Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12P-171-2012.pdf
PDF · 93.88 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/171/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojtekovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: E. W. I., I.. XX.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Nových Zámkoch, dieťa rodičov - matky: W.. W. I., L.. O., I.. X.XX.XXXX, Z. G.S. XXX, a otca: E. I., I.. X.X.XXXX, Z. X. M., N. XXXX/XX, v konaní zastúpený: JUDr. Julianna Weiszová, advokátka so sídlom Dunajská Streda, Jantárová 16, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.5.2012, doplneným ústne do zápisnice súdu dňa 8.8.2012 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd maloletého E. W. na čas do rozvodu manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 150,- Eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky počnúc dňom 1.9.2011, styk otca s maloletým dieťaťom ponechal bez obmedzenia, zároveň aby otcovi uložil povinnosť splatiť zročné výživné za čas od 1.9.2011 do 16.6.2012 v mesačných splátkach po 50,- Eur spolu s bežným výživným po právoplatnosti rozhodnutia pod stratou výhody splátok. Svoj návrh odôvodnila tým, že v čase podania návrhu prebieha na tunajšom súde konanie o rozvod manželstva rodičov maloletého, v ktorom konaní bol vyhlásený a doručený rozsudok, ktorým boli upravené práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, avšak rozsudok doposiaľ nie je právoplatný. Z manželstva účastníkov pochádza len maloletý E. W.. S otcom dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti od 9.2.2011. Maloletý sa narodil dňa 18.6.2011 a žije s matkou u jej rodičov, otec ho po predchádzajúcej dohode s matkou pravidelne navštevuje. Otec od narodenia dieťaťa do septembra 2011 prispieval na základe dohody polovicou nákladov potrebných na výchovu a výživu maloletého dieťaťa, od septembra 2011 začal platiť na syna 60,- Eur mesačne, ktorú sumu matka vzhľadom na zvýšené potreby a rast dieťaťa a s tým spojené náklady považovala za nedostatočnú s poukazom na to, že až do konania o rozvod manželstva nemala vedomosť o priemernom čistom mesačnom príjme otca dieťaťa, ktorý je vo výške 936,- Eur, z ktorého príjmu pri určení vyživovacej povinnosti otca súd vychádzal v rozvodovom konaní a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého na čas po rozvode sumou 150,- Eur mesačne, pričom podľa názoru matky vzhľadom na uvedené, ako aj odôvodnené potreby maloletého dieťaťa takto stanovená výška výživného je dôvodná už od narodenia syna, resp. aspoň od septembra 2011. Otec v mesiaci máj a jún 2012 na základe rozvodového rozsudku zaplatil titulom výživného 150,- Eur mesačne. Matka ďalej uviedla, že maloletý E. W. má 10 mesiacov, je s ním na materskej dovolenke, syn má od narodenia zdravotné problémy (reflux, atopický ekzém, hypotónia) s čím sú spojené zvýšené výdavky 80,- Eur mesačne (špeciálna strava a kozmetika, cestovanie na ošetrenia k lekárom a na rehabilitácie).
Príjem matky pozostáva z rodičovského príspevku (194,70 Eur), rodinných prídavkov (22,54 Eur) a z dohody o pracovnej činnosti od zamestnávateľa W. Y., M..L..T.. Š. (129,08 Eur). Spolu s maloletým býva u rodičov, ktorým prispieva na náklady na bývanie sumou 50,- Eur mesačne. Matka výdavky na maloletého vyčíslila sumou 249,15 Eur mesačné (strava, ošatenie, hygienické potreby, lieky, plienky a pod.), ďalšie nevyčíslené položky uviedla ako výdavky na bývanie, hračky, knihy, pohonné hmoty a pod. .
Otec sa vo veci vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 6.12.2012, návrh matky na určenie výživného za spätné obdobie žiadal zamietnuť ako nedôvodný. Poukázal na to, že ich manželstvo s matkou dieťaťa bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 2.5.2012, právoplatné dňa 16.6.2012, kedy bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 150,- Eur mesačne, pričom si svoju súdom určenú vyživovaciu povinnosť riadne plní, so synom sa pravidelne stretáva. Všetky výdavky pred pojednávaním vo veci rozvodu a úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu hradili s matkou spoločne, spravidla v jednej polovici, no často on platil celú sumu, resp. on nakupoval, pričom nikdy nežiadal úhradu polovice nákladov od matky dieťaťa s tým, že suma 60,- Eur, ktorou prispieval na dieťa a všetky nákupy realizované výlučne ním, resp. všetky spoločne realizované nákupy s matkou maloletého postačovali na výživu maloletého do času, kým sa matka nedozvedela o jeho príjme, ktorý v priemere za posledných 12 mesiacov je síce vo výške 910,85 Eur, táto suma sa však bez jeho zavinenia znižuje, pričom okrem výživného 150,- Eur mesačne má aj on ďalšie mesačné výdavky na nájomné, telefón, réžiu za bývanie (300,- Eur), poistné (20,- Eur), pôžičku (130,- Eur), pohonné hmoty (80,- Eur) a ďalšie výdavky spojené s jeho osobnými potrebami na ošatenie, hygienu a pod. .
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca a kolízneho opatrovníka, prečítaním sa oboznámil s podstatným obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Galanta sp, zn. 13P/76/2012, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Maloletý E. W. pochádza z rozvedeného manželstva rodičov. Práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu boli upravené rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa 2.5.2012, právoplatný dňa 16.6.2012, kedy súd manželstvo rodičov maloletého rozviedol, maloletého na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, vyslovil, že zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok majú právo obaja rodičia, otca zaviazal prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 150,- Eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky dieťaťa počnúc právoplatnosťou rozsudku, zároveň upravil styk otca s maloletým dieťaťom. V čase tohto rozhodovania rodičia maloletého dieťaťa nežili spolu od 9.2.2011, matka poberala materský príspevok (za obdobie 5/2011 do 1/2012 jej bola vyplatená suma 2.959,60 Eur), prídavok na dieťa 22,54 Eur a jej príjem z jazykovej školy predstavoval 137,37 Eur mesačne, otec mal priemerný čistý mesačný príjem 936,46 Eur. Obaja rodičia boli bez ďalších vyživovacích povinností.
Matka vypočutá na pojednávaní ako účastníčka konania v podstate zotrvala na svojom návrhu, opätovne uviedla, že s otcom dieťaťa nežijú spolu od februára 2011, vzhľadom k tomu, že už pred narodením maloletého sa ich vzťahy naštrbili. Bola rada, že mohla očakávať narodenie dieťaťa už len sama a bez stresov. Už aj pred narodením maloletého uvažovala o návrhu na rozvod, ktorý však podala až po narodení dieťaťa v marci 2012. Návrh na úpravu práv a povinností k maloletému napriek tomu, že s manželom spolu nežili nepodala, nakoľko s ním nechcela mať zlé vzťahy. Uviedla, že v súčasnosti sa rieši vyporiadanie ich BSM, zatiaľ túto otázku nemajú ukončenú.
Otec vypočutý na pojednávaní ako účastník konania v podstate taktiež zotrval na svojom stanovisku, s poukazom na to, že nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, návrh matky žiadal zamietnuť. Doplnil, že návrh matky v danej veci je v podstate pomstou z jej strany za neakceptovanie jej návrhu otcom pri vyporiadaní BSM.
Zástupkyňa kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa s poukazom na to, že otec dieťaťa si dobrovoľne plnil svoju vyživovaciu povinnosť až do rozvodu manželstva rodičov, pričom matka návrh v predmetnej veci podala až po vyhlásení rozhodnutia o rozvode a nepreukázala dôvod hodný osobitného zreteľa,
pre ktorý by bolo potrebné rozhodnúť o úprave práv a povinností rodičov na čas do rozvodu, navrhol návrh zamietnuť.
Podľa § 36 ods.1 zákona č.36/2005 Z. z. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 25 ods.1 a 2 zákona č.36/2005 Z. z. o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 24 ods. 4 a 5 zákona č.36/2005 Z. z. o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 28 ods.1 zákona č.36/2005 Z. z. o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovanie maloletého dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa § 65 ods.1 zákona č.36/2005 Z. z. o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 62 ods.1 až 5 zákona č.36/2005 Z. z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Osobitným zákonom v danom prípade je zákon č. 601/2003 Z. z. (§ 2 písm. c/) o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom v súlade s Opatrením MPSVaR č. 181/2012 Z. z. je minimálna výška vyživovacej povinnosti na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa s účinnosťou 1.7.2012 suma 26,65 Eur.
Podľa § 75 ods.1 veta prvá zákona č.36/2005 Z. z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 76 ods.1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods.1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje, Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh vo veci bol podaný nedôvodne. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v čase rozhodovania súdu rodičia, ktorí spolu nežijú od februára 2011, sú už rozvedení, pričom o právach a povinnostiach rodičov k maloletému dieťaťu bolo rozhodnuté v rámci rozvodového konania rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. XXP/XX/XXXX- XX zo dňa 2.5.2012, právoplatný dňa 16.6.2012. Vzhľadom na uvedené, keďže rozhodnutie o zverení do osobnej starostlivosti, resp. o úprave styku s dieťaťom môže smerovať len do budúcnosti, súd v týchto častiach považoval návrh za nedôvodný. Keďže podľa ust. § 36 Zákona o rodine rozhodnutie o zverení do osobnej starostlivosti musí byť spojené s rozhodnutím o výživnom na maloleté dieťa podľa § 65 Zákona o rodine, súd v ďalšom skúmal, či nastala skutočnosť, odôvodňujúca rozhodnutie o výživnom, ktorého splatnosť už nastala (t. j. odkedy rodičia spolu nežijú), resp. či si rodič, ktorý sa osobne o dieťa nestará, plní, resp. plnil svoju vyživovaciu povinnosť a v akej miere a to aj za spätné obdobie. V danom prípade by prichádzalo do úvahy rozhodnúť o výživnom za spätné obdobie, odkedy rodičia dieťaťa spolu nežijú a to od 1.9.2011 (tak, ako to žiadala matka) do právoplatnosti rozvodového konania (16.6.2012), avšak za splnenia podmienky uvedenej v ust. § 77 Zákona o rodine. V súdenom prípade však súd mal za preukázané, že otec maloletého dieťaťa v rozhodnom období na výživu dieťaťa riadne prispieval, jednak podľa dohody s matkou podieľaním sa na výdavkoch maloletého vo forme nákupov v jednej polovici, resp. ich úplnou úhradou, taktiež dobrovoľne prispieval na jeho výživu až do rozvodu manželstva rodičov, pričom o dieťa mal, resp. má riadny záujem, keďže ho pravidelne navštevuje. Je potrebné uviesť, že matka návrh vo veci úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu podala až po vyhlásení rozhodnutia vo veci samej vo veci rozvodového konania (návrh dňa 31.5.2012, vyhlásené rozhodnutie v rámci rozvodu dňa 2.5.2012), pričom takýto návrh mohla podať už v skoršom období (v mesiaci 2/2011, kedy s otcom maloletého dieťaťa spolu už nežili), avšak sama súdu uviedla, že takýto návrh nemienila podať, nakoľko nechcela mať zlé vzťahy s otcom dieťaťa. S poukazom na uvedené, keďže súd nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie práva na výživné na maloleté dieťa spätne za obdobie pred začatím konania do právoplatného skončenia rozvodového konania, návrh matky aj v tejto časti vyhodnotil ako účelový a nedôvodný a preto rozhodol tak, že návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 146 ods. l písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní od dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.