Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28P/117/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti o maloleté deti B. D., nar. XX.X.XXXX a D. D., nar. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, Vazovova 7/a, Bratislava, detí matky D. D., bytom v I., X.Á. XX, zastúpenej Mgr. Evou Braxatorisovou, advokátkou, Stará Prievozská 2, Bratislava a otca Y. P., bytom G. XXX, o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletým deťom takto

rozhodol:

Súd návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na Okresný súd Bratislava II dňa 28.5.2012 žiadal otec o zníženie vyživovacej povinnosti k maloletému B. zo sumy 150,- eur mesačne na sumu 40,- eur mesačne a k maloletej D. zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 30,- eur mesačne. Svoj návrh odôvodnil nasledovne: navrhovateľ predpísané výživné 150,- Eur na maloletého B. D. si neplní z dôvodu finančnej tiesne. Prispieva 33,- Eur na účet matky dieťaťa, avšak za celé obdobie kupuje maloletému obuv a oblečenie a 30 % nákladov na výživu dieťaťa znáša sám, z toho dôvodu navrhuje zníženie výživného na maloletého. Navrhovateľ predpísané výživné 100,- Eur ( navrhovateľ neuviedol koho sa výživné týka, zrejme ide o maloletú D. ) si neplní z dôvodu finančnej tiesne. Prispieva 22,- Eur na účet matky dieťaťa, avšak za celé obdobie kupuje maloletému obuv a oblečenie a 30 % nákladov na výživu dieťaťa znáša sám, z toho dôvodu navrhuje zníženie výživného na maloletého. Navrhovateľ je vo finančnej tiesni a z tohto dôvodu nemá možnosť si najať právneho zástupcu. Teda nemohol a nevedel sa účinne brániť proti návrhu právnej zástupkyne matky detí, nebol dostatočne poučený súdom o svojich právach a z toho dôvodu nedodal príslušné dôkazy. Matka detí žije v utkvelých predstavách o nadštandardných životných podmienkach navrhovateľa. Prehlasuje, že odo dňa odchodu do dôchodku t. j. február 2006 tvorí jeho jediný príjem dôchodok, firma sa z dôvodu krízy ocitla v strate, nedokázala získať preklenovací úver a na jej chod a úhradu si musel požičať prostriedky od priateľov a známych, ktoré doteraz spláca. Na rozdiel od matky, ktorá ma vyšší príjem ako otec, okrem zamestnania chodí ešte na brigády, dostáva prídavky na deti, príspevok na výživu ťažko zdravotne postihnutého syna a diétne potraviny kupuje na lekársky predpis t.j. 50% z ceny. Za obdobie od júla 2010, navrhovateľ kupoval a kupuje deťom obuv, ošatenie, prirodzene znáša výdavky na ich výživu a voľnočasové aktivity. Styk s deťmi je upravený tak, že navrhovateľ musí znášať náklady na cestovanie za maloletými a ich odvoz k matke, diétne potraviny navrhovateľ nemá dotované. Navrhovateľ každoročne absolvuje so zdravotne postihnutým maloletým synom 28 dňovú kúpeľnú liečbu v Bardejovských kúpeľoch, kde znáša všetky náklady t.j. doprava, kúpeľné poplatky, voľnočasové aktivity a vreckové. Súčasné výživné je pre navrhovateľa ekonomicky likvidačné, vo výrokovej časti rozsudku o úprave styku s maloletými kontraproduktívne a ohrozujúce

záujmy maloletých, nakoľko otec by nemal prostriedky, ani na dochádzanie za deťmi a prostriedky na zabezpečenie ich potrieb počas pobytu s otcom.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, kolízneho opatrovníka maloletého, oboznámil sa s príjmom matky, aj s ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný stav:

O vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom rozhodoval naposledy Okresný súd Bratislava II v konaní č. k. zo dňa 12.7.2011, v ktorom bola maloletá D. zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 100,- eur mesačne. Zároveň bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca k maloletému B. zo sumy 500,- Sk mesačne na sumu 100,- eur mesačne. V odôvodnení rozhodnutia bolo uvedené, že pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z možnosti otca, ktoré otec preukázal tým, že on sám požadoval v prípade zverenia maloletých detí do jeho starostlivosti výživné, z ktorého výšky možno usudzovať, že otec si bol vedomý a bol pripravený na to, že značnú časť nákladov na výživu detí bude znášať sám. Svoje možnosti preukázal otec aj aktivitami, ktoré s deťmi uskutočňuje a ktoré sú finančné náročné. Ďalšími skutočnosťami, ktoré súd bral do úvahy boli majetkové pomery otca, je vlastníkom dvoch novostavieb a užíva motorové vozidlo. Proti rozhodnutiu o výživnom sa otec odvolal, rozhodnutie bolo v časti výživného potvrdené Krajským súdom v Bratislave a nadobudlo právoplatnosť 9.2.2012.

V čase rozhodovania navštevoval B. X. ročník základnej školy, D. navštevovala materskú školu. Otec bol invalidný dôchodca, poberal starobný dôchodok vo výške 556,- eur mesačne. Vlastnil 2 rodinné domy ( uviedol, že plánoval, že jeden bude pre B. a druhý pre D.). Matka bola zamestnaná, dosiahla priemerný mesačný príjem 658,37,- eur.

Otec uviedol, že jeho jediným príjmom je invalidný dôchodok vo výške 580,- eur mesačne. Má zníženú schopnosť pracovať na 70 %. Oproti pôvodnému konaniu sa zmenili pomery na mojej strane. Previedol vlastníctvo jedného domu na syna , nakoľko v podstate výstavbu toho domu syn financoval, keďže bol v Anglicku. Syn predal v r. 2004 byt ktorý vlastnil, za sumu 2.500.000.Sk, táto suma bola uhradená na účet otca. Z tejto sumy financoval výstavbu synovho domu. Poukázal aj na to, že strávi s deťmi veľa času a on zabezpečuje ich potreby, všetko oblečenie im kupuje on. Náklady na bývanie dosahujú výšku 150 eur, na lieky má výdavky vo výške 50,- eur. Čo sa týka výdavkov detí, tak tie zabezpečuje z finančných prostriedkov, ktoré získal napr. predajom kníh, hodnotnej známky a keď deti nie sú s ním on sa nestravuje a hladuje. Užíva motorové vozidlo zn. Nissan r. v. 2006. Spoločnosť, ktorej je spoločníkom je v strate a je zadlžená.

Právny zástupca matky žiadal návrh otca v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko by podľa jeho názoru išlo o neodôvodnenú reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Všetky dôvody , ktoré otec uvádza ako dôvody pre zmenu vyživovacej povinnosti, uvádzal otec aj v pôvodnom konaní. Tvrdenia, ktoré predniesol v tomto konaní napr. o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, otec nepredniesol v pôvodnom konaní ani pred I. stup. súdom , ani pred odvolacím súdom. Má za to, že prevod vlastníckeho práva bol účelový, s cieľom vyhnúť sa vymáhaniu výživného. Taktiež tvrdenia o strate spoločnosti sú v rozpore s tým, čo otec predniesol v pôvodnom konaní, kde tvrdil , že obchodný podiel predal za 1 eur a teraz tvrdí, že je spoločníkom. Čo sa týka výdavkov otca na maloleté deti, tie už otec uplatňoval v pôvodnom konaní, takže nejde o nové skutočnosti, ide o bežné plnenia rodiča nad rámec vyživovacej povinnosti.

Matka nesúhlasila so znížením vyživovacej povinnosti. Od novembra 2011 uhrádza otec na jej účet 26,- eur mesačne na výživu D. a 33,- eur mesačne na výživu B., do novembra 2011 jej neuhrádzal žiadnu sumu. Čo sa týka výdavkov detí tak tie sa minimálne u maloletej D. zvýšili, nakoľko začala navštevovať základnú školu, všetky poplatky v škole uhrádza matka. B. navštevuje basketbalový krúžok, za ktorý uhrádza 180,- eur ročne. D. sa stravuje v škole, za čo uhrádza 27,- eur mesačne, deti chodia do školského klubu, za obidvoch mesačne uhrádza 31,- eur. Mesačné náklady na ich kultúrne vyžitie sú vo výške 40,- eur.

Otec poukazoval nato, že matkine pomery sa zlepšili, nakoľko chodí na brigády. matka dostala aj 13. plat vo výške riadneho platu, poberá rodičovské prídavky a príspevok na výživu vo výške 433,40 € ročne, okrem toho jej predpisuje obvodný lekár recepty na výživu, ktorú platí cca v 50% hodnote, otec musí hradiť jej plnú cenu. Spochybňoval výdavky matky na bývanie, nakoľko spoluvlastníčkou bytu je aj sestra matky a tá je povinná zo zákona prispievať na úhradu nákladov. Ohľadne svojho podnikania uviedol, že spoločnosť bola v strate. Čo sa týka prevodu rodinného domu na syna je jasné, že sa len fakticky stav potvrdil de jure a že syn poukázal prostriedky na stavbu domu.

Kolízny opatrovník sa k návrhu nepripojil s odôvodnením, že nie je v záujme maloletých detí.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 63 ods.3 Zákona o rodine Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

Podľa §75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Súd vykonal porovnanie pomerov dôležitých pre určovanie výživného tak v pôvodnom ako i terajšom konaní a zistil, že na strane otca nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie vyživovacej povinnosti. Otec podal návrh na zníženie vyživovacej povinnosti necelé 4 mesiace potom ako nadobudlo rozhodnutie v pôvodnom konaní právoplatnosť. Otec nepreukázal žiadne nové skutočnosti, je naďalej invalidným dôchodcom ako tomu bolo v pôvodnom konaní, s deťmi sa stretáva rovnako často ako v čase pôvodného konania. Jedinou zmenou je prevod vlastníckeho práva k rodinnému domu to darovaním svojmu synovi, čo otec odôvodňoval tým, že výstavbu domu financoval jeho syn. Vzhľadom k tomu, že v pôvodnom konaní otec uviedol, že tento rodinný dom a ďalší v ktorom otec žije, boli určené pre B. a D., o staršom synovi sa nezmienil , sú dôvodné pochybnosti, že ide o účelové zbavenie sa majetku. Vzhľadom na vyššie uvedené súd návrh zamietol, nakoľko nebola preukázaní zmena z tých skutočností, z ktorých súd vychádzal v pôvodnom konaní a zmena rozhodnutia by tak bola neprípustnou reparáciou právoplatného súdneho rozhodnutia.

O trovách konania rozhodol súd v súlade s tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia účastníkom, ktorí sa nevzdali práva na odvolania a to na Okresnom súde Bratislava II.

Účastníci, ktorí sa vzdali práva na odvolanie sa proti tomuto rozhodnutiu nemôžu odvolať.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny

výkon rozhodnutia.