Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-255-2012.pdf
PDF · 100.21 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-5C/255/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom Mgr. Markom Anovčinom v právnej veci navrhovateľa: TELERVIS PLUS a.s., IČO: 35 717 769, so sídlom v Bratislave, Staré Grúnty 7, zastúpený JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom Na vŕšku 12, Bratislava, proti odporkyni: K. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. O. K. XXXX/X, D. R. D., o zaplatenie 329,10 eur s príslušenstvom a so zmluvnou pokutou takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a .
Konanie v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty prevyšujúcej trojnásobok sumy 26,54 eur z a s t a v u j e .
Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 24.09.2012 domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť mu sumu 329,10 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 329,10 eur od 24.02.2010 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 26,54 eur za každý začatý mesiac omeškania začínajúc mesiacom február 2010 až do zaplatenia. Návrh odôvodnil tým, že dňa 14.07.2009 uzatvoril s odporkyňou ako dlžníčkou Zmluvu o úvere č. 320091534. Na základe zmluvy navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo výške 500,- eur za poplatok za správu úveru vo výške 345,- eur. Odporkyňa sa zaviazala splatiť úver v 13 mesačných splátkach vo výške 65,- eur, t. j. v celkovej sume 845,- eur. Odporkyňa uhradila 515,90 eur. Keďže odporkyňa riadne a včas úver nesplácala, oznámil jej navrhovateľ stratu výhody splátok. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 02.07.2010 navrhovateľ odporkyni oznámil, že celý dlh sa stal splatným ku dňu 23.02.2010. Dlžná suma 329,10 eur je rozdielom medzi poskytnutým úverom spolu s poplatkom za správu úveru v celkovej sume 845,- eur a sumou 515,90 eur, ktorú odporkyňa uhradila. Navrhovateľ si ďalej uplatňuje úrok z omeškania zo sumy 329,10 eur odo dňa nasledujúceho po zosplatnení, t. j. odo dňa 24.02.2010. Podľa obchodných podmienok sa odporkyňa zaviazala uhradiť v prípade porušenia podmienok zmluvy o úvere aj zmluvnú pokutu vo výške mesačného poplatku za správu úveru, a to za každý začatý kalendárny mesiac omeškania až do zaplatenia istiny vrátane poplatku za správu úveru. Keďže celkový poplatok za správu úveru je 345,- eur a úver bol poskytnutý na obdobie 13 mesiacov, mesačný poplatok a teda aj dohodnutá zmluvná pokuta je vo výške 26,54 eur. Keďže splátka splatná vo februári 2010 nebola uhradená riadne a včas, žiadal navrhovateľ zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 26,54 eur za každý začatý kalendárny mesiac omeškania začínajúc mesiacom február 2010.
Odporkyňa sa k návrhu nevyjadrila. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa účastníci nedostavili a za splnenia zákonných podmienok pojednával súd v ich neprítomnosti. Na pojednávaní súd vypočul právneho zástupcu navrhovateľa a vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to najmä Zmluvy o úvere č. 320091534, predžalobnej upomienky, oznámenia o zosplatnení záväzku, poštových podacích hárkov a prehľadu splátok a platieb odporkyne. Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu vzal na pojednávaní návrh späť v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty presahujúcej trojnásobok sumy 26,54 eur a zotrval na návrhu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty za tri mesiace. Z vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľ a odporkyňa uzavreli dňa 14.07.2009 Zmluvu o úvere č. 320091534 (ďalej aj len zmluva). Na základe zmluvy navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo výške 500,- eur. Úver bol poskytnutý za odplatu a úrok vo výške 20 % z istiny. Celkový poplatok za správu úveru, ktorý zahŕňal aj uvedený úrok, bol 345,- eur. Odporkyňa sa zaviazala splatiť úver vrátane poplatku za správu úveru v pravidelných rovnomerných 13 mesačných splátkach vo výške 65,- eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Podľa tohto znenia splatnosti prvá splátka bola splatná dňa 24.07.2009, druhá dňa 23.08.2009, tretia dňa 22.09.2009, štvrtá dňa 22.10.2009, piata dňa 21.11.2009, šiesta dňa 21.12.2009, siedma dňa 20.01.2010, ôsma dňa 19.02.2010, deviata dňa 21.03.2010, desiata dňa 20.04.2010, jedenásta dňa 20.05.2010, dvanásta dňa 19.06.2010 a trinásta dňa 19.07.2010. Zároveň bol dohodnutý doporučený termín úhrady 10. dňa v mesiaci. V článku 1 obchodných podmienok zmluvy bola uvedená RPMN 206,73 % a ročná úroková sadzba 20 % z istiny za každý rok splácania úveru. V článku 2 obchodných podmienok zmluvy je uvedené, že konečnou splatnosťou úveru sa v zmysle tejto zmluvy rozumie pripísanie poslednej splátky na účet veriteľa alebo jej uhradenie do pokladne spoločnosti. Podľa zmluvy mal veriteľ právo žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi v prípade omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky riadne a včas. Podľa článku 3 obchodných podmienok zmluvy sa účastníci dohodli, že pokiaľ dlžník nesplní svoj záväzok podľa čl. II zmluvy, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka naviac zmluvnú pokutu vo výške mesačného poplatku za správu úveru a to za každý začatý kalendárny mesiac omeškania až do zaplatenia istiny vrátane poplatku za správu úveru a zákonný úrok z omeškania. Odporkyňa navrhovateľovi uhradila sumu 515,90 eur. Listom zo dňa 02.07.2010, ktorý navrhovateľ odoslal dňa 06.07.2010, bolo odporkyni oznámené, že úver bol zosplatnený ku dňu 23.02.2010 z dôvodu omeškania odporkyne so splácaním úveru.
Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy; ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch) zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru.
Podľa § 4 ods. 2 písm. h) Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú úrokovú sadzbu.
Podľa § 4 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka príkladmi uvádza neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, a to pod písmenom k) aj ustanovenia zmluvy, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa prvej vety § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dňa 14.07.2009 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporkyni úver vo výške 500,- eur, ktorý sa odporkyňa zaviazala splatiť v 13 splátkach vo výške 65,- eur. Zákon o spotrebiteľských úveroch stanovuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom v prípade, že niektoré z nich v zmluve uvedené neboli, považuje sa úver za bezúročný a bez poplatkov. Uzatvorená zmluva neobsahovala konečnú splatnosť úveru, skutočnú ročnú úrokovú sadzbu a skutočnú ročnú percentuálnu mieru nákladov, a preto je úver bezúročný a bez poplatkov a odporkyňa bola povinná navrhovateľovi uhradiť iba sumu poskytnutých finančných prostriedkov. Konečná splatnosť (konkrétny dátum splatnosti poslednej splátky) v zmluve nebola uvedená vôbec a bez pochybnosti sa nedala ani len určiť vzhľadom na dohodnutý termín splatnosti jednotlivých splátok. Splatnosť splátok bola dohodnutá tak, že prvá splátka bola splatná v 10. deň od uzatvorenia zmluvy a každá ďalšia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, avšak uvedené dohodnuté ustanovenie neguje doporučený termín úhrady 10. dňa v mesiaci a splatnosť splátok tak nie je dohodnutá určitým a zrozumiteľným spôsobom. Podľa prvej vety dohodnutej splatnosti je tak prvá splátka splatná dňa 24.07.2009 a v prípade jej neuhradenia by odporkyňa bola v omeškaní dňa 25.07.2009. Bola by však v uvedený deň v omeškaní aj vzhľadom na dohodnutý doporučený termín úhrady 10. dňa v mesiaci, t. j. ak by uhradila prvú splátku dňa 10.08.2009? Uvedená úvaha je takto možná pri všetkých splátkach, čo jednoznačne odôvodňuje záver o neurčitosti termínov splatnosti jednotlivých splátok a tým aj neuvedenia konečnej splatnosti úveru. O zmätočne dojednanej splatnosti splátok napokon svedčí aj prehľad splátok vystavený navrhovateľom, podľa ktorého bola prvá splátka splatná dňa 24.07.2009 a každá ďalšia od augusta 2009 bola splatná 10. dňa v mesiaci, čo zjavne nie je 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Splnením zákonnej požiadavky uviesť v zmluve konečnú splatnosť úveru nie je ani ustanovenie čl. 2 obchodných podmienok zmluvy, podľa ktorého sa konečnou splatnosťou rozumie pripísanie poslednej splátky na účet veriteľa alebo jej uhradenie do pokladne spoločnosti. Takéto ustanovenie nevyjadruje kedy konkrétne nastane konečná splatnosť úveru, ale to, kedy sa úver považuje za splatený, čo je podstatný rozdiel (splatný nerovná sa splatený). Ak by sme čo len teoreticky pripustili, že týmto ustanovením je vyjadrená konečná splatnosť úveru, znovu by nebola určená určito a zrozumiteľne a mohla by tak nastať kedykoľvek, pretože by bola závislá na vôli dlžníka kedy uhradí poslednú splátku. Úver súd považoval za bezúročný a bez poplatkov aj preto, že v zmluve nebola uvedená ani skutočná ročná úroková sadzba a skutočná ročná percentuálna miera nákladov. Zmyslom a účelom Zákona o spotrebiteľských úveroch je predovšetkým ochrana spotrebiteľa - dlžníka aj tým spôsobom, že zákon stanovuje náležitosti, ktoré zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať. Naplnením tohto zmyslu a účelu zákona je, keď zmluva obsahuje požadované náležitosti tak, aby tieto boli určité a zodpovedali skutočnosti a nie je tomu tak, pokiaľ tieto náležitosti síce v zmluve uvedené sú, no zjavne nie sú uvedené zrozumiteľne a v tejto časti zmluva pripúšťa rôzny výklad, prípadne zjavne nezodpovedajú skutočnosti. V článku 1 obchodných podmienok zmluvy (2. strana zmluvy) je síce uvedená ročná úroková sadzba 20 %, no na prvej strane zmluvy sa uvádza úrok vo výške 20 % z istiny. V dvoch rôznych ustanoveniach je teda úrok vyjadrený dvomi spôsobmi, z ktorých každý umožňuje inú interpretáciu. Aj napriek neurčitej splatnosti jednotlivých splátok je zrejmé, že úver bol splatný v čase presahujúcom jeden rok a v tom prípade by úrok 20 % z istiny (podľa prvej strany zmluvy) znamenal nižší, než 20 % ročný úrok (podľa druhej strany). Keďže ide o takéto pochybnosti a zároveň o spotrebiteľskú zmluvu, je namieste použiť výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t. j. ten, že úrok bol dohodnutý vo výške 20 % z istiny celkovo a nie ročne a k tomuto nie je v zmluve uvedená skutočná ročná úroková sadzba. Pokiaľ bola v zmluve uvedená ročná percentuálna miera nákladov 206,73 %, tak použitím zákonom stanoveného vzorca dospel súd k údaju o ročnej percentuálnej miere nákladov 166,08 %. Údaj uvedený v zmluve tak zjavne nezodpovedá skutočnosti a len samotné uvedenie nie skutočnej RPMN nemožno považovať za splnenie podmienky uviesť v zmluve RPMN. Keďže zmluva neobsahovala vôbec konečnú splatnosť úveru a reálnu ročnú úrokovú sadzbu a reálnu ročnú percentuálnu mieru nákladov, je úver bezúročný a bez poplatkov, a preto odporkyňa bola povinná zaplatiť iba sumu, ktorá jej bola poskytnutá, t. j. 500,- eur. Keďže odporkyňa zaplatila už 515,90 eur, návrh je v časti istiny nedôvodný. Rovnako je nedôvodný návrh aj v časti požadovaného úroku z omeškania, keďže tento navrhovateľ žiadal iba zo sumy, na ktorej zaplatenie nemá nárok.
Po späťvzatí v časti uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty žiadal navrhovateľ priznať zmluvnú pokutu vo výške 26,54 eur za každý začatý mesiac omeškania za prvé tri mesiace omeškania, t. j. vo výške 79,62 eur. V uvedenej časti súd návrh taktiež považoval za nedôvodný, pretože ustanovenie zmluvy, podľa ktorého bol veriteľ oprávnený požadovať túto zmluvnú pokutu, považoval súd za neprijateľnú a tým aj neplatnú zmluvnú podmienku, pretože výška dohodnutej zmluvnej pokuty mesačne predstavovala viac ako 40 % z mesačnej splátky a celkovo by v zmysle zmluvy mohla aj niekoľkonásobne prevýšiť sumu úveru, a to už ani nie za dva roky omeškania dlžníka. Takto dohodnutú zmluvnú pokutu považoval súd za neprimerane vysokú sankciu spojenú s nesplnením záväzku odporkyne a tým aj za neplatnú zmluvnú podmienku. Súd pritom zvážil aj čiastočné späťvzatie návrhu na zaplatenie zmluvnej pokuty a samozrejme rešpektoval aj rovnosť účastníkov konania a zvážil aj možnosť využitia moderačného práva podľa § 545a Občianskeho zákonníka, no napokon dospel k záveru, že zmluva uzatvorená medzi účastníkmi je zmluvou typovou (alebo aj formulárovou) bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jej obsah (opak preukázaný nebol), spotrebiteľ je v danom zmluvnom vzťahu slabšou stranou a v prípade, že by súd už v rozkaznom konaní starostlivo nezvážil všetky navrhovateľom uplatnené nároky a vydal by platobný rozkaz a odporkyňa sa nebránila, bola by tak zaviazaná na úhradu sumy, ktorá by už v súčasnosti spolu so sankciami uplatnenými v návrhu prevýšila istinu úveru približne dvojnásobne (počet mesiacov od februára 2010 x 26,54 eur + úrok z omeškania). Dohodnutá výška zmluvnej pokuty je jednoznačne neprimerane vysoká, v rozpore s dobrými mravmi, čím je ako zmluvná podmienka neplatná a pokiaľ je neplatným dojednaním zmluvy, nemôže súd neplatne dojednanú zmluvnú pokutu znížiť.
Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol a v časti, v ktorej zobral návrh späť, konanie zastavil. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a prvej vety § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že odporkyni náhradu trov konania nepriznal, keďže si náhradu trov neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou na Krajský súd v Trenčíne.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k nasledovným vadám (§221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku):
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
- bol odvolacím súdom schválený zmier.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.