Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_3Tos-116-2012.pdf
PDF · 72.94 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/116/2012
Rozhodnutie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Libanta a sudcov JUDr. Jána Vanka a JUDr. Ľubici Medveckej, v trestnej veci proti odsúdenému J. Z., o sťažnosti odsúdeného J. Z. proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 25.09.2012, sp. zn. 1Pp/58/2012, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 11. decembra 2012, takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku, sťažnosť odsúdeného J. Z., narodeného dňa XX.XX.XXXX,
z a m i e t a,
pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením Okresný súd Levice (ďalej len súd I. stupňa) podľa § 66 ods. 1 písm. b/, ods. 2 Trestného zákona, zamietol žiadosť odsúdeného J. Z. (ďalej len odsúdený) o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 7 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia so stredným stupňom stráženia, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 15.02.2007, sp. zn. 2T/173/2006, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 06.09.2007, sp. zn. 7To/10/2007 a trestu odňatia slobody v trvaní 4 mesiace a 8 dní so zaradením do I. nápravnovýchovnej skupiny, uloženému mu trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 30.12.2005, sp. zn. 2T/199/05 v spojení s uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 19.12.2008, sp. zn. 6PP/13/2006.
Súd I. stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že odsúdený splnil len formálnu podmienku výkonom dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody a nesplnil ani jednu z materiálnych podmienok.
Počas výkonu trestu získal deväť disciplinárnych odmien a šesť krát bol disciplinárne potrestaný. Podľa hodnotenia riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce, odsúdený nepreukazuje splnene podmienok na podmienečne prepustenie a neodporučil ho podmienečne prepustiť. Jeho správanie nie je vždy na požadovanej úrovni. Perspektíva jeho zamestnania po výkone trestu je málo pravdepodobná z dôvodu absencie trvalých pracovných návykov. Riziko jeho sociálneho zlyhania je vysoké. Jeho aktuálna resocializačná prognóza je nepriaznivá. Vzhľadom na opakované páchanie trestnej činnosti nemožno dôvodne predpokladať, že v prípade podmienečného prepustenia bude viesť riadny život, keďže počas podmienečného prepustenia sa dopustil ďalšej trestnej činnosti, čo svedčí o tom, že predchádzajúce odsúdenia nemali pozitívny vplyv na jeho prevýchovu. Prognóza zaradenia do občianskeho života u odsúdeného nie je priaznivá a stanovené ciele sa u neho neplnia v celom rozsahu, preto nemožno od neho toho času dôvodne očakávať, že by viedol v skúšobnej dobe podmienečného
prepustenia riadny život a nedopustil sa trestnej činnosti. Na odsúdeného je potrebné naďalej pôsobiť výchovnými prostriedkami počas výkonu trestu odňatia slobody.
Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení, odsúdený zahlásil sťažnosť.
V písomnom odôvodnení sťažnosti považoval hodnotenie ústavu ako protizákonné a neobjektívne, nakoľko sa odvíjalo od minulosti. Hodnotenie sa malo týkať iba výkonu trestu a nemalo byť hodnotené jeho správanie pred výkonom trestu s poukazom na judikatúru R 59/2003. Záver stanoviska ústavu, že sa neodporúča jeho podmienečné prepustenie zasahuje do sudcovskej nezávislosti. Takéto stanovisko sa v hodnotení ústavu nemá nachádzať, nakoľko ústav v tomto konaní nie je stranou. Zbor väzenskej a justičnej stráže je štátna moc a spadá pod ministerstvo spravodlivosti, odporúčaním môže byť sudca silno ovplyvnený, čo pokladal za zasahovanie do súdnej nezávislosti, čo bolo porušením ústavy.
Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a vo veci sám rozhodol a podmienečne ho prepustil na slobodu s určením skúšobnej doby.
Krajský súd v Nitre, ako nadriadený súd, na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou podľa § 192 ods. 1 písmeno a/, písmeno b/ Trestného poriadku, preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku a dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.
Podľa § 64 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 368/2008 Z.z. ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody, na preukázanie plnenia podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného podľa osobitného predpisu, vypracúva ústav hodnotenie. Hodnotenie vyžiadané súdom k návrhu na podmienečné prepustenie odsúdeného obsahuje okrem osobných údajov aj údaje uvedené v rozsudku súdu a údaje preukazujúce stav plnenia podmienok na podmienečné prepustenie, najmä
a) hodnotenie správania odsúdeného vo výkone väzby a výkone trestu,
b) aktivitu odsúdeného a plnenie programu zaobchádzania,
c) resocializačnú prognózu podľa hodnotenia rizika sociálneho zlyhania.
(2) Hodnotenie podľa odseku 1 musí byť objektívne a konkrétne. V závere hodnotenia sa uvedie odporúčanie riaditeľa ústavu, či odsúdený
a) preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a či sa odporúča podmienečné prepustenie,
b) čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a či sa odporúča podmienečné prepustenie s dohľadom,
c) čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a či sa neodporúča podmienečné prepustenie,
d) nepreukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a či sa neodporúča podmienečné prepustenie.
Podľa § 64 ods. 4 vyhlášky MS SR č. 368/2008 Z.z., hodnotenie podľa odsekov 1 a 2 posudzuje komisia zložená z vedúceho oddelenia výkonu trestu, pedagóga, psychológa, zo sociálneho pracovníka, z príslušného referenta režimu a príslušníka zboru z úseku preventívno-bezpečnostnej služby; hodnotenie schvaľuje riaditeľ ústavu.
Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je fakultatívnou možnosťou. Súd tak môže urobiť pri splnení zákonom stanovených podmienok. Správne súd I. stupňa konštatoval, že
odsúdený výkonom dvoch tretín uloženého trestu splnil formálnu podmienku. Pokiaľ ide o prvú materiálnu podmienku, táto je viazaná na správanie sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody. Splnenie podmienok na podmienečné prepustenie, preukazuje ústav v hodnotení odsúdeného v zmysle § 62 zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Náležitosti hodnotenia upravuje vyhláška MS SR č. 368/2008 Z.z. ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody. Za týmto účelom je súd povinný vyžiadať od ústavu, kde odsúdený vykonáva trest, jeho hodnotenie. O preukázaní polepšenia môže svedčiť napríklad, ak odsúdený riadne a zodpovedne plní povinnosti, ktoré vo výkone trestu pre neho vyplývajú z právnych predpisov, ak dodržiava ústavný poriadok, stanovený režim, plní pokyny príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, dodržiava zásady slušného správania, iniciatívne spolupracuje, plní program zaobchádzania, dodržiava povinnosti a zákazy v zmysle zákona o výkone trestu odňatia slobody. Pri druhej materiálnej podmienke, súd posudzuje všetky okolnosti súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám, celý doterajší život, povahu a charakter trestnej činnosti, pre ktorú je vo výkone trestu. Cieľom uvedeného je zistiť, či v prípade prepustenia na slobodu povedie riadny život, teda život v súlade s právnymi, morálnymi a etickými normami spoločnosti.
Súd I. stupňa jasne formuloval, z akých dôkazov čerpal. Predovšetkým to bolo hodnotenie riaditeľa ústavu, ktoré popísalo spávanie odsúdeného vo výkone trestu, jeho vzťah k uloženému trestu, plnenie účelu trestu, dodržiavanie ústavného poriadku, podriadenie sa resocializačnému procesu.
Nadriadený súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že skutkové zistenia a právne úvahy súdu I. stupňa, uvedené v napadnutom uznesení, ktorého obsahom je záver, že u odsúdeného bola splnená formálna podmienka ale nebolo preukázané splnenie ani jednej z materiálnych podmienok podmienečného prepustenia, sú opodstatnené a dostatočne odôvodnené v napadnutom uznesení, a preto na ne nadriadený súd ako na správne a úplné poukazuje a stotožňuje sa s nimi.
Očakávania, že výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody mal na odsúdeného dostatočný výchovný charakter a bude schopný po prepustení z výkonu trestu viesť riadny život občana a bude sa vyhýbať protiprávnemu konaniu sa už v minulosti nenaplnili. Doterajšie správanie odsúdeného poukazuje na jeho formálny postoj k vlastnej trestnej činnosti, keď bol doposiaľ dva krát právoplatne odsúdený za úmyselné trestné činy na nepodmienečné tresty odňatia slobody. U odsúdeného ani v súčasnosti nie je možné očakávať, že by v prípade vyhovenia žiadosti o podmienečné prepustenie bol schopný viesť riadny život.
Na podklade hore uvedených skutočností a s odkazom na zákonné správne dôvody napadnutého uznesenia, bola sťažnosť odsúdeného ako nedôvodná zamietnutá.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.