Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2P-209-2012.pdf
PDF · 75.19 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-2P/209/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, sudcom JUDr. Jozefom Zlochom, v právnej veci navrhovateľky F. Z., rod. C., nar. X.X.XXXX, trvale bytom N., S. XXXX/XXA, proti odporcovi O. Z., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N., S. XXXX/XXA, o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo navrhovateľky F. Z., rod. C., nar. X.X.XXXX a odporcu O. Z., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa 30.6.1979 v Telgárte a ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Telgárt, vo zväzku 3, roč.1979, na strane 79, pod poradovým číslom 6, r o z v á d z a .
II. Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
III. Štát n e m á právo na zaplatenie súdneho poplatku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.8.2012 žiadala, aby súd svojim rozsudkom jej manželstvo s odporcom rozviedol. Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom spočiatku v manželstve žili pri jej rodičoch v H., v roku 1989 dostali byt v N.. Odporca byt v minulosti bez súhlasu navrhovateľky predal, odsťahovali sa a následne postavili dom, v ktorom bývajú. Pokiaľ ide o odporcu, tento navrhovateľke od roku 2003 neprispieval, mal šesť rokov priateľku s ktorou sa stretával každý deň a v roku 2009 sa k nej odsťahoval. V roku 2009 do roku 2010 bol odporca vo výkone trestu, po návrate z výkonu sa vrátil späť k navrhovateľke. Navrhovateľka sa s odporcom pokúsila spoločne žiť; pre silný pocit odporu k navrhovateľovi sa manželstvo nepodarilo dať do poriadku. Navrhovateľka uviedla, že jej manželstvo s odporcom je nefunkčné už 8 rokov; odporca sa jej denne vyhráža, vyhadzuje ju z domu, požíva alkoholické nápoje a nasledujú aj agresívne útoky na jeho osobu.
Odporca sa k návrhu napriek výzve súdu písomne nevyjadril.
Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 11.12.2012, vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľka na pojednávaní na podanom návrhu zotrvala, žiadala, aby súd jej manželstvo rozviedol. S odporcom ako manželia od roku 2003 nežijú, odporca mal priateľku ku ktorej sa v minulosti aj presťahoval. S odporcom žijú oddelene, majú 5 spoločných detí, tieto sú už dospelé, hospodária samostatne, posledné tri mesiace na domácnosť prispel aj odporca. Necíti voči odporcovi žiadne city,
obnovenie ich spolužitia nie je možné. Už dvakrát zobrala návrh na rozvod manželstva späť, od odporcu pokoj nemala.
Odporca na pojednávaní vyjadril s rozvodom manželstva súhlas. Je pravdou, že mal viac rokov priateľku, už sa s ňou rozišiel. S manželkou sa mohol zmieriť, ale táto mu vyhlásila, že má tiež priateľa. Ako manželia s navrhovateľkou od roku 2003 nežijú, na domácnosť prispel, poberá však dávky v hmotnej núdzi. K navrhovateľke už nemá žiadny vzťah; myslí si, že navrhovateľka má iného muža.
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 30.6.1979 v Telgárte (predtým Švermovo), ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Telgárt, vo zväzku III, ročník 1979, na strane 79, pod radovým číslom 6. Z listinných dôkazov a tvrdení účastníkov konania vyplýva, že títo sú slovenskými štátnymi občanmi so základným vzdelaním, u oboch účastníkov ide o manželstvo prvé, z ktorého pochádza päť detí, ktoré sú v čase rozvodového konania plnoleté. Obaja manželia sú poberateľmi dávok v hmotnej núdzi. Posledným spoločným bydliskom účastníkov konania je N., časť O., S. XXXX/XXA.
Podľa § 22 Zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods.1-3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že došlo k trvalému rozvratu manželstva, v kontexte vyjadrení účastníkov konania je zrejmé, že sa chcú rozviesť, obnovenie manželského spolužitia nepripúšťajú. V súčasnosti manželstvo neplní svoj spoločenský účel, účastníci konania ako manželia nežijú, spoločne nehospodária, spoločne starostlivosť o domácnosť nezabezpečujú, deti pochádzajúce z manželstva sú už plnoleté. Aj keď manželia žijú v spoločnom rodinnom dome, je to bez prvkov vedenia spoločnej domácnosti a je tomu tak len z dôvodu spoločného vlastníctva rodinného domu. Spolužitie manželov je v súčasnosti už len formálne; manželia nepripúšťajú existenciu akýchkoľvek vzájomných pozitívnych citov, ich vzájomné správanie sa voči sebe na pojednávaní bolo výslovne negatívne.
Dôvodom rozvratu manželských vzťahov je nevera zo strany odporcu, ktorá s ďalšími nedorozumeniami vyvolala rozpad manželských vzťahov a vzájomné odcudzenie. Manželské spolužitie sa potom stalo len formálnym a majúcim za následok rozvrat manželských vzťahov bez nádeje na obnovenie manželského spolužitia. Z uvedených dôvodov súd manželstvo účastníkov rozviedol, deti pochádzajúce z manželstva sú už plnoleté.
O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa § 144 O.s.p., podľa ktorého právo na náhradu trov konania nemajú účastníci konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd pritom nezistil okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov, ktoré by prípadné rozhodnutie o priznaní náhrady trov konania alebo ich časti odôvodňovali. V konečnom dôsledku nárok na náhradu trov konania neuplatnil žiaden z jeho účastníkov.
Podľa § 2 ods.2 Zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.
Súd vyslovil, že štát nemá právo na zaplatenie súdneho poplatku, navrhovateľka bola od poplatku rozhodnutím súdu oslobodená a súd jej návrhu vyhovel. Povinnosť zaplatiť poplatok prípadne jeho pomernú časť odporca v konaní o rozvod manželstva nemá; v konečnom dôsledku obaja účastníci v hmotnej núdzi.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, má právo do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia oznámiť matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.