Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4C-162-2012.pdf
PDF · 119.06 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/162/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, 851 01, Bratislava, proti odporkyni: B. P., nar.. XX.X.XXXX, T. XXX, XXXXX X., o zaplatenie 822,25 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .
Odporkyni sa trovy konania n e p r i z n á v a j ú .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 20.7.2012 domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 822,25 eur spolu s vyčísleným úrokom z omeškania v sume 195,33 eur a úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 822,25 eur od 23.1.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že s účinnosťou od 1.1.2006 došlo zrušením bez likvidácie k zániku spoločnosti, ktorá bola účastníkom zmluvného vzťahu, pričom imanie zanikajúcej spoločnosti prešlo na spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 18.7.2007 postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporkyni. Ďalej uviedol, že pôvodný veriteľ a odporkyňa uzatvorili dňa 19.10.2004 Zmluvu, na základe ktorej sa odporkyňa zaviazala uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Nakoľko si túto povinnosť neplnila, dostala sa do omeškania s úhradou dlžnej sumy a ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky dlhovala sumu pozostávajúcu z neuhradených dlžných splátok v celkovej výške 832,25 eur. Odporkyňa uznala uvedený záväzok v Dohode o uznaní záväzku. Nakoľko odporkyňa svoj záväzok zo zmluvy neplnila riadne a včas, navrhovateľ si uplatňuje aj nárok na úrok z omeškania a to odo dňa 19.7.2007, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Odporkyňa ku dňu podania návrhu v prospech navrhovateľa uhradila sumu 10,- eur a to dňa 2.11.2007. Ku dňu podania návrhu dlžná sumu je vo výške 822,25 eur a pozostáva z neuhradenej istiny úveru.
Odporkyňa vzniesla námietku premlčania a žiadala návrh navrhovateľa zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom na začatie konania a jeho prílohami a to Žiadosťou o vydanie kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. zo dňa 19.10.2004, Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných kariet vydávaných VÚB, a.s., Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.11.2006, žiadosťou o postúpenie a prevod zo dňa 18.7.2007 a Prílohou č. 1 k zmluve, Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 6.7.2009, pokusom o zmier zo
dňa 11.6.2012, písomným podaním navrhovateľa zo dňa 22.11.2012 výsluchom odporkyne a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
Pôvodný veriteľ VÚB, a. s. a odporkyňa ako klient uzatvorili dňa 19.10.2004 Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty Triangel, tak ako to vyplýva zo žiadosti o vydanie a používanie kreditnej platobnej karty Triangel. Toto zmluvou sa veriteľ zaviazal poskytnúť odporkyni pôžičkovú kartu s úverovým rámcom 12 000,- Sk. Medzi zmluvnými stranami bola dohodnutá výška pevnej mesačnej splátky 400,- Sk a počet splátok 30. Odporkyňa podpisom tejto žiadosti prehlásila, že sa oboznámila s Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB, a.s., vydávaných v spolupráci s SKK, a.s. a s Cenníkom VÚB, a.s. a súhlasila s nimi. Prijatím a schválením žiadosti zo strany VÚB, a.s. sa táto žiadosť stáva zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.
Podľa Článku II. bod 1., bod 2. Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydaných VÚB, a.s. (ďalej len ,, Obchodné podmienky“), žiadateľ môže prostredníctvom správcu požiadať banku o vydanie kreditnej karty. Základnou podmienkou pre vydanie kreditnej karty je poskytnutie úverového rámca žiadateľovi. Výšku poskytnutého úverového rámca stanovuje správca na základe vyhodnotenia žiadateľom podanej a vlastnoručne podpísanej písomnej žiadosti, prípadne aj ďalších predložených dokladov. Na základe výšky poskytnutého úverového rámca správca stanoví štandardnú mesačnú splátku úveru. Štandardná mesačná splátka úveru je 1/30 tridsatina poskytnutého úverového rámca.
V zmysle Článku III. bod 2. Obchodných podmienok, kreditná karta sa vydáva na dobu platnosti dvoch rokov. Platnosť karty končí posledný deň kalendárneho mesiaca vyznačeného na karte alebo jej zrušením. Klient nesmie používať kreditnú kartu po ukončení platnosti kreditnej karty a je povinný vrátiť banke prostredníctvom správcu.
Podľa Článku III. bod 4. Obchodných podmienok, pri bezhotovostnej platbe za tovar a služby u obchodníka a pri výbere hotovosti sa držiteľ karty identifikuje podpisom na účtovnom doklade alebo PIN.
V zmysle Článku III. bod 6. Obchodných podmienok klient je oprávnený čerpať kreditnou kartou peňažné prostriedky z daného kartového účtu do výšky stanoveného maximálneho denného limitu čerpania kartou, ale maximálne však do výšky disponibilného zostatku na kartovom účte.
Ako sa uvádza v Článku IV. bod. 1. Obchodných podmienok, všetky transakcie hlavnou a dodatkov kartou sú zaúčtované bankou na ťarchu kartového účtu v deň obdržania avíza o záväzku.
Podľa Článku IV. body 14. a 15. Obchodných podmienok, klient je povinný uhradiť povinnú splátku bezhotovostným prevodom peňažných prostriedkov, poštovou poukážkou alebo platbou v hotovosti v pokladni pobočky banky tak, aby bola pripísaná na účet uvedený v informácii o obratoch najneskôr v deň splatnosti povinnej splátky. Za deň úhrady povinnej splátky sa považuje dátum pripísania tejto splátky na účet uvedený v informácii o obratoch.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.11.2006 v spojení so žiadosťou o postúpenie a prevod zo dňa 18.7.2007 pôvodný veriteľ Všeobecná úverová banka, a.s. ako postupca postúpila pohľadávku voči odporkyni, ktorá je predmetom tohto konania, na navrhovateľa ako postupníka.
Podľa Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok bola ku dňu 2.5.2007 bola vyhlásená predčasná splatnosť celého úveru.
Dňa 6.7.2009 bola uzatvorená Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku ( ďalej len ,,Dohoda“) medzi navrhovateľom a odporkyňou. V Článku 2. Dohody - Uznanie záväzku, odporkyňa ako osoba uvedené v bode 1.2 uznala čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom s tým, že dlžná suma pozostáva z istiny v sume 832,25 eur a príslušenstva a nákladov na inkasné konanie v sume 126,14 eur. V Článku 3. Dohody
- Forma splatenia záväzku, bod 3.1. osoby uvedené v bode 1.2 a 1.3 vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.
Navrhovateľ listom zo dňa 11.6.2012, označeným ako pokus o zmier, vyzval odporkyňu na úhradu dlžnej sumy v celkovej výške 1576,76 eur, pozostávajúcej z istiny neuhradeného úveru vo výške 822,25 eur a zmluvného/zákonného úroku vo výške 628,37 eur a dlžníkom uznaných nákladov inkasného konania v sume 126,14 eur.
Odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že bol za ňou pán, ktorý jej predložil dohodu o uzavretí splátkového kalendára udávajúc, že ak podpíše ten papier všetko bude v poriadku, nebude mať žiadne opletačky. Odporkyňa podpísala dohodu bez toho aby ju čítala v aute pána, ktorý za ňou s dohodou prišiel. Kópiu uvedenej dohody jej nenechal. Ak by odporkyňa vedela čo podpisuje, nebola by podpísala dohodu.
Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
V zmysle § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré
a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,
b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Ako vyplýva z § 23a ods. 1. a 2. zákona o ochrane spotrebiteľa, typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie obsahovať
a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä
1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby,
2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu;
b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
V zmysle § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Z § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
V zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
V zmysle § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Z § 504 Obchodného zákonníka vyplýva, že dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
V zmysle § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Ako vyplýva z § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
V zmysle § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá bola na navrhovateľa postúpená zmluvou o postúpení, ktoré postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch, preto je súd toho názoru, že je daná aktívna legitimácia navrhovateľa v tomto konaní.
Ďalej mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou rade bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva.
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
Odporkyňa v priebehu súdneho konania vzniesla námietku premlčania voči uplatnenej pohľadávke, úlohou súdu bolo preto v prvom rade sa so vznesenou námietkou vysporiadať.
Z prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok SKK zo dňa 18.7.2007 vyplýva, že splatnosť pohľadávky navrhovateľa nastala ku dňu 2.5.2007. Trojročná premlčacia doba podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorý je potrebné na daný právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy aplikovať, tak uplynula dňa 3.5.2010.
Odporkyňa dňa 6.7.2009 podpísala Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku. Napriek tomu, že v čase podpisu predmetnej dohody ešte nemala byť pohľadávka navrhovateľa premlčaná, v bode 3.1 dohody je uvedené, že dlžník vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. V
danom prípade totiž ide o predformulovaný obsah dohody. Samotné uznanie dlhu je spojené s dohodou o uzavretí splátkového kalendára, pričom je možné mať pochybnosti o tom, že odporkyňa si bola vedomá dôsledkov uznania dlhu, najmä predĺženia premlčacej doby v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Aj z výpovede odporkyne vyplýva, že zamestnanec navrhovateľa jej nijako nevysvetlil obsah listiny, neuviedol, že uznáva uplatnenú pohľadávku, nenechal jej dokonca ani kópiu dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku. Zamestnanec navrhovateľa naviac sám vyhľadal odporkyňu za účelom podpisu dohody, teda iniciatíva k uzatvoreniu takejto dohody nevychádzala od spotrebiteľa. K podpisu dohody došlo v motorovom vozidle zamestnanca navrhovateľa, ktorá okolnosť vplývala na odporkyňu a jej rozhodnutie podpísať formulár, aby sa čím skôr vyhla nepríjemnostiam a zamestnanec navrhovateľa odišiel ako aj na schopnosť pre v danej situácii podrobnejšie prečítať text predloženého formulára. Spotrebiteľ, ktorému išlo najmä o to, aby mohol uhradiť dlh v splátkach, keďže sociálna situácia mu nedovoľovala uhradiť dlh naraz, musel podpísať celý formulár, pričom je zrejmé aj z výpovede odporkyne, že význam obsahu formulára, ktorý podpísala jej nebol zrejmý. Vzhľadom na takto predformulovaný obsah a okolnosti podpisu dohody možno mať vážne pochybnosti aj o tom, že ide o skutočný prejav vôle odporkyne uznať dlh a nejde iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach s navrhovateľom.
Podpisom takejto formulárovej dohody odporkyňa ako spotrebiteľ zhoršila svoje zmluvné postavenie dohodnuté v pôvodnej zmluve v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Uznanie záväzku odporkyňou bolo vykonané na predtlači navrhovateľa, pričom listina bola označená ako dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktoré označenie môže u bežného občana
- spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp. jeho právneho nástupcu či už písomne alebo ústne, telefonicky či iným spôsobom, upozorňovaný, keď nie až zastrašovaný, možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu uzavrieť takúto dohodu o splátkovom kalendári v snahe zabrániť jeho postihu a urovnať svoje záväzky voči druhej strane. V ďalšom si však možno často ani neuvedomuje, aké ďalšie prehlásenia podpísal, prípadne k akým ďalším povinnostiam alebo sankciám sa zaviazal, navyše keď samotná dohoda je vypísaná vo všetkých bodoch zástupcom druhej strany.
Súd preto predmetnú spotrebiteľskú vec podrobil aj z pohľadu súdnej kontroly nekalých obchodných praktík. Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom, ktorý nie je možné prehliadať ani v rovine súkromného práva.
V prípade, že navrhovateľ uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť poskytnúť ochranu takto uplatnenému právu. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Konaním v rozpore s dobrými mravmi na účely zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z. (účinný v čase podpisu dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku) sa rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody (§ 4 ods. 8 zák. o ochrane spotrebiteľa).
U iných praktík ako sú taxatívne uvedené v prílohe č. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa je pre záver o nekalosti dôležitá existencia nižšie uvedených aspektov.
Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného
člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa).
Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u) zákona o ochrane spotrebiteľa).
Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil (§ 2 písm. r) zákona o ochrane spotrebiteľa).
Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania a ako už bolo uvedené vyššie, navrhovateľom uplatnená pohľadávka bola splatná dňa 2.5.2007. Navrhovateľ podal návrh na súde dňa 20.7.2012, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54 Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod) v našom právnom poriadku síce dlhodobo funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej, a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia.
Zámer navrhovateľa dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 6.7.2009, ktorú podpísal odporkyňa, súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivostí na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Uznanie dlhu odporkyňou súd považuje za právne neúčinné, pretože odporkyňa nemala vedomosť o následkoch uznania dlhu, ktoré je zakomponované do dohody o uzavretí splátkového kalendára, pričom je možné mať pochybnosti o tom, že ide o skutočný prejav vôle odporkyne uznať dlh a nejde iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach s navrhovateľom. Z uvedeného je zrejmé, že pri dostatku informácii by odporkyňa uvedenú dohodu spojenú s uznaním dlhu nepodpísala. Navrhovateľ v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti odporkyňu nepoučil o následkoch podpisu dohody a uznania, naviac sám iniciatívne vyhľadal odporkyňu, ktorá v dobrej viere a snahe uhradiť dlh v splátkach, podpísala formulár, obsah ktorého jej nebol úplne zrejmý.
Ďalej je potrebné poukázať na skutočnosť, že ak by navrhovateľ postupoval s odbornou starostlivosťou, nepoužil by jeden formulár, ktorý obsahuje dohodu o splátkach ako dvojstranný právny úkon, zároveň uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon a prípadne ešte aj pristúpenie k záväzku podľa § 533 OZ a zároveň ustanovenia o tom, že dlžník vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch, napriek tomu, že v čase podpisu predmetnej dohody ešte nebola pohľadávka premlčaná. Takto vytvorený formulár pôsobí na spotrebiteľa prinajmenšom mätúco, pričom možno predpokladať, že práve to je jeho účelom.
Nakoľko odporkyňa vzniesla námietku premlčania, ktorú súd považoval za odôvodnenú, návrh navrhovateľa voči odporkyni v celom rozsahu zamietol.
Podľa § 137 zák. č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok v platnom znení, ďalej len „O.s.p.“), trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v
konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Súd o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporkyňa, ktorá bola vo veci plne úspešná sa zriekla práva na náhradu trov konania, preto jej súd ani náhradu trov nepriznal.
Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.