Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14C-198-2011.pdf
PDF · 93.62 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/198/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, Slovenská republika IČO: 36 854 140, zastúpeného advokátska kancelária Geško, Hulín a partneri s.r.o., so sídlom Velehradská 33, 821 08 Bratislava, Slovenská republika (adresa na doručovanie: Ľubinská 3, 811 03 Bratislava), proti žalovanému E. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S. XXX/XX, XXX XX J., Slovenská republika, t.č bývajúceho na adrese:. D.i XX/X, XX-XXX J., H. republika, štátne občianstvo: SR, o zaplatenie 44,03 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 44,03 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 44,03 Eur od 01. 11. 2009 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V zvyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
Žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 01. 02. 2011, ktorá bola doručená súdu dňa 06. 04. 2011 domáhal voči žalovanému zaplatenia 44,03 Eur s úrokom z omeškania zo sumy 44,03 Eur vo výške 25 % ročne od 01. 11. 2009 do zaplatenia, ďalej sa touto žalobou domáhal voči žalovanému a popri ňom i voči ďalšej žalovanej E. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXX, XXX XX P., Slovenská republika, štátne občianstvo: SR zaplatenia 2.009,31 Eur s úrokom z úveru zo sumy 1.260,07 Eur vo výške 14,40 % ročne od 15. 11. 2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania zo sumy 1.260,07 Eur vo výške 15 % ročne od 15. 11. 2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania zo sumy 472,53 Eur vo výške 15 % ročne od 15. 11. 2010 do zaplatenia a náhrady trov konania, keď žiadal, aby povinnosť na plnenie týmto bola uložená spoločne a nerozdielne.
O tejto žalobe žalobcu súd rozhodol platobným rozkazom č.k. 22Ro/91/2011-48 zo dňa 26. 05. 2011, ktorým žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Platobný rozkaz č.k. 22Ro/91/2011-48 zo dňa 26. 05. 2011 sa však nepodarilo doručiť do vlastných rúk žalovanému Marianovi Cihoňovi, keď v tomto prípade je náhradné doručenie vylúčené podľa § 173 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), podľa ktorého platobný rozkaz treba doručiť žalovanému do vlastných rúk, náhradné doručenie je vylúčené.
Nakoľko platobný rozkaz č.k. 22Ro/91/2011-48 zo dňa 26. 05. 2011 sa nepodarilo doručiť žalovanému Marianovi Cihoňovi do vlastných rúk, súd uznesením č.k. 22Ro/91/2011-68 zo dňa 23. 09. 2011 tento platobný rozkaz v plnom rozsahu zrušil podľa § 173 ods. 2 prvá veta O.s.p., podľa ktorého, ak platobný
rozkaz nemožno doručiť čo i len jednému zo žalovaných, súd ho uznesením zruší v plnom rozsahu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 10. 2011.
Na to pred začatím prvého pojednávania vo veci žalobca podaním zo dňa 20. 06. 2012, ktoré bolo doručené súdu dňa 26. 06. 2012 vzal čiastočne späť žalobu v časti o zaplatenie sumy 2.009,31 Eur, úroku z úveru zo sumy 1.260,07 Eur vo výške 14,40 % ročne od 15. 11. 2010 do zaplatenia, úroku z omeškania zo sumy 1.260,07 Eur vo výške 15 % ročne od 15. 11. 2010 do zaplatenia, úroku z omeškania zo sumy 472,53 Eur vo výške 15 % ročne od 15. 11. 2010 do zaplatenia voči žalovanému E. B. a voči tiež pôvodne žalovanej E. B. s odôvodnením, že žalovaná E. B. po podaní žaloby na súde túto žalovanú sumu s príslušenstvom zaplatila a tiež nahradila celkové trovy konania. O tomto procesnom podaní žalobcu súd rozhodol uznesením č.k. 14C/198/2011-109 zo dňa 27. 08. 2012, ktorým konanie v tejto časti zastavil podľa § 96 ods. 1 a § 96 ods. 3 O.s.p., keď toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 10. 2012. Týmto uznesením súčasne rozhodol i o nároku žalobcu voči pôvodne žalovanej E. B. na náhradu trov konania tak, že žalobcovi voči tejto žalovanej náhradu trov konania nepriznal a to preto, že táto žalovaná žalobcovi nahradila celkové trovy konania.
Po čiastočnom späťvzatí žaloby predmetom žaloby zostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 44,03 Eur s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 25 % ročne od 01. 11. 2009 do zaplatenia voči už len žalovanému Marianovi Cihoňovi.
Súd ďalej vo veci nariadil pojednávanie na deň 11. 12. 2012. Tohto pojednávania sa právny zástupca žalobcu nezúčastnil, na toto pojednávanie bol predvolaný riadne a včas (čl. 112 spisu), tento neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 03. 12. 2012, ktoré bolo doručené súdu dňa 03. 12. 2012 (čl. 116 spisu), nepožiadal zo žiadneho dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, žalovaný sa tohto pojednávania tiež nezúčastnil, na toto pojednávanie bol predvolaný riadne a včas (čl. 112 spisu), tento podaním zo dňa 10. 11. 2012, ktoré bolo doručené súdu dňa 10. 12. 2012 požiadal o ustanovenie náhradného termínu pojednávania z dôvodu, že dlhodobo býva a pracuje v Poľskej republike, tiež že neskorší termín pojednávania mu umožní zhromaždiť potrebné finančné prostriedky na výdavky spojené s cestou na Slovensko, tiež, že mal krátky čas na usporiadanie si pracovných záležitostí, aby sa mohol zúčastniť pojednávania, keď súd túto žiadosť žalovaného vyhodnotil ako žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodov uvedených v tejto žiadosti, vyhodnotil ich však za neopodstatnené, žalovaný bol na pojednávanie predvolaný riadne a včas, predvolanie mu bolo doručené dňa 16. 11. 2012 (čl. 112 spisu), mal tak dostatočný čas na prípravu na pojednávanie, keď mu bola zachovaná 5 dňová lehota na prípravu na pojednávanie pred dňom konania pojednávania podľa § 115 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej 5 dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať, takže dôvody na odročenie pojednávania u žalovaného súd vyhodnotil za neopodstatnené a vec na tomto pojednávaní za vyhodnotenia všetkých procesných podmienok na konanie potom súd prejednal v neprítomnosti žalovaného, ako i v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, keď pritom prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy podľa § 101 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Súd pri tomto procesnom postupe vzal i zreteľ na hospodárnosť konania, keď predmetom sporu zostal nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 44,03 Eur s príslušenstvom.
Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi, keď zistil tento skutkový a právny stav:
Dňa 11. 07. 2005 bola medzi žalobcom ako bankou a žalovaným ako klientom banky uzatvorená Zmluva o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB Pohoda (ďalej len „zmluva o bežnom účte“). Táto zmluva o bežnom účte bola uzatvorená podľa § 269 ods. 2 a § 708 a nasl. Obchodného zákonníka. Predmetom tejto zmluvy o bežnom účte bolo zriadenie a vedenie bežného účtu pre žalovaného žalobcom a úprava ďalších vzájomných vzťahov medzi žalobcom a žalovaným ako majiteľom tohto účtu pri poskytovaní komplexu ďalších bankových produktov a služieb ČSOB. Žalobca v článku I. bod 1. sa zaviazal v tejto zmluve o bežnom účte dňom 11. 07. 2005 pre žalovaného zriadiť a viesť bežný účet číslo: XXXXXXXXXX/XXXX v mene SKK s periodicitou výpisov z účtu mesačne poštou. V článku I. bode 2. tejto zmluvy o bežnom účte sa žalovaný ako majiteľ tohto účtu zaviazal čerpať peňažné prostriedky a vystavovať platobné príkazy len do výšky voľných peňažných prostriedkov na účte, resp. do výšky zmluvne povoleného prečerpania. V prípade zmluvne nepovoleného prečerpania peňažných
prostriedkov uložených na účte žalobca, teda banka bola oprávnená úročiť vzniknutý debetný zostatok debetnou úrokovou sadzbou vyhlasovanou ČSOB. V článku II. zmluvy o bežnom účte sa strany zmluvy o bežnom účte dojednali na tom, že žalovanému ako majiteľovi účtu bude vydaná platobná karta na základe uzavretej samostatnej zmluvy. V zmysle článku V. bodu 2. zmluvy o bežnom účte, neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Obchodné podmienky ČSOB zo dňa 01. 01. 2004 obsahujúce podmienky určené platným zákonom o ochrane osobných údajov, podmienky vedenia bežného účtu zo dňa 01. 11. 2003 a podmienky pre vydávanie a používanie platobných kariet zo dňa 01. 02. 2004.
Žalobca dokladoval túto zmluvu o bežnom účte (čl. 14 - 15 spisu).
Podľa delikvencie a výpisu z bežného účtu žalovaného č. XXXXXXXXXX/XXXX (čl. 21 - 37 spisu), debetný zostatok na tomto účte žalovaného predstavoval ku dňu 31. 10. 2009 sumu 44,03 Eur.
Poslednou výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 28. 01. 2009 (čl. 41 - 43 spisu) žalobca vyzval žalovaného okrem iného na úhradu nepovoleného debetu na bežnom účte žalovaného a to bez meškania.
V posudzovanom prípade zmluva o bežnom účte uzatvorená medzi účastníkmi konania svojou povahou a podstatou má charakter zmluvy spotrebiteľskej, podliehajúcej právnemu režimu § 23a v čase uzavretia zmluvy o bežnom účte platného a účinného zákona č. 634/1992 Zb., o ochrane spotrebiteľa, v znení neskorších predpisov, podľa ktorého, konkrétne ods. 1, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Napriek tomu, že zmluva o bežnom účte bola medzi účastníkmi konania uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a § 708 a nasl. Obchodného zákonníka, jej právna povaha, a kvalifikácia a teda aj právny režim vzťahov ňou založených napriek tomu, že sa odvoláva na tieto zákonné ustanovenia treba posúdiť podľa príslušných ustanovení o spotrebiteľských zmluvách platných a účinných v čase uzavretia predmetnej zmluvy o bežnom účte.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu o zaplatenie sumy 44,03 Eur voči žalovanému je dôvodná. Žalobca na základe listinných dôkazov preukázal, že dňa 11. 07. 2005 bola medzi žalobcom ako bankou a žalovaným ako klientom banky uzatvorená Zmluva o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB Pohoda (ďalej len „zmluva o bežnom účte“). Táto zmluva o bežnom účte bola uzatvorená podľa § 269 ods. 2 a § 708 a nasl. Obchodného zákonníka. Predmetom tejto zmluvy o bežnom účte bolo zriadenie a vedenie bežného účtu pre žalovaného žalobcom a úprava ďalších vzájomných vzťahov medzi žalobcom a žalovaným ako majiteľom tohto účtu pri poskytovaní komplexu ďalších bankových produktov a služieb ČSOB. Žalobca v článku I. bod 1. sa zaviazal v tejto zmluve o bežnom účte dňom 11. 07. 2005 pre žalovaného zriadiť a viesť bežný účet číslo: 4002463584/7500 v mene SKK s periodicitou výpisov z účtu mesačne poštou. V článku I. bode 2. tejto zmluvy o bežnom účte sa žalovaný ako majiteľ tohto účtu zaviazal čerpať peňažné prostriedky a vystavovať platobné príkazy len do výšky voľných peňažných prostriedkov na účte, resp. do výšky zmluvne povoleného prečerpania. V prípade zmluvne nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov uložených na účte žalobca, teda banka bola oprávnená úročiť vzniknutý debetný zostatok debetnou úrokovou sadzbou vyhlasovanou ČSOB. V článku II. zmluvy o bežnom účte sa strany zmluvy o bežnom účte dojednali na tom, že žalovanému ako majiteľovi účtu bude vydaná platobná karta na základe uzavretej samostatnej zmluvy. V zmysle článku V. bodu 2. zmluvy o bežnom účte, neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Obchodné podmienky ČSOB zo dňa 01. 01. 2004 obsahujúce podmienky určené platným zákonom o ochrane osobných údajov, podmienky vedenia bežného účtu zo dňa 01. 11. 2003 a podmienky pre vydávanie a používanie platobných kariet zo dňa 01. 02. 2004. Debetný zostatok na tomto účte predstavoval ku dňu 31. 10. 2009 sumu 44,03 Eur, tak ako to vyplýva z prehľadu delikvencie a výpisu z bežného účtu žalovaného. Potom bolo dôvodné na základe vykonaného dokazovania uložiť povinnosť žalovanému debetný zostatok na tomto účte žalobcovi uhradiť, keď potom zo skutkových a právnych dôvodov uvedených v odôvodnení tohto rozsudku súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu
44,03 Eur, keď žalovaný žiadnym spôsobom a žiadnu námietku voči uplatnenému nároku žalobcu v predmetnom súdnom konaní nevzniesol.
Žalobca v súdnom konaní voči žalovanému zo sumy 44,03 Eur uplatnil i nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 25 % ročne od 01. 11. 2009 do zaplatenia, keď v tejto časti súd posúdil žalobu za dôvodnú len v časti nároku na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 44,03 Eur od 01. 11. 2009 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalovaného úroku z omeškania súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Nakoľko nárok žalobcu voči žalovanému vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy, ako občianskoprávneho vzťahu, bolo dôvodné právne posúdiť nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 1 prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., v znení neskorších predpisov. Podľa § 3 ods. 1 citovaného vládneho nariadenia, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca uplatnil zo žalovanej sumy úroky z omeškania vo výške 25 % ročne s tým, že ide o úroky z omeškania dohodnuté zmluvne, keď napriek tejto skutočnosti však má nárok na zaplatenie úrokov z omeškania len v najvyššej prípustnej výške podľa zákona, t.j. vo výške 9 % ročne z prisúdenej sumy od 01. 11. 2009 do zaplatenia, keď k zosplatneniu debetu došlo ku dňu 31. 10. 2009, odo dňa nasledujúceho, teda odo dňa 01. 11. 2009 až do zaplatenia má žalobca nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z prisúdenej sumy, keďže žalovaný od tohto dňa je v omeškaní so zaplatením sumy 44,03 Eur, avšak žalobca má nárok na zaplatenie úrokov z omeškania len vo výške 9 % ročne, teda v zákonnej výške, nie v dohodnutej výške 25 % ročne, pretože nárok vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy. Nad rámec 9 % ročne úroky z omeškania zo sumy 44,03 Eur od 01. 11. 2009 do zaplatenia súd tieto zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 1 O.s.p., žalobca mal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, netrval však na ich prisúdení, pretože tieto mu boli v priebehu súdneho konania v plnej výške nahradené pôvodne tiež žalovanou Monikou Cihoňovou, keď o trovách konania súd rozhoduje len na návrh, keďže žalobca netrval na priznaní trov konania voči žalovanému, súd o trovách konania žalobcu rozhodol tak, že sa mu náhrada trov konania voči žalovanému nepriznáva.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 204 ods. 1 prvá veta O.s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10. bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 O.s.p.)