺbe, písmeno b) – ťažšieho stupňa (vrátane obmedzenia rotačnej pohyblivosti predlaktia), bod 2 – na dominantnej, s určením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 % (z percentuálneho rozpätia od 25 % do 35 %). Za iné zdravotné postihnutie posudkoví lekári sociálneho poistenia navýšili mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 5 %, podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z., na celkových 30%.
27. V prejednávanej veci je sporná medicínska otázka nároku na priznanie invalidného dôchodku žalobcu. Z odborného posudku (na č. l. 14 súdneho spisu) je zrejmé akými úvahami sa posudkový lekár pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu riadil. Čo sa týka samotného určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z vymedzeného percentuálneho rozpätia, aj táto činnosť je plne v kompetencii posudkového lekára. Posudkový lekár mieru poklesu pracovného potenciálu v konkrétnych prípadoch určuje v závislosti od závažnosti rôznych komplikácií, ktoré rozhodujúce zdravotné postihnutie vyvoláva. Posudkový lekár v zásade postupuje tak, aby ním určená percentuálna
miera ku konkrétnemu postihnutiu zodpovedala približnému zaradeniu tohto postihnutia v rámci možnej škály závažnosti všetkých možných postihnutí, ktoré obsahuje príslušná položka a príslušné písmeno. Jednotlivé položky v prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. sa vnútorne členia na viaceré písmená, ktoré podrobnejšie stupňujú mieru obmedzenia schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v závislosti od stúpajúcej závažnosti jednotlivých ochorení. Dolná hranica miery poklesu sa určí pri menej závažných chorobných stavoch z hľadiska hodnotenia funkčného stavu orgánu alebo systému, ako to vyplýva z metodického usmernenia pre posudkových lekárov.
28. Správny súd k namietanému postupu a samotnému zisteniu skutočného stavu veci uvádza, že posudkoví lekári posudzujú zdravotný stav primárne z lekárskych správ (nie z osobného vyšetrenia posudkovým lekárom), keď vo všeobecnosti úlohou lekára špecialistu je popísať zdravotné postihnutie a úlohou posudkového lekára je vyjadriť sa k dlhodobo nepriaznivému zdravotnému stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť so zohľadnením odborných lekárskych nálezov. Opakovane správny súd zdôrazňuje, že posúdenie tak rozsahu zdravotného postihnutia ako aj jeho následkov na schopnosť poistenca vykonávať zárobkovú činnosť si vyžaduje odborné lekárske znalosti, a preto je zverené posudkovým lekárom žalovaného v zmysle § 153 ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom poistení. Posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne v rámci svojej praxe posúdia množstvo individuálnych prípadov, a to im dáva poznanie (v dôsledku porovnávania jednotlivých vecí), teda schopnosť rozpoznať jednotlivé špecifiká zdravotných postihnutí a ich dopad na mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u jednotlivých poistencov. Z odborného posudku o invalidite vyplýva, že posudkový lekár zohľadnil tak ortopedické, neurologické ako aj vyšetrenia z ambulancií rehabilitácie a dermatológie. Vzhľadom na uvedené je skupina námietok žalobcu ohľadom posúdenia zdravotného stavu a určenia rozhodujúceho postihnutia žalobcu nedôvodná.
29. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd požiadavku žalobcu, aby jeho zdravotné postihnutie bolo zaradené do kapitoly XV, oddielu G, položky 17, písmena b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z., t. j. stav po zlomenine kosti/kostí predlaktia (vretennej a lakťovej) zhojené s dislokáciou a s poruchou funkcie susedných kĺbov. Zo žiadnej lekárskej správy nevyplýva, že by žalobca utrpel zlomeninu oboch kostí predlaktia, teda súčasne vretennej a lakťovej, ktorá by mala po zhojení za následok dislokáciu kostí spôsobujúcu poruchu funkciu lakťového kĺbu. Sám žalobca na pojednávaní uviedol, že hybnosť pravej ruky v lakti nemá obmedzenú, avšak len už pohľadom možno zistiť, že pravá ruka je iná oproti ľavej ruke.
30. Správny súd ďalej uvádza, že invalidita je jednou z podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. V prípade, že by bolo konštatované, že žalobca je invalidný, ďalšie dve podmienky pre vznik nároku na invalidný dôchodok – či získal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia a či nespĺňa podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok alebo nebol žalobcovi priznaný predčasný starobný dôchodok, by boli ďalšie podmienky, ktorých hodnotenie by vykonala Sociálna poisťovňa a ktoré by nespadali pod rámec posudkovej činnosti. Keďže v prejednávanej veci dospela Sociálna poisťovňa na základe odborného lekárskeho posudku k záveru, že žalobca nesplnil už prvú podmienku, nebolo preto potrebné zaoberať sa splnením ďalších dvoch podmienok stanovených pre vznik nároku na invalidný dôchodok.
31. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možnosť zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Správny súd preto preskúmal aj to, či boli dostatočným spôsobom vyhodnotené aj pridružené ochorenia, ktoré boli dokumentované v odborných lekárskych správach a nálezoch, ktoré žalobca doložil. Na základe vyššie uvedenej argumentácie správny súd dospel k záveru, že posudkový lekár ako odborne kompetentná osoba, ktorému zákon o sociálnom poistení zveruje posudzovanie zdravotného stavu účastníka konania, preskúmateľným spôsobom vyhodnotil závery žalobcom predložených lekárskych správ a nálezov, a preto správny súd považuje žalobné námietky žalobcu vznesené v tomto smere za nedôvodné.
32. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
33. Žalobca na pojednávaní navrhol, aby vo veci bol vypracovaný znalecký posudok znalcom z oboru ortopédia na posúdenie zdravotného stavu žalobcu. Keďže na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúcu stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy, prípadný
znalecký posudok vypracovaný po vydaní rozhodnutia orgánu verejnej správy, v tom prípade Sociálnej poisťovne, by nebolo možné akceptovať ako dôkaz preukazujúci zdravotný stav žalobcu. Preto správny súd návrh na doplnenie dokazovania formou vypracovania znaleckého posudku zamietol. Zdravotný stav žalobcu v čase vydania rozhodnutia Sociálnou poisťovňou bol preukázaný predloženými lekárskymi správami, ktoré posudkový lekári na oboch stupňoch správneho konania zohľadnili.
34. Správny súd poznamenáva, že posúdenie zdravotného stavu na účely invalidity u žalobcu nie je definitívne/posledné. Pokiaľ by sa žalobcovi po vydaní napadnutého rozhodnutia zhoršil zdravotný stav, čo by vedel preukázať novými lekárskymi správami, či nálezmi vydanými po vydaní preskúmavaného rozhodnutia v tomto konaní, môže opätovne požiadať o priznanie invalidného dôchodku a žalovaný v novom konaní znova posúdi splnenie zákonných podmienok tohto nároku, ktoré musia byť splnené kumulatívne, a na základe uvedeného by bol potom žiadúci iný záver žalovaného.
35. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
36. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 a contrario. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo z časti úspech.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).