Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_8C-258-2012.pdf
PDF · 71.06 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/258/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV samosudcom JUDr. Ondrejom Krajčom v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a.s., Olejkárska 1, Bratislava, zastúpený advokátom JUDr. Vladimírom Kánom, Námestie Martina Benku 9-C1, Bratislava, proti odporkyni: I. B., Q. XX, Q., o zaplatenie 50,50 eura takto
rozhodol:
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi peňažnú sumu vo výške 50,50 eura, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 16,50 eura a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 28,81 eura, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, právnemu zástupcovi navrhovateľa JUDr. Vladimírovi Kánovi, advokátovi so sídlom Námestie Martina Benku 9-C1, Bratislava.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť mu peňažnú sumu 50,50 eura, nakoľko odporkyňa sa v dopravnom prostriedku navrhovateľa na výzvu kontrolného orgánu nepreukázala platným cestovným lístkom.
Odporkyňa sa k návrhu nevyjadrila a v konaní bola celkom nečinná.
Súd vykonal vo veci dokazovanie hlásením o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 10.12.2010, z ktorého zistil, že odporkyňa sa v uvedený deň v linke č. 88 na výzvu revízora nepreukázala platným cestovným lístkom (cestovala bez cestovného lístka) a odmietla zaplatiť cestovné a úhradu za porušenie prepravných podmienok.
Podľa § 760 Občianskeho zákonníka zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.
Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave cestujúci je povinný zaplatiť cestovné a na výzvu sa preukázať platným cestovným lístkom a zaplatiť úhradu (§ 14 ods. 3), ak sa pri kontrole nemôže preukázať platným cestovným lístkom.
Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 168/1996 Z.z. úhrada pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom je v mestskej autobusovej doprave stonásobok základného cestovného bez príplatkov a zliav.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že odporkyňa cestovala v dopravnom prostriedku navrhovateľa, pričom na výzvu revízora sa nepreukázala platným cestovným lístkom, čím jej vznikla povinnosť zaplatiť cestovné 0,50 eura a úhradu 50 eur predstavujúcu stonásobok základného cestovného bez príplatkov a zliav podľa citovaného ustanovenia § 14 ods. 2 zák. č. 168/1996 Z.z.. Nakoľko odporkyňa dlžnú sumu navrhovateľovi neuhradila, súd ju zaviazal na jej zaplatenie navrhovateľovi.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 150 ods. 2 O.s.p. tak, že odporkyni ako neúspešnej účastníčke uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 16,50 eura a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 29,07 eura.
Čo sa týka výšky trov právneho zastúpenia, ktoré navrhovateľovi v konaní vznikli, navrhovateľ žiadal priznať túto náhradu za 3 úkony právnej pomoci po 16,60 eura + 20% DPH (prevzatie a príprava zastúpenia, pokus o zmier a podanie návrhu) + 3x režijný paušál po 7,63 eura + 20% DPH.
V prvom rade treba uviesť, že úkon právnej služby - pokus o zmier nemožno považovať za úkon právnej služby, ktorý by bol vykonaný v konaní pred súdom (po podaní návrhu) ani v priamej a bezprostrednej súvislosti s ním a takýto úkon nie je ani podmienkou na uplatnenie práva na súde. Preto tarifnú odmenu advokáta spojenú s takýmto úkonom právnej pomoci nemožno považovať za trovy účelne vynaložené na uplatňovanie práva navrhovateľa v prejednávanej veci v zmysle ustanovenia § 137 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. V nadväznosti na uvedené potom, ak by aj neboli splnené predpoklady pre aplikáciu ustanovenia § 150 O.s.p. v prejednávanej veci, bolo možné priznať navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia len za dva úkony právnej pomoci podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. po 16,60 eura + 20% DPH (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie návrhu) + 2x režijný paušál po 7,63 eura + 20% DPH.
Okrem toho však súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci je na mieste v súlade s ustanovením § 150 ods. 2 O.s.p. pristúpiť k zníženiu náhrady trov právneho zastúpenia, a to z dôvodu, že v prípade prejednávanej veci ide o drobný spor a vyššie uvedené trovy právneho zastúpenia považoval za neprimerané voči uplatnenej pohľadávke. Celkové trovy konania (dva úkony právnej služby, režijný paušál, DPH a súdny poplatok) predstavujú v prejednávanej veci spolu sumu 74,65 eura, žalovaná pohľadávka však iba sumu 50,50 eura. Trovy konania tak predstavujú takmer 150 % uplatnenej pohľadávky. Nemožno pritom odhliadnuť od skutočnosti, že v posudzovanej veci sa jedná o tzv. formulárovú žalobu, teda o návrh, ktorý sa od iných návrhov toho istého navrhovateľa v totožných veciach líši v zásade iba identifikačnými údajmi odporcu a dopravného prostriedku, v ktorom odporca cestoval. Skutkový základ návrhu (s výnimkou dátumu cestovania v dopravnom prostriedku), vrátane právnej argumentácie, ich štylizácia a formálne vyjadrenie sú však prakticky totožné. Za takýchto okolností možno konštatovať, že spísanie takejto formulárovej žaloby predstavuje skôr administratívny úkon, ako vykonanie úkonu právnej služby. Priznanie náhrady trov právneho zastúpenia v plnej výške by nezodpovedalo ani povahe a dĺžke konania, a ani náročnosti a rozsahu poskytovaných právnych služieb, keďže v prejednávanej veci išlo o jednoduchú vec, ktorá z hľadiska vynaloženého úsilia, odbornosti a času právneho zástupcu, nekládla na neho žiadne väčšie nároky.
Možno teda uzavrieť, že uplatnené trovy právneho zastúpenia v prejednávanej veci považoval súd vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke za neprimerané, pričom za primerané a zodpovedajúce účelu právneho zastúpenia v prejednávanej veci považoval súd priznanie náhrady trov právneho zastúpenia vo výške zodpovedajúcej jednému úkonu právnej služby. Na podporu správnosti záverov, z ktorých súd vychádzal pri určení primeranej výšky náhrady trov právneho zastúpenia, súd dáva do pozornosti tiež nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I.ÚS 3923/11 zo dňa 29.03.2012, v ktorom ústavný súd dospel k obdobným záverom, ako súd v prejednávanej veci.
S poukazom na vyššie uvedené preto súd priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia len vo výške 29,07 eura.