Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16C-125-1997.pdf
PDF · 108.87 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/125/1997
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci navrhovateľov: 1. F. právni nástupcovia navrhovateľa P. 4. S., všetci zastúpení JUDr. Mariánom Haršánym, advokátom, Hlavná 31, Trnava, proti odporcom: X. M.X ako právni nástupcovia po zomr. O., všetci zastúpení JUDr. Danielou Hudekovovu, advokátkou, Plynárenská 2/A, Bratislava, o zaplatenie 26.641,93 eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
V časti navrhovateľa v 3. rade súd konanie z a s t a v u j e .
Navrhovatelia v 1., 2., 4. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet tunajšieho súdu trovy štátu 86,30 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Navrhovatelia v 1., 2. a 4. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcom v 1. - 5. rade spoločne trovy konania 1.144,24 eur a k rukám zástupcu odporcov trovy právneho zastúpenia 23.776,21 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovatelia sa podaným návrhom domáhali voči odporcom zaplatenia žalovanej čiastky na tom základe, že na základe nájomnej zmluvy zo dňa 15. 8. 1992 užívali nebytové priestory odporcov, na ktorých priestoroch však za účelom ich užívania museli vykonať rozsiahle stavebné úpravy. V zmysle zmluvy o nájme pred uplynutím dohodnutej doby z dôvodov na strane nájomcu bolo účastníkmi dohodnuté, že nebudú navrhovatelia požadovať vyplatenie celej ani pomernej časti nákladov vynaložených na úpravy, ktoré ustanovenie však bolo odsúhlasené navrhovateľmi v tiesni, vzdali sa vopred svojich zákonných práv. Nájomný vzťah sa skončil 31. 3. 1995.Navrhovatelia výrazne zhodnotili predmetné nehnuteľnosti.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, znaleckým dokazovaním, dokazovanie doplnil v nadväznosti na právny názor odvolacieho súdu, odstránil procesné pochybenia, pripustil zmenu petitu návrhu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovatelia v konaní uviedli, že nebytové priestory na S., ktoré užívali, zhodnotili, keď vykonali rozsiahle úpravy, čím nehnuteľnosť zhodnotili. Stavebné práce boli vykonané so súhlasom odporcu a stavebným povolením. Dôkazné bremeno uniesli, preukázali výšku nákladov vynaložených na predmete nájmu. Predložili projektovú dokumentáciu z roku 1992 od L., stavebný denník, súpis vykonaných prác a dodávok, účtovné doklady - faktúry, výdajky a príjemky, ktoré doklady tvorili podklady pre vypracovanie posudku znalca W., ktorý ustálil zhodnotenie stavby a cenu nových objektov sumou 393.340 Sk. Rekonštrukcia vykonaná odporcami v roku 1983 nie je predmetom ocenenia znaleckým
posudkom, odporcovia nepredložili o takej rekonštrukcii žiadne dôkazy. Navyše podľa výpovede znalca rekonštrukcie vykonané v roku 1983 boli zohľadnené v predchádzajúcom posudku iného znalca. Rekonštrukcia vykonaná navrhovateľmi mala za následok zhodnotenie nehnuteľnosti v zmysle § 667 ods 1 posledná veta Obč. zák. Znalec ohodnotil cenu ku dňu vyhodnotenia posudku a na základe zdokladovaných vykonaných prác určil predĺženie životnosti stavby, na základe čoho určil výšku zhodnotenia. K tomu pripočítal investície na stavbe. Navrhovatelia 11. 12. 1992 vytvorili združenie, aktívna legitimácia je nespochybniteľná. Dedičia automaticky vstupujú do konania. Úver vzhľadom na skutočnosť, že združenie, ktoré mali pôvodní účastníci združenia, nemá právnu subjektivitu, bol na S., ktorý bol poverený správou, používal dodatok o obchodnému menu DAMOS a z toho je zrejmá identifikácia platieb. Každá faktúra má realizačnú pečiatku banky. Dedičstvo po P.L. prevzala navrhovateľka v 2. rade, odporcovia v 1-3-rade sú dedičmi po zomrelom O., ktorí zdedili rovným dielom spornú nehnuteľnosť.
Súhlas mesta podľa zákona 116/1990 bol predložený, pochybnosť o zastúpení navrhovateľa 4 bola odstránená. V časti žalobcu v 3.rade F., ktorý pre seba nepožadoval nič, navrhol, aby súd podľa § 94 ods.3 konanie vo vzťahu k F. zastavil. Dôvodom je to, že podľa dedičského osvedčenia celé dedičstvo po neb.žalobcovi P. prevzala jeho manželka V., a teda do konania mala vstúpiť iba ona. Pokiaľ ide o právne postavenie žalobcov v čase uzavretia pôvodnej zmluvy z 15. 8. 1992 pôvodní žalobcovia v 1. a 2:rade F. boli nájomcovia predmetnej nehnuteľnosti od počiatku, keď uzavreli zmluvu 15.8.1992. Dodatkom č.2 zo dňa 11.12.1992 sa tretím nájomcom nehnuteľnosti stal žalobca S.. Následne títo 1.1.1993 vytvorili občianske združenie podľa § 829 OZ s názvom DAMOS s tým, že osoba konajúca za združenie bola určená osoba S., na meno ktoré bol Slovenskou štátnou sporiteľnou poskytnutý úver č. XXXXX-XXXXXXXXXX. Úver bol poskytnutý pre účely rekonštrukcie predmetnej nehnuteľnosti. Úhrada nákladov bola vykonávaná priamo bankou z tohto úverového účtu, o čom predložili dôkaz - výpisy z úverového účtu. Právne postavenie pôvodných žalovaných vyplýva z nájomnej zmluvy a listu vlastníctva, podľa ktorých ako vlastníci predmetnej nehnuteľnosti túto nehnuteľnosť žalobcom prenechali do nájmu. Pokiaľ ide o rozsah povinnosti žalovaných, že tento rozsah v žalobe upravili tak, že žalovaní v 1. až 3.rade sú dedičmi po pôvodnom žalovanom v 1:rade O., pričom z pripojeného dedičského spisu je zrejmé, že súčasný žalovaný v 1. a 3.rade zdedili 1/3-ový podiel poručiteľa rovným dielom, teda sa stali podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti v podiele 1/9-ina k celku. Preto žiadajú, aby v tomto pomere boli zaviazaní aj k úhradu dlhu. Nakoľko dlh sa vzťahuje výlučne k nehnuteľnosti, keď vznikol z titulu jej zhodnotenia.
Odporcovia žiadali návrh zamietnuť. Uviedli, že navrhovatelia sa zaviazali opravy vykonať na vlastné náklady, odporcovia sa bezdôvodne neobohatili. Úhradu nákladov by mohli žiadať len v prípade, ak by sa na to odporcovia zaviazali. Úpravy, ktoré navrhovatelia realizovali, boli len pre ich účely na podnikanie. Inak úpravy neboli potrebné. Iba zvonka bola potrebná omietka. Priestory boli v dobrom stave. Navrhovatelia nepreukázali, že práce, ktoré vykonali na predmet nájmu možno považovať za zhodnotenie stavby a nebola ustálená hodnota rekonštrukcie stavby vo vlastníctve odporcov, ktorá sa realizovala v roku 1983 a túto financovali odporcovia, pričom nájomný vzťah navrhovateľov vznikol až 15. 8. 1992.V znaleckom posudku nie sú riadne a dostatočne vyčíslené hodnoty oboch rekonštrukcií. V priebehu ďalšieho konania uviedli, že doklady, ktoré navrhovatelia predložili, nie sú relevantné, v prípade vykonávania prác sa jednalo len o úpravy za účelom prevádzkovania. V zmluve je uvedené, že náklady úprav si u prenajímateľov nebudú uplatňovať. V priebehu nájmu navrhovatelia dali priestory do podnájmu, čím získal finančné prostriedky. Treba zohľadniť skutočnosť, že nájomné bolo dohodnuté podstatne nižšou ako obvyklou sumou a oboma týmito faktormi došlo ku kompenzácii nákladov na rekonštrukciu. Predložili rozhodnutie Správy katastra, ktoré preukazuje zmenu na strane žalovaných 1. až 3., pretože došlo k darovaniu podielu O. v prospech M. - jej detí. Preto je potrebné vo vzťahu k odporkyni 3 zastaviť konanie. Vydaním uznesenia súd dňa odporcom procesnú možnosť vyjadriť sa k uzneseniu, keď pripustil úpravu petitu, pričom návrh na úpravu petitu nebol prednesený na pojednávaní a teda v zmysle O.s.p. bolo potrebné návrh doručiť odporcom, čo sa však nestalo. Aj keď proti tomuto procesnému rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie, považuje to za závažné porušenie ústavou zaručených práv žalovaných.
Pokiaľ ide o navrhovateľa v 4.rade S., došlo k správoplatneniu rozsudku prvostupňového súdu v tej časti, kde bolo konanie zastavené, nedošlo k odvolaniu ani zo strany navrhovateľov. Predložením plnomocenstva právneho zástupcu nemožno túto skutočnosť konvalidovať.
Navrhovatelia nepreukázali relevantnými listinnými dôkazmi nielen výšku zhodnotenia ale špecifikáciu konkrétnych práv, ktoré na predmete nájmu vykonali. Pokiaľ sa navrhovatelia odvolávajú na poskytnutý úver, z ktorého mali byť čerpané prostriedky na zhodnotenie predmetu nájmu, je potrebné toto preukázať dokladmi od banky, teda faktúry, z ktorých bude zrejmé, o aké práce išlo a na základe ktorých uvoľňoval finančné prostriedky v prospech navrhovateľov. Združenie navrhovateľov nemá právnu subjektivitu. Zodpovedným konateľom bol A., ktorému bol zrejme úver poskytnutý, avšak tento už nie je účastníkom konania V nájomnej zmluve je jasne dohodnuté, že navrhovatelia v polohe nájomcov nebudú uplatňovať nárok na preplatenie nákladov spojených s úpravou predmetu nájmu. Špecifikácia jednotlivých opráv a úprav, ktoré možno zistiť z faktúr, je potrebná z toho dôvodu, že v dodatku k nájomnej zmluve je presne uvedené, aké opravy prenajímatelia odsúhlasili. Žalobcovia nerealizovali opravy a úpravy, preplatenie ktorých si nárokujú v súlade s týmto dodatkom. Ostané, ktoré vykazujú dokladmi, realizovali jednoznačne bez súhlasu žalovaných, čo je v rozpore s príslušnou právnou úpravou vyplýva zo zákona 116/90 Zb.
Z predložených dokladov vyplýva, že dňa 15. 8. 1992 uzavreli O. ako prenajímatelia, F. ako nájomcovia zmluvu o prenájme nebytových priestorov, predmetom ktorej boli nebytové priestory na S., prízemie, poschodie, pivnica, pozemok-dvor, zapísané na LV T. - A.. Nájomné bolo dohodnuté 450.000 Sk ročne. V zmysle zmluvy účastníkov sa zaviazali nájomca zabezpečiť vykonanie stavebných opráv a úprav v priestoroch, ktoré zabezpečí na vlastný náklad v rozsahu vopred písomne dohodnutom a odsúhlasenom s prenajímateľom. Podľa čl. V ods. 3 sa nájomca zaviazal, že nebude od prenajímateľa požadovať vyplatenie celej ani pomernej časti nákladov vynaložených na stavebné opravy a úpravy, a to ani v prípade skončenia nájmu v dohodnutom čase, ani v prípade skončenia nájmu pred uplynutím dohodnutého času z dôvodov na strane nájomcu. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 15. 8. 1992 do 31. 12. 1998. K ukončeniu nájmu došlo 31. 5. 1995. Podľa prílohy k nájomnej zmluve sa zmluvné strany dohodli, že nájomca vykoná v zmysle čl. V bod 2 uzatvorenej zmluvy nasleeovné stavebné rekonštrukčné opravy a úpravy:
1. a/ minimálny rozsah prác požadovaných prenajímateľom:
- oprava poklopu na dvore nad prívodnými vodovodnými trubkami,
- oprava soc. Zariadení, vodovodných trubiek,
- oprava okapových rúr
b/ rozsah prác, ktoré požaduje v zmysle zmluvy vykonať nájomca bude uvedený v dodatku k tejto zmluve 2. Práce podľa bodu 1a, b zrealizuje nájomca. Prenajímateľ týmto dáva súhlas k vykonaniu prác podľa tejto prílohy a vyhotoveného dodatku k zmluve. 3. Príloha tvorí nedeliteľnú súčasť nájomnej zmluvy zo dňa 15. 8. 1992.
Podľa potvrdenia zo dňa 2. 12. 1992 prenajímatelia súhlasili s rekonštrukciou nehnuteľnosti podľa predloženého projektu XX/XX a XX/XX, výkres č. X, X a technickej správy vyhotovenej L. v mes. X. 1992. O financovaní stavebných prác bude dohodnuté v dodatku k nájomnej zmluve.
Dodatkom č. 1 k nájomnej zmluve, uzavretom účastníkmi zmluvy 2. 12. 1992 sa dohodli zmluvné strany v čl. 2 „Rekonštrukciu financuje na svoj náklad v plnom rozsahu nájomca“. Podľa čl. 3 dodatku „pri zániku nájomnej zmluvy predčasne alebo v dohodnutom termíne dňa 31. 12. 1998 v zmysle § 667 ods. 1 Obč. zák. sa nájomca zaväzuje, že nebude požadovať od prenajímateľov finančnú náhradu za prevedené rekonštrukčné práce, ktoré nájomca hradil z nákladov a odovzdá celú nehnuteľnosť prenajímateľom v stave zodpovedajúcom miere opotrebenia počas jej užívania.“
Dodatkom č. 2 k nájomnej zmluve prenajímatelia súhlasili s tým, aby počas trvania nájomnej zmluvy bol ďalším nájomcom okrem tých, ktorí sú uvedení v nájomnej zmluve, S.. Tento dodatok bol uzavretý 11. 12. 1992.
Z obsahu dedičského spisu po zomr. O. vyplýva, že dedičmi po pozostalom sú O. Pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu účastníkov, v tomto smere považuje námietku odporcov za neopodstatnenú, nakoľko navrhovatelia uzavreli zmluvu o združení a k právnemu nástupníctvu dochádza v zmysle ust. § 107 Obč. zák. smrťou poručiteľa. Pokiaľ ide o právne postavenie žalobcov v čase uzavretia pôvodnej zmluvy z 15. 8. 1992 pôvodní žalobcovia v 1. a 2:rade F. boli nájomcovia predmetnej nehnuteľnosti od počiatku, keď uzavreli zmluvu 15.8.1992. Dodatkom č.2 zo dňa 11.12.1992 sa tretím nájomcom nehnuteľnosti stal žalobca S.. Následne títo 1.1.1993 vytvorili občianske združenie podľa § 829 OZ s názvom DAMOS s tým, že osoba konajúca
za združenie bola určená osoba S., na meno ktoré bol Slovenskou štátnou sporiteľnou poskytnutý úver č. XXXXX-XXXXXXXXXX. Úver bol poskytnutý pre účely rekonštrukcie predmetnej nehnuteľnosti. Úhrada nákladov bola vykonávaná priamo bankou z tohto úverového účtu, o čom predložili dôkaz - výpisy z úverového účtu. Právne postavenie pôvodných žalovaných vyplýva z nájomnej zmluvy a listu vlastníctva, podľa ktorých ako vlastníci predmetnej nehnuteľnosti túto nehnuteľnosť žalobcom prenechali do nájmu.
Zo znaleckého posudku a vyjadrenia F. vyplýva, že zhodnotenie spornej nehnuteľnosti spočívalo v tom, že vykonanými úpravami sa predĺžil vek stavby. Iným spôsobom nie je možné zhodnotenie vyčísliť. Aj práce, ktoré vykonali navrhovatelia pre seba, tieto ohodnotil a znížil amortizáciu. Investície vyčíslil u položiek, ktoré bolo možné vyčísliť, zamerať a zhodnotiť. Všetky nové prvky sú premietnuté do životnosti. Prvky, ktoré boli menené v roku 1983, sú zohľadnené v predchádzajúcom vypracovanom posudku. Nemohol rozdeliť rekonštrukciu predchádzajúcu a rekonštrukciu realizovanú navrhovateľmi. V danom prípade vyčíslil zhodnotenie vykonané navrhovateľmi, ktoré vyčíslil sumou 393.340 Sk. Pri vyčíslení zhodnotenia vychádzal znalec z prác, vykonaných navrhovateľmi, ktoré boli preukázateľné a samotní odporcovia vykonanie týchto prác nepopierali. Pre účel znaleckého posudku nebolo potrebné predkladať doklady, lebo stavbu posudzuje ako celok. Zhodnotil stavbu rekonštrukciou z roku 1993. Nie je dôležité, aká čiastka sa do nehnuteľnosti investovala. Prvú časť robil podľa hodnoty stavby, keby dožila do roku 2020. Použil metódu na predĺženie životnosti stavby, podľa výpočtu dožije do roku 2040. Vzhľadom na tento časový rozdiel dožitia stavby vyčíslil jej zhodnotenie, jedná sa o zhodnotenie z roku 1993. Ak by posudzoval zhodnotenie stavby z roku 1983, vzniklo by úplné iné percento zhodnotenia.
Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 12. 12. 1995 č. k. 13C 45/94-184k právoplatného dňom 13. 9. 1996 boli zaviazaní P. spoločne a nerozdielne zaplatiť čiastku 747.500 Sk navrhovateľom O.. Predmetom konania bolo nezaplatené nájomné za obdobie od 1. 10. 1993 do 31. 3. 1995. Ku dňu 31. 3. 1995 bola uvoľnená časť priestorov vo výmere 62 m2. Zostávajúca časť priestorov bola odovzdaná 1. 3. 1996.
V zmysle zmluvy o nájme, uzavretej medzi účastníkmi sa navrhovatelia zaviazali, že náklady spojené s rekonštrukciou nebudú od odporcov požadovať.
Zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov ako špeciálny právny predpis neobsahuje osobitné ustanovenia o problematike nároku nájomcu voči prenajímateľovi na náhradu nákladov vynaložených so súhlasom prenajímateľa na prenajatú vec, je nevyhnutné aplikovať všeobecné ustanovenia OZ o nájomnej zmluve, konkrétne § 667 OZ.
Podľa § 667 ods. 1 Obč. zák. zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po ukončení nájmu po odpočítaní zhodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať o skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota vecí.
Náklady spojené so zmenami môžu slúžiť k zhodnoteniu veci, ale tiež nemusia - záleží to na konkrétnej situácii. Na to pamätá druhá veta ods. 1. V zásade náklady na zmeny v prenajatej veci sú na vrub nájomcu, t. j. toho, kto ich vynaložil bez ohľadu na to, či mal na to súhlas prenajímateľa. Požadovať ihneď ich úhradu môže nájomca od prenajímateľa len vtedy, ak sa k tomu prenajímateľ zaviazal či už v pôvodnej zmluve alebo neskôr. Ak nie je nájomca oprávnený požadovať úhradu nákladov na zmene ihneď je k tomu oprávnený po skončení nájmu. Základom sú náklady skutočne vynaložené.. Treba však preskúmať i potrebnosť nákladov k uvedenému cieľu. Pretože však po vykonaní zmien došlo zrejme k opotrebovaniu, t. j. znehodnoteniu zmien /nie veci samej/, treba i toto odrátať. To platí iba v prípade, že súhlas ku zmene bol daný. Ďalšou podmienkou je, že prenajímateľ sa zaviazal k úhrade nákladov.
Občiansky zákonník v citovanom ustanovení jasne rozlišuje dve kategórie náhrady toho, čo nájomca vynaložil na úpravu predmetu nájmu. Jednak sú to náklady spojené so zmenou prenajatej veci a jednak je to protihodnota toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. Žiadny iný inštitút nie je v tomto ustanovení obsiahnutý. Ak je v nájomnej zmluve uvedené, že nájomca nemá právo na náhradu zhodnotenia predmetu nájmu, vychádza z takého ujednania i možnosť záveru, že nájomca sa vzdal i protihodnoty toho, o čo sa zvýšila hodnota veci, ak vyjde z predpokladu, že pojem „zhodnotenie“ je významovo totožný s pojmom „zvýšenie hodnoty“. Do úvahy prichádza i možnosť, že v uzavretej nájomnej zmluve účastníci
vyjadrili zhodnú vôľu v tom zmysle, že po skončení nájomného vzťahu nebude nájomca požadovať protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota prenajatej veci. S tým súvisí aj práva otázka - či je možné platne sa vopred vzdať práva na protihodnotu toho, čo sa zvýšila hodnota prenajatej veci /§667 ods. 1 OZ/. Ustanovenie § 574 ods. 2 OZ určuje, že „dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti , je neplatná“. Podľa názoru súdu je nutné posúdiť taký výklad vo svetle rozhodujúcej zásady súkromného práva, ktorou je zásada autonómie vôle, teda možnosť osoby vlastnou vôľou ovplyvňovať a určovať svoje postavenie v právnych vzťahoch /zvlášť v záväzkových, kde a prejavuje zásada zmluvnej voľnosti/, pričom jedným z jej prejavov je aj sloboda /možnosť/ určiť obsah právneho úkonu. Len pri rešpektovaní autonómie vôle je možné najlepšie realizovať spoločenské a ekonomické záujmy subjektov práva. Ustanovenie § 667 ods. 1 OZ je ustanovením dispozitívneho charakteru a pripúšťa odchylné dojednanie a je nutné v čo najširšej miere rešpektovať slobodnú vôľu účastníkov súkromnoprávneho vzťahu dohodnúť sa inak. Neplatnosť vzdania sa budúcich práv na základe dohody podľa § 574 ods. 2 OZ môže nastať len ohľadne tých práv /budúcich nárokov/, ktoré vzniknú na základe zákona alebo zmluvy, poprípade iných právnych skutočností, pričom vznik týchto práv /nárokov/ je založený obligatórne. Avšak tam, kde zákon umožňuje odchylnú úpravu, teda dohodu medzi účastníkmi, ktorou je možné určitú úpravu modifikovať alebo i vylúčiť, nie je možné takú dohodu kvalifikovať ako dohodou o vzdaní sa budúcich práv, a tak dohodu neplatnú. Len také chápanie vzťahu ust. § 574 ods. 2 OZ a ust. § 667 ods. 1 OZ je v súlade so zásadou autonómie vôle, ktorou sa riadi súkromné právo. Ak by subjekty práva platne uzavreli zmluvu ako výraz svojej slobodnej vôle, platí zásada, že zmluvy sa dodržujú, a to aj vtedy, ak by taká zmluva bola pre niektorú zo strán nevýhodná. Z uvedeného výkladu nie je možné bez ďalšieho považovať také dojednanie zmluvných strán za neplatné.
Z citovaných ustanovení vyplýva, že zmeny na prenajatej veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa, úhradu nákladov spojených so zmenami na prenajatej veci môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. Prenajímateľ a nájomca sa v nájomnej zmluve môžu dohodnúť, že nájomca po skončení nájmu nebude mať nárok na náhradu vynaložených nákladov na rekonštrukciu predmetu nájmu, resp. jeho zhodnotenie, teda nebude mať nárok ani na protihodnotu toho, o čo sa rekonštrukciou zvýšila hodnota prenajatej veci, nakoľko ustanovenie § 667 ods. 1 OZ je ustanovením dispozitívnym. Takéto dojednanie má spravidla vplyv na rozsah predmetu nájmu a výšku nájomného. Tam, kde zákon umožňuje odchylnú úpravu, t.j. dohodu medzi účastníkmi, ktorou možno určitú úpravu modifikovať alebo vylúčiť, nemožno takúto dohodu kvalifikovať ako dohodu o vzdaní sa budúcich práv /nárokov/, a teda ako dohodu neplatnú podľa § 574 ods. 2 OZ.
Procesné vady boli v priebehu konania odstránené, a to v časti označenia a okruhu účastníkov, predmetu konania /čiastočné zastavenie/, doplnené bolo plnomocenstvo a súhlas obce, čo však nezmenilo nič na tom, že návrh súd považoval za dôvodný.
Pokiaľ odporcovia namietali, že im bola odňatá procesná možnosť vyjadriť sa k zmene petitu pred vydaním Uznesenia tun. súdu zo dňa 31. 8. 2012 č. k. 16C 125/98-423, súd sa s jeho námietkou nestotožňuje. Jedná sa o procesné rozhodnutie, voči ktorému nie je prípustné odvolanie, a teda vyjadrenie odporcov z pohľadu vedenia konania nemá zásadný význam pre rozhodnutie súdu, keď s jednalo o takú úpravu, kedy by výsledky doterajšieho dokazovania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu a jednalo sa o dispozičný návrh navrhovateľov. Rozhodnutie bolo bez vyjadrenia odporcov tak vydané v záujme hospodárnosti konania a nemenilo nič na samotnom rozhodnutí.
Súd s poukazom na uvedené závery upustil od dôkazu, ktorý sa nepodarilo zabezpečiť - doklady od Slovenskej sporiteľne ohľadne platenia úveru. Navrhovatelia predložili stavebný denník, zoznam vykonaných prác i faktúry za vykonané práce a ako uviedli, úver bol účelový a bez predloženia faktúr by k úhradám z úveru zo strany banky nedošlo. Súd potom nepovažoval práve vzhľadom na zamietnutie návrhu za hospodárne zabezpečovať ďalej tento dôkaz.
V danom prípade vzhľadom na závery znaleckého posudku došlo vykonaním rekonštrukcie nehnuteľnosti k zhodnoteniu z hľadiska predĺženia životnosti stavby, avšak s poukazom na dohodu účastníkov tak urobili navrhovatelia s vedomím, že rekonštrukcia bude na ich náklady. V konaní naviac nevyvrátili obranu odporcov, že rekonštrukciu vykonávali vo vlastný prospech, táto nebola nevyhnutná, keď budova bola predtým rekonštruovaná. Nejednalo sa o taký stav nehnuteľnosti, že by priestory neboli
užívaniaschopné, a teda rekonštrukcia nebola vykonaná za účelom jej prevádzkyschopnosti. Prisvedčiť snáď možno argumentácii navrhovateľov, že mali v úmysle nehnuteľnosť užívať prinajmenšom do dohodnutej doby nájmu a za tým účelom bola rekonštrukcia vykonaná. Avšak treba prihliadnuť na skutočnosť, že úprava prenajatých priestorov, resp. tieto náklady boli premietnuté do výšky nájomného / ktorého nebolo vo výške obvyklej/ a naviac navrhovatelia nájom ani riadne neplatili. Ďalšou dôležitou skutočnosťou je to, že následne i došlo medzi účastníkmi k čiastočnému započítaniu pohľadávok.
Napriek pôvodným rozhodnutiam v konečnom dôsledku súd dospel k záveru, že návrh nie je možné považovať za dôvodný. Nemožno mu vyhovieť tak, ako to požadujú navrhovatelia, s poukazom na citované ustanovenie zákona. Dohoda, ktorou sa mali vopred navrhovatelia, resp. ich predchodcovia, vzdať svojich práv, nie je podľa názoru súdu neplatná. Nájomná zmluva stanovuje, že rekonštrukciu vykonajú navrhovatelia na svoje náklady bez nároku na protihodnotu /táto i tak bola čiastočne poskytnutá nižším ako obvyklým nájomným/, jednalo sa o ich zmluvnú voľnosť, ktorú zásadne zákon uprednostňuje. Neboli teda dané žiadne dôvody na neplatnosť takejto dohody účastníkov nájomnej zmluvy s poukazom na vyššie uvedené.
Súd pri rozhodovaní rešpektoval zásadu autonómie vôle účastníkov zmluvy, ktorej jedným z prejavov je určenie obsahu právneho úkonu, teda nájomnej zmluvy. Ustanovenie § 667 ods. 1 OZ je ustanovením dispozitívneho charakteru a pripúšťa odchylné dojednanie. Potom tam, kde zákon umožňuje odchylnú úpravu, teda dohodu medzi účastníkmi, ktorou je možné určitú úpravu modifikovať alebo i vylúčiť, nie je možné takú dohodu kvalifikovať ako dohodou o vzdaní sa budúcich práv, a tak dohodu neplatnú. Len také chápanie vzťahu ust. § 574 ods. 2 OZ a ust. § 667 ods. 1 OZ je v súlade so zásadou autonómie vôle, ktorou sa riadi súkromné právo. Ak teda účastníci platne uzavreli zmluvu ako výraz svojej slobodnej vôle, platí zásada, že zmluvy sa dodržujú, a to aj vtedy, ak by taká zmluva bola pre niektorú zo strán nevýhodná. Z uvedeného výkladu nie je možné bez ďalšieho považovať také dojednanie zmluvných strán za neplatné.
Z uvedených dôvodov súd zamietol návrh ako nedôvodný a neopodstatnený.
Ohľadne navrhovateľa v 3. rade súd s poukazom na ust. § 94 ods. 3 O.s . p. konanie zastavil.
Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. úspešným odporcom priznal súd náhradu trov konania za súdny poplatok za odvolanie 2x522,33 eur, preddavok znalečného 99,58 eur a trovy právneho zastúpenia za prevzatie a prípravu zastúpenia 94,60 eur, rokovanie so znalcom, podanie na súd, stretnutie so znalcom odvolanie, podanie na súd z 3. 5. 2001 á 94,60 eur, ďalšie úkony odvolanie proti uzneseniu zo dňa 16. 6. 2004 - 400,78 eur, odvolanie proti rozsudku z 19. 1. 2005, 27. 5. 2008, 22. 6. 2010 á 287,14 eur, vyjadrenie k uzneseniu súdu 574,28 eur, pojednávania 3. 3. 1998, 19. 5. 1998, 9. 11. 1999 á 94,60 eur, pojednávanie 12. 10. 2004 /1/4-ina/, 16. 11. 2004 á 400,78 eur, pojednávania 21. 6. 2007, 12. 2: 2008, 3. 4. 2008, 27. 8. 2009, 9. 2. 2010, 4: 5. 2010, 16. 10. 2012, 22. 11. 2012 á 287,14 eur, pri zastupovaní viacerých klientov sadzba znížená o 20% podľa vyhl. č. 240/90 Zb. úkon je 75,68 eur, vyhl. č. 163/2002 Zb. - 320,62 eur, vyhl. č. 655/2004 Zb. - 229,71 eur, paušál za 28 úkonov - 130.30 eur, cestovné za 13 pojednávaní 824,50 eur, strata času 512,46 eur, podľa vyhl. č. 240/90 Zb., 163/2002 Z. z., 655/04 Z. z. /§§10, 13, 14, 17/.
Podľa § 148 O. .s p. zaviazal súd navrhovateľov na zaplatenie trov štátu titulom znalečného po odrátaní zloženého preddavku, keď odporcovia boli v konaní úspešní.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 209 O. s. p. súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa § 205, aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O. s. p. (odmietnutie odvolania). Ak aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako odvolanie odmietnuté.